Karma Gyalpo Dondrub

Život Tsangňyön Heruku

2011-11-13T17:32:00.001+01:00

Nasledujúci text je nesmierne zaujímavý. Aspoň pre mňa. Odhaľuje niekoľko dôležitých informácii o jogínskej tradícii, ktorá v tom čase existovala v škole kagju separátne od mníšskej, ukazuje jej prístup a praxe. Tsangňjön je zodpovedný za autorstvo súčasne najrozšírenejšej verzie životopisu Milarepu. V ďalšom článku vám chcem priniesť náhľad do ranných životopisov Milarepu, ktoré pochádzajú z pera Gampopu a ďalších, a ktoré sa značne líšia od Tsangňjönovej verzie, ktorá v sebe obsahuje dosť veľa zľudovelých prvkov.

Voľný preklad z knihy "The Biogpraphies of Rechungpa" od Peter Alan Robertsa.

Preklad: Karma Gyalpo Dondrub

Život Tsangňjön Heruku

PráceTsangňjöna a jeho nasledovníkov sú kriticky dôležité v histórii životopisovKagju. Tieto životopisy, ktoré sú obzvlášť zamerané na ranných praktikujúcich,ako bol Milarepa, Rečungpa, Tilopa, Náropa, Marpa, Götsangpa a Lorepa, zatieniliskoršie verzie a nabrali dominantnú dôležitosť nad neskoršou generáciou.

Mámetri životopisy Tsangňjöna, ktoré napísali jeho žiaci. Dva sú od autorovživotopisov Rečungpu: Lhatsun Rinčhen Namgjala a Götsang repu. Tretí je odRabdžam Ngödrup Palbara – ktorý teraz existuje v jedinej známej kópii v zbierkeE.Gene Smitha, ale v časti jeho zbierky, ktorá je uskladnená v Európea do ktorej nebolo možné získať vstup. Tsangňjön Heruka sa narodil v roku1452. Bol vysvätený ako dieťa v jeho siedmom roku a jeho mníšske meno bolo Sangje Gjaltsen. Vo svojich osemnástich rokoch, podľa Götsang Repu,ale v jeho štrnástich podľa Lhatsun Rinčhen Namgjala, Tsangňjön ušiel zosvojho kláštora, aby šiel na púť. Po ceste stretol Šara Rabdžampa Sangjeho,ktorý bol držiteľom línií Rečungpu. ŠaraRabdžampa Sangje obdržal zjednotenie všetkých línií Rečungpu od svojho učiteľaNawang Drakpu (1418-96), ktorý bol držiteľom línie Talung Kagju v kláštoreTalung a dal Šarovi inštrukcie, aby šíril tieto náuky karnatantry. Kvôlitomu, hoci Tsangňjön Heruka je obyčajne spojovaný s Drukpa Kagju, pôvodjeho línie leží v Talung Kagju, ktorá zachovala transmisiu týchto náuk dosúčasnosti. Tsangňjön sa stal jeho žiakom a čoskoro bol schopný rozvinúťteplo a obliekať si iba bavlnu. Šara dal Tsangňjönovi meno Čhökji Drakpa.Podľa Lhatsuna slúžil Tsangňjön ako služobník Šarovej partnerky po šesťmesiacov, čo je obyčajne eufemizmus pre sexuálne praxe, ktoré sú v Rečungpovejtransmisii ústredné. Napríklad, jeden z mála textov o ktorých savraví, že boli napísane Rečungpom, je nazvaný Zoznam hlbokých inštrukcií z Dolného Vstupu SlávnejSamvara-karnatantry, v ktorej deklaruje:

Dokonalá nádoba pre tajnú metódu

Je žena s veľkou túžbou,

A podobne, (sexuálne) zrelý muž,

S dokonalosťou mladosti a blaženosti.

Pokračujea vraví, že táto metóda nie je pre tých bez túžby, ešte sexuálnenezrelých, ani pre asketikov. Text, celý vo veršoch, sa neostýcha podať účel a detailysexuálnej praxe. Napríklad, radí praktikujúcemu nebáť sa pohrýzť ženu na takýchmiestach, ako sú pery, prsia a bradavky, pretože jej to prinesiepotešenie. Takisto radí, kde bozkávať (zoznam začína obidvomi očami a vrcholís vagínou, ako vzácny príklad náboženského propagovania orálneho sexu),kde uštipnúť a kde uškrabnúť. Nazýva túto prax „Najvyššia cestanepoškvrnenej blaženosti, najhlbší význam, jediná cesta, ktorou išli buddhoviatroch čias.“ Avšak je dôležité sa uistiť, že naša partnerka je správneho typu.Iný text z Rečungpovej línie, Skúmanieznakov dákiní, je úplne zameraný na zhodnotenie žien, ako perspektívnychpartneriek v sexuálnej praxi.

Životopisysú obyčajne veľmi zdržanlivé o tomto aspekte života ich subjektov. V textochod Tsangňjöna o Milarepovi, jediné partnerky, ktoré mal Milarepa mať, súTseringmi, bohyne vrchov. Ničmenej ranné texty zmieňujú, priebežne, jehosexuálne partnerky a Milarepove vlastné inštrukcie, zachované v DžamgonKongtrulovom Pokladnica Inštrukcií,sú špecificky o aktuálnej sexuálnej praxi, o ktorej hovorí, že sa márobiť bez hanby, ale vo veľkej tajnosti.

Marginalizmussexuálnych praxí v Tibetskom budhizme je demonštrovaný dvomi textami,ktoré zložil Šang Lotsawa (+1237), ktoré odhaľujú, že tieto praxe boli držané v tajnosti,aby neboli zavrhnuté. Šang Lotsawa študoval s veľkým počtom dôležitých vtedajších učiteľov rôznych tradícií, ale v termínoch jeho vlastnejtransmisie náuk leží jeho dôležitosť v následníctve línie pochádzajúcej odKhjungtsangpu, atypický, ale historicky dôležitý mníšsky žiak Rečungpu. Vo Svetelná Partnerka Veľkej Blaženosti,Šang Lotsawa pripomína praktikujúcim používať ženu, ktorá je celá výsledkomvlastnej predstavivosti, tvrdiac, že používať skutočnú ženu je ako ísť prvýkrát na koni, bez oprátky, alebo sedla, čo môže byť katastrofa pre oboch.

Avšakv nasledujúcom texte, ktorý bol mienený pre ešte menší okruh čitateľov,Šang Lotsawa inštruuje, že prax musíbyť robená so skutočnou ženou, aby nastal zostup semena, bol zastavený, otočenýa rozšírený do celého tela. Sú tu štádiá praxe, počnúc s ovládaním semenaiba hľadiac na jej prsia, atď., a množstvo takýchto štádií kulminuje v skutočnejpenetrácii. Počas pomeru sa partneri vizualizujúnavzájom ako božstvá, muž recituje ženskú mantru a žena mužskú mantru. Prekaždé štádium zostupu semena, atď, sú tu špecifické spôsoby pohľadu, dychovýchcvičení a vizualizácie. Šang Lotsawa vraví, že sú praxe, ktoré zapríčinia,že žena je priťahovaná tak, že sa stane partnerkou, ale nedáva detaily a smeruječitateľov k ich vlastným učiteľom pre inštrukcie v súkromí.

Abysme sa vrátili k Tsangňjönovi, kým bol žiakom Šaru, mal bezpočet vízií a skúseností,že navštevoval iné ríše, takže ho jeho spolužiaci považovali buď za podvodníka,alebo blázna. Avšak jeho učiteľ predal transmisiu celej Karnatantry, alebo Ňjengjulínií jemu, a autorizoval ho za svojho nástupcu.

Tsangňjönodišiel praktikovať na rozličné posvätné miesta, predovšetkým do Tsari. Tátooblasť je v súčasnosti v okrese Nang na hranici s Indickým štátomArunačal Pradeš. Dva kraje na západ pozdĺž hranice sú oblasť, kde Rečungpatrávil pozdnú polovicu svojho života. Tsari samotné sa stalo pútnickým miestom potom, akoTsangpa Gjaré, zakladateľ Drukpa Kagju a objaviteľ teriem Rečungpu, tuostal na ústraní.

Tsangňjönopustil svoju mníšsku róbu a vstúpil do pohoršlivého jednania, ako jeponúkať ľuďom na jedenie hovno a hádzať na nich moč, čo prekvapivoinšpirovalo oddanosť v populácii, ktorá ho volala „Tsari Pawo“, čo znamená „Dákaz Tsari“. Dáka je mužsky ekvivalent dákiní, ktoré sú často popisované akohnevlivé božstvá obývajúce pohrebiská, ale ktoré sú osvietené praktikujúce,alebo ochrancovia vadžrajány.

Veriac,že normálne jednanie by obmedzilo jeho schopnosť prospievať bytostiam, natrelsa ľudským popolom, ozdobil sa ľudským tukom a krvou; odsekával prsty rúka nôh z mŕtvol a urobil z nich veniec, ktorý si vmotaldo vlasov. Vyťahoval vnútornosti z mŕtvol a urobil z nich náhrdelník a náramky. V neskoršom živote sa zdobil ozdobami vyrobenými z ľudskýchkostí, ktoré mu doniesli uctievatelia, ale v tomto čase zvykol prísť domesta nahý, okrem týchto častí mŕtvych tiel, tancovať, smiať sa a plakať.So svojim stoporeným penisom naháňal ženy. Niekedy si zviazal penis, takže bolovidno len ochlpenie a naháňal mužov, kričiac „Pretiahni ma!“ Tiež pil moč,jedol fekálie a hádzal ich na ľudí, ktorí ním boli pochopiteľne obyčajnevystrašení. Keď prišiel do Lhasy, ľudiaušli strachom, mysliac si, že je to démon. V tomto období ho tí, ktorí k nemucítili oddanosť, nazývali Tsangpa Ňjöpa, čo znamená „blázon z Tsangu“.Už predtým obdržal vo vízii od Hevadžru „tajné“ meno Tratung Gjalpo, čo znamená„Kráľ Herukov“. Tratung, čo doslova znamené „pijúci krv“ je Tibetské pre Herukua je to všeobecne pomenovanie pre meditačné božstvá vo vyššej tantre. Totosa zdá byť pôvod pre druhú časť jeho mena, pod ktorým sa preslávil: TsangňjönHeruka.

Avšak,niekedy v tomto čase navštívil Tsangňjön svoju matku, ktorá naliehala, abyzmiernil svoj zjav, čo relatívne spravil, hoci príležitostne si stále obliekalróbu z ľudskej kože a jedol mozgy a mäso mŕtvych.

Tsangňjönzažil počas osobných ústraní množstvo vízií. Obzvláštny význam má skúsenosť,ktorú mal v jaskyni zvanej Namkha Dzong (Zámok Oblohy, namkha – obloha, dong – zámok/hradisko,prekl) v Poto, kde pred storočiami praktikoval Milarepa. Toto bolookolo 1477, keď mal Tsangňjön 25 rokov. Mal víziu ,v ktorej mu Milarepavyrozprával jeho životný príbeh. Toto vo veľkom prispelo inováciám, ktoré Tsangňjönzahrnul v prerozprávanom živote Milarepu.

Tsangňjöntakisto povedal svojim žiakom, že sa rozhodol jeho Milarepove texty po tom, čomal víziu Náropu počas ústrania v jednej z Milarepových jaskýň. VíziaNáropu recitovala verše chvály o Milarepovi, hovoriac v zmesi Sanskritua Tibetštiny. V Tsangňjönovom životopise Marpu, ide Marpa ako starýmuž do Indie a vraví o Mialrepovi Náropovi. Tsangňjön potom popisuje,ako sa nie len Náropa, ale aj stromy a hory uklonili smerom k Tibetu,kým Náropa recitoval tie isté verše, ktoré obdržal Tsangňjön vo svojej vízii.Táto pasáž zapríčinila, že niektorí autori interpretujú Náropove dátumy a robiaz neho Milarepovho súčasníka. Avšak Náropa umrel v 1040, v roku, keď Atíša odišiel do Tibetu a priniesol so sebou relikvie z kremácie Náropu,a to bol pravdepodobne rok narodenia Milarepu.

V Tsangňjönovejvízie mu Náropa káže skomponovať život a piesne Milarepu a vyrobiť ichdoskotlač. Tsangňjön simultánne videl prekladateľ, ktorý mal oblečené šatypanditu a vyrezával doskotlač. Toto je dôležitý detail, pretože výrobadoskotlače prelomí príkaz tajnosti ohľadom literatúry o Milarepovi. Náropapovedal Tsangňjönovi, že nájde sponzorov pre projekt v oblasti Gungthang,čo bola domovina Milarepu aj Rečungpu. Náropa tiež povedal Tsangňjönovi o piatichmladých ženách, s ktorými si začne vzťah, pretože toto nejak budegaranciou pre dokončenie úlohy, čo by inak pre potulného praktikujúceho bez akéhokoľvekmajetku bolo náročné.

Lhatsungovživotopis cituje, že už vtedy existovala štandardná zbierka Milarepovýchpiesní. To musí byť ˇŽivot a piesne ŠepajDordžeho. Avšak Tsangňjön prijal náročnú úlohu vystopovať ďalšie piesne v rozľahlejgeografickej oblasti. Našiel sponzorov a dal dokopy zručných rytcov, ktorí vyryli xylografické bloky pre ŽivotMilarepu. Jeho sponzori ho požiadali, aby odložil svoj plán vyrobiť blokypre druhý zväzok, Stotisíc piesníMilarepu, pretože si to nemôžu dovoliť. Tsangňjön odmietol, povediac im, žeúspech je zaručený, kvôli jeho proroctvu vízie a prítomnosti piatichmladých družiek. Dva roky neskôr bola úloha hotová a kópie jeho prácezačali cirkolovať široko vo všetkých oblastiach Tibetu.

Vtedajšikráľ Gungthangu bol Nagjal De (1422-1502; vládol v 1436-1502), oddaný budhista,ktorý bol žiakom Bodong Pančhena (1376-1451), zakladateľa školy Bodong, ktorýstále drži rekord najväčšieho počtu autorských zväzkov v Tibetštine.Setsra kráľa Namgjal De, Adrol Čhökji Drönme sa stala prvou zo série slávnychinkarnácií Jamdrok Džetsuniem v tradícii Bodongpa.

Kráľ Namgjal De sa stal oddaným a patrónom Tsangňjöna a vyrezať doskotlače predôležité texty, ako sú Medicínska Tantra, ManiKambum a text nazvaný Náuky Milarepu.Tsangňjön už vyrobil bez kráľovskej patronáže v rokoch 1488 a 1490 jehoprvú edíciu. Zdá sa, že nie je žiadna existujúca kópia kráľovskej edície.

KráľNamgjal De bol otcom Lhatsun Rinčhen Namgjala, ktorý sa stal hlavným žiakom Tsangňjönapočas vlády svojho otca. Preto mal Tsangňjön blízke spojenie s Gungthangskoudynastiou a s kráľovstvom Mangjul Gungthang.

Tsangňjönžil rpedovšetkým v oblastiach, kde pobýval Milarepa, ale takisto robilpúte na horu Kailaš a do Nepálu, kde v spoločnosti mladého Lhatsuna,obnovil stúpu Swajambhu (ktorú o roky neskôr obnovil samotny Lhatsun). Tsangňjönbol ocenený kráľom Ratna Mallom (vládol v 1482-1528) Kathmandu a Patanu(tretiemu mesto toho, čo teraz poznáme ako Kathamandu valley, Bhaktapuru,vladol kráľ Raja Malla, v r.1482-1505).

Tsangňjönzomrel vo veku 55 počas svojej prvej návštevy Rečungpuk, čo bola jaskyňa v údolíJarlung, ktorá je spojená s Rečungpom. Toto miesto jeho skonu sa rozvinulov hlavné centrum neskoršej transmisie jeho línie.

-----

Čhögjal Namkhai Norbu Rinpočhe - Ani koza, ani ovca

2011-11-09T18:36:00.001+01:00

Rozhodol som sa preložiť a poskytnúť verejnosti krátky článok od ČhNN Rinpočheho, ktorý reflektuje situáciu okolo rôznych náuk na západe, predovšetkým takých, ktoré sa zdajú vychádzať z buddhizmu. Článok by som najradšej témeticky prepojil so sekciou napravo, ktorú som nazval "Dharma-Cola". Vlastne aj na popud v tomto článku tam tá sekcia je.

Z knihy: Ati Samten Gondzöd, The Ati Treasury Of Contemplation
Preklad z angličtiny: Karma Gyalpo Dondrub

Nevhodnosť príjímania a udržovania náuk "ani koza, ani ovca".

Všeobecne povedané, rozličnépovozy, ktoré tvoria tri cesty odriekania, transformácie a samo-oslobodzovania,ktoré učil Pán Buddha, Kráľ Šákjov, najvyšší majster dzogčhenu Garab Dordže,veľký učiteľ Padmasambhava a tak ďalej, sú definitívne náuky, ktorédokonale obsahujú všetko, čo je potrebné na ceste nasledovať. Dôkaz, že tomutak je, je podporený skutočnosťou, že od starých čias až po naše dni, bezpočetpraktikujúcich dosiahlo najvyššie stupne realizácie tým, že tieto autentickécesty nasledovali a v súčasnosti mnoho šťastlivých západniarov sozásluhami, skrz silu tejto pravdy prišli k Dharme a mnoho ďalšíchpríde. Avšak, niektorí západniari, ktorí sami seba nazývajú „buddhistami“ tvrdia,že hoci tieto metódy náuky sú hlboké a esenciálne, musia byť adaptované namodernú psychologickú vedu, aby mohli dosiahnuť západniarsku myseľ, čo je akopovedať, že Buddhova náuka neposkytuje všetky faktory nevyhnutné prerealizáciu. Použijúc to ako zámienku, a nazáklade ich sebeckých záujmov títo ľudia vezmú niečo tu, niečo tam a všetkospolu pomiešajú, vytvoriac niečo neurčiteľné, čo je slovami tibetskéhopríslovia „ani voda, ani čaj, ani koza, ani ovca“ (po slovensky: ani ryba, ani rak, prekl.). Dajú tomu impresívnynázov a napíšu niečo naoko veľmi zaujímavé a atraktívne, urobia párseminárov, ktoré volajú „workšop“, aby ich vynález začal byť akceptovaný akonový systém náuky. Ako môžeme vidieť, dneska sa tieto prázdne a povrchné aktivitymnožia.

Týmtonovým systémom náuk chýba akýkoľvek presný a dôveryhodný zdroj, ktorý môžegarantovať ich autenticitu, ale možno toto je dôvod, prečo majú ľudia, ktorí sao ne zaujímajú, dojem, že majú liberálnejšiu podstatu. Navyše, sú tuľudia, ktorí silno uvádzajú, že tieto nové systémy náuk, ktoré nie sú „anikoza, ani ovca“, skutočne fungujú a prospievajú mysli tých, čo sa o nezaujímajú. Ale ako môže malé momentálne šťastie založené na sebe strednomzáujme a emóciách, byť považované za niečo „neobyčajné“?

Nočnýmotýľ, fascinovaný svetlom lampy, ktoré je pre jeho oči prekrásne, hodí sa doplameňa. Jeleň, uchvátený zvukom flauty, ktorý je melodický pre jeho uši, padnedo rúk lovcom. Včela, vábená vôňou kvetu, príjemnou pre jej čuch, sa zadusí v okvetnýchlístkoch, ktoré sa okolo nej zavrú. Ryba, priťahovaná návnadou, ktorá je lahodná pre jej jazyk, je chytenána hák. Slon, potešený dotykom s močiarom,ktorý je príjemný pre jeho telo, sautopí v bahne. Rovnako, malé momentálne šťastie, ktoré môžeme nájsť v myslipodmienej dualizmom, je iba niečo, čo obyčajní ľudia zažívajú skrz svoje zmysli,a preto podobné vyššie zmieneným príkladom zvierat. Naopak, najvyššie oslobodenie, ktoré úplneprekračuje dualizmus môže povstať len nasledovaním dôveryhodnej, autentickejcesty. Každé momentálne šťastie, ktoré neprekročilo prirodzenosť utrpenia,nezáleží na tom, aké je, je úplne odlišné od najvyššieho oslobodenia, ktorémusa učí vo Svätej Dharme. Toto môže byť jasne pochopené z Buddhových spisova pojednaní neskorších učencov. Preto je extrémne dôležité, aby tí, ktorítúžia po oslobodení, zvážili úžitok voči risku, neklamali sa. Namiesto toho bymali prijať zodpovednosť jednať takým spôsobom, aby tieto extrémne vzácne a hodnotnénáuky, ktoré mali vďaka svojim zásluhám to šťastie stretnúť, trvali dlho bezúpadku.

