Nasledujúce je ukážka z on-line knihy Strom Osvietenia, Úvod do hlavných tradícií buddhizmu, od Peter Della Santina. Link nájdete nižšie. Kniha sa zaoberá defacto všetkýmy hlavnými tradíciami buddhizmu od théravády, cez mahajánu, vadžrajánu (tantrizmus), a posledná časť je venovaná Abhidharme. Vždy je braný na zreteľ a aj vysvetlený historický kontext rozvoja tradície a jej autenticita. V česko-slovenskej literatúre som doteraz našiel len vľmi málo a veľmi stručných pojednaní o abhidharme. je to veľmi delikátna téma, ťažko uchopiteľná, ale napriek tomu -alebo o to viac- dôležitá. Nasledujúce mi opäť raz potvrdilo, že čo sa týka dôležitosti náhľadu, mám pravdu. Ako sa vraví aj v texte, meditácia sama o sebe nestačí, nestačí ani rozvíjanie cností samo o sebe, ak chceme dosiahnuť konečný cieľ.
Však, posúďte sami. (Kurzívou sú vždy moje poznámky)
Zdroj: http://www.ecst.csuchico.edu/~dsantina/tree/
Šáriputra
V kapitolách 30 až 41 budem rozprávať o filozofických a psychologických aspektoch buddhizmu prezentovaných v siedmych knihách abhidharma pitaky pálijského kanónu. Nebudem sa venovať s veľkými detailmi zoznamu faktorov, alebo dhariem, ktoré sa nachádzajú v kompetentných knihách o abhidharme. Namiesto toho budem mať tri objektíva: 1. načrtnúť a popísať hlavné metódy a charakteristiky abhidharmy, 2. spojiť abhidharmu s tým, čo všeobecne vieme o Buddhovej náuke, a 3. spojiť filozofiu ahidharmy s našou situáciou laických budhistov.
Počas histórie buddhizmu bola abhidharma držaná vo veľkej úcte. V knihách pálijského kanónu sa napríklad o abhidharme vraví v termínoch chvál a zvláštnej úcty. Tam je abhidharma špeciálnou doménou starších mníchov; novici sú dokonca žiadaní neprerušovať starších, keď sa diskutujú o abhidharme. Takisto nachádzame odporúčať abhidharmu iba pre tých, ktorí úprimne usilujú o cieľ buddhistickej praxe a jej poznanie je odporúčané pre učiteľov Dharmy.
Táto tradičná úcta k abhidharme sa nenachádza iba v théravadovej tradícii, ale aj v ostatných hlavných buddhistických tradíciách. Námatkou, Kumaradžíva, veľký prekladateľ z strednej Ázie slávny svojim prekladom Madhjamaky do Čínštiny, pevne veril, že musí preložiť abhidharmu do Čínštiny, ak ich chce učiť buddhistickú filozofiu. Takisto v Tibetskej tradícii je abhidharma dôležitou súčasťou kláštorného tréningu.
Prečo je abhidharma držaná v tak vysokej úcte? Základný dôvod je, že poznanie abhidharmy, vo všeobecnom zmysle pochopenie najvyššej náuky, je absolútne nevyhnutné k dosiahnutiu múdrosti, ktorá je zase nevyhnutná k dosiahnutiu oslobodenia. Nezáleží ako dlho meditujeme, alebo aký ušľachtilý život vedieme, bez vhľadu do skutočnej prirodzenosti vecí, nemôžeme dosiahnuť oslobodenie.
Poznanie abhidharmy je nevyhnutné aby sme dokázali aplikovať vhľad do pominuteľnosti, neprítomnosti osoby (ne-já) a bezpodstatnosti, ktorý získame čítaním Sútra Pitaky do každodennej skúsenosti nášho denného života. Každý z nás môže mať záblesk pominuteľnosti, neprítomnosti osoby (ne-já) a bezpodstatnosti vďaka čítaniu Sútra Pitaky, ale ako často dokážeme aplikovať túto chvíľkovú intelektuálnu pravdu v našej každodennej existencii? Systém v náukách abhidharmy poskytuje mechanizmus, ako to urobiť. Kvôli tomu je štúdium abhidharmy extrémne užitočné pre našu prax.
Zamyslime sa nad pôvodom a autenticitou abhidharmy. Škola théraváda považuje Buddhu za zdroj filozofie abhidharmy a prvého majstra abhidharmy, pretože v noci jeho osvietenia prenikol esenciou abhidharmy. Podľa tradičných záznamov strávil Buddha štvrtý týždeň po osvietení v meditácii na abhidharmu. Toto je týždeň známy ako „Dom klenotov“. Neskôr, počas svojej kariéry sa vraví, že Buddha navštívil Nebo Tridsiatich Troch (bohov), kde bola jeho matka, a učil abhidharmu ju a bohov. Vraví sa, že keď sa vrátil na zem, odovzdal esenciu toho, čo učil Šáriputrovi – ťažko hovoriť o náhode, keďže Šáriputra bol jeho predný žiak známy pre svoju múdrosť.
