Gomčhenovia, veľkí meditujúci

Z angličtiny vybral a preložil Ngakpa Tongnyid Dorje

ZDROJ

Gomčhen

Gomčhen znamená „veľký meditujúci“. Tento titul,  označuje laických kňazov v Bhutane, ale v iných Himalájskych regiónoch sú laický kňazi označovaní ako ngakpa, čo znamená „praktikujúci tantry“.  Takže „veľkí meditujúci“ v Bhutáne hrali po stáročia úlohu rozširovania a udržiavania duchovného prospechu vo svojich komunitách.  Úloha gomčhena je podobná mníšskej v smere pomoci ostatným,  ale majú rozšírenú úlohu, ktorá prekračuje to, čo môže mních, či mníška, spraviť v rámci laickej komunity.  Hlavný rozdiel medzi gomčhenom a mníchom, či mníškou, je v ordinácii (vysvätení, prekl.) a vo fakte, že gomčhen si môže zvoliť rodinný život, zatiaľ čo pôsobí ako duchovný vodca pre ostatných. Oboznámenosť s rodinným životom otvára gomčhenovi mnoho možností, aby mohol byť užitočný svojej laickej komunite spôsobom, ktoré nie sú bežné u mníchov a mníšok.

Zatiaľ čo gomčhen dodržuje päť príkazov a je trénovaný v umení rituálov, buddhistickej filozofie, meditácie, astrológie a medicíny, jeho hlavnou kapacitou je byť učiteľom Dharmy pre laickú komunitu.

Vzdelanie a tréning

Trácícia gomčhenov začala v Bhutáne v 8.storočí, keď Guru Rinpočhe uviedol  do Bhutánu vadžrajánu.

(...)

Ako výsledok, generácie gomčhenov sa trénovali v rovnakých zručnostiach, ako je maľba, kaligrafia, atď. Navyše k umeniam, sa mladí gomčhenovia trénujú v astrológii, medicíne, posvätnom tanci a kresleniu mandál. Rozvinú kompetenciu vo všetkých rituálnych umeniach a strávia roky, aby sa stali zruční v používaní rituálnych nástrojov, ako je krátka a dlhá trúbka, vadžra a zvonec, bubon a činely. Potom sa učia, ako postaviť oltár a vyrobiť tormy.

(...)

Vzdelanie (mladého, prekl) gomčhena je zamerané na tréning mysli a tréning v bódhičitte, takže tieto deti (ktoré sa trénujú za gomčhenov, prekl) sa naučia byť nenásilné, disciplinované, súcitné a spokojné. Tento typ vzdelania je určený na propagáciu  sebadôvery a pozitívneho zodpovedného postoja voči sebe a druhým v spoločnosti. Toto teší rodičov a robí ich veľmi šťastných keď vedia, že boli zasiate správne príčiny a podmienky pre šťastie ich detí.

(...)

Keďže cesta gomčhena je cestou meditácie a prinášania Dharmy ostatným, sú gomčhenovia od mladého veku vzdelávaní v princípoch buddhizmu. Študujú z nasledovných troch textov sútry: Šantidévovej Bodhičarjavatara; Čandrakirtiho Madhjamika, a Vasubhandovej Abhidharmakoša. Získajú široké poznanie týchto textov, ako aj ďalších, ale ich hlavný tréning je v tantrickej praxi a tréningu mysli.

(...)

Časť tréningu gomčhenov  je spraviť praxe ngondro. Tto sa robí, aby boli očistené fyzické a mentálne zatemnenia. A potom idú gomčhenovia na jednoročné ústranie, aby mohli robiť tantrické praxe na očistenie ich karmy, aby mohli byť lepšie nápomocní svojej komunite. Gomčhen vie, že jeho zodpovednosť za šťastie ostatných zavisí na jeho vlastnom osvietení v prospech všetkých cítiacich bytostí. Vstúpením do tantrických praxí a robením ústraní ešte viac očistí svoje vedomie, takže môže vylepšiť svoju službu pre druhých.

(...)

Gomčhen trénovaný v menení počasia ide na ústranie aj v lete, aby robil modlitby a priniesol pre farmárov dážď  ak si myslia, že to potrebujú pre lepšiu úrodu. Gomčhen môže dážď aj zastaviť, ak ho farmári požiadajú. Ak chcú laici inštrukcie k meditácii, gomčhen je tu, aby im ukázal k nej cestu.