-----

Togden Šakja Šrí - Otvorenie Dverí Oslobodenia

2011-11-01T18:14:00.000+01:00

O tomto výnimočnom praktikujúcom z pomerne nedávnej doby (1853-1919) som už raz písal TU. Nedávno ma zaujala jedna pasáž zo životopisnej knihy o ňom, ktorá, podľa mňa, oplýva neobyčajnými radami nie len pre praktikujúcich dzogčhenu. Dolu uvedenému výňatku predchádzajú úvodné dzogčhenové praxe typu rušen a semdzin, ktoré sú v texte detailne uvedené. Potom nasleduje pasáž o rozvinutí pokojného stavu -šine-, ktorú nasleduje nasledujúci úryvok. ENJOY!

Výber z textu: KarmaGyalpo Dondrub Z knihy: TogdenShakya Shri, Life and Liberation of a Tibetan Yogi; od Khatog Situ ChökyiGyatso, preklad do angličtiny Elio Guarisco, Shang Shung Publications

Preklad z angličtiny:Karma Gyalpo Dondrub

Neobyčajné stručné náuky,ktoré uvádzajú prirodzenosť mysli, nazývané

Otvorenie Dverí Oslobodenia

Aby si zotrvaliv pokojnom stave bez podpory objektu (mtshanmed kyi zhi gnas), zaujmi pozíciu a pohľad Vairočanu, ako predtým. Na korune svojej hlavy sivizualizuj Majstra, ktorého láskavosť je ťažké oplatiť. Vrúcne ho invokuj. Potom, čo sa Majsterrozplynul do teba, uvoľni sa v čistej prítomnosti a budeš zažívaťhladkú prázdnu otvorenosť: to je pokojný stav (gnas pa). V tomto stave zrazu povstanú myšlienky: to je pohyb(´gyu ba). To čo rozpoznáva stavnehybnosti a pohybu je čisté vedomie (rigpa).

Keď sa budeš pokúšať udržaťtento stav po dlhý čas, myšlienky budú narastať, Toto označuje úvodné štádiumpokojného stavu. Zotrvaním v tomto stave bez prerušenia zistíš, žemyšlienky postupne ustávajú a pokojný stav sa samovoľne predĺži. Nakoniec,hoci tu bude pohyb myšlienok, toto pozmení tvoj pokojný stav len minimálne. Toje známe ako prechodný pokojný stav.

Keď budeš stále pristupovaťk meditácii takýmto spôsobom, budešnakoniec schopný ostať v pokojnom stave tak dlho, ako si budeš želať. Pocit spokojnosti a prebudenosti budecharakterizovať tvoju skúsenosť. Hoci sa môže pár myšlienok objaviť, tietovôbec neovplyvnia pokojný stav. Toto je známe ako pravý pokojný stav. Získaťstabilitu presne v tomto stave je úplne nevyhnutné.

Keď pozoruješ povahu tohtopokojného stavu, pozri sa priamo na povstávajúce myšlienky. Rozplynú sa doprázdnoty podobnej oblohe. Toto samotné je povstávanie intuitívnej jasnosti (lhag mthong). Ak zotrváš neprestajnev tomto stave, tvoja skúsenosť blaženosti a jasnosti narastie.

Avšak, je nevyhnutné, aby sisi zachoval uvedomenie prázdnej prirodzenosti týchto skúseností a nezačalk nim byť pripútaný. Keď budeš praktikovať takýmto spôsobom, pokojný stav,pohyb myšlienok a čistá prítomnosť sa zjednotia do jedného. Hoci myšlienkypovstanú, stanú sa prázdnymi. Toto sa môže nazvať stavom najvyššiehonerozdielneho vedomia (rtse cig chen po).

V tomto štádiu, keď budešzaspávať, môžeš mať pocit, že prudko padáš zo zrázu, alebo budeš maťstrašidelné sny. Ako budeš mať tieto skúsenosti, ako výsledok budeš spočívaťdlhý čas v stave nesmiernej otvorenej jasnosti. Na záver príde pármomentov, v ktorých si budeš pripadať prebudený. Verím tomu, že toto sanazýva žiarivá jasnosť. V tomto štádiu, mimo stáleho udržiavania zvýšenéhovedomia/bdelosti, nie skutočne nič, na čo by si mal meditovať. Niekedy, počasspánku sa objavia body svetla a stanú sa väčšími a väčšími, až kýmneožiaria celú miestnosť v ktorej si, ako za dňa. Všimol som si, že sažiarivá jasnosť a body svetla, ktoré som práve opísal, manifestujústriedavo.

Zistíš, že zotrvávanímv praxi s intenzívnou oddanosťou k Majstrovi, sa skúsenosťblaženosti a jasnosti, ktorú si mal pred tým, úplne vytratí. Pokojný stavtiež nebude taký intenzívny. Neposudzuj to v zmysle „to to je ono“, alebo„toto nie je ono“. Neuchopuj, či už si v prirodzenom stave, alebo nie,alebo či je prázdny, alebo nie. Počas spánku pocítiš, ako by sa tvoje vonkajšieprostredie a tvoje telo zmizli a v ten moment sa zrazu preberieš vystrašený. Počas dňapríde stav, v ktorom budeš mať pocit, že okrem zotrvávania v stavebez rozptýlenia nie je absolútne nič, čo robiť. Podstatný bod je zotrvaťv tomto stave.

Niekedy, keď sa zrazumanifestuje myšlienka, zakrič nahlas Phat a pozri sa priamo naprirodzenosť myšlienky. Inokedy zakrič Phat nasilu a zjednoť prítomnosťs esenciálnou realitou (dbyings)hľadením do oblohy. Kontemplujúc takýmto spôsobom, zažiješ stav, v ktoromtvoja okamžitá prítomnosť a vonkajšie javy už nemôžu byť rozlíšené akooddelené entity. Keď nie si rozptýlený, je zažívaná široká otvorenosťv ktorej javy objavujúce sa ôsmym typom vedomia už nie sú uchopované akoskutočne to, či ono. Keď si rozptýlený, táto skúsenosť sa neobjaví.

V tomto štádiu prídemnoho momentov rozptýlenia a zábudlivosti. Kvôli tomu je podstatnéudržiavať prirodzený stav znovu a znovu skrz ostražitú bdelosť. Ešte ajpočas spánku si budeš niekedy vedomý minimálnej žiarivej jasnosti. Niekedy tunebude jasnosť, ale skúsenosť širokéhootvoreného priestoru a príležitostne teba a aj prostredie okolo tebaožiari žiarivá jasnosť. Teraz aj potom sa budú sny manifestovať spontánnev rozľahlosti čistej a okamžitej prítomnosti a potom saoslobodia samy v sebe. Myslím si, že tieto manifestácie sú holéa nestrojené vedomie (tha mal pa´ishes pa), pravý stav osvietenia, autentická kondícia cítiacich bytostí,rozpoznanie základnej prirodzenosti skutočnosti (chos sku).

Ako sa vysvetľujev dzogčhenových náukách, takýmto rozpoznaním dosiahneš realizáciu tregčhö a zavŕšiš tréning silnejprojekcie thögal, ktorý rozpúšťahmotné telo do masy svetla.

Povstávanie základných,prostredných a záverečných skúseností praxe práve vysvetlené, realizáciaprirodzeného stavu, prítomnosť, alebo absencia prekážok a odchýlení,a tak ďalej, závisí výhradne na šírke oddanosti k tvojmu Majstrovi.Kvôli tomu ja, starý žobrák, invokujem výhradne Majstra. Vďaka mojej hlbokejoddanosti voči nemu som dosiahol skrz jeho láskavosť, máličko realizácie. Akbudú praktikújúci v budúcnosti vážne oddaní Majstrovi, uvedomia si, že všetky esenciálne a hlbokébody náuky ležia v tomto samotnom. Preto radím všetkým praktikujúcim, abyochraňovali invokáciu Majstra vo svojom srdci. Hoci máš poznanie prirodzenostimysli, pokiaľ tu nie je žiadne zdokonalenie tohto poznania, nebude tu žiadnypokrok v realizácii. Prostriedky pre rozvoj poznania sú esenciálnea najlepším z nich je oddanosť Majstrovi. Preto si opakovane vizualizujMajstra na korune svojej hlavy a modli sa k nemu, až kým tvoja myseľnebude integrovaná s jeho mysľou. Toto naisto prehĺbi tvoje poznanie.

Keď povstane päť hrubýchjedov, nepotláčaj ich: pozri sa priamo na ich prirodzenosť a oni sa stanúrozľahlou otvorenosťou, ktorá je múdrosťou. Keď počuješ negatívnea rozrušujúce slová, ako sú falošné obvinenia a podobne, pozri sapriamo na prirodzenosť týchto slov a samo-oslobodenie sa objaví. Ak si schopnýto robiť, zažiješ veľký pokrok.

Ako začiatočník, keď sa budešsnažiť zotrvať v poznaní prirodzenosti mysli, budeš posadnutý ospalosťou,nedostatkom jasnosti, zatemnením, atď. aby si prekonal tieto problémy, použi nasledovné metódy: ak sirozptýlený, nechaj telo a myseľ spočívať uvoľnene a s polozavretými očami hľaď dolu k svojmu sedadlu. Ak je myseľ zahmlená, zdvihnipohľad k oblohe a trochu utiahni svoje vedomie. Ak si ospalý, pretočsvoje oči dozadu. Keď ťa premôžu myšlienky, je dôležité si ich všímať uvoľnenes čistým vedomím. Takýmito spôsobmi prekonáš všetky poškvrny.

Môj dharma brat Čhöpel maopakovane žiadal, aby som napísal hlboké inštrukcie, ktoré mu budúk úžitku. Nemám najmenšiu kvalifikáciu a nie je vhodné pre staréhotupca, ako som ja, písať očarujúce klamstvá. Avšak, neschopný odmietnuť jeho žiadosť,potom, ako som invokoval Tenpe Ňjima, Útočisko, ktorého láskavosť sa nedáoplatiť, ja, starý žobrák Šakja Šrí, som napísal tieto inštrukcie v nocipri svetle maslovej lampy.

Som zvedavý, či tieto stručnénáuky mysli sú užitočné,

Pre tých s nižšou inteligenciou,ako som ja.

Ak som spravil nejakú chybu,priznávam ju v stave Samantabhadru.

Nech tieto zásluhy dozrejúa oslobodia bytosti.

Eka pratištha ho!

-----

Kráľ vytvárajúci všetko 3

2011-10-13T20:35:00.000+02:00

Ďalšia ukážka z tejto knihy, spolu s kapitolou, ktorá obsahuje tantru, ktorú Garab Dordže recitoval ako prvú, keď bol dieťa, Úplný priestor Vadžrasattvu.

Ďalšie ukážky nájdete TU a TU.

Z angličtiny preložil: Karma Gyalpo Dondrub.

29. Kapitola o uvoľnenív autentickom stave

Počúvaj,veľká bytosť! Ja som najvyšší zdroj, čisté a úplné vedomie. Všetky javy súmnou samým a od počiatku je všetko v autentickej kondícii mojejprirodzenosti. (...)

Počúvaj!Keďže som ja v autentickej kondícii, všetky javy sa samo-oslobodzujúv základnej prirodzenosti. Bez potreby niečo meniť sa učiteľsamo-oslobodzuje v základnej prirodzenosti. Bez potreby niečo meniť sanáuka samo-oslobodzuje v základnej prirodzenosti. Bez potreby niečo meniťsa zástup žiakov tiež samo-oslobodzuje v základnej prirodzenosti.

Počúvaj!Keďže sa všetko samo-oslobodzuje, nie je potreba upravovať pozíciu tela, alebovizualizovať si božstvo. Nie je potreba upravovať hlas, alebo reč. Nie je potrebné upravovať myseľ meditáciou.Tým, že sa upravujeme nie je možné nájsť autentickú kondíciu, a bez nájdeniaautentickej kondície sa človek nemôže samo-oslobodiť. Takýmto spôsobomnedosiahne stav rovnosti v základnej prirodzenosti.

Počúvaj,veľká bytosť, čo ti vysvetľujem! Od počiatku zotrváva čisté a úplnévedomie, najvyšší zdroj, v autentickej všetko prekračujúcej kondícii;avšak, rozličné tradície s ich náhľadmi, nie sú schopné sa v nejuvoľniť.

Úplnádokonalosť, zdroj všetkého, bola vždy autentickou kondíciou, ale keď o nejpočujú šravakovia a pratjékabuddhovia, presvedčení, že myseľ je zdrojomjedov, snažia sa ju odmietnuť a blokovať. S týmto náhľadom nie súschopní uvoľniť sa v autentickej kondícii a pokračujp takýmtospôsobom nekonečne veľa kálp.

Keďpraktikujúci mahajánových sútier počujú o úplnej dokonalosti, keďženechápu, že ich vlastná myseľ je základnou prirodzenosťou, nie sú schopníuvoľniť sa v základnej prirodzenosti. Takýmto spôsobom pokračujúv tréningu a postupe po ďalšie tri kalpy.

Keďpraktikujúci (jogy) počujú o úplnej dokonalosti, keďže nechápu, žeprirodzenosť všetkých javov existencie je základnou prirodzenosťou ich vlastnejmysli, nie sú schopní sa uvoľniť v autentickej kondícii. Takýmto spôsobompokračujú v splnomocňovaní sa skrz faktory realizácie a zázračnýchčinov po ďalších sedem životov.

Keďpraktikujúci mahajogy počujú o úplnej dokonalosti, keďže sú presvedčení,že pravá prirodzenosť je subjektom príčiny a následku, snažia sazrealizovať úsilím to, čo existuje od počiatku. Takýmto spôsobom, keďže sanedokážu uvoľniť v autentickej kondícii, pokračujú v praxi, abydosiahli úroveň troch kontemplácií po tisícšesťsto rokov.

Keďpraktikujúci anujogy počujú o úplnej dokonalosti, keďže definujú prvotnýstav v termínoch príčiny a následku, nie sú schopní sa uvoľniťv autentickej kondícii. Pracujúc s príčinou, ktorou je čistá dimenziaprázdnoty javov, zrealizujú jej následok: čistú mandalu múdrosti. Po celý jedenživot pokračujú bez prerušenia takýmto spôsobom.

Keďpraktikujúci atijogy počujú o úplnej dokonalosti, ocitnú sa na úrovniprvotného osvuetenia a takýmto spôsobom, bez jednania, dosahujú úplnúblaženosť. Bez potreby úsilia v ich praxi dosiahnu osvietenie.

Ľudskébytosti a bohovia majú rozdielne kapacity. Niektorí viac inklinujúk tréningu a postupnému progresu, zatiaľ čo iní majú kapacitu preokamžité pochopenie. Takto bolo učené to čo je najnevyhnutnejšie v súlades rozličnými kapacitami.

Atijogaje úplná dokonalosť (a to je jej doslovný význam): a znamená byť v autentickej kondícii, základnej prirodzenosti,ktorá nikdy nemala začiatok; tiznamená, že táto prirodzenosť je samo-dokonalá, bez potreby závisieť na úsilí; joga odpovedá najvyššej joge úplnejdokonalosti. Hovoriť o tejto kondícii v termínoch príčinya následku sa nezlučuje s poznaním úplnej dokonalosti.

Hovoriťdualisticky o absolútnej a relatívnej pravde vychádza ibaz pocitu, že chceme niečo pridať, alebo ubrať (do, alebo zo základnejprirodzenosti): takýmto spôsobom človek nerozlíši nedualitu. Poznanie buddhovtroch časov nazahŕňa dualitu, pretože rozpoznáva jedinú autentickú kondíciu.

30. Kapitola o prirodzenosti Vadžrasattvu,víťazný prápor nikdy neubúda: Úplný priestor Vadžrasattvu

Počúvaj,Sattvavadžra! Ukážem ti tvoju vlastnú prirodzenosť. Ty si mnou, zdrojom. Ja soma vždy budem čisté a úplné vedomie. Čo je čisté a úplné vedomie?

Úplný priestor Vadžrasattvu

Je nesmierna dimenzia bytia v ktorej je všetko vždydobré (Samantabhadra).

Keďže to je dokonalá univerzálna cesta, ktorá všetkooslobodzuje,

Je mimo zrodenie, zánik, alebo myslenie bytosti.

Keďže to je milujúca láskavosť, ktorá realizuje pravývýznam,

Nesnaží sa v cvičení veľkého súcitu.

Keďže je to úplný stav, nepotrebuje chváliť

Najhlbšie a najvyššie kvality.

Všetky javy sú nemennou prirodzenou kondíciou:

Keď ich necháme tak bez jednania, samo-oslobodia sa.

Spontánne povstávajúca múdrosť nemá byť hľadaná:

Ako sa sama oslobodzuje, ukazuje aj cestuk oslobodeniu.

Päť elementov sú Buddha

Zotrvávajúci v prirodzenosti všetkých bytostí.

Aj keď niekto udržuje zlé koncepty

Oslobodenie povstáva z nás a nie z vonku.

Úplnú múdrosť je ťažko nájsť:

Je zrealizovaná skrz pradžňa a metódu.

Avšak, hoci je to povedané takýmto spôsobom a zdása, že to na niečom závisí,

Pravá blaženosť povstáva z nás samých.

Veľký zázrak nie je zložitý:

Z jemného pochopenia autentickej kondície

Povstávajú v nás okamžite

Všetky kvality a kapacity.

Meditácia je nechať byť bez hľadania

Konečnej prirodzenosti, ktorá sa sama nikdy viditeľneneodhaľuje.

Keď dúfame v jej nájdenie, ako niečoho druhého,

Nebude nikdy dosiahnutá.

Táto konečná prirodzenosť, ktorá je tak tajná,

Nemôže byť získaná zmyslom sluchu.

Podobne, nie je nič,

Čo môže byť vyjadrené rečou.

Utrpenie bytostí je čisté a úplné vedomie

Ktoré prestupuje všetko manifestované v tvare:

Bez čo i len pohnutia,

Zotrváva rovnocenne vo všetkom, ako nekonečný priestor.

To, čo je rovnosťou všetkých rozdielov

Je označené ako „karma“.

Avšak, keby to bolo skutočne v moci karmy,

Samo-existujúca múdrosť by neexistovala.

Prvou príčinou je Vadžra, ako sú druhotné podmienky:

Nikdy nebola zrodená, nemôže byť zničená.

Podstata osvietenia, ktorá existovala od počiatku

Nie je odhalená úsilím myšlienok.

Meditačná stabilita najvyššej kvality

Neobsahuje myšlienku meditačnej stability.

Bez aplikovania myšlienky a bez potreby očisty,

Múdrosť povstáva zo samotnej diskurzívnej myšlienky.

Aplikujúc výraz „prístup k niečomu jemnému“,

Niektorí hľadajú cestu tým, že izolujú myseľ,

Udržujúc prázdnotu na tichom mieste:

Ale pri preskúmaní, toto je konceptuálna meditácia.

Aplikujúc termín „príčina a následok“,

Niektorí veria, že eliminovaním aj cností aj negativít

Sa môžu vymaniť z tohto sveta:

Avšak, to iba ukazuje veľkú záľubu

V prijímaní a odmietaní.

Pripútanosť a nepripútanosť sú iba slová

Ako je aj niečo medzi tým, ako ozvena.

Šťastie a utrpenie majú rovnakú príčinu:

Toto bolo povedané Vadžrasattvom, pánom bytostí.

Pripútanosť, hnev a nevedomosť

Pochádzajú z cesty úplného osvietenia.

Päť objektov potešenia sú tiež,

Ako bolo povedané, ornamentom konečnej dimenzie.

Myšlienka priestoru je nezrodená,

Tá myšlienka samotná je ako priestor.

Bez pripútanosti, bez zámeru podobnému priestoru

Sa nás vlastný úžitok manifestuje ako priestor.

Rovnosť za myšlienkou je dharmakája

Ktorá, podobne ako odraz mesiaca na vode, nemôže byťuchopená.

Skrz manifestáciu energie Samantabhadru

Prejavuje hĺbku samohlások (áli) a spoluhlások (káli).

S A a Ta, ktoré okrášľujú,

Sa všetky javy manifestujú ako Pa

A celá sféra skúsenosti vo svete

Je hlbokým Hlasom Buddhu.

