Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

utorok, 4. marca 2014

Dvaja starí tuláci

Ukážka z knihy The Yogins of Ladakh, Pilgrimage Among the Hermits of the Buddhist Himalayas

Vybral a preložil: Ngakpa Tongnyid Dorje





Togdeni z Khampagaru




Dvaja starý tuláci


                Na juhu Padumu sa krajina zdvíha do širokého útesu, než začnú severné úpätia Himalájí. Malý výstup vedie pomedzi polia k malému kopcu na ktorom stojí Stagmo gompa, „Kopec tigrice“, kláštor Drugpa posadený medzi štíhlymi stromami.  Miesto je požehnané malými prameňmi, ktoré v kaskádach plnia malé kaluže, z jednej úrovni na ďalšiu. Jednoduché záhrady sa terasovito približujú ku skupine neozdobených mníšskych ciel a chrámov. Myseľ sa uvoľní pri zvuku bežiacej vody a šumiacich listov, zatiaľ čo slnko vrhá vzory svetla a tieňa po celom nádvorí. Ako sme vystúpali hore a vošli do ochrany stromov, obklopila nás atmosféra viac Čínskeho, než Tibetského kláštora.
                Stagmo je domov jogínov a základňa mníchov Drugpa z Padumu a Sani. Najprv sme nikoho nevideli, ale ako sme začuli hlasy, našli sme dvoch starých mužov sedieť na nejakých schodoch, ako rečnia. Zrazu som ich spoznal: boli to tí dvaja, ktorých som stretol pri Dalajlámovej návšteve a od ktorých som sa prvý raz dozvedel o existencii jogínov v Zangskare. Potešil som sa, že som ich opäť stretol. Sonam Konsum, známy, ako Gonpo, vtedy mal 72, bol pozoruhodný zjav. Jeho dlhé dredy, voľne zviazané dookola sokola pripomínajúcej hlavy, jasné oči pozorné voči všetkému. Mal dlhú, silnú tvár tmavo ladenej pokožky, vôbec nie Tibetského charakteru, a vyžarovanie niekoho, komu sú blízke vetry a sneh vysoko položených miest. Mal trasľavku, takže jeho ruky boli často v miernom, neprestajnom pohybe.
                Jeho spoločník, mám podozrenie, že ešte starší, bol jogín, ktorý mi v 1977 povedal, že neopustil gompu päťnásť rokov, a ani nemá žiadnu potrebu to spraviť. Bol známy ako Nočung Ce, ale to bolo jeho laické meno. Jeho duchovné meno je Ngawang Džigme. Jeho špecialitou boli dlhodobé ústrania, roky naraz, všetky spravené na Kopci Tigrice. Sedel vľúdne na slnku, otáčal modlitebný mlynček a často sa stratil v tichom mumlaní mantier.
                Po pár minútach nás Gonpo pozval hore, do svojich izieb na čaj. Vyšli sme schodmi a vošli sme na štvorcovú strechu s malou kuchynkou na jednom konci.  Bola obklopená vysokou stenou, takže keď si človek sadol, nebolo ho zvonku vidieť a mal výhľad na klenúce  nebo. Po tom, ako sme mali čaj, počuli sme vonku hlas. Bol to Nočung Ce. Gonpo zakričal:
                „Hej, prines nejaký čang! Títo ľudia chcú čang!“
                Nočung Ce prišiel krívajúc hore schodmi s miskou čangu a pridal sa k nám. Sedeli sme tam na slnku asi štyri hodiny. Gonpo zvykol žonglovať so starými čajníkom a miskami, aby sme boli obslúžení. Robil to po tichu, s akousi úctivou pozornosťou, ako by to bol čajový obrad. Občas nastalo ticho a my sme tam len sedeli na slnku, užívajúc si čang, pokoj a hrejivé svetlo.