Tantrické praxe

Sú dve tantrické praxe, v ktorých sa gomčhenovia trénujú. Prvá sa nazýva kjerim. Toto je časť jogy božstiev, kedy sa človek zameriava na videnie seba ako božstva a transformáciu svojho obyčajného vedomia a pocitu identity na toto konkrétne božstvo. Tento typ meditácie pomáha praktikujúcemu prekonať pocit „byť iba obyčajný“ a pomáha extrahovať viac z jeho potenciálu pre osvietenie. Druhá prax je dzogrim. Tu praktikujúci vidí seba, ako božstvo, ale praktikuje nepripútanosť k forme božstva. Namiesto toho zrealizuje prazdnotu v tvare božstva.

Tieto dve praxe potom slúžia ako prostriedok, ktorým praktikujúci môže dosiahnuť nerozdielnu jednotu metódy a múdrosti. Ak dokáže myseľ zrealizovať prázdnotu, zatiaľ čo udržiava tvar, potom toto môže slúžiť ako prípadná príčina pre vševedúcu myseľ. Takže, ak sa gomčhen trénuje a robí takýmto spôsobom ústrania, dosiahne nejaké duchovné realizácie, ktoré z neho spravia lepšieho učiteľa Dharmy, ktorých môžu ostatní nasledovať. Bude chcieť učiť metódy pre osvietenie ostatných, takže je pre neho dôležité robiť intenzívne praxe, ktoré rýchlo vyústia vo vševedúcej mysli buddhovstva.

(...)

Takže vysoký gomčhen je niekedy láma, alebo rinpočhe, za ktorým môžu ľudia prísť po inštrukcie na ceste k osvieteniu. Vedie, že tu vždy je, aby im pomohol rozvinúť ich duchovné realizácie na ceste za osvietením, a to vyvolá v ľuďoch pocity oddanosti. Takýmto spôsobom môže byť gomčhen akýmsi útočiskom, pretože ho laici budú považovať za ochrancu ich šťastia a duchovného blaha. Keď ľudia vedia, že tu gomčhen je, aby im slúžil s čistým srdcom bódhičitty, tak to automaticky uvoľňuje všeobecné povedomie a vytvára atmosféru pokoja.

Dôležitosť ústrania

Ústranie je kľúčovou časťou tréningu mysli Dharma-praktikujúcich a integrálnou časťou života gomčhena. ... Počas ústrania venujú zásluhy miestnym ľuďom a všetkým cítiacim bytostiam. Gomčhen si rozdelí deň a noc na šesť častí, počas ktorých sa plne venuje mieru a šťastiu ľudí.

(...)

Pre gomčhenov je životným cieľom osvietenie v prospech všetkých cítiacich bytostí, ktoré boli našimi matkami. Takže ústranie slúži a prostriedok pre príležitosť, aby sa gomčhen stal ešte viac odpútaný od vonkajších prejavov reality a získal duchovnú silu a vhľad, ako výsledok tantrických meditačných praxí. 

Je veľa štádií v robení ústrania. Prvé ústranie sa nazýva ngondro. To je prípravná prax, ktorá začína prijímaním útočiska u Troch Klenotov, až po gurujógu. Je to kompletný tréning pre fyzickú aj mentálnu očistu a trvá rok.

Potom je ďalším štádiom trojročné ústranie, ktoré je zamerané na Tri Korene: lámu, jidam a khandro. Po ukončení tohto ústrania je gomčhen autorizovaný, aby viedol hlavnú ceremóniu. Trojročné ústranie je vysoko žiadúce, pretože je to príležitosť dosiahnuť hlboké skúsenosti duchovného vhľadu a viac rozvinúť duchovnú silu založenú na múdrosti, realizovaním prázdnoty a čistého vedomia. Po tomto ústraní aj obyčajný gomčhen bude schopný dávať ľuďom náuky a ukazovať správnu cestu k osvieteniu.