Nádherné! Sféra skúsenosti buddhov

Nie je niečo nájdené hľadaním.

Nie je to objekt, ako šesť zmyslových objektov:

Takto, (tí čo to hľadajú) sú ako slepy muž, ktorý sasnaží chytiť oblohu.

Cesta očisty, ktorá prebieha z jedného stupňa nadruhý

Nezodpovedá náuke nejednania.

Keby to bola skutočne cesta, ktorú treba nasledovať,

Tak by človek nikdy nedosiahol svoj cieľ, podobne akohranicu oblohy.

Takže, keďže je autentická kondícia bytia takáto,

Presne preto, že ukazuje samú seba v jej skutočnejprirodzenosti, môže byť pochopená.

Keďže je to samotná esencia,

Všetko z nej povstáva: úžasné!

Minulý čas a čas súčasný

Zotrvávajú v úlnom stave autentickej kondície:

Jej cesta je tiež takáto,

Toto je jej samotná prirodzenosť.

Univerzálna cesta v harmónii s touto(prirodzenosťou)

Sa manifestuje ako mesiac a jeho podopora.

Keďže je to absolútna rovnosť všetkého,

Človek ju nezrealizuje keď má obmedzený náhľad.

Prítomné potešenie a budúce potešenie

Sú to, čo je priamo zažívané a jeho následky:

Keďže zahŕňajú chybu obmedzeného aspektu

Nemal by sa na ne človek nalepiť.

Tri časy sú si rovné bez akéhokoľvek rozdielu.

Nie je nič minulé, alebo budúce, všetko existovalo odpočiatku.

Keďže je všetko jedným, prestúpené dharmakájou,

Existujú v prirodzenosti najvyššie kvality.

Byť znovuzrodený v troch dimenziách existencie,

To všetko je len pomenovanie a magická ilúzia;

Dokonca aj najvyšší zrod ako univerzálny vládca

Je magická ilúzia a iba dimenziou čistoty.

Tí, ktorých zaujatie závisí na čase

Nevidia sa to manifestovať v čase:

Pretože pre toho, kto je zaujatý túžbou, bez toho, že byju prekonal

Je platný príklad prázdnoty.

Je to jedno, úplne za tvarom.

Cesta jogy je ako let vtáka na oblohe:

V nezrodenej a nepovstalej esencii

Kde sú všetky dharmy ktoré by mali existovať?

Vonkajšie a vnútorné sú (jednou vecou): vonkajšiesamotné je vnútorné.

Ani najmenší aspekt hlbokej kondície nemôže byťpochopený.

Existencia je len pomenovanie a je zapríčinenéchybným náhľadom;

Takýmto spôsobom človek ostáva oddelený od kvalitykontemplácie.

Vonkajšie a vnútorné záväzky

Tu zotrvávajú v prirodzenosti agregátov (skandha, prekl) a zmyslových sfér (ajatána, prekl).

Keďže tri časy neboli nikdy oddelené od skutočnejkondície,

Nie je nutné používať slovo „záväzok“.

Byť nerozrušený, to je symbol Tela.

Byť nehybný, to je múdrosť.

Nič neuchopovať, to je prosté od Ja.

Nič neodmietať, to je rovnosť, ktorá prekračuje slová.

Vo všetkých možných okolnostiach

Všetky bytosti, ktoré sa prerodzujú a užívajú si,povstávajú výhradne z tohto stavu.

Kráľ rovnosti nikdy neprehovoril

O mužoch, alebo ženách.

Nie je tu vôbec nič k realizácii

Na základe rozhodného, hnevlivého jednania,

Avšak niektorí vravia, že tým, že máme A a Pa

Manifestujú sa šťastie a magická ilúzia.

Keďže konečná prirodzenosť nemôže byť definovaná v žiadnomz jej aspektov,

Objavuje sa na základe spôsobu, akým ju človek pozoruje.

Mať potešenie z úsilia a želať si, aby samanifestovala,

Je veľkou prekážkou a chybou.

Všetky druhotné metódy realizácie,

V ktorých človek medituje na rôzne atribúty, sú akoodraz mesiaca na vode.

Hoci aj dosiahne odpútaný stav prostý znečistení,

Meditujúc takto je podobne záležitostiam obyčajných ľudí.

Hoci skrz vizualizovanie seba, ako veľkého Heruku

S mandalou hnevlivých atribútov

Môže človek zrealizovať slabiku,

Nirvána nie je rozlíšená takýmto spôsobom.

Práve ako človek zbiera úrodu vrcholu palmového stromu,

Práve ako človek spáli semeno,

Aby čelil sile vášní

Boli učené tieto druhotné meditačné metódy.

Všetky stovky a tisíce metód

Dávajú zrod ich charakteristickému plodu (doslova kvetu, prkl),

Ale keďže (pravá prirodzenosť) je prostá charakteristík,

Nemanifestuje sa z týchto príbytkov.

Šťastní sú jogíni

Ktorí zotrvávajú v nevyjadriteľnom stave:

Bez rozlišovanie medzi sebou a druhými,

Majú potešenie zo samo-dokonalosti ako magickej ilúzie.

Bez vylúčenia čohokoľvek, je to dokonalekompletné.

Je to nemenné a vždy ostne celé,

Bezhraničné ako priestor:

Existencia nezávisí na ničom inom.

Blaženosť stavu samo-dokonalosti

Pochádza výlučne z bezprostrednej prítomnostiprirodzenej sily

Neporovnateľnej múdrosti:

Existencia nepochádza z ničoho iného.

Ľahké a zložité, zložité, pretože to je ľahké:

Nemanifestuje sa to viditeľne, je to všetko prestupujúce.

Ale ani len Vadžrasattva to nemôže pomenovať,

Povediac: „Tu je to!“

Je to nádherná a neobyčajná manifestácia energie,

Ako priestor, prekračuje činy.

Z tej nevedomosti, ktorá nič nekonceptualizuje

To v človek okamžite povstane.

Toto je jediná cesta pre všetkých,

Prirodzene to spočíva vo všetkých bytostiach.

Ale pre nevedomých ľudí, zmätených, pretože sú podmienenídualizmom,

Je platný príklad doktora, ktorý našiel liek.

Blaženosť leží v pochopení,

Toto samotné je čistá dimenzia sveta.

Keď sa svetlo zhromaždí v obmedzenom agregáte

Potom sa objavia štyri hlavné smery, stredný a hore a dolu.

Z nedefinovateľných farieb dúhy

Sa tam manifestuje rozličnosť piatich rodín.

Rovnakým spôsobom celý živý a neživý svet

Pochádza z piatich elementov.

Nezviazaný definíciami

Minulosti, prítomnosti a budúcnosti

A chápajúc čo je nezrodené a bez zániku,

Sa tri časy stanú úplným stavom.

Keďže je to rovnocenné vo všetkom, nie nič, čo by sa maloaranžovať postupným spôsobom.

Keďže je to jedinosťou, nie je tu nič, čo by sa maloobetovať v obmedzenom smere.

Hoci niekto pripraví ozdoby ganapúdži

Keďže už spontánne existujú, nie je nič k aranžovaniu.

Keďže je to dokonalé, nie je nič, čo by sa obetovalo.

Keďže je to od počiatku čisté, je to už nektár.

Nie je tu nič konkrétne

Alebo dvanásť zmyslových základní k vizualizácii.

Myseľ, donátor obetín,

Všetko manifestuje silou pohľadu:

Siddhi, ktoré pochádza z videnia

Je perfektnou kontempláciou rovnosti.

Udržať tento stav na okamih je zjednotením,

Byť uspokojený je záväzok.

Vykonávajúc tanečné kroky metódy

Človek obetuje zjednotenie neduality.

Nechať byť bez uchopovania je torma (obetný koláč).

Prekročiť činnosť, všetky aktivity sú už skonzumované (vyčerpané, prekl).

Ako sa rozrušené bytosti prirodzene odvracajú kvôlinekonceptuálnej múdrosti

Zotrvanie v kontemplácii rovnosti bez rozprávania jenajvyššou mantrou.

Prinášať obetiny učiteľovi, vykonávať štedrosť

A všetky podobné záslužné činy:

Ak sú vykonávané bez sily nepripútanosti a neochvejne,

Stanú sa veľkým putom.

Takto jednanie akýmkoľvek spôsobom zakrýva

Dosiahnutie skutočného významu písiem.

Konceptualizovaním skutočnej kondície

Ju človek nikdy nedosiahne.

-----

Kráľ vytvárajúci všetko 2

2011-10-10T13:45:00.004+02:00

Ďalšie ukážky z tejto fantastickej tantry. Viec info TU.
Preklad: Karma Gyalpo Dondrub

25.Kapitola, ktorá demonštruje, že naša vlastná myseľ je učiteľ.

Počúvaj! Čisté a úplné vedomiekaždej bytosti v troch svetoch bez výnimky, je skutočný učiteľ. Pre tých,čo po stovkách a tisícoch kálp nepochopili, že ich vlastná myseľ jeučiteľ, ja, najvyšší zdroj, sa manifestujem ako učiteľ ich mysli: načúvaj tejtonáuke!

Z čistéhoa úplného vedomia, ktoré je univerzálnou príčinou, ja, najvyšší zdroj,emanujem päť elementov, prirodzenosť mysli. Takto potom povstáva päť učiteľovčistého a úplného vedomia. Dimenzia je sambhogakája, náuka je odovzdanáskrz vlastnú prirodzenosť, to čo je odhalené, je naša vlastná prirodzenosť.

Učiteľsambhogakáji neposudzuje základný stav a nekomunikuje niečo externé, čo sadá konceptualizovať. Päť učiteľov čistého a úplného vedomia učia skutočnúpodstatu reality.

Prvotnámúdrosť čistého a úplného vedomia sa manifestuje ako učiteľ vo forme z elementuzeme a neučí skrz slová a písmo: komunikuje svoju vlastnúprirodzenosť priamo. Bez posudzovania v zmysle ja a druhí, odhaľuje stavrovnosti bez posudzovania (non-discursive). Po jeho pochopení sa bytosti trochsvetov stanú rovné Buddhom a bez úsilia si uvedomia/zrealizujú túskutočnosť, ktorá bola objektom ich úsilia.

Prvotnámúdrosť čistého a úplného vedomia sa manifestuje ako učiteľ vo forme z elementuvody...ohňa...vzduchu a neučí skrz slová a písmo: komunikuje svojuvlastnú prirodzenosť priamo. Bez posudzovania v zmysle ja a druhí,odhaľuje stav rovnosti bez posudzovania (non-discursive). Po jeho pochopení sabytosti troch svetov stanú rovné Buddhom a bez úsilia siuvedomia/zrealizujú tú skutočnosť, ktorá bola objektom ich úsilia.

Prvotnámúdrosť čistého a úplného vedomia sa manifestuje ako učiteľ vo forme z elementupriestoru a neučí skrz slová a písmo: komunikuje svoju vlastnúprirodzenosť priamo. Bez posudzovania v zmysle ja a druhí odhaľujestav nerozdielnosti.

Títoučitelia, ktorí sa manifestujú všetkým bytostiam troch svetov učia skrz svojuprirodzenosť: vďaka nim môžu všetci zrealizovať pochopenie!

Počúvaj!Keďže vy všetci ste vytvorení mnou, vy deti troch svetov ste moje deti, rovnémne, najvyššiemu zdroju. Vy ste mnou, nerozdielne odo mňa, tak sa vámmanifestujem a skrz päť učiteľov mojej prirodzenosti učím jediný stav piatichesencií (elementov). Ja som jediný stav, ja, najvyšší zdroj: vy ste tiež, musítesi tým byť úplne istí!

Počúvajtebytosti troch svetov! Keby som ja neexistoval, ani vy by ste neexistovali. Kebyste vy neexistovali, päť učiteľov by sa nemanifestovalo a náuka o stavenerozlišovania (non-discursive state) by nebola odovzdaná.

26. Kapitola,ktorá demonštruje, že dokonalosť mimo úsilie nie je niečo, na čo sa medituje

Počúvaj,veľká bytosť! Čisté a úplné vedomie, ktoré prekračuje myšlienky a vysvetlenie,je lampou všetkých učiteľov, a takto je najvyššie chválené. Keďže jepodstatou náuky, je rovné Maňdžušrímu. Prekračuje čin, je spontánne dokonalé,prirodzenou blaženosťou.

Jezákladom morálky a všetkých nekonečných jednaní, ktoré vedú k ceste oslobodenia.Je univerzálnou cestou, matkou všetkých osvietených. Ak by neexistovalo, nebolaby žiadna cesta, takže ja som najvyššou cestou k oslobodeniu.

Univerzálnacesta je jemná a ťažko pochopiteľná, nerozlišujúca (non-discursive) a mimokoncepty. Nemôže byť lokalizovaná, či objektifikovaná, nemôže byť obmedzená konceptmia prekračuje všetky myšlienky. Slová to neobsiahnu, a ani to nespadádo oblasti zmyslovej skúsenosti tvaru a farby. Ťažko ukázateľné a preskúšateľné,nie je tu vôbec nič konkrétne, čo sa dá definovať.

Niektoríaskéti minulosti postihnutí chorobou pripútanosti k meditácii a viere,že majú zakladať na obmedzených slovách ich učiteľov, nasledovali koncepty, akojeleň ženúci sa za fatamorgánou. Ale skutočná cesta nemôže byť ukázaná slovami.Ja by som tiež chybil, keby som sa pokúšal ukázať realitu.

Čistéa nečisté sú nerozdielne, nezrušiteľné spojené. Tma múdrosti, ktoránerozlišuje žiadnu formu a lampa jasnosti, ktorá všetko bez prekážokosvetľuje, sú obidve za myšlienkami. Prirodzene pokojná kondícia je najvyššoukontempláciou.

„Skutočnevidieť“ znamená uvidieť, že nie nič k videniu: to sa nazýva „okovševedúcnosti.“

„Rozpoznaťpriestoru podobnú prirodzenosť mimo stred a okraje“ znamená zotrvať v najvyššejrovnosti za prijímaním a odmietaním.

Myseľa jej karmické tendencie sú nerozlučne integrované.

Všetkyjavy, ktoré sa objavujú a stávajú sa objektom našich konceptov sú iba našimiornamentmi, takže ich nesmieme ani odmietať, ani sa ich vzdávať. Bezposudzovania ich môžeme vychutnať!

(Hociniekto vykonal) negatívne činy zakázané všetkými, ako je päť vášní, či päťčinov s okamžitým následkom, pri vstupe na cestu čistoty človek obdržínajvyššie kvality a nemusí sa vzdať ani žien, atď.

Tí, ktorí vkladajú svoju vieru do logiky históriea jej významu a ktorí prevádzajú obmedzené jednanie, ktoré vyplýva zostabilizácie troch kontemplácií, sa odchyľujú od náuky mimo úsilie, takžeostávajú v klame. Seba-dokonalosť mimo činy zotrváva v spontánnom šťastí.

Podstataveľkej samo-povstávajúcej múdrosti je bez zmätku alebo zmeny a prekračuje všetkydefinície.

Nektárprirodzenej dokonalosti eliminuje utrpenie úsilia. Dokonalosť, ktorá prekračuječiny je prirodzená kondícia.

Počúvaj,veľká bytosť! Keďže všetky javy sú prirodzenosťou čistého a úplného vedomia,ktoré je nesmiernou sférou, nie čo vyžarovať, alebo zjednocovať, nie je zrodani zánik: bez blokovania čohokoľvek, toto je prirodzená kondícia.

Podobne,ako obloha, podstata tohto stavu nerozlíšenia (non-discursive state) vždyexistovala mimo slová a myšlienky.

-----

Pijanská pieseň

2011-08-16T20:23:00.003+02:00

Od Kjabdžé Džidrel Ješe Dordžeho – Dudžom Rinpočheho

V najvyššej nádobe, samo existujúcej nádobe z lebky šťastia, je víriaci sa oceán žiarivých thigle esencie. Nad pohárom z lebky sa objavujú semenné slabiky piatich Buddhov a ich Družiek, z nich sa objavujú Budhovia a Družky piatich elementov – rodín, a z ich radostného spojenia prúdia záplavy požehnania. Pohybujú sa vo veľkej radosti. Rozpúšťajú sa do svetla, stávajú sa nedeliteľnými a rozpúšťajú sa v priestore.

OM AH HUNG – z dimenzie priestoru – padajú tri slabiky ako dážď, ktorý sa manifestuje ako dudtsi. Ich farba, chuť a vôňa sú silné. Stávajú sa excelentnou pokladnicou vytúžených kvalít.

OM AH HUNG HA HO HRI – Obetiny sú znásobené. Pri vneme dudtsi hrdinov a hrdiniek sveta – vyvstáva šťastie. Toto je zázračné neporovnateľné dudtsi.

Obetujem to vynikajúcemu majstrovi – môjmu najláskavejšiemu Lámovi. Obetujem to Lámovi, držiteľovi šiestich línií, trom klenotom, trom sféram bytia a buddhom. Obetujem pokojným a hnevlivým jidamom. Obetujem to mamo a dákiní. Obetujem to ochrancom troch línií vnútorných tantier. Obetujem to ochrancom teriem, ochrancom pokladov javov a ochrancom krajiny. Obetujem to sang-gje khjil-khor môjho tela. Obetujem to buddhom. Obetujem to cítiacim bytostiam samsáry. Obetujem to dualite a nedualite a nekonečnej čistote javového sveta.

A HO – Nádherné. Takýmto spôsobom nebude nikto nešťastný, keď pije alkohol.

A LA LA HO – Šeg Su Sol

Tri korene a buddhovia pijú v čhöjing. Čhökjong a Srungma pijú bdelo. Lámovia pijú na ich trónoch. Priatelia v dharme pijú sediac v rade. Mnísi a mníšky pijú tajne. Ngakpovia a ngakmi pijú otvorene. Starí muži pijú hrdo. Staré ženy pijú s úsmevom. Muži pijú hlučne. Ženy pijú kývajúc sa. Mladíci pijú hravo. Dievčatá pijú smejúc sa. Ja, tantrik, pijem radostne.

My pijeme bez vzťažných bodov. Vzťažnosť je príčinou samsáry – charakterizovanej neuspokojivosťou. Táto iluzórna hostina bez vzťažnosti je obetovaná oblasti iluzórneho tela. Pretože to, čo pijeme má prirodzenosť posvätnej hostiny, úzkosť nie je potrebná – preto ostávame pokojní. Pretože samo existujúca múdrosť je našou úplnosťou, úsilie nie je potrebné – preto spočívame so šťastnými mysľami. Cesta šťastia, ktorú nasledujeme, povstáva vďaka láskavosti nášho Lámu.

A LA LA HO – Kal Pa Zang

Kvôli tomu, že ho niektorí spoločníci v pití požiadali, pijan Džigdrel Ješe Dordže toto spontánne zaspieval.

Iniciácie s Lopon Ogyan Tanzin Rinpočhem

2011-07-07T18:21:00.002+02:00

Vážení priatelia,

Dovoľujeme si vás pozvať na seminár s Lopon Ogyan Tanzin Rinpočhem v dňoch 17-22.august. Seminár sa uskutoční 12km od Banskej Bystrice, na Králikoch na chate Borinka. Borinka sa nachádza v cca 800m.n.m. v príjemnom prostredí Kremnických vrchov. Obsahom semináru budú inciácie Padmasambhavu, Vadžrakiláji a krátka ordinácia na ngakpov pre vážnych záujemcov. Iniciácie prebehnú v tradícii Dudžom Tersar, ktorej je Rinpočhe držiteľom. Rinpočhe odovzdá aj sadhány, denné praxe, ktoré s iniciáciami súvisia. Príchod na seminár 17.augusta poobede. Začiatok semináru je 18.augusta doobeda. Koniec semináru je 22.augusta poobede. Kto bude chcieť ostať ešte jednu noc, bude možnosť dokúpiť si ubytovanie.

Cena semináru je 175€ na osobu. Cena zahŕňa: ubytovanie (17-22-august), plnú penziu a kurzovné náklady.

Registráciu je možné spraviť najlepšie mailom na

gyalpo@azet.sk

alebo telefonicky na: +421 905 265 386

Registrácia bude platná po zaplatení nevratnej zálohy 80€ na číslo účtu:

Tatrabanka: 2615012074/1100 (do správy pre prijímateľa prosíme uviesť vaše meno)

V prípade zahraničných prevodov použite nasledovné údaje:

IBAN: SK53 1100 0000 0026 1501 2074

SWIFT: TATRSKBX

Kapacita miest je obmedzená na max počet 36 ľudí, preto vám odporúčame zaregistrovať sa čo najskôr.