                Dvaja starý muži boli hlboko trénovaní v Dharme a voľne hovorili o sebe a svojom tréningu. Patrili ku generácii jogínov silne ovplyvnenej Lámom Norbu z Khardongu, ktorý trénoval u slávneho Šákjašrí v jeho pustovni vo východnom Tibete a opravil gompu v Dzongkule a oživil tam mníšsku prax. Strávil život prácou v Zangskare, Lahoul a priľahlých oblastiach. Pritiahol mnoho mníchov, ktorí sa stali praktikujúcimi jogínmi. Naši dvaja spoločníci boli medzi poslednými žijúcimi.
                Gonpo a Nočung Ce boli trénovaní vo všetkých jógach svojej sekty a pri tom, hoci plne oboznámení s jógami Naropu, už viac nepociťovali potrebu ich intenzívne praktikovať. Miesto toho sa ich praxou stal čagčhen (mahámudra) a dzogčhen (atijóga). Vskutku nemali tendenciu robiť medzi týmito dvomi cestami rozdiel. „Je to len rozdielna perspektíva na rovnakú vec,“ bolo nám povedané. Bez akéhokoľvek pocitu pýchy, poznamenali, že sa jednoducho dostali na koniec svojho tréningu. Nebolo kam ďalej ísť, a nič ďalšie k dosiahnutiu.
                Sedávali v meditáciu štyri krát denne, aspoň po hodine. V noci často praktikovali jógu snu od Naropu. (...)
                O svojej dennej praxi, ktorú robili na svojich izbách, dvaja jogíni hovorili, že buď sedia v mahámudre, alebo dzogčhene. K tréningu v takej meditácii musíte získať rovnováhu medzi Utíšením Mysli a Vedomým Vhľadu do prirodzenosti mysli. Keď je myseľ pokojná a bez myšlienok, môžete vidieť do jej prirodzenosti, ktorá je čistá a priehľadná, ako pokojné jazero. Keď sa stotožníte s takouto jasnosťou, zistíte, že je prázdna od seba. Keď to bude skutočná realizácia, nie len konceptuálna interpretácia, môže sa to nazvať mahámudra a keď je tu pocit úplného nechania ísť do priestornej bezčasosti, ktorú nedokážete charakterizovať, že je z mysli, potom sa o tom môže následne uvažovať, ako o skúsenosti plodu – dzogčhene. Dôležitá vec je skúsenosť reality, nie rozlišovanie medzi metódami a popisovanie toho názvami a termínmi.
                Opýtali sme sa ich na dennú prax laika žijúceho v meste. Bolo relatívne ľahké pokojne sedieť pri jazerách v Sani a rozvinúť pocit priestorovosti, ktorý je koreňom mysli, ale také uvedomenie sa zdá byť často krát nemožné v hluku veľkého mesta, ako je Dilí, alebo Londýn, alebo keď reagujete na iných v komplexných vzťahoch.
                „Ách!“, povedal Gonpo, „ak je toto problém, musíte vytvoriť myseľ dostatočne veľkú. Musíte v meditácii spraviť svoju myseľ takou veľkou, že dokáže poňať do seba všetky takéto veci a zostať nevyrušená. A myseľ musí ostať veľká takisto aj keď nemeditujete. Musíte mať myseľ tak veľkú, že všetky zvuky a napätia mesta v nej môžu byť a ešte tam ostane dostatok miesta. Potom pre vás môže byť mesto radostné miesto.“
                Sedieť potichu na slnku v spoločnosti týchto starých mužov mi umožnilo upadnúť do snovej priestrannosti a ľahkosti. Otáčanie Nočung Ceho modlitebného mlynčeka zameralo pozornosť na takéto časy a jeho jemné mumlanie mantry bolo ako hučanie potoka. Navštívili sme ich niekoľko krát.