-----

Dvaja starí tuláci

Ukážka z knihy The Yogins of Ladakh, Pilgrimage Among the Hermits of the Buddhist Himalayas

Vybral a preložil: Ngakpa Tongnyid Dorje





Togdeni z Khampagaru

Dvaja starý tuláci

                Na juhu Padumu sa krajina zdvíha do širokého útesu, než začnú severné úpätia Himalájí. Malý výstup vedie pomedzi polia k malému kopcu na ktorom stojí Stagmo gompa, „Kopec tigrice“, kláštor Drugpa posadený medzi štíhlymi stromami.  Miesto je požehnané malými prameňmi, ktoré v kaskádach plnia malé kaluže, z jednej úrovni na ďalšiu. Jednoduché záhrady sa terasovito približujú ku skupine neozdobených mníšskych ciel a chrámov. Myseľ sa uvoľní pri zvuku bežiacej vody a šumiacich listov, zatiaľ čo slnko vrhá vzory svetla a tieňa po celom nádvorí. Ako sme vystúpali hore a vošli do ochrany stromov, obklopila nás atmosféra viac Čínskeho, než Tibetského kláštora.

                Stagmo je domov jogínov a základňa mníchov Drugpa z Padumu a Sani. Najprv sme nikoho nevideli, ale ako sme začuli hlasy, našli sme dvoch starých mužov sedieť na nejakých schodoch, ako rečnia. Zrazu som ich spoznal: boli to tí dvaja, ktorých som stretol pri Dalajlámovej návšteve a od ktorých som sa prvý raz dozvedel o existencii jogínov v Zangskare. Potešil som sa, že som ich opäť stretol. Sonam Konsum, známy, ako Gonpo, vtedy mal 72, bol pozoruhodný zjav. Jeho dlhé dredy, voľne zviazané dookola sokola pripomínajúcej hlavy, jasné oči pozorné voči všetkému. Mal dlhú, silnú tvár tmavo ladenej pokožky, vôbec nie Tibetského charakteru, a vyžarovanie niekoho, komu sú blízke vetry a sneh vysoko položených miest. Mal trasľavku, takže jeho ruky boli často v miernom, neprestajnom pohybe.

                Jeho spoločník, mám podozrenie, že ešte starší, bol jogín, ktorý mi v 1977 povedal, že neopustil gompu päťnásť rokov, a ani nemá žiadnu potrebu to spraviť. Bol známy ako Nočung Ce, ale to bolo jeho laické meno. Jeho duchovné meno je Ngawang Džigme. Jeho špecialitou boli dlhodobé ústrania, roky naraz, všetky spravené na Kopci Tigrice. Sedel vľúdne na slnku, otáčal modlitebný mlynček a často sa stratil v tichom mumlaní mantier.

                Po pár minútach nás Gonpo pozval hore, do svojich izieb na čaj. Vyšli sme schodmi a vošli sme na štvorcovú strechu s malou kuchynkou na jednom konci.  Bola obklopená vysokou stenou, takže keď si človek sadol, nebolo ho zvonku vidieť a mal výhľad na klenúce  nebo. Po tom, ako sme mali čaj, počuli sme vonku hlas. Bol to Nočung Ce. Gonpo zakričal:

                „Hej, prines nejaký čang! Títo ľudia chcú čang!“

                Nočung Ce prišiel krívajúc hore schodmi s miskou čangu a pridal sa k nám. Sedeli sme tam na slnku asi štyri hodiny. Gonpo zvykol žonglovať so starými čajníkom a miskami, aby sme boli obslúžení. Robil to po tichu, s akousi úctivou pozornosťou, ako by to bol čajový obrad. Občas nastalo ticho a my sme tam len sedeli na slnku, užívajúc si čang, pokoj a hrejivé svetlo.

                Dvaja starý muži boli hlboko trénovaní v Dharme a voľne hovorili o sebe a svojom tréningu. Patrili ku generácii jogínov silne ovplyvnenej Lámom Norbu z Khardongu, ktorý trénoval u slávneho Šákjašrí v jeho pustovni vo východnom Tibete a opravil gompu v Dzongkule a oživil tam mníšsku prax. Strávil život prácou v Zangskare, Lahoul a priľahlých oblastiach. Pritiahol mnoho mníchov, ktorí sa stali praktikujúcimi jogínmi. Naši dvaja spoločníci boli medzi poslednými žijúcimi.