Akékoľvek prípadné informácie získate na vyššie uvedenej mailovej adrese, či telefónnom čísle.

Kontaktné informácie na ubytovanie nájdete na adresách:

http://www.chataborinka.sk/

http://www.ubytovanienaslovensku.eu/chata-borinka-horehronie#map

Oficiálna webová stránka:

http://ogyantanzin.blogspot.com/

Tešíme sa na stretnutie a krásne komorné prostredie a hlavne na tieto vzácne náuky, ktoré nám Rinpočhe láskavo odovzdá!

-----

Abhidharma a Pradžňá

2011-04-18T09:17:00.003+02:00

Vasubhandu bol významný buddhistický učiteľ, spoluzakladateľ školy Jogačára a odborník na náuky Abhidharmy. Práve jeho text Abhidharmakóša Bhasyam aj s jeho autokomentárom sa mi podarilo začať diaľkovo študovať. Nasledujúce je krátka esej, ktorú sme mali ako prvú vypracovať na danú tému. Kedže bola prijatá a hodnotená kladne, rozhodol som sa vám ju preložiť a predložiť. Prvá kapitola Abhidharmakóša Bhasyam definuje Abhidharmu a rozsiahlo sa zameriava na päť skándh, dvanásť ajatán a osemnásť dhátú. Študovať túto tému je pre mňa nesmierne prínosne, pretože, hoci som vedel, čo to napr. skandhy sú, teraz máme ďaleko širšiu perspektívu o danej téme. A hlavne, v buddhizme ide vždy o vhľad a praktické uplatnenie. Ako naznačujem v práci samotnej, vhľad nie je samozrejmosť a musí mu predchádzať Správny náhľad, ako to tu na mojom blogu už omieľam dookola. V práci je naznačený aj prístup k Náhľadu. K problematike skándh, ajatán a dhátu sa určite ešte vrátim. Asi najväčší posun som zaznamenal pri definovaní rúpaskandhy, ktorá sa často nesprávne prekladá len ako "forma", resp "tvar", čo je z pohľadu Abhidharmy (ktorá vlastne všetku buddhistickú terminológiu definuje veľmi detailne) úplný nezmysel.

Abhidharma a pradžňá

Verše 2a a 2b z Abhiddharmakosa Bhasyam od majstra Vasubhandua vravia:

Abhidharma je čistá pradžňá aj so všetkým, čo ju sprevádza.

Je tiež pradžňá a Pojednanie, ktoré privádzajú k dosiahnutiu čistej pradžni.

(pozn.: čistú pradžňu vždy sprvádza čistých päť skándh, atď.)

Preskúmajme najprv význam slova pradžňá. Džňá sa prekladá ako vedomie, poznanie a pra ako najvyššie. Bežný preklad je „múdrosť“, ale v závislosti od kontextu to môžeme to preložiť aj ako „čisté vedomie“. Slovo abhidharma: abhi znamená vyšší, takže to prekladáme ako „vyššia náuka“.

Takže na začiatku čítame, že Abhidharma je čistá pradžňá a takisto Pojednanie, ktoré môže priviesť k dosiahnutiu tejto čistej pradžni, alebo Abhidharmy v absolútnom zmysle slova.

V buddhistickej literatúre rozlišujeme tri druhy pradžni: dosiahnutej skrz načúvanie (v súčasnosti môžeme povedať že aj skrz čítanie), rozmýšľanie (o počutom) a skrz meditáciu. Takto môžeme povedať, že pojmy Abhidharma a pradžňá korešpondujú na viac, než jednej úrovni (čistá pradžňá, Abhidharma na absolútnej úrovni). Ako vo svojej lekcii povedal Lopon Malcolm, v buddhizme hovoríme v zásade o dvoch dharmách: dharma textu a dharma realizácie. Takže na začiatku musíme načúvať, alebo čítať tú prvú, aby sme dosiahli aspoň nejaké pochopenie (pradžňá), ako veci sú. Sám Buddha nám dal Vznešenú osemdielnu cestu a ako prvý bod nám dal Správny náhľad. Jediný spôsob, ako získať Správny náhľad, je skrz prvý a druhý typ pradžni. Prečo to je nevyhnutné? Pretože na základe štúdia začíname rozlišovať veci, začíname rozpoznávať prirodzenosť vecí (dhariem). Vo svojom komentári Vasubhandu hovorí, že samotné slovo Abhidharma označuje všetku pradžňu, ktorá vedie k dosiahnutiu Abhidharmy v absolútnom význame, či už je to poškvrnená pradžňá, prirodzená, či výsledok úsilia, to znamená úsilie načúvania, rozmýšľania a meditácie, každá sa nazýva Abhidharma. V tomto význame môžeme povedať, že nie je rozdiel medzi pradžňou a Abhidharmou aj na relatívnej úrovni a aj na absolútnej. Avšak v bežnom používaní označujeme slovom Abhidharma hlavne Pojednanie, či Pokladnicu, ktorá tvorí tretiu pittaku buddhistických písiem. Takisto pre slovo pradžňá: v bežnom použití prekladáme tento termín ako poznanie. Pristupovať k meditácii bez predošlého štúdia je cesta, ktorá nás môže priviesť na scestie.

Verš 3 vraví:

Mimo rozlíšenia dhariem nie je žiadny iný prostriedok, ktorý vedie k vyhladeniu poškvrnení a je to práve kvôli poškvrneniam, že svet putuje v oceáne existencie. Takže je to s ohľadom na toto rozlíšenie, prečo bola Abhidharma, ako vravia, vyslovená (Majstrom).

Ďalším krokom, ktorý musíme spraviť po premýšľaní je skutočná meditácia. Meditácia je spôsob, aspoň ja tomu verím, k dosiahnutiu Abhidharmy, či čistej pradžní, v absolútnom význame.

Ako sme čítali na začiatku Abhidharmakosa Bhasyam, čistá pradžňá je nepoškvrnená pradžňá. Preto nepoškvrnená pradžňá odpovedá čistému vedomiu Arahatov, vedomiu, ktoré nie je poškvrnené kléšami, vášňami, ako povedal Lopon Malcolm. V absolútnom zmysle sa pojem Abhidharma prekladá aj ako čisté vedomie, ktoré rozlišuje prirodzenosť dhariem. V komentári Vasubhandua čítame, že pojem Abhidharma nesie svoje meno, lebo predstavuje objekt najvyššieho poznania, čo je nirvána, a takisto charakteristiky dhariem.

Aby som to zhrnul: na absolútnej úrovni nie je vôbec žiadny rozdiel medzi Abhidharmou a čistou pradžňou. Na relatívnej však hovoríme o troch druhoch pradžni a o tretej pittake, alebo abhidharmakoše.

-----

Reinkarnácia nie je znovuzrodenie "ja"

2011-03-02T20:31:00.002+01:00

Na tento článoček som narazil úplnou náhodou na Pútnikoch.

Zdroj: Jitřní Země

Překlad blogu z portálu Matthieu Ricarda La réincarnation n'est pas la renaissance d'un "moi" rezentuje problematiku reinkarnace, jak je chápána v moderním buddhismu. Je to pojetí poněkud cizí nejen představám západního publika, ale zdá se, že se odlišuje i od tradičního společenského vnímání Tibeťanů. Alespoň tak můžeme soudit z vyjádření 14. dalajlámy, obsaženého v odpovědích na dotazy z kontinentální Číny, které již byly zveřejněny na stránkách Jitřní země. Mohlo by též být nápomocno při setkání s prezentací nynější současné existence dvou představitelů vtělení 16. Karmapy - http://cs.wikipedia.org/wiki/Karmapa

Především je třeba pochopit, že to, co budhismus označuje jako reinkarnaci, nemá nic společného s přesídlováním jakékoli „entity“, nemá nic společného s metempsychózou.

Pokud uvažujeme v pojmech entit místo v pojmech funkce, kontinuálního procesu zkušenosti, nelze porozumět buddhistické koncepci znovuzrození. Jak je řečeno, „žádná niť neprochází perlami, které tvoří náhrdelních znovuzrození“.

Není nějaké identické „osoby“, procházející posloupným znovuzrozováním, je pouze adjustace proudu vědomí.

Reinkarnace není znovuzrozením „já“.

Můžeme hovořit o „individuálním“ vědomí, přestože individuum neexistuje jakožto autonomní jednotka. Chybí-li přenos jednotky, která je diskontinuální, není to v protikladu s kontinuitou funkce.

Skutečnost, že „já“ nemá vlastní existenci, nebrání osobnímu proudu vědomí mít vlastní historii a kvality, které jej odlišují od jiných. Řeka může být zanesena sedimenty, znečištěna odpady z papírny nebo být čistá a průzračná bez ohledu na to, jestli po ní pluje nebo nepluje loď. Stav řeky v daném okamžiku je obrazem, výsledkem její historie. Stejným způsobem jsou individuální proudy vědomí obtěžkány výsledky pozitivních nebo negativních myšlenek, stejně jako stopami, které ve vědomí zanechaly činy a slova, vzniklé z těchto myšlenek. Cílem duchovní praxe je postupná očista té řeky.

Poslední stav průzračnosti je to, co se nazývá duchovní realizací. Jsou rozpuštěny všechny negativní emoce, všechny závoje, které zakrývají poznání, jsou odhrnuty. Nejde o to, vyhladit „já“, které nikdy ve skutečnosti neexistovalo, ale pouze odhalit jeho podvod. Pokud by „ já“ skutečně existovalo, nebylo by nikdy možné, aby přecházelo z existence do ne-existence.

Zdroj: www.matthieuricard.org
Pro Jitřní zemi přeložila Anna Servanská

.....

J.E. Mindrolling Džetsün Khandro Rinpočhe v Čechách

2011-02-28T10:18:00.002+01:00

Ďaľšia šanca stretnúť sa s touto úžasnou učiteľkou a obdržať jej náuky.

S velikou radostí vám oznamujeme, že Její Eminence Mindrolling Džetsün Khandro Rinpočhe letos navštíví Českou Republiku a bude zde předávat učení od neděle 3.4. do úterý 5.4. 2011.

Téma učení

Učení na základě Buddhova prvního otočení kolem Dharmy / Dvanáctičlenný řetězec závislého vznikání

Nové místo konání – hotel Zvíkov

Vzhledem k tomu, že kurz letos probíhá v časných dubnových dnech a může být ještě výrazně chladno, zajistili jsme pro jeho konání krásný hotel Zvíkov (www.hotelzvikov.cz).

Detailní informace

Deatilní infromace ke stažení: Meditační kurz v hotelu Zvíkov
3. – 5. dubna 2011

REGISTRÁCIA

Prevzaté z: http://www.samtentse.cz/cs/kurzy

.....

Togdäni Khampagaru

2011-01-11T19:51:00.005+01:00

<= Togden Ačö, tútor deviateho Khamtrul Rinpočheho

Tradícia Drugpa Kagjü

Tradícia Drugpa Kagjü začala od Lingčhen Räpu (Päma Dordže, 1128-1188), žiaka Phagmo Drupu. Lingčhen Räpu často prirovnávajú k veľkému indickému mahasiddhovi Sarahovi. Hovorí sa, že obaja dosiahli realizáciu okamžite. Cchangpa Gjarä (Ješe Dordže, 1161-1211) bol jeho žiakom. Je to prvý Drugčhen Rinpoche (známy tiež ako Gjalwang Drugpa Rinpočhe). Obzvlášť po ňom sa Drugpa Kagjü sformovala ako tradícia. V kláštore Nam, ktorý bol založený medzi Lhasou a Cchurpu v roku 1205, sa na oblohe objavilo deväť drakov. Objavili sa tam, kde sa Cangpa Gjarä chystal ustanoviť svoje vadžra sídlo. Tak sa tento kláštor stal známy ako Nam Drug (tib. drug - drak)a tradícia, ktorej zakladateľom sa stal - Drugpa Kagjü.

Päma Karpo, známy ako veľký učenec, bol štvrtým Drugčhen Rinpočhem. Mal dve znovuzrodenia:

1.Ngagwang Namgjal odišiel do Bhutánu šíriť tradíciu Drugpa Kagjü.

2.Pasang Wangpo šíril tradíciu v Tibete.

Línia transmisie Drugčhen Rinpočheho vedie od Pasang Wangpa. On sa stal hlavou Drugpa Kagjü. Päma Karpo mal dvoch hlavných žiakov: Jongdzin Rinpočheho a Čhögön Rinpočheho. Jongdzin Rinpočhe mal zas troch znamenitých žiakov:

1.Tagcchang Räpa (poslal ho do Ladhaku, aby upevnil tradíciu z indickej strany a založil kláštor Hemis);

2. Khampa Karma Temphel (1548-1627), prvý Khamtrul Rinpočhe - zakladateľ jednej z najväčších komunít praktikujúcich, z ktorej vzišlo viac než styridsať dcérskych komunít v provinciách kraja Kham.On šíril učenie v Khame.

3.Könčhog Gjalpo, prvý Dorzong Rinpočhe (bol poslaný upevniť tradíciu v Číne).

Könčhog Gjalpo

Na ceste do Činy ho prepadli krutí lupiči z mestečka Rogmi v provincii Kham. Boli to chlapi, ktori nielen, že okrádali cudzincov, ale ich aj zabíjali. Po tom, ako ho o všetko obrali, zhodili ho z vysokého útesu. Ale on sa znova objavil na jeho vrcholku. Tak sa rozhodli, že ho zabijú pomocou chladnej zbrane, no čepeľ ním prechádzala bez toho, aby mu ublížila. Keď videli takú neuveriteľnú vec, pojali zbojníci k nemu hlbokú oddanosť. Pozvali do do Rogmi, ale Könčhog Gjalpo odmietol. Ale oni pohorozili, že sa zabijú. Tak súhlasil odísť s nimi a založil svoje prvé miesto na ústrania - Dordže Dzong a preto sa nedokázal dostať do Číny. Bolo predpovedané, že ak sa dostane do Číny, učenie sa upevní. Ale to sa nestalo. Podľa spisov a dejín kláštorov Drugpa Kagjü v provincii Kham, ktoré spísal 8.Khamtrul Rinpočhe v roku 1961, boli títo traja: Tagcchang Räpa, Khampa Karma Temphel a Könčhog Gjalpo boli v tom čase najdoležitejší.

Khamtrul Rinpočhe

Khamtrul Rinpočhe zas mal troch znameniých žiakov.

1. Drugpa Čhögjal Gjaccho (1578-?), prvý Dugu Čhögjal

2. Trulžig Trinlä Gjaccho, prvý v línii Adeu Rinpočheho;

3. Zigar Sönam Gjaccho, prvý Zigar Rinpočhe.

Títo traja vadžra bratia boli známi ako traja Gjaccho (tib. gjaccho - oceán) a v súčasnosti žijú ich 8. inkarnácie (8. Adeu Rinpočhe zomrel v roku 2008, pozn. prekl.). Súčasný Adeu Rinpočhe má 65 rokov. Nedávno vycestoval z Tibetu, kde netrpezlivo očakávali jeho návrat. V súčasnom Khame ho považujú nielen za učiteľa Drugpa Kagjü ale aj za veľmi uctievaného majstra. Tak sa stalo, že je nielen dobrým učencom, ale zaujímavým učiteľom. V pre Tibet ťažkých časoch stávil vo väzení a v táboroch veľa rokov. Vo väzení ho a ešte niekoľko ďalších lámov zachránil doktor (číňan a buddhista). Adeu Rinpočhe je nesektársky majster. Prešiel seriozným výcvikom a strávil mnoho rokov v ústraní v plnej miere ho vycvičili žiaci Šakja Šrího (1854-1919). Takíto ľudia sú v našej dobe vzácni.

Togdäni Khampagaru

V roku 1964 žili Khamtrul Rinpočhe (Dönžu Ňima) a skupina lámov s ním spojených spoločne v maličkom dome v Banuri. Bolo to neďaleko miesta, kde sa v budúcnosti mala sformovať komunita Taši Džongu (Himalčal Pradéš, Severná India). Raz ich navštívil Gjalwa Karmapa. On a Khamtrul Rinpočhe boli veľmi dobrými priateľmi. Počas besedy Karmapa spomenul: "Chcel by som mať podobných togdänov."

Togdän - kto to je?

Tibetské slovo "togdän" označuje toho, kto dosiahol realizáciu, toho, kto rozpoznal skutočnú prirodzenosť mysle. Togdäni sú vo všetkých tibetských tradíciách. Vo výcviku khampagarských jogínov sa kládol doraz na praxe Mahámudry a šiestich jóg Náropu. Okrem toho praktikovali zvláštne učenia Drugpa Kagjü "jednej chuti", "vzájomnej závislosti" a gurujogy. Nie sú však praxe, ktoré by boli určené len pre togdänov. Robia kjerim a dzogrim, potom praktikujú jogu kanálov, vetra a thigle. Ale "čerešnička na torte" týchto ľudí nie je v tom, čo robia, ale ako praktikujú.

Je úplne možné, že praktikujúci veľa medituje, a následkom toho sa u neho objaví pýcha. Objavuje sa túžba byť slávny. Od samého začiatku, od založenia khampagarského kláštora, boli všetci Khamtrul Rinpočhovia na svojich študentov prísni, aby sa tomu zabránilo. To oni vyberali kandidátov na joginsky výcvik , z ktorých sa len niektorí neskôr stali známi ako togdäni. Je nemožné si predstaviť, že by medzi nimi boli takí, ktorí sa zaujímajú o slávu a popularitu. Tradične sú všetci kandidáti "testovaní" po veľmi dlhú dobu. Hlavný vlastnosťami jogína sú schopnosti a energia pre prax, ako aj udržiavanie zámeru praktikovať. Hlavným faktorom pri výbere je rozhodnutie Lámu a jeho hodnotenie kvalít budúceho kandidáta. Nemenej dôležitá je povaha kandidáta, ale aj po výbere nasleduje dlhá skúšobná doba.

Bez ohľadu na to, ako dlho praktikovali, do akej miery sú realizovaní, nie je v tradícii Khamtrul Rinpočheho voči togdänom žiadne zvláštne jednanie. Zaobchádzal s nimi vždy rovnakým spôsobom ako s ostatnými mníchmi z kláštora, občas trochu lepšie, ak boli niečim zvláštni. Tí, ktorých nazývajú togdänmi, sa vyznačujú tým, že majú skutočnú dôveru a oddanosť k praxi Dharmy. Nemajú žiadne očakávania odmeny a túžbu niečo získať. Toto je spôsob, akým "vyrábajú" khampagarských togdänov. Od starých čias až do súčasnosti je tradícia "dokonalých jogínov" čistá.

Všetci khampagarskí togdäni sú bhikšuovia. Veľa ľudí si myslí, že togdäni sú ženatí jogíni, pretože ich vzhľad a oblečenie sú veľmi podobné. Nie sú vždy oblečení ako mnísi. Zvyčajne nosia biele rúcha, vlasy si namotávajú na hlavu, ako ngagpovia a v ušiach majú náušnice. To všetko sú atribúty ženatých jogínov. Ale oni sú všetci od začiatku gelongovia a zostanú nimi aj potom, čo začnú viesť úplne "jogínsky životný štýl."

Táto tradícia mníchov - togdänov podobných ženatým jogínom je jedinečná. Tretí Khamtrul Rinpočhe povedal: "Majte sľuby osobného oslobodenia, ktoré sú najvhodnejšie pre Dharmu, praktikujte Vadžrajánu a obliekajte sa do bieleho." To bol jeho rada aj proroctvo. Keď založil štvrtý Khamtrul Rinpočhe centrum pre ústrania, stalo sa tak, a vznikla z toho tradícia kláštora. Togdän Adžam hovoril, že keď cestoval s ôsmym Khamtrul Rinpočhe po rôznych kútoch Khamu, ukázalo sa, že aj v oblastiach pridružených kláštorov laici verili, že togdäni majú manželky. Verí, že nosiť dlhé vlasy si vyžadujú potreby praxe. Keď sa človek "zatvára" na prax určitého jidamu, nemôže si strihať vlasy. A neostrihané vlasy sú nemiestne, ak sa obliekaš ako mních.