Šach-mat

                Jedného večera sme s Jamesom rozmýšľali nad postupom nášho výskumu. Museli sme priznať, že hoci sme zbierali útržky a záplaty informácií, zdalo sa, že sa s našou hlavnou úlohou sa nedostávame nikam. Aká je psychológia, ktorá tvorí základ praxe jogínov? Navrhol som, že by sme sa mohli spýtať našich dvoch priateľov systematickejším spôsobom. Keďže sa trénovali toľko veľa vo všetkých jógach, určite nám budú schopní dať racionálny výklad filozofie a psychológie za tým.
                Začínal som byť cestou trochu nepokojný. Mnísi Drugpa Kagyu sú zruční v zamlžovaní a nikdy nepovedia priamo, čo robia v meditácii, ani hlavné myšlienky, ktoré formujú základ ich praxe. Sú zruční v špeciálnom druhu mystifikácie, keď tvrdia, že iný učiteľ v línii to vie lepšie, ako oni, a že by sme radšej mali vyhľadať jeho. Keďže detailný popis praxe a teórie sa dá nájsť v knihách, včetne majstrovských prekladov do angličtiny, čo som chcel vedieť a vidieť bolo, ako to celé funguje v každodennom živote mníchov. Aký bol každodenný zmysel všetkých týchto slov? Skutočnosť, že som sa staral o aktuálnu prax, sa zdala že robí našich mníšskych priateľov ešte viac vyhýbavých a ja som bol dosť arogantný, aby som mal pocit, že môj vlastný tréning a Jamesov stál za väčšiu úprimnosť a zdieľanie. Rozhodli sme sa, že počas nášho ďalšieho sedenia s nimi sa spýtame prieskumnú otázku a uvidíme, kam nás to zavedie.
                Prišli sme do gompy a tento krát nás pozval na čaj Nočung Ce. Usadili sme sa okolo piecky a čoskoro sme sŕkali z horúcich misiek v našich rukách. Hovorili sme o tom a o hentom, keď James povedal:
                „John a ja sme sa bavili o mysli a jogínskej ceste k pochopeniu. Chceme sa vás spýtať, čo rozumiete pod mysľou. Môžete nám povedať, ako má byť chápaná?“
                Zdalo sa, že obidvaja naši priatelia zmrzli a nastalo úplné ticho. Nočung Ce zvdvihol svoj modlitebný mlynček a začal intonovať „OM MANI PADNME HUM ---OM MANI PADME HUM“ nahlas so zatvorenými očami. Gonpo vypadal extrémne nesvoj. Nejaký čas sa kýval zo strany na stranu, ako by sa snažil si to premyslieť. Potom povedal:
                "Keďže vy dvaja by ste mali veľký prospech z tréningu v meditácii, prečo nejdete a neurobíte to. Potom sa nebudete musieť pýtať také hlúpe otázky!“
                Bol som omráčený touto odpoveďou.  Cítil som hlbokú výčitku a šok sa prejavil aj na mojich vnútornostiach. Mal som aj náhly vhľad do môjho omylu a cítil sa navonok neobyčajne hlúpo. Ako by mohol iba rozhovor odhaliť hĺbky celoživotnej praxe? Aká arogancia je očakávať, že také vzácne tajomstvo môže byť odhalené rozhovorom pri pive, či čaji!
                Nočung Ce sa rýchlo vytratil, ale Gonpo začal uľahčovať nášmu rozčarovaniu. Začali sme sa baviť o iných témach a postupne získali späť pokoj. Na noc sme ostali v malej izbe v gompe. Po večeri, keď už bola celkom tma, sa ozvalo jemné, až tajnostkárske klopanie na dvere. Bol to Gonpo. Srdečne sme ho privítali a ako vošiel dnu, poznamenajúc o prehlbujúcej sa jesennej zime si sadol, aby sa s nami napil. Jemným a naliehavým hlasom začal hovoriť na Jamesa. Pokračoval asi hodinu a potom potichu, takmer konšpiračne, odišiel.
                Spýtal som sa Jamesa, čo hovoril. James povedal, že to bolo veľmi zložité. Gonpo hovoril veľmi ticho a slová bolo ťažké počuť a boli nezreteľné v jeho silnom Zangskari akcente; nadovšetko bol dobre naložený čangom. James nerozumel skoro ničomu. Avšak zmysel toho, o čo sa Gonpo pokúsil ostal s nami a my sme boli vďační. Rozprával nám o svojom vlastnom tréningu, o dôležitosti gurua, o správnych prípravných praxiach, o budovaní vhľadu a pokoja, o rozličných jógach, v ktorých sa trénoval. Jeho odkaz bol jasný. „Ak chcete pochopiť cestu Drugpa Kagju, musíte ísť a robiť obdobne. Rozprávanie o takých veciach nikam nevedie. Iba takýmto spôsobom môžete objaviť, že všetko rozprávanie o mysli je ilúzia. Cesta Kagju sú inštrukcie skrz prax. Je to praktická sekta, nie vyučujúca sekta. Teória a rozprávanie je záležitosť Gelugpy. My sa staráme o transformatívne jednanie. Nemusíte to chápať. Naučte sa to robiť. To je esencia našej kultúry.“
                Navyše sme pochopili, že povedať pre neho aj iba toľkoto ho privádza na samotný pokraj jeho záväzku k tajomstvu sekty. Preto bol taký opatrný a konšpiračný. Urobil, čo mohol, aby nám povedal čo vie, a my ho za to máme radi.