                Gonpo a Nočung Ce boli trénovaní vo všetkých jógach svojej sekty a pri tom, hoci plne oboznámení s jógami Naropu, už viac nepociťovali potrebu ich intenzívne praktikovať. Miesto toho sa ich praxou stal čagčhen (mahámudra) a dzogčhen (atijóga). Vskutku nemali tendenciu robiť medzi týmito dvomi cestami rozdiel. „Je to len rozdielna perspektíva na rovnakú vec,“ bolo nám povedané. Bez akéhokoľvek pocitu pýchy, poznamenali, že sa jednoducho dostali na koniec svojho tréningu. Nebolo kam ďalej ísť, a nič ďalšie k dosiahnutiu.

                Sedávali v meditáciu štyri krát denne, aspoň po hodine. V noci často praktikovali jógu snu od Naropu. (...)

                O svojej dennej praxi, ktorú robili na svojich izbách, dvaja jogíni hovorili, že buď sedia v mahámudre, alebo dzogčhene. K tréningu v takej meditácii musíte získať rovnováhu medzi Utíšením Mysli a Vedomým Vhľadu do prirodzenosti mysli. Keď je myseľ pokojná a bez myšlienok, môžete vidieť do jej prirodzenosti, ktorá je čistá a priehľadná, ako pokojné jazero. Keď sa stotožníte s takouto jasnosťou, zistíte, že je prázdna od seba. Keď to bude skutočná realizácia, nie len konceptuálna interpretácia, môže sa to nazvať mahámudra a keď je tu pocit úplného nechania ísť do priestornej bezčasosti, ktorú nedokážete charakterizovať, že je z mysli, potom sa o tom môže následne uvažovať, ako o skúsenosti plodu – dzogčhene. Dôležitá vec je skúsenosť reality, nie rozlišovanie medzi metódami a popisovanie toho názvami a termínmi.

                Opýtali sme sa ich na dennú prax laika žijúceho v meste. Bolo relatívne ľahké pokojne sedieť pri jazerách v Sani a rozvinúť pocit priestorovosti, ktorý je koreňom mysli, ale také uvedomenie sa zdá byť často krát nemožné v hluku veľkého mesta, ako je Dilí, alebo Londýn, alebo keď reagujete na iných v komplexných vzťahoch.

                „Ách!“, povedal Gonpo, „ak je toto problém, musíte vytvoriť myseľ dostatočne veľkú. Musíte v meditácii spraviť svoju myseľ takou veľkou, že dokáže poňať do seba všetky takéto veci a zostať nevyrušená. A myseľ musí ostať veľká takisto aj keď nemeditujete. Musíte mať myseľ tak veľkú, že všetky zvuky a napätia mesta v nej môžu byť a ešte tam ostane dostatok miesta. Potom pre vás môže byť mesto radostné miesto.“

                Sedieť potichu na slnku v spoločnosti týchto starých mužov mi umožnilo upadnúť do snovej priestrannosti a ľahkosti. Otáčanie Nočung Ceho modlitebného mlynčeka zameralo pozornosť na takéto časy a jeho jemné mumlanie mantry bolo ako hučanie potoka. Navštívili sme ich niekoľko krát.

Šach-mat

                Jedného večera sme s Jamesom rozmýšľali nad postupom nášho výskumu. Museli sme priznať, že hoci sme zbierali útržky a záplaty informácií, zdalo sa, že sa s našou hlavnou úlohou sa nedostávame nikam. Aká je psychológia, ktorá tvorí základ praxe jogínov? Navrhol som, že by sme sa mohli spýtať našich dvoch priateľov systematickejším spôsobom. Keďže sa trénovali toľko veľa vo všetkých jógach, určite nám budú schopní dať racionálny výklad filozofie a psychológie za tým.

                Začínal som byť cestou trochu nepokojný. Mnísi Drugpa Kagyu sú zruční v zamlžovaní a nikdy nepovedia priamo, čo robia v meditácii, ani hlavné myšlienky, ktoré formujú základ ich praxe. Sú zruční v špeciálnom druhu mystifikácie, keď tvrdia, že iný učiteľ v línii to vie lepšie, ako oni, a že by sme radšej mali vyhľadať jeho. Keďže detailný popis praxe a teórie sa dá nájsť v knihách, včetne majstrovských prekladov do angličtiny, čo som chcel vedieť a vidieť bolo, ako to celé funguje v každodennom živote mníchov. Aký bol každodenný zmysel všetkých týchto slov? Skutočnosť, že som sa staral o aktuálnu prax, sa zdala že robí našich mníšskych priateľov ešte viac vyhýbavých a ja som bol dosť arogantný, aby som mal pocit, že môj vlastný tréning a Jamesov stál za väčšiu úprimnosť a zdieľanie. Rozhodli sme sa, že počas nášho ďalšieho sedenia s nimi sa spýtame prieskumnú otázku a uvidíme, kam nás to zavedie.