Togdäni nemajú žiadne zvláštne sľuby a záväzky. Čas od času dostávajú rôzne iniciácie a "učia sa", nové praxe. A následkom toho sľubov pribúda. Ale nie sú žiadne hranice, ktoré môžete použiť na to, aby ste určili, že tento praktikujúci je len mních a tento je togdän. Aj keď žije praktikujúci ako jogín už tri roky, ešte ho nepovažujú za skutočného togdäna. Je na ceste učenia sa. A ak, tri roky potom, opustí obec togdänov, nebudú ho považovať za togdäna.

"Dokonalí jogíni" sú tí, ktorí venujú svoj život k praxi dharmy a dosiahnutiu realizácie. Nemajú žiadnu pýchu, nemajú "svetskú pripútanosť." Sú nenápadní a zamĺknutí. V dôsledku toho ľudia okolo nich spontánne chápu: "To je togdän". Od dávnych dôb až do súčasnosti nebolo v tejto tradícii praktikujúcich, ktorí porušili svoje povinnosti. Ak je praktikujúci chvastúň, "svetský", ľudia ho prirodzene neberú ako togdäna, aj keď strávil v ústraní šesť alebo deväť rokov.

Pôvod tradície

Tento prístup k praxi dharmy pochádza od Tilopu a Náropu (India). Do Tibetu, ho priniesol Marpa a "dal" Phagmo Drupovi. Ďalší boli Lingčhen Räpa a Cangpa Gjarä. Po nich, to prišlo do Khamu. Za čias prvého Khamtrul Rinpočheho (Karma Khampa Tephel, 1548-1627) vznikla prvá skupina togdänov. Za štvrtého Khamtrul Rinpočheho (Čhokji Ňima) bol založený khampagarský kláštor. Za gompou založili centrum pre ústrania, určené pre obmedzený počet praktikujúcich, s cieľom uskutočniť prax dharmy "dokonalým spôsobom". Z tristo mníchov vybrali na to, aby v centre podstúpili jogínsku prípravulen trinásť. Khampagarská tradícia togdänov, ktorú "držia" v Taši Džongu, pochádza z tej doby.

Táto tradícia praxe jogy bola zozbieraná Kunga Tändzinom, tretím Khamtrul Rinpočhem, ktorý bol tertön a gelong a žil koncom sedemnásteho storočia. Všetky tieto učenia existovali v Drugpa Kagjü aj pred ním, ale začiatok takejto praxe v centre togdänov bol položený predovšetkým za jeho života. Mal žiaka, laika Amku Dečhen Dordžeho, ktorého príbeh je známy po celom Khame. Obvykle sa dúhové telo realizuje individuálne. Jeho príbeh - je jedinečný. Amka sám, jeho manželka, deti, jaky, ovce zmizli všetci spoločne.

To nebola realizácia dúhového tela, ale skôr, niečo ako odchod do krajiny Dákiní. Amka pochádzal z Nangčhenu a patril k rodine kočovníkov. Celkom mala rodina trinásť členov. Ak započítame všetky jaky, ovce a psy, - šesťdesiat dva. A všetci z nich odišli raz ráno do krajiny Dakiní. Amka, bývalý študent Tändzin Ňima Rinpočheho a Cchogňi Rinpočheho, išiel prvý, hrajúc na damaru a zvoniac drilbu, a za ním jeho manželka, deti a zvieratá. Togdän Adžam, rozprával tento príbeh, ale nevedel si spomenúť na názov miesta, kde sa to všetko stalo. Potom z rodiny Amku neostalo nič, okrem piecky a stanu. V noci pred touto udalosťou, si susedia - nomádi mysleli, že je v rodine Amku hádka, lebo hodili všetok majetok do rieky. Nasledujúce ráno po nich neostala ani stopa. A tak v línii transmisie po Künga Tändzinovi nasleduje Amka, a za ním - Džampa Pawo, tiež známy ako Jongdzin.

Tradične, je počet togdänov v centre trinásť. To je spojené s určitou udalosťou. Centrum pre ústrania založil Čhökji Ňima, štvrtý Khamtrul Rinpočhe, na mieste, kde nebola žiadna pitná voda. Ale on si ho vybral, lebo sa mu táto oblasť naozaj zapáčila. Rinpočhe tam poslal jedného zo svojích asistentov a nariadil mu vykopať na vybranom mieste jamu a zakopať do nej tormu. Povedal tiež, že na tomto mieste vznikne prameň. A dodal, aby na ceste späť robil jeho asistent malé kôpky z kamenia. On tak aj robil, budoval kopy, až kým nevyvrel prameň. Tento zdroj dáva jogínom vodu do dnešných dní. Keď sa asistent vrátil , Rinpočhe sa ho spýtal, koľko kôp na ceste postavil. On odpovedal, že trinásť. Khamtrul Rinpočhe sa rozhodol, že je to znamenie, že v centre pre ústrania by malo byť len trinásť praktikujúcich. Ak by asistent postavil viac kôp- znamení z kamenia, bolo by togdänov viac. Od tej doby ich nikdy nebolo v rovnakom čase viac ako trinásť. V Tibete, neveria, že číslo je trinásť nešťastné. Naopak, pokladajú ho za niečo pozitívne. Existuje mnoho momentov spojených s týmto číslom. Príklad - počet togdänov centra pre ústrania, ktorý bol striktne dodržiavaný. Teraz je ich v Tashi Jong iba päť (v roku 2010 ich bolo trinásť a k tomu traja staší togdäni, pozn. prekladateľa). Spočiatku sa ich do Indie s Khamtrul Rinpočhem dostalo osem, ale niektorí z nich opustili tento svet. Niekoľko nových záujemcov sa cvičí a teraz budú pravdepodobne čoskoro prijatí do komunity jogínov (stalo sa tak v roku 2009, pozn. prekladateľa).

Na otázku, či sa teraz robí skúška praktikujúcich tumma sušením plachiet v mraze, togdän Adžam odvetil, že predtým, v Tibete, sa to robilo. Ale v Indii je nevhodné počasie, nie je dostatočná zima a pokračoval: "Na druhú stranu, existujú aj iné špecifické testy, ktoré vám umožnia mnohé vyjasniť, podobne ako keď sa robia odliatky z hliny. Ak hlina je dobrá, bude aj odliatok dobrý. "

Dlho po oživení tradície v Tashi Jongu, nevyberal Khamtrul Rinpočhe nových kandidátov do centra pre odosobnenie. A mnohí to pokladali za vážne opomenutie. Zdalo sa, že v prípade, že nebudú vyškolení noví kandidáti, hrozí vyhynutie tradície. Nevyhnutným predpokladom bola vždy dlhá skúšobná doba. Mnohí mnísi chcú byť khampagarskými togdänami, ale vyberajú sa len jednotlivci. Niektorých z nich vybral Dorzong Rinpočhe. Hoci sa niektorí z vybraných narodili v exile, majú potrebného "ducha". Vyberali a skúšali ich po mnoho rokov. Jeden kandidát - z Dugu, bol vybraný spomedzi niekoľkých tisíc. Iný bol nájdený v kraji Dorzonga Rinpočheho.

Životný štýl togdänov

Togdäni (rovnako ako študenti togdänov) a mnísi žijú od seba navzájom oddelene. Na vykonanie kolektívnej praxe sa jogíni zhromažďujú v spoločnej sále. V ostatných prípadoch praktikujú individuálne. Centrum pre ústrania a kláštor je ako jedno spoločenstvo, a laici sú jeho nasledovníkmi. Vzdelávanie budúceho togdäna je práca, na ktorej sa podieľajú všetci. Je to niečo, čo si vyžaduje úsilie mnohých ľudí. Hlavou mníchov je "Khänpo" (opát), a pre togdänov je to drubpön, čo označuje hlavného a najviac realizovaného togdän. Teraz je drubpönom togdän Adžam (po smrti togdäna Adžama to bol togdän Amtrin, v súčasnosti je to pravdepodobne togdän Semdor, pozn. prekladateľa). S ním môžu ostatní jogíni hovoriť o svojej vlastnej praxi. Všetci členovia komunity síce považujú za svojho učiteľa Khamtrul Rinpočheho, ale ak nevyhnutne potrebujú poradiť v praxi, môžu sa obrátiť na drubpöna.

Togdäni, ktorí sú na ústraní v centre, sa zhromažďujú len, keď je to nevyhnutné. Zvyčajne nie sú príliš často v kontakte s ľuďmi. Počas výcviku sú jogíni vždy na ústraní. Na druhú stranu, starší togdäni s ľuďmi komunikujú a trávia v ústraní len niekoľko mesiacov v roku. V centre je oltár a hala, kde togdäni spoločne cvičia, a maličké izby pre každého z nich.

Togdän Adžam takto popisuje spôsob, akým praktikujú jogíni: "Po dobu dvoch týždňov robíme spoločne sadhany Čakrasamvaru a Vadžravarahi. Každý desiaty a dvadsať-piaty deň lunárneho kalendára je ganapúdža. Všetok zvyšný čas robíme svoju osobnú prax. Každé ráno v hale všetci spoločne cvičíme jantrajógu. Ak niekto ide na "prísne" ústranie, nezúčastňuje sa kolektívnych praxí, a ide do jaskyne. Keď sme boli ja a a togdän Amtina na ústraní, nezúčasťňovali sme sa ničoho iného."

Togdäni nemajú žiadne predpisy a pravidlá určujúce čas ranného vstávania. Deň začínajú ca-lungom. Po raňajkách nasleduje kolektívna jantrajóga. Potom praktikuje každý individuálne. Ak je jogín na ústraní, nepoužíva kuchyňu centra. Preto je jedlo veľmi jednoduché. Jedia väčšinou to isté. Ohľadom potravín, tiež nemajú žiadne pravidlá. Jedia veľmi skoro ráno a potom raňajkujú. Rodiny dodávajú togdänom potraviny. Ak sa človek chce stať mníchom, musí jeho rodina súhlasiť - ona mu bude musieť poskytovať zásoby. Ak ho rodina nemôže vydržiavať, nemá človek možnosť vstúpiť do kláštora. Keď už sa stal mníchom, môže sa stať jogínom. Ak nie je jedlo, môže sa situácia vážne skomplikovať. Ale im stačí aj veľmi jednoduché jedlo. Hladovanie nie je súčasťou praxe. Togdän Adžam povedal, že jeho učiteľ, togdän Čhökjong predtým praktikoval pôst, ale to bola jeho osobná voľba.

Bez ohľadu na všeobecne rozšírený názor, títo jogíni v noci spia. Ale spia v meditačnej pozícii. Na udržanie tela v tejto polohe používajú meditačné pásy. Čhögjal Rinpočhe povedal, že toto (pravidlo "nespať") sa deje obvykle tam, kde nie je žiadny stály učiteľ. Dodal, že ak to chceš robiť sám - to je druhá vec, ale zavedenie tohto pravidla by spôsobilo ťažkosti, ktoré nie je treba.

Keď togdäni praktikujú v horách, môžu zostúpiť z hôr v lete, ale v zime musia zostať na mieste a praktikovať. Väčšina radšej nevychádza a ostáva na ústraní. Ak rodina podporuje jogína potravinami, prinášajú zásoby do centra pre ústrania. Potom posielajú k praktikujúcemu posla so správou, že môže zostúpiť dole a vyzdvihnúť si svoje zásoby. Ale niekedy rodiny prinášajú všetko potrebné k jaskyni praktikujúceho.

Keď prebieha ústranie, nie je treba priveľa jedla. Togdän Adžam rozprával, ako jedia: "Ráno jem campu, na raňajky tukpu. Vo večerných hodinách opäť trochu campy. Keď som bol v jaskyni, potom som pil len vodu. Ale keď som v centre na ústrania, môžem piťaj čaj." V praxi tibetského buddhizmu sa používajú rôzne rituálne predmety, thangky, atď. togdän Adžam povedal, že pre osobnú prax veľa z toho netreba. Sú potrebné v prípade, že sa robí skupinový rituál alebo obrad. Keď zakladal ôsmy Khamtrul Rinpočhe Tashi Džong, bolo togdänom dovolené urobiť všetku ťažkú prácu. Boli tesári, nosili cement a piesok, stavali cesty a domy. Togdäni urobili "všetko ako treba". Vzhľadom k intenzívnej praxi dharmy nemajú zmysel pre sebahodnotenie. Sú spontánni, dobrí pracovníci, a plní šťastia. Preto bolo pre Khamtrul Rinpočheho ľahké požiadať ich, aby urobili potrebné práce. Sú voči nemu veľmi lojálni. Togdäni postavili spolu s mníchmi a laikmi remeselné centrum, domy pre ľudí a cesty. Togdäni nemajú v Tashi Džongskej komunite žiadne privilégiá.

Teraz stojí obec pevne na nohách, a togdäni nemusia takto pracovať. Ale aj napriek tomu sú togdäni skúsení remeselníci. Sú medzi nimi sú kvalifikovaní rezbári, ktorí tvoria masky, krajčíri, majstri výroby toriem. Jeden z nich je veľmi dobrý lekár. Niektoré z týchto zručností získali pred tým, než sa stal togdänami. Veľmi často sa ich zručnosti pod vplyvom praxe stávajú stále dokonalejšími. Dugu Čhögjal Rinpočhe sa domnieva, že je to spôsobené tým, že myseľ sa stáva "jednoduchšou" a veľa vecí sa darí lepšie.

Hoci je tradícia kláštorného tanca (čam) pre khampagarskú komunitu oddávna dôležitá, togdäni s ňou nemajú silné spojenie. Niektorí sa ho môžu zúčastniť, sprevádzajúc na hudobný nástroj, ale väčšina sa na tejto udalosti nepodieľa. Je to preto, že jogíni v Tibete väčšinu svojho času trávili v horách. Mohli zísť dole na deň alebo dva počas tanca, ale nemohli sa ho učiť. Na tento účel bolo potrebné zostať v kláštore.

Pár slov o obnovení togdänskej tradície. Jeden jogín zostal v okupovanom Tibete, ale počas kultúrnej revolúcie utiekol. Zomrel už vo vyhnanstve. Iný (dokonca z Tashi Džongu), šiel do Tibetu a strávil tam viac ako rok. Počas tejto doby dal pokyny siedmim potenciálnym togdänom. Tento spôsob výučby bol prijatý vo všetkých dcérskych kláštoroch Khampagaru. Mnohí praktikujúci sa stali "dokonalými jogínmi" bez akéhokoľvek oficiálneho uznania. V hĺbke svojho srdca ľudia vždy vedia, kto sú. Samozrejme, to neznamená, že si človek myslí: "Ó! Ja som togdän". Táto tradícia je veľmi "delikátna", a súčasná generácia togdänov venuje veľkú starostlivosť jej záchrane. Čhogjal Rinpočhe je presvedčený, že tradícia je pre túto generáciu v bezpečí. Hovorí, že má pocit, že títo togdäni sú ako živé klenoty medzi živými bytosťami.

Vynikajúci togdäni minulosti a súčasnosti

V dejinách kláštorov Dugu a Khampagaru boli veľmi slávni togdäni. Togdän Adžam povedal: "Za mojich čias bol v Khampagare najslávnejší Lhündro. Pred ním - Legčhö. Ale v čase, keď som vstúpil do centra pre ústrania, už bol preč . Lhündro mal troch hlavných nasledovíkov. Prvým bol šiesty Khamtrul Rinpočhe, druhý bol Šakja Šrí, tretí majster praxe "dúhového tela." Pred svojou smrťou ich Lhündro veľmi podrobne učil jogu a potom ich prax veľmi pozorne skontroloval. S Šakja Šrím učili všetkých, čo boli najmladší "telom i mysľou". " Mojím hlavným učiteľom bol Čhökjong togdän. Okrem šiesteho Khamtrul Rinpočheho bol ešte jeden jogín - Džamjang Dragpa - majster mnohých systémov praxe. Šakja Šrí "zlúčil" veľa tradícií a praxí a odovzdával ich ako jednu líniu. To sú línie transmisie, ktoré je treba držať v tajnosti."

Togdän Adžam sa stal jogínom, keď mal dvadsaťsedem rokov. Teraz má osemdesiat štyri (togdän Adžam zomrel vo veku osemdesiat šesť rokov, v roku 1999 pozn. prekladateľa), tridsať z nich strávil v ústraní. Vždy o tom hovorí so všetkou skromnosťou: "Áno, to je spôsob, akým praktikujeme. To je iný spôsob života. Ale v Khame je veľa príbehov, ako je tento. Nemal som žiadne osobitné odborné znalosti v ničom. V Tibete, som veľakrát šiel zbierať almužny pre kláštor. Po úteku do Indie, som bol prostý mních, a nebol som príliš často na ústraní." Ale bol vždy na ústraní v okolí khampagarského kláštora. Priamo za Gompou sa nachádzalo centrum a niekoľko jaskýň. Jedna, kde praktikoval, bola na rímse nebezpečnej priepasti. S ťažkosťami sa tam dokázal vyštverať, aby tam strávil veľa rokov o vode a campe.

Akosi ostal togdän Adžam v horách celých šesť rokov. Aby cez deň nezaspal, sedel na skalnej rímse. Hovorí, že nebol nikdy unavený, nebol sklamaný a nečakal žiadne známky realizácie. Nemal pochybnosti o svojej praxi a učiteľoch. Neskôr slúžil niekoľko rokov ôsmemu Khamtrul Rinpočhemu . On - jeden z mníchov siedmeho Khamtrula a poznajúc všetkych troch (siedmeho, ôsmeho a deviateho), sa domnieva, že nie je medzi nimi žiadny rozdiel.

Hovorí sa, že ak si budeš niečo priať pri prvej návšteve sochy Džowo Rinpočheho (Šákjamúni) v Lhase, všetko sa splní. Togdän Adžam si prial dobrú prax Dharmy a nemať materiálne pôžitky.

Druhý najstarší Togdän je Amtrin. Všetci Togdäni praktikujú v zásade jedno a to isté, ale jeho hlavnou praxou bola sadhana Jamantaku. Často spolu so základnými praxami Drukpa Kagyu tiež robia praxe aj ďalších škôl (Ňingma a Sakja). V tomto prípade, sadhanu Yamantaka - z Ňingmy. Tá sa líši od sadhany rovnakého mena v tradícii Gelug. Inštrukcie k nej dal Amtinovi Khamtrul Rinpočhe.

Amtin bol z chudobnej rodiny. Avšak, jeho rodina (najmä matka) reagovala na jeho želanie, aby sa stal mníchom v khampagarskom kláštore s rešpektom. Zvyčajne, sa mníchmi stávajú deti a mladiství, ktorí takú túžbu prejavili. Všetci z nich sú naďalej vydržiavaní ich rodinou. Amtin hovoril o zvyku, ktorý existoval v časoch jeho detstva - dať syna do kláštora. Vo všetkych dcérskych kláštoroch Khampagaru bolo bežné, že rodiny materiálne podporovali tých, čo odišli za mníchov, a mali k takémuto smerovaniu úctu.

Potom, čo strávil nejaký čas v kláštore, rozhodol sa Amtin ísť na ústranie do hôr. Zásoby mu mal nosiť brat - veľmi zábudlivý človek. Niekedy prešli mesiace bez dodávok jedla a on žijúc len o vode, veľmi zoslabol hladom. Niekedy leopard zabil horského jeleňa alebo ovcu. Amtin zbieral zvyšky a jedol ich a tak sa mu podarilo prežiť. Hlad a boj o prežitie neboli jeho praxou, ale on úprimne chcel praktikovať v horách, aby ho nikto neobťažoval a on zase nebol zdrojom starostí pre druhých. Raz zaútočil leopard na neho. Amtin si nevšimol dravca, ktorý sa skrýval v kroví. Keď začul rev, dal sa na útek, zvierajúc kosti jeleňa v rukách. Amtin vyliezol na kopec a začal kričať, aby dravca zahnal. A v tej chvíli si uvedomil, aká veľká bola jeho pripútanosť k veciam. Nechal kosti na kopci a šiel do jaskyne, aby pokračoval v praxi.

Ženy, togdänky

Okrem mužskej tradície existovala aj tradícia žien. Jeden zo študentov Khamtrul Rinpočheho založil kláštor Nangčhen Cchečhugar. Boli tam traja Tulkuovia, spomedzi ktorých boli Trulžug Thinlä Gjamccho a Adeu Rinpočhe hlavní. Ďalší bol Cchogňi Rinpočhe, ktorý sa podieľal na založení jedného z najväčších kláštorov Drugpa Kagjü v Tibete. V mestečku Dugu bolo veľa stúpenkýň togdäna Šakja Šrího. Každý z nich bol vážený, a ich línie transmisie doteraz existujú v Tibete aj v Himalájach. Tokdänmy nenosili dlhé vlasy a biele plášte s šerpami, boli oblečené ako mníšky či ženy v domácnosti.