-----

pondelok, 4. novembra 2013

Hnevlivé Božstvá v buddhizme

Transformácia, ktorá nastáva, keď sú emócie utrpenia podmanené ostrým, rozlišujúcim vedomím, je povstanie hnevlivých božstiev. Skutočná prirodzenosť emócii utrpenia je prvotná múdrosť, takže päť jedov je päť múdrostí. Skrz moc vedomia sa emócie utrpenia zrútia a toto zrútenie je odhalenie ich skutočnej podstaty, prvotnej múdrosti. Toto zrútenie, alebo transformácia, je hnevlivé božstvo. Hnevlivé božstvá sú rozzúrené súcitom; nie sú nahnevané. Sú ako matka, ktorá vychováva neposlušné dieťa. Matka miluje svoje dieťa a rozzúri sa, aby mu pomohla. Hnevlivé božstvá povstávajú s nesmiernym súcitom, podrobujú si najsilnejšie emócie utrpenia cítiacich bytostí. Ich súcit je ešte intenzívnejší, ako súcit pokojných božstiev.

Garčhen Rinpočhe




-----

štvrtok, 10. októbra 2013

Interview so ct. Lopon Ogyan Tanzin Rinpočhem

 Text prebratý z http://enricokosmus.wordpress.com/2013/10/09/dudjom-rinpoche-and-the-ngakpa-tradition/
Preložil: Ngakpa Tongnyid Dorje

Interview s Lopon Rinpočhem o J.S. Dudžom Rinpočhem Džigdrel Ješe Dordžem a tradícii ngakpov.

Dudžom Rinpočhe povedal o duchových tradíciách Tibetu: "Dve komunity praktikujúcich sútru a mantru, holohlaví mnísi a dlhovlasí jogíni, s náhľadom Strednej Cesty (Madhjamaky) a jednaním Vinaji a konečným zjednotením štádií rozvoja a zavŕšenia, Veľkej Dokonalosti (Dzogčhen) - toto je veľká tajná tradícia Starých prekladov (ňingma) v Kraji Snehu s jej šiestimi skvelými kvalitami."

Vo všeobecnosti je tradícia ngakpov mimokláštornou duchovnou tradíciou v Tibete, Pdmasambhava ju založil vo ôsmom storočí a počas nasledujúceho temného obdobia kráľa Langdarmu mali ngakpovia zodpovednosť udržať Dharmu v Tibete. Ako povedal Dudžom Rinpočhe: "Je to zodpovednosťou držateľov náuk, alebo členov Sanghy, aby zaistili, že vzácne buddhistické náuky s ich dvomi aspektami písiem a realizácie nezaniknú, ale zotrvajú dlho vo svete." Prvá skupina ngakpov bolo 25 žiakov Guru Rinpočheho. Bolo tu prvé ngakpovské kolégium v kláštore Samje a volalo sa Ngakpa Dudul Ling. Tam boli ľudia trénovaní v predmetoch Jazyk, Literatúra, Preklad, Agrikultúra, Medicína a Astrológia, Meteorológia a špecialne štúdium vadžrajány a praxe. Mnoho ngakpov ukázalo svoje veľké schopnosti stať sa vysoko vzdelanými ľuďmi a prakikujúcimi. Takisto sú súčasťou tradície ngakpov aj ženy. Nazývajú sa ngakma/ngakmo. Ješe Cogjal, alebo Mačig Labdron boli vysoko rešpektované praktikujúce a inšpiráciou pre mnoho žien v Tibete,