                Prišli sme do gompy a tento krát nás pozval na čaj Nočung Ce. Usadili sme sa okolo piecky a čoskoro sme sŕkali z horúcich misiek v našich rukách. Hovorili sme o tom a o hentom, keď James povedal:

                „John a ja sme sa bavili o mysli a jogínskej ceste k pochopeniu. Chceme sa vás spýtať, čo rozumiete pod mysľou. Môžete nám povedať, ako má byť chápaná?“

                Zdalo sa, že obidvaja naši priatelia zmrzli a nastalo úplné ticho. Nočung Ce zvdvihol svoj modlitebný mlynček a začal intonovať „OM MANI PADNME HUM ---OM MANI PADME HUM“ nahlas so zatvorenými očami. Gonpo vypadal extrémne nesvoj. Nejaký čas sa kýval zo strany na stranu, ako by sa snažil si to premyslieť. Potom povedal:

                "Keďže vy dvaja by ste mali veľký prospech z tréningu v meditácii, prečo nejdete a neurobíte to. Potom sa nebudete musieť pýtať také hlúpe otázky!“

                Bol som omráčený touto odpoveďou.  Cítil som hlbokú výčitku a šok sa prejavil aj na mojich vnútornostiach. Mal som aj náhly vhľad do môjho omylu a cítil sa navonok neobyčajne hlúpo. Ako by mohol iba rozhovor odhaliť hĺbky celoživotnej praxe? Aká arogancia je očakávať, že také vzácne tajomstvo môže byť odhalené rozhovorom pri pive, či čaji!

                Nočung Ce sa rýchlo vytratil, ale Gonpo začal uľahčovať nášmu rozčarovaniu. Začali sme sa baviť o iných témach a postupne získali späť pokoj. Na noc sme ostali v malej izbe v gompe. Po večeri, keď už bola celkom tma, sa ozvalo jemné, až tajnostkárske klopanie na dvere. Bol to Gonpo. Srdečne sme ho privítali a ako vošiel dnu, poznamenajúc o prehlbujúcej sa jesennej zime si sadol, aby sa s nami napil. Jemným a naliehavým hlasom začal hovoriť na Jamesa. Pokračoval asi hodinu a potom potichu, takmer konšpiračne, odišiel.

                Spýtal som sa Jamesa, čo hovoril. James povedal, že to bolo veľmi zložité. Gonpo hovoril veľmi ticho a slová bolo ťažké počuť a boli nezreteľné v jeho silnom Zangskari akcente; nadovšetko bol dobre naložený čangom. James nerozumel skoro ničomu. Avšak zmysel toho, o čo sa Gonpo pokúsil ostal s nami a my sme boli vďační. Rozprával nám o svojom vlastnom tréningu, o dôležitosti gurua, o správnych prípravných praxiach, o budovaní vhľadu a pokoja, o rozličných jógach, v ktorých sa trénoval. Jeho odkaz bol jasný. „Ak chcete pochopiť cestu Drugpa Kagju, musíte ísť a robiť obdobne. Rozprávanie o takých veciach nikam nevedie. Iba takýmto spôsobom môžete objaviť, že všetko rozprávanie o mysli je ilúzia. Cesta Kagju sú inštrukcie skrz prax. Je to praktická sekta, nie vyučujúca sekta. Teória a rozprávanie je záležitosť Gelugpy. My sa staráme o transformatívne jednanie. Nemusíte to chápať. Naučte sa to robiť. To je esencia našej kultúry.“

                Navyše sme pochopili, že povedať pre neho aj iba toľkoto ho privádza na samotný pokraj jeho záväzku k tajomstvu sekty. Preto bol taký opatrný a konšpiračný. Urobil, čo mohol, aby nám povedal čo vie, a my ho za to máme radi.