Togdän Adžami povedal, že Tibet bolo miesto, kde sa vedľa seba nachádzali klášotry Ňingma a Drugpa. Tam boli togdänmy. Keď togdän a togdänma dosiahli určitú úroveň v praxi, išli spolu na tajné miesto, aby praktikovali jogu zjednotenia. Títo praktikujúci vyzerali na tridsať, aj keď mali osemdesiat rokov. Mali normálny zrak, nemali šedivé vlasy ani vrásky. Tento príklad ukazuje v skutočnosti na moc Vadžrajány. Títo praktikujúci boli mimoriadni ľudia - bez pýchy, hnevu a pripútanosti. Mnohí z nich boli laici, ktorí uskutočnili plod Vadžrajány.

Zvláštne vlastnosti togdänov

Hlavnou odlišnosťou togdänov je úplne slobodná myseľ. To je výsledok intenzívnej praxe Dharmy. A keďže stratili pripútanosť väzbu k praxi ako takej, sú úplne bezstarostní. Napríklad: starší togdän môže v priebehu rituálu spať . Keď chce spať, spí, a to mu vôbec nerobí starosti. Ak sa na niekoho hnevá, tak hnev prejaví, neskrýva ho. A aj keď niekoho pokarhá, v jeho mysli niet ani stopy hnevu, jeho myseľ je čistá. Dugu Čhögjal Rinpočhe hovorí: "Krása týchto togdänov nie je v tom, koľko času strávili v horách. Skutočným meradlom je, že urobili svoju myseľ úplne slobodnou a jednoduchou. Niet v nich to lipnutia na ničom, či už je to meditácia, prax, alebo svetské záležitosti. Následkom je ich reč nepodmienená agresivitou, závisťou, pripútanosťou. Sú vždy dobrosrdeční, ich prítomnosť je prospešná nielen pre spoločnosť Tashi Džongu, ale slúži aj ako zdroj inšpirácie."

Zdroj: «Cho Yang», The Voice of Tibetan Religion & Culture, №7, 1996, p. 110, «The Tokdens of Khampagar»

Z angličtiny preložil: Andrej Vergun

Dar života a vyslobodenia zo strachu part II.

2011-01-09T13:11:00.006+01:00

Tak naša aktivita nevyšla nadarmo, časť našej sanghy v Trenčíne tiež vypúšťala kapríkov a ozvali sa mi ľudkovia aj z BA. Škoda, že som si na nich neuložil číslo, rád by som vedel, ako dopadli, či sa im podarilo vypustiť a ak majú fotky, rád by som ich k tomuto postu pridal na inšpiráciu pre ostatných buddhistov.

Naši priatelia v Trenčíne:

Zvolenská sangha:

(Pôvodne sme zamýšľali vypustiť ich do Môťovskej priehrady, ale bola kompletne zamrznutá. Ako sme ju v aute obchádzali, kamarát s niekym volal a tzv "išlo mu": "..Ešte chodíme kapre...nie, na priehrade, ale je zamknutá..."...to len také malé vysvetlenie k môjmu komentáru. :)))

.....

Dar života a vyslobodenia zo strachu

2010-12-16T20:07:00.003+01:00

Ako je u nás už každoročným zvykom, budeme aj tento rok nakupovať vianočné kapre a vypúšťať ich na slobodu. Činíme tak každý rok, ak zalistujete na tomto blogu, tak vždy sa v tomto období roka ukáže takáto výzva. Jeden starší článok, aby ste nemuseli hľadať, nájdete TU a TU. Tak dúfam, že sa aj vám podarí či už zachrániť aspoň jednu cítiacu bytosť, alebo jej dať aspoň šancu umrieť prirodzeným spôsobom a nie klepáčom po hlave. Ak by ste sa odhodlali na niečo podobné, potešili by ma nejaké fotky, ktoré by som tu mohol potom na inšpiráciu zverejniť.

Ďakujem!

....

Homeopatická pohotovosť

2010-12-07T18:46:00.003+01:00

S týmto sa tak trochu stotožňujem:

:))))

Myseľ a prirodzenosť mysle - Elio Guarisco

2010-11-10T12:28:00.001+01:00

Milí priatelia,
Slovenská dzogčhenová komunita vás pozýva na verejnú prednášku s titulom:

"MYSEĽ A PRIRODZENOSŤ MYSLE (Skúsenosť a prvotný stav)"

Prednášať bude Elio Guarisco, dlhoročný žiak tibetského majstra dzogčhenu Namkhai Norbu Rinpočeho.

Prednáška sa uskutoční v piatok 12.11.2010 v Lotus Joga Centre, Kuzmányho 4, Bratislava 811 06 o 19.30.

Vstup je voľný.

Tradícia Ngakpov

2010-10-20T16:24:00.007+02:00

Tradícia ngakpov: rozhovor s Khetsun Sangpo Rinpočhem

Z angličtiny preložil: Karma Gyalpo Dondrub

Zdroj: http://www.snowlionpub.com/pages/N76_1.html

Jeff Cox: Nie veľa ľudí na západe chápe, kto sú ngakpovia, hoci mnohí videli fotky týchto dlhovlasých, do biela odetých jogínov. Môžno najznámejším z nich je posledný Ješe Dordže, ktorý bol pre Jeho Svätosť Dalajlámu „počaso-tvorcom“, to znamená, že ho volali, aby ovládal počasie pri určitých príležitostiach. Rád by som viac pochopil čistú tradíciu ngakpov.

Khetsun Sangpo Rinpočhe: Ngakpovia sa môžu ženiť a mať rodiny. Ich prax je esenciálne vnútorná a skutočná duchovná prax.

JC: Pracuje línia ngakpov viac so silami prírody, božstvami počasia, miestnymi božstvami? Je ich tradícia viac šamanská?

KSR: Pracujú s podobnými rituálmi a ceremóniami, ako sú tie v šamanskej tradícii, ale je tu značný rozdiel. Tým je, že pre ngakpov je účelom a konečným cieľom osvietenie v snahe oslobodiť druhých a seba. V šamanskej tradícii obyčajne nikto o osvietení nevraví – slúži hlavne na liečenie a dočasné úkony, ktoré sú zrejme len pre pohodlie v tomto živote. Ich cieľ nie je tak vysoký.

JC: Chápem. Vravíte, že ngakpovia robia podobné veci, ako šamani, ale účelom je vytvoriť lepšie podmienky pre osvietenie, či už mentálne, alebo fyzicky?

KSR: Áno. Jednoducho, ngakpovia robia to čo robia nie iba pre pohodlie v prítomnom momente, ale aj pre budúce osvietenie.

JC: Chápem. Je ešte niečo, čo by chcel Rinpočhe povedať o ngakpovskej tradícii?

KSR: Buddhistický mnísi prijímajú sľuby pratimokšy, ktorých je 253. Ale ngakpovia s ich tantrickými sľubmi a samájami (záväzkami) ich majú stotisíc, ktoré musia na mentálnej úrovni udržiavať. Je to o praxi v každom jedinom okamihu, aby ich človek všetky udržiaval a nevstúpil do neušľachtilých vecí.

JC: Keď poviete „stotisíc sľubov“ je to ako povedať, že musíte v každý moment vášho dňa udržiavať bdelosť. Nie je to tak, že ich je skutočne stotisíc.

KSR: Áno, je to metafora.

JC: Udržiavať myseľ čistú po celý čas.

KSR: Nie čistú, ale len bdelú.

JC: Bdelú?

KSR: Potrebujete mať veľmi vysokú bdelosť, aby ste udržali stotisíc samájí. Takže, ak ľudia udržujú tento typ bdelosti/uvedomenia, hoci sa navonok javia ako obyčajné bytosti, v skutočnosti sú veľkými bytosťami – sú realizovaní, alebo veľkí praktikujúci.

Inak, ak väčšina ľudí nedokáže držať sľuby vysvätenia (shválne neprekladám „ordained“, ako vysviacku, pozn.pr.), alebo držať všetky ich samáje, potom môžu urobiť len nejaké spojenie s dharmou, ale osvietenie bude pre nich veľmi náročné. Nezáleží na tom, čo robíte, ak nechcete prijať sľuby vysvätenia, staňte sa laickým praktikujúcim. Musíte len dobre držať všetky tie samáje a potom z vás budú skutoční ngakpovia.

JC: Vravíte, že tantrická prax ngakpovským spôsobom je striktnejšia, ako prax priemerného tantrického praktikujúceho?

KSR: Presne. Na mentálnej úrovni je omnoho striktnejšia.

JC: Takže od praktikujúceho v kláštore ňingma, ktorý prijal sľuby pratimokši, či iné a je takisto tantrickým praktikujúcim sa neočakáva toľko, ako od praktikujúcich ngakpov tantrikov?

KSR: Áno, rozdiel je, že ak ste laik, tak aby ste neporušovali v každom momente tieto sľuby, potrebujete vysoké uvedomenie. Ak ostanete v kláštore, sľuby sa udržiavajú ľahšie.

JC: Ok, myslím, že otázka znie: ak ľudia praktikujú seriózne, prečo si vyberajú byť ngakpom, keď by im to opačne bolo ľahšie? Čo to je v nás, čo nás núti vybrať si život ngakpu?

KSR: Mnoho ľudí začne nasledovať tradíciu ngakpov kvôli tomu, ako sa javí navonok život laika, v ktorom môžete robiť čokoľvek: môžete sa oženiť, alebo môžete piť alkohol. Ale čo na začiatku nevedia je, že sú tu jemné obmedzenia a disciplína, alebo uvedomenie, ktoré s tým musí ísť. Je to ešte ťažšie, ako ostať v kláštore.

JC: Pretože praktikujúci ostávajú v živote, transformujú podmienky prirodzeného života, nie povrchného života, takým spôsobom, ako v kláštore. Takže ak je naša myseľ dostatočne disciplinovaná, aby udržiavala vnútornú bdelosť, ako hovoríte, potom môže mať cesta ngakpu viac sily?

KSR: Áno. Ak nasledujete tantrické samáje, môžete rozpoznať všetky tie jedy a postupujete omnoho rýchlejšie a silnejšie, ako iní, ale takisto je to veľmi nebezpečná cesta ak nedokážete držať všetky samáje. Porušené samáje sú ešte horšie a prinášajú horšie následky. Byť ngakpom, je ako byť hadom v bambusovej trubici – musíte ísť hore, alebo dolu, nie je žiadny bočný východ. Je to nebezpečnejšie a riskantnejšie. Sú tu iba dve cesty: ak skutočne nasledujete samájovú prax dosiahnete rýchlejšie výsledky, dosiahnete osvietenie a pomáhate druhým, alebo ak porušíte samáje, idete do pekla.

JC: Takto to neznie ako práca, ktorú by chcel každý robiť. Niekedy si ľudia vyberú túto cestu, pretože sa narodili v rodine ngakpov?

KSR: Áno, to je jeden dôvod a takisto, čo človek uprednostňuje. Kvôli našej fyzickej povahe, alebo mentálnej inklinácii, alebo preto, lebo sme dosiahli určité štádium, aby sme prijali partnera, alebo čokoľvek.

Loppon (prekladateľ): Alebo ak pochádzate z rodiny ngakpov – v mojom rodnom meste, 25 žiakov (má na mysli 25 hlavných žiakov Padmasambhavu, pozn.pr.) a ich potomkovia udržujú v tej oblasti dharmu v rodine. Ngakpovia z rodiny sa zišli v dedine a postavili chrám, ktorý voláme ngak kang, čo znamená zhromažďovacia hala ngakpov. Nemali sme takéto formality, ale kvôli vplyvu kláštornej tradície sme postavili tento chrám, zhromažďujeme sa každý mesiac na významné dni a robíme rituály, dávame náuky a splnomocnenia. Ale to je špeciálna rodinná línia: vždy najstarší syn sa stane ngakpom a zvyšné deti sú poslané do kláštora. Ale samozrejme je tu aj mnoho iných, nie z rodinnej línie, ktorí sa chcú stať ngakpami, aby sa naučili tantru bez toho, aby opustili sociálny život. Je mnoho takých.

JC: Cesta ngakpu je výzva pre západniarov, ale nemusí to byť niečo, čo sa odporúča.

KSR: Nikto ti nepovie, aby si bol ngakpom, alebo nie; to všetko závisí od tvojej praxe. Prídete na náuku, začnete praktikovať a pomaly napredovať. Keď kultivujete svoje zásluhy, vaša múdrosť narastá a dosiahnete toto uvedomenie, a potom môžete spontánne udržiavať všetky praxe. Takíto ľudia sú skutoční ngakpovia. Ostatní sa javia ako ngakpovia, ktorí si obliekajú rúcho a nechávajú dlhé vlasy. Tibetskí lámovia sa hanbia to robiť, ale prekvapujúco na západe si veľa študentov oblieka tieto veci, ako jogíni.

JC: Áno, v súčasnosti vyzerajú mnohí západniari ako ngakpovia.

KSR: Tibeťania sa nesnažia vypadať ako ngakpovia. To je ten rozdiel. Ak skutočne nasledujete tie samáje, ste veľký praktikujúci a nikto to nemôže zbadať navonok. A naopak, tí, ktorí nedokážu nič nasledovať, ale obliekajú si rúcho, nie je to nič, len kostým a emblémy, ktoré držia. Všetko ostatné ide naopak, pokiaľ skutočne nedokážete udržiavať samáje.

Rozhovor: Jeff Cox

Znamenia smrti a proces umierania v tibetskom buddhizme

2010-10-11T12:24:00.001+02:00

Do mailu mi prišla zaujímavá pozvánka:

Piatok 15. Október 19.00 A4 - nultý priestor Nám. SNP 12, Bratislava

"Znamenia smrti a proces umierania v tibetskom buddhizme."

Geshe Dhargye riaditeľ tibetského centra Tibetských štúdií - I.I.H.T.S.

Vstup zdarma

"Ako dlho budeme ešte žiť? Ako poznáme, že sa blíži smrť? Čo sa deje tesne pred smrťou a v procese umierania? Čo je posolsvto tibetskej knihy mŕtvych? Odpovede na tieto a ďaľšie otázky si budeme môcť vypočuť v prednáške mnícha a učenca Geše Tendzin Dhargye, ktorý na žiadosť J.S. Dalajlámu vedie inštitút tibetských štúdií v Rakúsku. "

1 dňový úvodný Kurz tibetskej medicíny

Tradičná tibetská medicína sa v praxi uplatňuje už tisíce rokov. Považuje sa za jednu z najstarších systémov medicíny na zemi. Tibetská medicína ponúka celostný prístup k starostlivosti o zdravie, pričom zdôrazňuje vzťah medzi mysľou a telom." Dr.Kalsang v súčasnosti učí tibetskú medicínu, ktorú organizuje Tibet center -inštitút vyšších tibetských štúdií v Huttenbergu, v Rakusku. V sobotu 16.oktobra bude hovoriť v Bratislavskom Lotus joga centre o základných princípoch zdravia a rovnováhy z pohľadu tohoto starého liečebného systému.

Tibet center - I.I.H.T.S. - International Institute of Higher Tibetan Studies - je nezisková organizácia pod patronátom Jeho Svätosti Dalajlámu. Nachádza sa v Huttenebrgu, Carinthia, Rakúsko a ponúka autentické tibetské štúdiá a poznanie prostredníctvom seminárov, prednášok, workshopov, krátkodobých a dlhodobých kurzov, kultúrnych udalostí a výstav. Geshe Tendzin Dhargye, riaditeľ inštitútu, hovorí: "jeden z našich cieľov je spojiť rozdielne kultúry a podporiť dialóg medzi náboženstvami. Tibet center je akademická inštitúcia, ktorá sa špecializuje na poskytovanie autentického poznanie rôznych odvedtví tibetskej kultúry. Sme jediná inštitúcia na západe, ktorá ponúka tréning v hlavných oblastiach tibetského poznania. Sme v úzkej spolupráci s univerzitou tibetských štúdií v Sarnathe, Varanasi, a s inštitútom tibetskej medicíny a astrológie J.S. Dalailámu (Men-ce-khang.)"

Sobota 16. Október 9.00 - 17.00 Lotus joga, Kuzmanyho 4, Bratislava 811 06 www.lotusjoga.sk

"Telo a myseľ v harmónii - úvod do tibetskej medicíny."

Dr. Tsultrim Kalsang, Tibetské centrum - I.I.H.T.S.

Vstupné:15 euro

Parinirvána a thukdam Kunzang Dordže Rinpočheho

2010-09-20T18:51:00.005+02:00

Minulý týždeň som sa dozvedel, že tento veľký jogín zosnul a ostal v tukdam, čo je posmrtná meditácia, celý týždeň. Čo to znamená? Že telo ostane po smrti v meditačnej pozícii, stále akoby vlažné a hebké, telesné tekutiny sa nezlejú do spodnej časti a následne nezačnú vytekať, ako to obyčajne býva už v priebehu pár hodín, a pokiaľ praktikujúci stav thukdamu neopustí, nezačne ani proces rozkladu.

Krátko pred jeho smrťou (pondelok 6.septembra 2010) bolo možné vidieť, ako Rinpočheho navštevujú "ženy" (dákiní) dňom a nocou a robia obetiny. Rinpočhe sa vtedy vyjadril, že je šťastný a užíva si štádium jasného svetla. V utorok vydýchol naposledy.

Viac o tejto udalosti a jeho kremácii sa múžete dočítať TU. O podobnom prípade som písal pred dvomi rokmi TU.

......

Lopon Tenzin Namdak - Prax Dzogčhenu (1.časť)

2010-09-13T12:38:00.005+02:00

Nasledovný text je výňatok z knihy Bonpo Dzogchen Teachings od Lopon Tenzin Namdaka, z kapitoly 7 s rovnakým názvom The Practice of Dzogchen. Náuky Lopon Tenzin Namdaka z Amherst College, oktober 1991, prepísal a editoval Vajranatha. Preložil Karma Gyalpo Dondrub.

V zátvorke sú vždy tibetské výrazy k príslušnému pojmu. V texte sa vyskytujú pojmy consciousness a awareness. Prvý prekladám ako vedomie, druhý ako bdelosť/vedomie. Prvý sa vzťahuje skôr k zmyslovým vedomiam, druhý k Rigpe, alebo nášmu základnému vedomiu.

Náhľad

Dzogčhen je nesmierne hodnotná náuka pre dnešnú dobu na západe. Ide priamo k jadru veci. My všetky cítiace bytosti (sems-can) máme myseľ (sems). Takže táto náuka o mysli a jej prirodzenosti je veľmi užitočná z praktického hľadiska a nie iba teoreticky. Úžitkom je, že Dzogčhen nám môže priniesť pokoj mysle a šťastie do našich životov. V praxi Dzogčhenu nie sú žiadne komplikované vizualizácie, žiadne náročné jógové pozície, žiadne monotónne recitovanie mantier; je tu len skúmanie našej kondície a objavenie Prirodzenosti Mysli. Potrebujeme objaviť, čo skutočne existuje. Naša myseľ je nám bližšie, než čokoľvek iné a zároveň je neviditeľná a nevidíme ju. Nerozpoznávame okamžite jej prirodzenosť. Z tohto dôvodu potrebujeme vypočuť náuky a vložiť ich do praxe.

Čo je Dzogčhen a aký je účel praxe Dzogčhenu? Musíme to vedieť a mať jasné pochopenie o čom Dzogčhen je, nie iba pre náš náhľad a prax, ale pretože ľudia sa nás budú na Dzogčhen pýtať. Nechceme im dať mylné predstavy – pretože to by bolo zlé pre nich a zlé pre reputáciu Dzogčhenových náuk. Takže musíme pochopiť, čo je Dzogčhen, ako sa praktikuje, aké sú jeho výsledky. Aby sme ho pochopili, potrebujem do neho priame uvedenie od niekoho, kto vie čo to je, nie iba intelektuálne, ale z jeho, alebo jej vlastnej skúsenosti. To čo sa tu uvádza je Rigpa, alebo Prirodzený Stav. Existuje mnoho spôsobov, ako to urobiť, ako urobiť priame uvedenie do Rigpy, ale jednou metódou je fixácia na biele písmeno A.