Tradícia ngakpov je najvyšším poznaním o tom, ako mať dokonale vyvážený život. Lopon Ogyan Tanzin RInpočhe je žiakom J.S. Dudžom Rinpočheho Džigdral Ješe Dordžeho a študoval dlhý čas s Jeho Svätosťou. Lopon RInpočhe je pôvodne z Pemakö, narodený v rodine ngakpov s neprerušenou líniou vrodených duchovných darov a zavŕšení pochádzajúcich od tertona Pema Lingpu. Lopon Rinpočhe študoval s veľa veľkými lámami jeho generácie. Jeho korenný láma bol J.S. Dudžom Rinpočhe Džidral Ješe Dordže. Kvôli tomu teraz rozpráva niektoré spomienky o J.S. Dudžom Rinpočhem a pár príbehov o tradícii ngakpov.



utorok, 1. októbra 2013

Dzongsar Džamjang Khjentse - Nie kvôli šťastiu

Úryvky z knihy vybral a preložil Ngakpa Tongnyid Dorje



Je to veľký omyl predpokladať, že praktikovanie Dharmy nám pomôže sa upokojiť a viesť bezproblémový život; nič nemôže byť vzdialenejšie pravde. Dharma nie je terapia. V skutočnosti práve naopak, Dharma je ušitá špecialne, aby vám obrátila život hore nohami - na to ste sa prihlásili. Takže ak váš život začne ísť úplne zle, prečo sa sťažujete? Ak sa vaša prax a život neprevráti, je to znak, že to čo robíte, nefunguje. Toto je to, čo odlišuje Dharmu od New Age metód, ktoré zahŕňajú aury, vzťahy, komunikáciu, úspech, Vnútorné Dieťa, byť jedno s vesmírom a objímanie stromov. Z pohľadu Dharmy sú takéto záujmy hračkami samsárických bytostí - hračky, ktoré chytro unudia naše zmysly.

Úprimné želanie praktikovať Dharmu sa nerodí z túžby po osobnom šťastí, alebo aby nás vnímali ako "dobrého človeka", ale neprakitkujeme ani preto, že chceme byť nešťastní, alebo byť "zlý človek". Skutočné prianie k praktikovaniu Dharmy povstáva z túžby po dosiahnutí osvietenia.

Celkovo vzaté, ľudské bytosti uprednostňujú zapadnutie do spoločnosti nasledovaním akceptovaných pravidiel etikety a tým, že sú jemní, úctiví a plní rešpektu. Iróniou je, že takto si mnoho ľudí predstavuje, že sa má správať duchovný človek. Keď vidíme takzvanú praktikujúcu Dharmu správať sa zle, vrtíme hlavou nad jej odvahou sa prezentovať, ako nasledovníčka Buddhu. Ale takéto súdy by mali byť radšej vynechané, pretože "zapasovať" nie je to, o čo usiluje skutočný praktikujúci Dharmy.Spomeňte si na Tilopu, napríklad. Vyzeral tak bizarne, že keby stál dnes pri vašich dverách, odmietli by ste ho vpustiť dnu. A mali by ste prečo. Najpravdepodobnejšie by bol úplne nahý; ak by ste mali šťastie, možno by mal nejaké tangáče; jeho vlasy sa nikdy nestretli so šampónom; a z jeho úst by trčal chvost živej ryby. Aký by bol váš morálny posudok takejto bytosti? "On! A buddhista? Ale on mučí tú úbohú bytosť, keď ju je za živa!" Takto fungujú naše teistické, moralistické a posudzujúcae mysle. V skutočnosti fungujú veľmi podobným spôsobom, ako najpuritánskejšie a deštruktívne náboženstvá na svete. Samozrejme, nie je nič nevyhnutne zlé na morálke, ale pointou duchovnej praxe, podľa náuk vadžrajány, je ísť za všetky naše koncepty, vrátane tých o morálke.