-----

Ani Láma Šerab Zangmo - Veľká jogínka z Gebčak Gompy

Z angličtiny preložil Ngakpa Tongnyid Dorje
Zdroj: http://gebchakgonpa.org/gebchak-nuns/interviews-with-nuns/sherab-zangmo/

                Ani Láma Šerab Zangmo bola rezidentnou mníškou a učiteľkou meditácie v Gebčak Gompe. Často nazývaná ako „veľká jogínka Gebčak Gompy“, bola Šerab Zangmo slávna medzi lámami východného Tibetu pre svoju vysokú realizáciu. Umrela na jeseň 2008 s mnohými znakmi zavŕšenej praktikujúcej. Strávila 70 rokov v neprerušenej meditačnej praxi odkedy prvý raz prišla ako 16 ročná do Gebčak Gompy. Bola poslednou z najskoršej generácie mníšok v Gebčak Gompe a bola súčasťou znovu vybudovania kláštora v pozdných osemdesiatych rokoch a obnovenia jeho jedinečného systému budhistickej praxe pre ženy. Šerab Zangmo bola neobyčajnou v mnohých smeroch: pre spontánne osvietenie, ktoré dosiahla skrz oddanosť k jej guruovi, Tsang-yang Gyamtso; hlbokú jednoduchosť jej náuk; a pre jej flexibilitu pri čelení náročným podmienkam.

                Šerab Zangmo viedla mladšie mníšky Gebčak Gompy v ich praxi až kým neumrela. Ako sa blížila k momentu smrti smiala sa a povzbudzovala mníšky, a rozprávala im svoje jasné vízie buddhov, ktoré sa pred ňou objavovali. Viac o jej odchode TU.

                Láma Šerab Zangmo najčastejšou náukou bolo toto: „poznaním jednej veci, všetko je oslobodené“ – poznaním mysli skrz prax, všetko je oslobodené.

Rozhovor s Ani Láma Šerab Zangmo & Wangdrak Rinpočhem

(Wangdrak Rinpočhe žiada Šerab Zangmo o náuky mysle a meditačné inštrukcie. V čase rozhovoru mala 85 rokov)

Šerab Zangmo: Čo môžem povedať? Nič neviem, Rinpočhe!

Wangdrak Rinpočhe: Prosím, bude to prospešné pre praktikujúcich.

ŠZ: (recituje verš)

Od samotného počiatku je podstata mysli prázdna,

Praktikuj prirodzene, bez vyumelkovanosti.

Silno sa modli k svojmu lámovi, ponechajúc svoju myseľ po celý čas v stave oddanosti, viery a čistého vnímania bez vyrušenia.

WR: Aký je protijed, keď povstane mnoho konceptuálnych myšlienok? Ako máme meditovať?

ŠZ: Nesnaž sa zastaviť konceptuálne myšlienky, ale nechaj ich povstať. Poznaj ich prirodzenosť tým, že s budeš modliť k lámovi chápajúc, že myseľ lámu a tvoja sú nerozdielne. Odpočívaj v prirodzenosti myšlienok a takýmto spôsobom sa transformujú.

Je nemožné zastaviť konceptuálne myšlienky, ktoré povstávajú a ak sa ich snažíš zastaviť, iba sa zmnožia. Rozpoznaj samotnú podstatu myšlienok keď povstávajú, modli sa k lámovi a spočívaj v meditácii.

(Počas celého rozhovoru Šerab Zangmo stále recitovala modlitbu k Tsang-Yang Gyamtsovi, otáčajúc modlitebný mlynček.)

ŠZ: Mala som 16, alebo 17, keď som prvý raz prišla do Gebčaku. V tom čase sa o kláštor a mníšky staral prvý Wangdrak Dordže. Prvý Tsang-Yang Gyamtso a Tsogyal Rinpočhe už umreli a ja som ich nikdy nevidela.

Na začiatku Kultúrnej Revolúcie boli nútené zvyšné mníšky a miestny nomádi žiť spoločne v uzavretých komúnach. V tom čase som sedávala v meditácii hore na kopci počas dňa a do kempu som sa vracala v noci vyspať. Keď sa naša miestna komúna rozpadla, žila som v bratovom dome a predstierala, že nemám nohy a nemôžem chodiť. Takto ma nikto nenútil pracovať a ja som mohla v tichosti pokračovať v mojej mysli. V 1988 keď bola obnovená nejaká náboženská sloboda, vstala som a prekvapila každého, keď som obchádzala okolo Dzong-go Lingu. Odvtedy som pokračovala v mojej meditačnej praxi v jaskyni pri kláštore.