Pozorujúc pokojný stav vytvorený fixáciou a takisto pohyb myšlienok, čo môžeme o mysli povedať? Pozrite sa opäť dovnútra. Kto je to, kto pozoruje tieto myšlienky, ktoré povstávajú? Musíme pozorovať a skúmať našu myseľ. Hovorili sme o mysli a Prirodzenosti Mysle. Kto je tento pozorovateľ povstávajúcich myšlienok? Kde to je? Preskúmajte to. Čo môžeme povedať? Pozrite sa a zistite aké to je. Môžeme povedať „pozrite sa“, ale v skutočnosti nemyslíme, že je tu subjekt a objekt. Nemôžeme oddeliť pozorované a pozorovateľa. Majú rovnakú prirodzenosť. Dívame sa nazad a nič nenachádzame. Uvedomíme si to a ponecháme veci tak, ako sú. To je moment, kedy začíname spoznávať, čo je Prirodzenosť Mysli. Či už je tu stav kľudu, alebo pohyb myšlienok, je tu pocit prítomnosti, alebo bezprostrednej bdelosti/vedomia a to je Rigpa. Je to len to, čo to je; ale je to niečo nevyjadriteľné. Nemôžeme to vysvetliť, hoci to nazývame jasnosťou (gsal-ba) a bdelosťou/vedomím (rig-pa).

Prirodzený Stav je prázdny, ale na druhej strane má potenciál pre povstanie všetkých prejavov/manifestácií. Je to Prirodzenosť Mysli a ako taká je podobná zrkadlu, ktoré má kapacitu odrážať všetko, čo je pred neho postavené, ale samotné nie je nijako zmenené tým, čo odráža, či už krásnym, alebo škaredým. To je stav Dzogčhenu, Veľkej Dokonalosti.

V Dzogčhene môžeme používať akúkoľvek metódu, ktorá je v súlade s okolnosťami. Nie sú tu žiadne obmedzenia. Takže, ak začneme s Prirodzeným Stavom, čo je prípad Dzogčhenu, potom naša prax Šamathy a Vipašjany musí byť v súlade s náhľadom Dzogčhenu. Ak začneme praktikovať Vipašjanu podľa systému Sútier, musíme postupovať s pochopením Šunjaty, alebo prázdnoty tak, ako je prezentovaná v Madhjamake. Nemôžeme miešať všetky rozličné náhľady dokopy a vytvoriť z nich nejakú omáčku.

Toto je skutočne dôležitá otázka. Ako spojíme bdelosť/vedomie a prázdnotu? V systéme Sútier máme dve rozdielne filozofie, Madhjamaku a Čittamatru a každá chápe Šunjatu rozdielne. Čittamatra hovorí o vedomí (rnam-shes) ako o seba-vedomom (rang-rig; Sansk: svasamvedana), ale význam je tu rozdielny, ako keď sa v Dzogčhene hovorí, že Prirodzený Stav je seba-vedomý. Takže si tieto dve použitia nepleťte. Filozofia Védanty má tiež svoju formuláciu týchto vecí. Je veľa podobností medzi Dzogčhenom a filozofiami Madhajamaky, Čittamatry a Védanty, ale sú tu aj presné rozdiely. Nie všetky náhľady sú rovnaké.

Tu je to bdelosť/vedomie a prázdnota, ktoré sú nerozdielne (rig tong dbyer-med). Prirodzený Stav a jeho vnútorná kvalita, Rigpa, sú nepodmienené a mimo čas. Nezačali existovať na základe príčin, ako je to v prípade vedomia. Táto bezprostredná vnútorná bdelosť/vedomie nazývaná Rigpa je prvotná a mimo dualistické vedomie a výtvory mysli.

>>>pokračovanie čoskoro<<<

Dharma-Cola - nech sa páči, napite sa!

2010-09-10T11:13:00.004+02:00

Tak opätovne pichám do osieho hniezda. Dharma-Cola je opäť na svete, nájdete ju vpravo, pod mojimi obľúbenými odkazmi. Niekedy som o nej písal TU. Aby to nebolo len tak nasucho, tu je taký krátky komentár:

Medzi mojich obľúbených guruov money-makerov patrí jednoznačne Saša Pueblo, veľký ezoterik a zasväcovateľ. Dokáže urobiť prakticky akékoľvek zasvätenie, napr. zasvätenie do vákua a gravitácie, zasvätenie makety bublín v kozme, zasvätenie do rezonančnej plazmy a mnoho ďalších. Svojho času sa jeden redaktor jednej televízie podujal navštíviť jeho kurz, vzal si tam skrytú kameru. Bolo to vtipné, bohužiaľ, video už neviem nájsť. Sám o sebe píše, že je autor, ezoterik, evokatér, mystik, šaman, tantrik, veštec, zasväcovateľ, a ďalšie. K tomu snáď pre súdnych ľudí nie je čo dodať. Len sa zasmiať.

Skupine Sri Chinmoya som sa venoval v minulom príspevku. Svojho času som mal jeho stránky v Dharma-Cole, ale keďže medzičasom zomrel, už mi to nepríde také nebezpečné. Jeho nasledovníci si ho môžu teraz idealizovať a dbať o jeho čisté meno. Takže, do Dharma-Coly sa tentoraz neprepracoval.

Medzi mojich obľúbených money-makerov z hindu prostredia patrí Sai Baba. Toho by som označil, ako mega-guru. Dokáže materializovať veci, liečiť ľudí a konať mnoho, mnoho zázrakov. Popri tom má obľubu v mladých chlapcoch, ktorých rád masturbuje, aby im tým zdvihol hadiu silu. Niekedy to nedopadne dobre a chlapci sa vzbúria. Vtedy ich dá rovno zastreliť (sedem chalanov jeho chlapčenského gymnázia pripravovali na neho atentát, mali toho už proste dosť. Boli zastrelení priamo v jeho ášrame.). Niekedy ho prekuknú západniari a vtedy je lepšie zbaviť sa aj nich (nemecký manželský pár, ktorí potom, ako sa dostali do užšieho kruhu a zistili, čo sa deje –a chceli s pravdou von- museli v prezlečení ujsť, aby sa dostali do bezpečia Nemeckej ambasády. Odvtedy je v Nemecku na Sai Babu vydaný zatykač.). Vyhlasuje, že nemá nič spoločné s internetom a ľudia by mali nasledovať jeho príklad. Je nám jasné prečo: pretože sa tam nachádzajú dôkazy, že zázraky sú len triky, ako je napríklad TOTO video,alebo TENTO BBC dokument, alebo výpovede ľudí, ako je napr TÁTO stránka.

Aby som neplával len cudzích vodách, nech sa páči aj niečo „buddhistické“! Ta dá! Český Milarepa, Marcel Vaněk! Pán Vaněk má špeciálny koberček, na ktorý keď si sadne, tak môže komunikovať s „chlapcami“ (rozumej duchovní majstri), ktorí mu nadiktovali nejednu knihu (čo na to hovoria pán doktor?). A tak sa svet konečne dozvedel pravdu o živote Milarepu, či Marpu. Lebo tie verzie, ktoré kolujú v Tibete doteraz sú vraj všetko zmanipulované (ako mi napísal jeden jeho nasledovník na nejakom fóre). To je pravda, že v pôvodných som sa nedočítal pikošky typu: keď prišiel za Marpom niekto nesympatický, jeho žiaci na neho striekali z riti kozie mlieko, ani o Milarepovom astrálnom cestovaní a podobné nezmysly. Naopak, vo Vaněkových knihách to vyzerá, že ani jeden z nich nebol vlastne buddhista.

Ďalšia milá postavička na scéne je Najvyššia Majsterka Ching Hai. Už vôbec toto označenie sa mi príde ako dobré upozornenie pre všetkých. Jej web je plný lásky a milosrdenstva, mieru a porozumenia. Má proste všetko, po čom môže duša naplnená najvyššími ideálmi túžiť.

Pána Iva Bendu a jeho Vesmírnych ľudí snáď ani nie je treba predstavovať. Esencia jeho posolstva je, že sme ovládaní jaštermi z pekla a naša záchrana je v rukách Aštara Šerana, veliteľa vesmírnej flotily, ktorá už parkuje schovaná za Mesiacom a Marsom, aby sme ich nevideli. Inak, vždy žasnem nad logikou týchto UFO-nadšencov: mimozemšťania sú tu, chcú nám pomôcť, len čakajú na to, kedy ich prijmeme. Svoje posolstvá odovzdávajú vždy pomerne podivným týpkom, ktorí ich majú odkázať ľudstvu. Prípadne, vedia nám ešte zničiť svojimi piktogramami obilie, aby nám tam nechali správu, ktorej nikto nerozumie. Hlavne ich nesmieme vidieť. Keď si predstavím seba v ich pozícii: objavili sme planétu, na ktorej je civilizácia rútiaca sa do katastrofy a my máme technológiu, aby sme im pomohli. Čo spravíme? Tajne pristaneme, vezmeme si bokom najpošahanejšieho týpka a povieme mu, čo majú robiť? Alebo im zničíme potravu aby sme im v nej nechali „odkaz“? Asi nie, že? Logika mi hovorí, že by som pristál na čo najrušnejšom mieste, na námestí, aby moja prítomnosť bola nespochybniteľná a tam by som sa pokúsil s nimi komunikovať.

Linky budem samozrejme dopĺňať. Takže, bacha na falošných guruov!

Dharma-Cola opäť v pláne

2010-09-09T17:52:00.006+02:00

Po včerajšom rozhovore s kamarátmi som sa rozhodol napísať niečo ako zamyslenie a retrospektívu k udalostiam, ktoré som zažil na svojej duchovnej púti s podobne orientovanými ľuďmi. Nechcem veľmi kritizovať, skôr ponúknuť do určitej miery neosobný (ale určite aj osobný) pohľad.

Vlastne celá úvaha sa začala rodiť po prednáške istého swamiho v našej čajovni. To som si opäť spomenul na sekciu „Dharma-Cola“, ktorú som na tomto blogu svojho času mal a ktorú som pre pokoj pár ľudí zvesil, pretože bola pre mnohých príliš provokatívna. Nič menej, opäť mám silné nutkanie ju zaviesť. Pre dobro ľudí, ktorí majú úprimnú túžbu, ale často naletia pseudo-guruom. Nasledovný text bude teda niečo, ako predzvesť tejto sekcie.

Kapitola Šrí Chinmoy

Kedysi dávno, pomerne krátko po revolúcii, začala skupina jeho žiakov robiť kurzy meditácie. Ako človek lačný po všetkom, čo bolo nejako spojené s duchovnom, som tam samozrejme šiel pozrieť. Meditovalo sa buď na sviečku, alebo fotku Chinmoya na ktorej mal byť v samádhi (a ktorá mi bola značne nesympatická), alebo neskôr na čakru srdca. V podstate teraz podobný typ „meditácie“ za skutočnú meditáciu nepovažujem, skôr za akési fixovanie pozornosti. Ak sa chcel niekto stať žiakom tohto gurua, musel poskytnúť svoju fotku, stať sa vegetariánom, dodržiavať celibát a behať maratóny. To tak v skratke.

V mojom okolí bolo vtedy niekoľko jeho žiakov, mojich priateľov, dokonca aj jeden manželský pár, ktorí tiež ale žili v celibáte. Ja som v tom nenachádzal cestu k oslobodeniu, skôr len cestu k príjemným pocitom, ušľachtilým myšlienkam a k skoro večnému zápasu so sexom, ktorý sa najlepšie riešil práve silnými športovými aktivitami. Avšak, nič viac, nič skutočne zlé, ale ani nijak zvlášť oslobodzujúce.

Po nejakom čase, keď už fungoval internet aj u mňa doma, som na moje prekvapenie naďabil na nejaký zoznam kultov, ktoré majú najväčší počet sebevrážd a Chinmoy bol v prvej desiatke. To som ostal prekvapený, ale nejak som to neriešil. Až neskôr som našiel info o jeho druhej stránke, ktorá bola práve plná sexuálneho obťažovania vybraných žiačok, hoci sa tváril, že žije v celibáte.

V tom období som sa v čajovni často stretával s dvomi ľuďmi, nadšenými žiakmi Chinmoya. Miloš a Janko. Janko mal niečo cez štyridsať, Miloš ešte viac. Janko bol z Hriňovej. Roky sa venoval Chinmoyovej náuke, behal maratóny, žil sám, vegetarián...proste taký úprimný hľadajúci a dobrý človiečik. Potom sa dlho neukázali. Miloša som raz stretol v meste. Pýtam sa, že ako sa majú, čo je s nimi. Vraví mi, že či neviem, čo sa stalo. Neviem. Janko sa obesil. ???!!! Vo svojej čajovej chatrči, čo si postavil na záhrade. Týždeň pred tým sa dozvedel pravdu o svojom guru a život sa mu zrútil. To bola jedna z prvých príhod, ktoré neskôr vyústili do „Dharma-Coly“.

Kapitola šamanizmus a zen

Svojho času som mal možnosť brigádovať na chate pod Rysmi. Išiel tam vtedy pre mňa cudzí chalan, odniekiaľ z východu. Roman. Kombinoval zen a šamanizmus. Pardón, zen som mal napísať radšej „zen“. Jeho „zenová prax“ spočívala predovšetkým v spievaní sútier. Spieval ich tuším v japončine. Pýtal som sa ho, či vie o čom spieva. On to vyciťuje pri spievaní. To som sa pousmial a vravel som mu, že v sútrach dáva Buddha konkrétne inštrukcie: sadnite si takto, dýchajte takto, s mysľou pracujte takto a že mám silné pochybnosti, že to takto vycíti. Keď práve nespieval sútry, tak vnímal duchovné bytosti: tam vnímam takú a takú bytosť, tam inú... Po nejakom čase som ho stretol vo Zvolene a pozval ho k sebe na čaj. Tam sme mali malú výmenu názorov na buddhizmus a jeho tvrdenia, že je v nirváne. Nakoniec sa nasral a vyhlásil, že mi to predvedie. Posadil sa oproti mne s nohami krížom, uprene mi hľadel do očí a začal silno zrýchlene dýchať. Po prvých dvoch minútach som si pomyslel „Je po mne, on ma tým určite zabije!“ Potom zrazu prestal hlasno dýchať, „Videl si to?“. Ja hlupák som nič nevidel!

S odstupom nejakého roku som ho opäť vo Zvolene stretol. Chodieval sem tuším za Katarínou Hrčkovou, šamankou. Tento krát šiel z nohy na nohu, zvesená hlava, najprv som nevedel, či je to on. Bol. Čo ti je? So slzami v očiach mi hovorí, že si uvedomil, ako veľmi ubližoval matke Zemi. Uf! Snažil som sa mu to vyhovoriť, dokonca som mal na chvíľu pocit, že to aj zabralo. To som ho videl naposledy. Potom som sa už len od známych z Košíc dozvedel, že Roman sa vydal za nejakým guruom stopom na Ukrajinu. Niekto ho uniesol a nejaký čas bol nezvestný. Keď sa vrátil, už prišiel aj o posledný zdravý rozum a skončil najprv v ústave a potom tuším na nejakej farme Hare Krišna. Zbláznený...

Kapitola Maťko

Môj veľmi dobrý priateľ a spoločník v čajovni. Z veksláka sa stal duchovný hľadač. Najprv ho cesta zaviedla k istým manželom vo Zvolene, Biocentrum, ktorí mu naordinovali diéty a hladovky. Stal sa z neho vegán. Chodil na rôzne kurzy či už makrobiotiky, feng-šuej a iné, za nemalé peniaze. Ale varil výborne! Raz nás zoznámil jeho brat, Boris, lebo Maťko začal mať záujem o buddhizmus. Stali sa z nás najlepší kamaráti, hodne sme sa venovali praxi a občas aj zábave. Po čase sme zistili, že ako vegán má svoje zvláštne stavy: pije s nami koktail a chodí na záchod – vyzvracať to. To samozrejme tajil. Snažili sme sa ho presvedčiť, nech od toho upustí, že to nie je vôbec podstatné, či ješ mäso, alebo nie. Raz šiel s nami dokonca na grilované koleno do pubu. To sme si gratulovali, že snáď už to bude ok. Nebolo. Mal z toho výčitky svedomia. Jeho stavy zosilnili: jeden večer zjedol celú chladničku, potom tri dni nejedol, kvôli svedomiu. Navyše sa u neho objavili zdravotné problémy a bolesti hlavy. Silné záchvaty. Radil som mu, nech ide k doktorovi, ale on radšej vyhľadával ľudových liečiteľov. Každý mu povedal čosi iné: nevyriešené problémy z detstva; máte niečo s pečeňou...atď. Začal držať ešte ďalšie diéty. Nakoniec, keď už toho bolo veľa aj na neho, išiel k doktorovi. Rok pred tým bol na kompletnej prehliadke. Teraz mu na CTC objavili obrovský nádor na mozgu. O dva dni šiel pod nôž. Z kómy sa už neprebral... To bola éra, kedy som to s ľudovými liečiteľmi definitívne zabalil. Veľa z nich totiž nie len že „lieči“, ale popri tom aj guruuje. Tragická kombinácia.

Kapitola ekológie

Komunita na Záježovej je snáď už celosvetovo známa. Zoskupenie ľudí, ktorí sa snažia žiť eko-, bio-, a podobne. Najväčšie zastúpenie tam je asi z Bratislavy, kde sú najväčší ekológovia. Pred pár rokmi tam hosťovali akýsi svetový festival podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorý mal svoje vyvrcholenie na zvolenskom námestí, kde sa bubnovalo a „tancovalo“. Ten deň som mal službu v čajovni. Zrazu sa začali vyskytovať typický „záježovania“, a obsadzovať čajovňu. Jednou z ich špecifík je, že sa tam cítia a správajú ako doma. Čo nie je vždy a všetkým príjemné. Takto si skupinka zasadla na mnou obsadené miesto, bez opýtania. Dva, alebo tri páry, z toho jeden anglicky hovoriaci. Ok, nič som nevravel, len som si aspoň zo stola spratal svoje veci a dal im nápojový lístok. Veď sú to zákazníci. Objednali si čaje, kecali, kojili deti a boli proste prírodní. Jedna z nich šla obzerať veci na predaj. Objavila šatku na brušné tance. Hneď si ju nasadila a začala tancovať „Hey, look at me!“. Tak som sa lookoval aj ja a začínal som byť nasratý, pretože by sa mohla teda aspoň spýtať, či môže s vystaveným tovarom takto manipulovať. Pár sekúnd tanca a zrazu: BÁC! Zhodila z poličky šálku, ktorá patrila do súpravy čajníček + 4 šálky. Pár krát som sa zhlboka nadýchol a s kľudom som to šiel pozametať a oznámil jej, že to bohužiaľ bude musieť zaplatiť. Niečo nesúhlasné zamrmlala, ale mne to bolo jedno, súpravičku som zabalil a čakal. Keď prišiel okamih platenia, pripočítal som im ju tam a podával zvyšok súpravy. To nastala búrka! Čo si to dovoľujem?! To sme tam mali nastražené naschvál! To by som mal vziať na seba! Ostrá výmena názorov: trval som na tom, že je normálne, že keď niekde niečo rozbijem, obzvlášť za takých okolností, ako sa to stalo (bez opýtania si berie veci na predaj, nerešpektuje, že je tam málo miesta a začne tancovať!!!). Chlapík sa to snažil anglicky ukončiť, ťahajúc ich aby stihli námestie, že nech ma nechajú tak, že to sú moje emócie. Rozmýšľam, či bejsbolku, čo mám pri pulte použijem, alebo nie. Nakoniec som ich proste nechal ísť, že nech radšej idú rýchlo, rýchlo preč a nikdy nazad. Nejaký čas som to predýchaval, potom prišiel kamarát na pokec. Keď som mu chcel ukázať jednu knihu, ktorú mam v ruksaku, nevedel som ho nájsť. Vždy si ho dávam ku kreslu, pod stôl tam, kde sedávam. Keď si tam sadli „prírodní“, už som sa k nemu nemal šancu dostať. Prehľadal som bez výsledku čajovňu. Ostala jediná možnosť: ukradli mi ho. Tak som primkol prevádzku a bežal na námestie. Keď som zbadal dotyčných, vyrušil som ich z ich prírodného tanca a už s nadávkami a krikom som si pýtal nazad svoje veci. Oni ich vraj nemajú. Veď nech sa kľudne pozriem, tam majú veci. Tak som sa nie celkom kľudne pozrel, našiel som môj ruksak, v ňom napchaté ich veci! Môj obraz o nich sa zocelil. Vrátil som sa na zámok. Po asi hodine sa tam objavuje anglicky hovoriaci typ, ktorý ma tam pred tým nechával s mojimi emóciami: že sorry, to nebolo naschvál a že mi aj tú súpravu zaplatí. Pohľad mi striedavo kĺže od neho k bejsbolke a nazad.