V tantrických textoch sa hovorí, že diskurzívne myšlienky môžu byť prekonané len diskurzívnymi myšlienkami a cyklická existencia môže byť odstránená len cyklickou existenciou. Veľký Saraha tiež poukázal, že to, čo spútava bláznov, oslobodzuje múdrych. Nasledovníci dharmy, ktorým chýba otvorenosť a odvaha uchopiť túto pravdu, budú mať svoju duchovnú cestu dlhú a dostupné metódy obmedzené a cestu náročnú a kajúcnu.
Ale tiež sa neklamte, že máte najvyššie schopnosti a kapacitu, ktoré sú nevyhnutné a umožňujú vam aplikovať výhradne neobyčajné metódy vadžrajány. Od samotného počiatku nás veľkí majstri minulosti varujú opäť a opäť, že hoci musíme mať zámer praktikovať cestu plodu, nikdy by sme si nemali predstavovať, že sme nad príčinnými cestami šravakajány a bodhisattvajány. Navonok by sme mali praktikovať šravakajánu, vnútorne bodhisattvajánu a tajne vadžrajánu.

Snažte sa byť disciplinovaní a praktikovať každý deň, namiesto raz za čas; alebo praktikovať hodinu a pol každý deň, než päť minút jeden deň a hodinu ďalší. Alebo sa snažte obliecť k svojej praxi a spraviť z nej  špeciálnu a dôležitú udalosť vo vašom dni, miesto aby ste sa doplazili na váš meditačný vankúš vo svojom pyžame a chytro odrapotať vaše modlitby ako papagáj, akoby ste boli nútení platiť nejakú duchovnú daň.

Náš svet je posudzujúci a všetci to poznáme, že keď prezident USA, alebo multimilionársky športovec je prichytený, ako robí niečo z ďaleka bezvýznamné, čo všetko z toho spravia jeho rivali a médiá. Rovnaký typ súdiacej mysle je často smerovaný na gurua, keď sa študenti snažia oceniť jeho hodnoty založené na ich vlastnej verzii ako sa má morálne správna a nasledovania hodná osoba správať. Avšak problém je, že čím viac študenti duchovne dozrú, tým vyššie pravdy hľadajú a časom im musí guru nevyhnutne poskytnúť iný druh inšpirácie. Začiatočníci sú často inšpirovaní skromnosťou a jednoduchosťou gurua. Avšak neskôr, keď príde čas rozbiť koncepty, je guru s charakterom a vzhľadom „morálneho“ askétu v pasci, nebude schopný robiť výzvy, ktoré rozbijú bariéry brániace v pokroku študenta.
Vôľa byť inšpirovaný a tendencia byť vytočený sú obidve relatívne reakcie: niektorí ľudia sú inšpirovaní pohľadom na pokojného mnícha so žobráckou miskou, iní zas polo-opitým a polonahým jogínom.

Prax gurujogy nemá nič spoločné s uctievaním vonkajších bytostí, ani to nie je skôr jednotvárna metóda k pripomenutiu, že guru je náš učiteľ. Gurujoga je jediný spôsob, ako si postaviť most medzi nami a prirodzenosťou našej mysle, takže nie je dôležité si iba nájsť autentického gurua, ale musí mať aj autentickú líniu. Ako limitované bytosti dokážeme posúdiť účinnosť cesty a toho, kto na nej je (v tomto prípade guru) tak, že prihliadneme k historickým záznamom duchovných skúseností nášho gurua a takisto jeho guruov a všetkých ostatných guruov, čo náležia k tejto línii. Dať dôveru niekomu, kto je nezávislý od všetkých línií a tvrdí, že mal zjavenie o novej ceste k osvieteniu je veľmi riskantné. Ak sa rozhodnete nasledovať samozvaného gurua majte na mysli, že budete odkázaní sami na seba, pretože nie je spôsob ako overiť pravdivosť jeho tvrdení. Veľmi dobre to môže byť šarlatán.