Tak sa tvrdí, že je to Buddha, komu vďačíme za inšpirovanie náuk abhidharmy. Táto inšpirácia bola odovzdaná jeho žiakom, ktorí mali filozofické nadanie, ako Šáriputra, a skrz úsilie týchto filozoficky nadaných žiakov bol ustanovený všeobecný náčrt a obsah abhidharmy.
Zamyslime sa teraz nad významom abhidharmy. Ak sa dobre pozrieme na Sútra Pitaku, zistíme, že sa tento termín často vyskytuje, väčšinou vo všeobecnom význame, ako „meditácia o Dharme“, „inštrukcie o Dharme“, alebo „diskusia o Dharme“. Vo viac špecifickom význame abhidharma znamená „zvláštna Dharma“, „vyššia Dharma“, alebo „ďalšia Dharma“. Tu samozrejme používame termín Dharma vo význame doktríny, alebo náuky, nie v zmysle javu, alebo faktoru skúsenosti (v takom prípade by nebolo použité veľké D).
Existuje ešte technickejší význam, v ktorom je termín abhidharma používaný v Sútra Pitake, a v tomto význame neznamená viac dharma doktrínu vo všeobecnosti, ale skôr jav. Toto technické použitie je spojené s ďalšou funkciou, to jest urobiť rozlíšenia. Toto technické použitie termínu abhidharma má päť aspektov, alebo významov: a) definovať dharmy; b) preskúmať vzťah medzi dharmamy; c) analyzovať dharmy; d) klasifikovať dharmy, a e) zoradiť dharmy v číselnom poradí. Buddhistický kánon je rozdelený na tri zbierky (doslova „koše“): Sútra Pitaka, Vinaja Pitaka a Abhidharma Pitaka. Sútra Pitaka je obyčajne nazývaná košom rozpráv, Vinaja Pitaka obsahuje pravidla pokrývajúce kláštornú komunitu a Abhidharma Pitaka je obyčajne označovaná za knihy o buddhistickej filozofii a psychológii. Tu by som sa chcel pozrieť na vzťah Abhidharma Pitaky a Sútra Pitaky. V Sútra Pitake je veľký podiel materiálu Abhidharma Pitaky. Nezabudnite na technickú definíciu abhidharmy, ktorú sme vzali pred chvíľou do úvahy. Držiac toto v mysli nájdeme v Sútra Pitake množstvo diskusií, ktoré sú charakterovo abhidharmické: Anguttara Nikaja, ktorá prezentuje expozíciu náuk v číselnom poradí; Sangiti Sutta a Dasuttara Sutta, v ktorých Šáriputra vysvetľuje položky náuky v číselnom poradí; a Anupada Sutta, rozprava, v ktorej Šariputra analyzuje jeho meditačné skúsenosti v termínoch abhidharmy.
Ako teda môžeme dosiahnuť rozdiel medzi Abhidharmou a sútrami? Aby sme to dokázali, musíme sa pozrieť na druhý význam termínu abhidharma, menovite, jeho použitie v zmysle „vyššej doktríny“. V sútrach hovorí Buddha z dvoch uhlov pohľadu. V prvom hovorí o bytostiach, objektoch, kvalitách a vlastníctve bytostí, sveta, a podobne, a často robí vyhlásenia ako „Ja sám pôjdem do Uruvely.“ V druhom Buddha tvrdí celkom s istotou, že nie je žiadne „Ja“ a že všetky veci sú prosté osobnosti, podstaty, atď.
Obyčajne dva body pohľadu tu fungujú ako konvenčný (vohara) a konečný (paramattha). Máme každodenný jazyk, ako „ty“ a „ja“ a máme takisto technický filozofický jazyk, ktorý nepredpokladá osobnosť, objekty, a pod. Toto je rozdiel medzi Sútrickým obsahom a obsahom Abhidharmických náuk Buddhu. Zo všeobecna, sútry používajú veľmi konečný náhľad, zatiaľ čo abhidharma používa konečný náhľad. A zároveň sú tu pasáže v sútrach, ktoré popisujú pominuteľnosť, bez osobnosť, alebo bezpodstatnosť, elementy a zoskupenia (agregáty) a preto reflektujú konečný náhľad. V tomto kontexte je takisto rozdelenie textov na tie, ktorých význam je zjavný a priamy, a na tie, ktorých význam je skrytý a nepriamy.
Prečo sa Buddha uchyľuje k týmto dvom náhľadom, konvenčnému a konečnému? Pre odpoveď sa musíme pozrieť na jeho excelentnosť ako učiteľa a zručnosť vo výbere metód náuky. Ak by Buddha hovoril ku všetkým svojim poslucháčom iba v termínoch pominuteľnosti, bezpodstatnosti, elementoch a zložiek, nemyslím, že by sa buddhistická komunita rozrástla tak rýchlo, ako sa rozrástla počas šiesteho storočia pred Kristom. A zároveň Buddha vedel, že konečný náhľad je nevyhnutný pre hlboké pochopenie Dharmy, takže jeho náuka obsahuje špecifický jazyk pre vyjadrenie konečného náhľadu.