Po tomto incidente sa podobní prírodní ľudia prestali v čajovni tak často vyskytovať. Včera som sa dozvedel, že tam -ako u nás v čajovni- je zlá energia, tak preto. To som sa musel zasmiať a žasnúť nad neuveriteľnou ľudskou sprostotou.

Kapitola Pavol Vyletel

Prevádzkoval konkurenčnú čajovňu, v ktorej mal svoje prednášky a (a teraz bacha) „Filozofickú poradňu“. Mal okolo seba ľudí, ktorí jeho aktivity financovali, vytvorili „obchodné družstvo“. Nikdy som na jeho prednáške nebol. Ale mnoho mojich známych za ním chodilo a bol ich guru. Po istý čas. Kým neprišli nazad k zmyslom. Začal ľudí manipulovať a stavať proti sebe. Jeden mladý pár, čo za ním chodil, mi potom rozprávali, čo a ako sa dialo. Zobral si ho bokom: že on je na tom dobre, ale jej sa točia čakry naopak a to je nebezpečné, mal by sa s ňou čo najrýchlejšie rozísť. Opačné točenie čakier bola jeho zbraň. Najhoršie, že to bolo nákazlivé. Takže, ľudí, ktorým sa točia čakry naopak sa treba strániť. Niekedy sa čakry točia fajn, ale ak začal mať niekto svoje názory, ktoré sa s jeho nezhodovali, zrazu sa roznieslo (od p.Vyletela), že sa dotyčnému točia čakry naopak. Koniec. Bol prekliaty, diabol sám, všetci sa mu vyhýbali. Typická sekta. Takto sa začali točiť naopak čakry najprv jednému z investorov, potom vlastne hlavnej investorke. O všetko prišli, boli vypísaní z družstva. Najväčší gól boli jeho tvrdenia, že u nás, v našej čajovni, sa točia čakry naopak. Úsmevné. Jasne, že sa točia naopak, keď sme konkurencia. Celá čajovňa nakoniec skrachovala – teda tá jeho, kde sa čakry točili správne. Doteraz prednáša, tituluje sa filozofom.

Myslím, že čoskoro spravím pokračovanie. Zámerom je len a len poučenie úprimných ľudí. Je vždy lepšie si daný smer, cestu, gurua, preveriť, internet poskytuje dosť veľké možnosti, než skončiť horšie, než zle.

Medzi bielymi oblakmi

2010-08-26T12:23:00.002+02:00

Náhodou som narazil na ďalší fantastický dokument o buddhistických pustovníkoch v súčasnej Číne. Veľmi inšpiratívne video, vrelo odporúčam! Obzvlášť starý majster na konci mi najviac učaril. Pýtajú sa ho na Zen. Vraví, že nie je čo povedať, všetko je v textoch. Kým sa človek nezachráni sám, ako môže zachraňovať iné bytosti? - To je presne to, to je správna bódhičitta, bódhičitta kráľa, najprv dosiahnem sám a až potom povediem ostatné bytosti. A tento výrok je ďalší dôkaz toho, že sľub bódhisattvu nikdy nebol myslený tak, že nedosiahnem osvietenie, kým všetci ostatní nedosiahnu. V podstate som sa s tým ani nestretol, snáď len na jednej zenovej stránke. Ale zatiaľ ma to tak neučil žiadny učiteľ. V každom prípade, TU JE LINK na Google video s celým filmom a nech sa páči aj malá ukážka:

Upadéša Jiřího Vacka, alebo "Prístroj na realizáciu"

2010-08-20T19:08:00.005+02:00

Už dlhší čas (tým myslím niekoľko mesiacov) sa zaoberám myšlienkou, že si kúpim minútky. Že prečo? :) Tomu asi neuveríte, ale dobre, skúsim vysvetliť. ostatne celkom to súvisí aj s termínom urban yogi a spôsobmi, ako sa takýto mestský jogín môže duchovne prehlbovať a využívať rôzne výdobytky modernej doby, ako sú aj minútky.

Všetko to začalo pre niekoľkými rokmi, keď bol Jirko Vacek na návšteve vo Zvolene. Prekvapilo ma, že mu dosť často niečo pípa. Pýtam sa, že čo to má. On na to, že to je prístroj na realizáciu a ukázal mi malé minútky, ktoré mal pripnuté tuším na košeľové vrecko. Nemusel mi to nijak špeciálne vysvetľovať. Prístroj na realizáciu funguje tak, že vždy keď nám zapípa, znovu ustanovíme bdelú pozornosť, začneme bdieť v sebe, alebo, ak na to niekto nemá, aspoň sa sprítomní a môže si pripomenúť nejaký citát, ktorý ho duchovne prehlbuje a chvíľu v ňom spočinie. Také ľahké to je. Dôležité je predsavzatie to neflákať, inak nám môže zvoniť aj kostolný zvon a nijak nám to nepomôže.

Takže, nedávno si idem okolo hodinárstva a napadlo ma, že si už konečne tento zázrak kúpim. Vošiel som a pýtam si minútky. Vraj majú bohužiaľ iba digitálne. Veď také presne chcem! A keď som uvidel veľkosť: zmestia sa do dlane, tak som až ostal nadšený. Cena: necelých 8€. Zo zadu majú štipec, takže sa dajú pripnúť napr na vrecko nohavíc, kde sú nenápadné a okolný svet až tak nerušia. Navyše, pípajú vcelku ticho, majú dokonca dve úrovne hlasitosti, takže úplne perfektne spĺňajú aj požiadavku utajenia. A je jasné, že urban yogi musí praktikovať v utajení, nie?

Koľkokrát sa stane, že keď máme zhon počas dňa, zabúdame úplne, že vôbec niečo praktikujeme a až keď robíme (ak vôbec) večernú prax tak sa na chvíľu uvedomíme a ustanovíme bdelosť. Ale čo je pár minút bdenia voči niekoľkým hodinám rozptýlenia? Moderný svet nám okrem nevýhod prináša aj veľké výhody na duchovnej ceste, napr. aj minútky. Alebo aj internetové prenosy, webcasty, ktoré naša komunita dzogčhenu organizuje pravidelne a je možné robiť prax na diaľku priamo s Rinpočhem a ľuďmi z celého sveta, či obdržať náuky a vysvetlenia. Tieto možnosti je škoda nevyužiť a neintegrovať do každodennej praxe.

Ďakujem Jirkovi za túto jedinečnú tajnú metódu!

:)

P.S.: o túto "upadéšu" som sa podelil aj na fóre DharmaWheel a zatiaľ sú všetci nadšení.

:)))

Dzongsar Khyentse Rinpočhe: Co z vás (ne)dělá buddhistu

2010-08-13T17:32:00.002+02:00

Tak konečne to vyšlo aj v nám prístupnom jazyku. Knihu som si kúpil s veľkým nadšením a aj som sa do nej zahryzol. Moje dojmy z prekladu su vysoko pozitívne, prekladateľov musím pochváliť a vlastne aj celé vydavateľstvo DharmaGaia. Som nesmierne rád, že sa na náš trh už začali dostávať kvalitné knihy a že éra buddhistickej literatúry typu: "Buddha sa narodil pred 2500 rokmi..." je snáď už za nami.

Recenziu na túto knihu som písal TU.

Enjoy!

Podivuhodný text Gustava Meyrinka

2010-07-22T20:38:00.002+02:00

Fantastický text, na ktorý som zabudol, a ktorý mi pripomenul Arjunai (dakujem!) text prevzatý z Gnosis9.net.

Gustav Meyrink, vlastním jménem Gustav Meyer, se narodil 19. ledna 1868 ve Vídni. Část svého života prožil v Praze, která ho hluboce okouzlila a stala se mu neutuchajícím zdrojem inspirace. Svůj vřelý vztah k našemu hlavnímu městu vyjádřil například v povídce "Neviditelná Praha". Také jeho nejslavnější román "Golem" (1913) se odehrává v pražském židovském ghetu. Druhou polovinu svého života zasvětil Meyrink mystice, o níž nejenom psal, ale také ji na sobě praktikoval. Byl v kontaktu s řadou českých, rakouských i německých mystiků a okultistů. Gustav Meyrink zemřel při východu Slunce 4. prosince 1932 v německém Starnbergu. Následující text je výňatkem z románu Zelená tvář (1916).

***

Víc než tisíciletí se lidé učili odhalovat zákony přírody a přírodu využívat. Blaze těm, kdož si uvědomili a pochopili smysl této práce, totiž, že vnitřní zákon je stejný jako zákon vnější, jen o oktávu vyšší. Ti budou povoláni ke sklizni - ostatní zůstanou čeledíny robotujícími na půdě, s tváří skloněnou k zemi.

Klíč, který nás učinil pány vnitřní přírody, je rezavý už od potopy. Nazývá se bdění. Bdění, toť vše.

Člověk je pevně přesvědčen o tom, že bdí, ale ve skutečnosti je chycen v síti spánku a snu, kterou si sám utkal. Čím se tato síť více svírá, tím mocněji vládne spánek. Ti, kdož jsou chyceni do ok jeho sítě, jsou spáči, kteří kráčejí životem jako stáda hovad vedených na jatka, lhostejných a bez myšlenek.

Snivci vidí oky sítě zamřížovaný svět, vnímají jen klamavé otvory, jednají podle toho, a nevědí, že tyto obrazy jsou prostě jen nesmyslné trosky obrovského celku.

Tito snivci nejsou, jak se snad domníváš, fantastové či básníci, jsou to pracovníci, ti, kteří si nikdy nedají pokoj, ti, které hlodá posedlost činnosti. Podobají se ohavným broukům, kteří šplhají pracně podél hladké trubky, a když vylezou konečně nahoru, pohrouží se do ní. Říkají, že bdí, ale to, co pokládají za život, je ve skutečnosti jen sen určený předem až do podrobností a zcela vyňatý z působení jejich vůle.

Byli a ještě jsou někteří lidé, kteří dobře věděli, že sní, průkopníci, kteří postoupili až k pevnostem, za nimiž se skrývá věčné bdící Já - lidé vidoucí jako Descartes, Schopenhauer a Kant. Ale neměli zbraně nutné k dobytí pevnosti a jejich volání do boje neprobudilo spáče.

Bdění, toť vše.

První krok k tomuto cíli je tak jednoduchý, že ho může učinit každé dítě. Jenom ten, kdo má vyšinutého ducha, zapomněl, jak se chodí, a trčí ochrnutý na svých dvou nohách, protože se nechce obejít bez berlí, které zdědil po svých předchůdcích.

Bdění, toť vše.

Bdi ve všem, co děláš! Nepokládej se za už probuzeného. Nikoli, ty spíš a sníš.

Seber všechny své síly a nech na okamžik proudit svým tělem tento pocit: Teď bdím!

Jestliže se ti to podaří, okamžitě poznáš, že stav, ve kterém jsi byl, se ti projeví jako dřímota a spánek.

To je první váhavý krok na dlouhé, předlouhé cestě, která vede od otroctví k všemohoucnosti.

Tímto způsobem kráčej od probuzení k probuzení.

Neexistuje pak znepokojivá myšlenka, kterou bys nemohl zapudit. Zůstane v pozadí a nemůže tě už dostihnout. Prostíráš se nad ní, jako se koruna stromů tyčí nad suchými větvemi.

Bolesti se od tebe vzdalují jako suché listí, když toto bdění pronikne rovněž tvým tělem.

Ledové koupele bráhmanů, probdělé noci žáků Buddhových a křesťanských asketů, trýznění indických fakírů nejsou ničím jiným než ustrnulými obřady ukazujícími, že tam se kdysi tyčil chrám těch, kdož usilovali bdít.

Čti svatá písma všech národů země. Středem každého z nich prochází jako červená nit skrytá věda bdění. Je to žebřík Jakubův, toho Jakuba, který bojuje celou "noc" s andělem Páně, až přijde "den" a on dosáhne vítězství.

Musíš stoupat od příčky k příčce probudilosti, chceš-li zdolat smrt.

Už spodní příčka se nazývá génius.

Jak máme nazývat příčky vyšší? Dav je nezná, jsou pokládány za legendy.

Na této cestě k probuzení bude prvním nepřítelem, na kterého narazíš, tvé vlastní tělo. Bude s tebou zápolit až do prvního ranního kuropění. Ale zpozoruješ-li úsvit věčného bdění, který tě vzdaluje od náměsíčníků, domnívajících se, že jsou lidé, a nevědoucích, že jsou spícími bohy, pak spánek tvého těla také zmizí a vesmír ti bude podroben.

Pak budeš moci konat zázraky, budeš-li chtít, a nebudeš už nucen jako pokorný otrok čekat, až nějaký krutý falešný bůh se slituje, aby tě zahrnul dary nebo aby ti sťal hlavu.

Štěstí dobrého věrného psa, totiž sloužit nějakému pánu, přirozeně už pro tebe nebude existovat - ale buď upřímný sám k sobě: Chtěl bys i teď měnit se svým psem?

Nenechej se zastrašit obavami, že bys nedospěl k cíli v tomto životě. Ten, kdo našel cestu, se vrací stále na tento svět s vnitřní zralostí, která mu umožňuje pokračovat v práci. Rodí se jako "génius".

Stezka, kterou ti ukazuji, je poseta podivnými událostmi: Mrtví, které jsi znal, povstanou a budou k tobě mluvit! Jsou to jen obrazy! Světelné obrysy se ti zjeví a budou ti žehnat. Jsou to jen obrazy, tvary exaltované tvým tělem, které pod vlivem tvé proměněné vůle odumře magickou smrtí a stane se duchem, jako když se led zasažený ohněm rozpouští v páru.

Až se zbavíš mrtvoly v sobě, pak teprve budeš moci říci: Teď se ode mne spánek vzdálil navždy.

Pak se stane zázrak, kterému lidé nemohou věřit - protože oklamáni svými smysly nechápou, že hmota a síla jsou totéž - a neuvěří ani zázraku, že i když tě pohřbí do země, nebude v rakvi mrtvola.

Teprve pak budeš moci rozlišit, co je skutečnost a co je zdání. Ten, koho potkáš, bude moci být pouze jedním z těch, kdož se vydali na cestu před tebou.

Všichni ostatní jsou jen stíny.

Až do té chvíle nevíš, zda jsi tvor nejšťastnější nebo nejnešťastnější. Ale neboj se ničeho, ani jeden z těch, kdož se pustil stezkou bdění, i když zabloudil, nebyl opuštěn svými vůdci.

Chci ti dát znamení, po němž poznáš, zda nějaký zjev je skutečnost nebo obraz: Jestliže se k tobě blíží, jestliže se tvé vědomí kalí, jestliže věci vnějšího světa jsou neurčité nebo mizí, nedůvěřuj. Měj se na pozoru! Zjevení je jen částí tebe. Jestliže mu nerozumíš, je to jen přízrak bez podstaty, zloděj, který pohlcuje část tvého života.

Zloději, kteří kradou sílu duše, jsou horší než zloději světští. Přitahují tě jako bludičky do bažin klamavé naděje, aby tě zanechali samotného v tmách, kde zmizíš navždy.

Nenech se zaslepit žádným zázrakem, který pro tebe zdánlivě konají, a žádným svatým jménem, které si přisvojují, žádným proroctvím, které vyjadřují, ani když se uskuteční. Jsou to tvoji úhlavní nepřátelé vyhnaní z pekla tvého vlastního těla a s nimi bojuješ o nadvládu.

Věz, že zázračné síly, které oni ovládají, jsou tvé vlastní síly, které ti odcizili, aby tě udrželi v otroctví. Nemohou žít mimo tvůj život, ale pokud je přemůžeš, zhroutí se jako němé a poddajné nástroje, kterých můžeš použít podle své potřeby.

Nesčetné jsou oběti, které způsobili mezi lidmi. Čti historii vizionářů a sektářů a dozvíš se, že stezka, kterou sleduješ, je poseta lebkami.

Lidstvo proti nim bezděčně postavilo zeď - materialismus. Tato zeď je ochrana, která nezklame, je to obraz těla, ale je to také zeď vězení, která brání v pohledu.

Dnes jsou rozptýleni a fénix tvého života ožívá z popela, v němž ležel dlouho jako mrtvý, ale supové druhého světa začínají také vzlétat. A proto se měj na pozoru. Váhy, na něž položíš své vědomí, ti ukáží, kdy můžeš mít důvěru v tato zjevení. Čím bude tvé vědomí probudilejší, tím více se váhy vychýlí v tvůj prospěch.

Jestliže se ti chce zjevit vůdce, bratr z jiného duchovního světa, musí umět tak učinit, aniž tě zbavil tvého vědomí. Můžeš vložit ruku na jeho bok jako nevěřící Tomáš.

Bylo by snadné vyhnout se zjevením a jejich nebezpečím. Stačí jen, aby sis vedl jako obyčejný člověk. Ale co jsi tím získal? Zůstáváš vězněm v žaláři svého těla, až tě kat "Smrt" odvede na popraviště.

Touha smrtelníků vidět nadpřirozené bytosti je křik, který probouzí i přízraky pekel, protože taková touha není čistá. Je to spíše lačnost než touha, neboť chce brát jakýmkoli způsobem, místo toho, aby se učila dávat.

Všichni, kdož považují zemi za vězení, všichni zbožní lidé, kteří vzývají vysvobození, vyvolávají, aniž si to uvědomují, svět přízraků. Čiň také tak, ale vědomě.

Existuje však pro ty, kdož tak činí neuvědoměle, nějaká neviditelná ruka, která by je mohla vytáhnout z bažiny, do níž zapadají? Já tomu nevěřím.

Až na cestě k probuzení projdeš královstvím přízraků, poznáš pozvolna, že jsou to prostě myšlenky, které můžeš náhle vidět svýma očima. Proto jsou ti cizí a připadají ti jako tvorové, neboť tato řeč tvarů je odlišná od řeči mozku.

Tehdy nastala chvíle, kdy dojde k přeměně: Lidé, kteří tě obklopují, se stanou přízraky. Všichni, které si miloval, budou náhle larvami. I tvé vlastní tělo.

Nelze si představit strašlivější samotu, než je samota poutníka v poušti. A kdo tam neumí najít pramen živé vody, zemře žízní.

Všechno, co ti říkám, se nachází v knihách zbožných lidí všech národů. Příchod nového království, bdění, vítězství nad tělem a samotou. A přece nás od těchto zbožných lidí odděluje nepřekročitelná propast.

Oni se domnívají, že se blíží den, kdy dobří vstoupí do ráje a zlí budou vrženi do pekel. My víme, že přijde čas, kdy se mnozí probudí a budou odloučeni od spáčů, kteří nemohou pochopit, co znamená slovo bdění. Víme, že neexistuje dobrý a špatný, ale jen spravedlivý a falešný. Oni se domnívají, že bdít znamená zachovat si jasné smysly a otevřené oči za noci tak, aby člověk mohl konat své modlitby. My víme, že bdění je probuzení nesmrtelného Já a že nespavost těla je jen přirozeným důsledkem. Oni se domnívají, že tělo má být zanedbáváno a tupeno, protože je hříšné. My víme, že není hříchu. Tělo je jen začátek našeho díla a my jsme sestoupili na zemi, abychom je proměnili v ducha. Oni se domnívají, že bychom měli žít v samotě se svým tělem, abychom ducha očistili. My víme, že do samoty musí jít nejdříve náš duch, aby proměnil tělo.

Jen na tobě záleží volba cesty. Buď naše, nebo jejich. Musíš jednat podle své vlastní vůle.

Nemám právo ti radit. Je prospěšnější utrhnout hořký plod na stromě podle tvého vlastního rozhodnutí, než vidět, jak na stromě visí plod sladký, k jehož utržení ti radí jiný.

Ale nečiň jako mnozí, kteří vědí, že stojí psáno: Zkoumejte vše a ponechte si jen nejlepší. Je nutné jít, nic nezkoumat a podržet první věc, na kterou narazíme.

Výňatek z knihy:
- Zelená tvář (Nakladatelství Argo)
- Jitro kouzelníků (Louis Pauwels, Jacques Bergier)