- Dzongsar Jamyang Khyentse

sobota, 6. apríla 2013

Ani Láma Šerab Zangmo - Veľká jogínka z Gebčak Gompy

Z angličtiny preložil Ngakpa Tongnyid Dorje
Zdroj: http://gebchakgonpa.org/gebchak-nuns/interviews-with-nuns/sherab-zangmo/




                Ani Láma Šerab Zangmo bola rezidentnou mníškou a učiteľkou meditácie v Gebčak Gompe. Často nazývaná ako „veľká jogínka Gebčak Gompy“, bola Šerab Zangmo slávna medzi lámami východného Tibetu pre svoju vysokú realizáciu. Umrela na jeseň 2008 s mnohými znakmi zavŕšenej praktikujúcej. Strávila 70 rokov v neprerušenej meditačnej praxi odkedy prvý raz prišla ako 16 ročná do Gebčak Gompy. Bola poslednou z najskoršej generácie mníšok v Gebčak Gompe a bola súčasťou znovu vybudovania kláštora v pozdných osemdesiatych rokoch a obnovenia jeho jedinečného systému budhistickej praxe pre ženy. Šerab Zangmo bola neobyčajnou v mnohých smeroch: pre spontánne osvietenie, ktoré dosiahla skrz oddanosť k jej guruovi, Tsang-yang Gyamtso; hlbokú jednoduchosť jej náuk; a pre jej flexibilitu pri čelení náročným podmienkam.



                Šerab Zangmo viedla mladšie mníšky Gebčak Gompy v ich praxi až kým neumrela. Ako sa blížila k momentu smrti smiala sa a povzbudzovala mníšky, a rozprávala im svoje jasné vízie buddhov, ktoré sa pred ňou objavovali. Viac o jej odchode TU.



                Láma Šerab Zangmo najčastejšou náukou bolo toto: „poznaním jednej veci, všetko je oslobodené“ – poznaním mysli skrz prax, všetko je oslobodené.



Rozhovor s Ani Láma Šerab Zangmo & Wangdrak Rinpočhem



(Wangdrak Rinpočhe žiada Šerab Zangmo o náuky mysle a meditačné inštrukcie. V čase rozhovoru mala 85 rokov)



Šerab Zangmo: Čo môžem povedať? Nič neviem, Rinpočhe!



Wangdrak Rinpočhe: Prosím, bude to prospešné pre praktikujúcich.



ŠZ: (recituje verš)



Od samotného počiatku je podstata mysli prázdna,

Praktikuj prirodzene, bez vyumelkovanosti.



Silno sa modli k svojmu lámovi, ponechajúc svoju myseľ po celý čas v stave oddanosti, viery a čistého vnímania bez vyrušenia.



WR: Aký je protijed, keď povstane mnoho konceptuálnych myšlienok? Ako máme meditovať?



ŠZ: Nesnaž sa zastaviť konceptuálne myšlienky, ale nechaj ich povstať. Poznaj ich prirodzenosť tým, že s budeš modliť k lámovi chápajúc, že myseľ lámu a tvoja sú nerozdielne. Odpočívaj v prirodzenosti myšlienok a takýmto spôsobom sa transformujú.



Je nemožné zastaviť konceptuálne myšlienky, ktoré povstávajú a ak sa ich snažíš zastaviť, iba sa zmnožia. Rozpoznaj samotnú podstatu myšlienok keď povstávajú, modli sa k lámovi a spočívaj v meditácii.



(Počas celého rozhovoru Šerab Zangmo stále recitovala modlitbu k Tsang-Yang Gyamtsovi, otáčajúc modlitebný mlynček.)



ŠZ: Mala som 16, alebo 17, keď som prvý raz prišla do Gebčaku. V tom čase sa o kláštor a mníšky staral prvý Wangdrak Dordže. Prvý Tsang-Yang Gyamtso a Tsogyal Rinpočhe už umreli a ja som ich nikdy nevidela.



Na začiatku Kultúrnej Revolúcie boli nútené zvyšné mníšky a miestny nomádi žiť spoločne v uzavretých komúnach. V tom čase som sedávala v meditácii hore na kopci počas dňa a do kempu som sa vracala v noci vyspať. Keď sa naša miestna komúna rozpadla, žila som v bratovom dome a predstierala, že nemám nohy a nemôžem chodiť. Takto ma nikto nenútil pracovať a ja som mohla v tichosti pokračovať v mojej mysli. V 1988 keď bola obnovená nejaká náboženská sloboda, vstala som a prekvapila každého, keď som obchádzala okolo Dzong-go Lingu. Odvtedy som pokračovala v mojej meditačnej praxi v jaskyni pri kláštore.



WR: Skutočne, ona je niekto, kto strávil celý svoj život v meditačnej praxi. Hoci má teraz 80te roky, jej inteligencia a jasnosť mysli nezdegenerovali. Nezažíva vo svojej mysli vôbec žiadne utrpenie, alebo nepohodlie, hoci má jej telo nejaké choroby. Je neobyčajná!



Nedáva dlhé náuky; stačí len pár esenciálnych slov. ak by bol ich význam rozvinutý, mohlo by sa vysvetľovať nesmierne veľa. Ako učí: „Poznaním jednej veci, všetko je oslobodené!“. Poznaním mysli skrz prax, všetko je oslobodené.



ŠZ: (Šerab Zangmo recituje verše suplikácie k Wangdrak Rinpočhemu)



Navonok majster všetkých tantier, komentárov a inštrukcií,

Vnútorne zavŕšený v praxi kanálov, vetra a esencie,

On, ktorý dosiahol realizáciu Samantabhadru,

Pri nohách Wangdrak Dordžeho sa modlím!



WR: Ženský kláštor Gebčak má neobyčajný systém praxe, iný, než ostatné ženské kláštory, a mníšky v Gebčaku samotné sú neobyčajné. Adeu Rinpočhe chválil Kláštor Gebčak a povedal, že je ťažké nájsť iné kláštory s rovnakým kalibrom praxe.



Šerab Zangmo je teraz posledná žijúca mníška z rannej generácie mníšok v Gebčaku. Máme veľké šťastie, že ju môžeme navštíviť a obdržať jej náuku.



ŠZ: Pred tým, keď som meditovala, som si myslela, že praktikujem šamathu. Keď som preberala moje meditačné skúsenosti s mojimi lámami, povedali mi, že to nebola šamatha, ale spontánne rozpoznanie prirodzenosti mysli.



(Recituje ďalší verš)



Udržiavaj pôvodný prirodzený stav,

Praktikuj bez konceptualizácií.



WR: Všetka Dharma je zahrnutá v týchto dvoch riadkoch.



Šerab Zangmo prestala učiť akúkoľvek Dharmu. Povedala, že nemá nič, aby mohla vysvetľovať čo je a čo nie je skutočná prirodzenosť mysli. Keď chápeme skutočnú prirodzenosť bez zastavovania toho, čo povstáva v mysli, modlíme sa celým srdcom k lámovi, ktorého myseľ je neoddeliteľná od našej, zatiaľ čo sústavne rozvíjame lásku a súcit pre všetky bytosti...to je Dharma.



Tieto inštrukcie sú rovnaké, ako učila minulý rok.



ŠZ:



Ponechaj si vlastnú nezávislosť skrz svoju vlastnú prax udržiavania prirodzeného stavu mysli,

Ochraňuj priania druhých skrz prax lásky a súcitu.



WR: Keď dôjde k praxi, nemusí byť povedané nič mimo tieto dva riadky. Je veľa príbehov bytostí, ktoré zrealizovali spontánne, napríklad kráľ Indrabhuti, ktorý bol oslobodený jednoducho keď obdržal splnomocnenie, alebo realizácia Áryadévu keď ho Nágardžuna udrel po hlave topánkou. Pre nich, mimo toto jednoduché uvedenie, nič iné nemusí byť vysvetľované. Inak povedané, je veľa textov Buddhových náuk, ale nič z toho nie je potrebné k realizácii. „Poznaním jednej veci, všetko je oslobodené“.

(video povodne zverejnené na http://www.pundarika.uk.net/index.php/projects/nangchen-nuns )


video