WR: Skutočne, ona je niekto, kto strávil celý svoj život v meditačnej praxi. Hoci má teraz 80te roky, jej inteligencia a jasnosť mysli nezdegenerovali. Nezažíva vo svojej mysli vôbec žiadne utrpenie, alebo nepohodlie, hoci má jej telo nejaké choroby. Je neobyčajná!

Nedáva dlhé náuky; stačí len pár esenciálnych slov. ak by bol ich význam rozvinutý, mohlo by sa vysvetľovať nesmierne veľa. Ako učí: „Poznaním jednej veci, všetko je oslobodené!“. Poznaním mysli skrz prax, všetko je oslobodené.

ŠZ: (Šerab Zangmo recituje verše suplikácie k Wangdrak Rinpočhemu)

Navonok majster všetkých tantier, komentárov a inštrukcií,

Vnútorne zavŕšený v praxi kanálov, vetra a esencie,

On, ktorý dosiahol realizáciu Samantabhadru,

Pri nohách Wangdrak Dordžeho sa modlím!

WR: Ženský kláštor Gebčak má neobyčajný systém praxe, iný, než ostatné ženské kláštory, a mníšky v Gebčaku samotné sú neobyčajné. Adeu Rinpočhe chválil Kláštor Gebčak a povedal, že je ťažké nájsť iné kláštory s rovnakým kalibrom praxe.

Šerab Zangmo je teraz posledná žijúca mníška z rannej generácie mníšok v Gebčaku. Máme veľké šťastie, že ju môžeme navštíviť a obdržať jej náuku.

ŠZ: Pred tým, keď som meditovala, som si myslela, že praktikujem šamathu. Keď som preberala moje meditačné skúsenosti s mojimi lámami, povedali mi, že to nebola šamatha, ale spontánne rozpoznanie prirodzenosti mysli.

(Recituje ďalší verš)

Udržiavaj pôvodný prirodzený stav,

Praktikuj bez konceptualizácií.

WR: Všetka Dharma je zahrnutá v týchto dvoch riadkoch.

Šerab Zangmo prestala učiť akúkoľvek Dharmu. Povedala, že nemá nič, aby mohla vysvetľovať čo je a čo nie je skutočná prirodzenosť mysli. Keď chápeme skutočnú prirodzenosť bez zastavovania toho, čo povstáva v mysli, modlíme sa celým srdcom k lámovi, ktorého myseľ je neoddeliteľná od našej, zatiaľ čo sústavne rozvíjame lásku a súcit pre všetky bytosti...to je Dharma.

Tieto inštrukcie sú rovnaké, ako učila minulý rok.

ŠZ:

Ponechaj si vlastnú nezávislosť skrz svoju vlastnú prax udržiavania prirodzeného stavu mysli,

Ochraňuj priania druhých skrz prax lásky a súcitu.

WR: Keď dôjde k praxi, nemusí byť povedané nič mimo tieto dva riadky. Je veľa príbehov bytostí, ktoré zrealizovali spontánne, napríklad kráľ Indrabhuti, ktorý bol oslobodený jednoducho keď obdržal splnomocnenie, alebo realizácia Áryadévu keď ho Nágardžuna udrel po hlave topánkou. Pre nich, mimo toto jednoduché uvedenie, nič iné nemusí byť vysvetľované. Inak povedané, je veľa textov Buddhových náuk, ale nič z toho nie je potrebné k realizácii. „Poznaním jednej veci, všetko je oslobodené“.

(video povodne zverejnené na http://www.pundarika.uk.net/index.php/projects/nangchen-nuns )

Volanie Lámu Z Diaľky zvané: Spontánna Pieseň Pôvodnej Prirodzenosti

Z angličtiny preložil Ngakpa Tongnyid Dorje.

Esencia (ngo-wo) prirodzenej mysle je prvotne nemenná a nevyumelkovaná

zotrváva ako hlboká jasnosť, čistá od počiatku (kadag), Mladistvé Telo Vázy,

láma Dharmakáji, Ješe Dordže, mysli na mňa (khyen-no)!

Daj mi požehnanie, aby som dosiahol dôveru v Náhľad (tawa).

Nepretržitá Prirodzená Kvalita (rang-zhin) spolu vyvstávajúca s nahromadeným jasným svetlom,

zotrváva ako spontánny prejav obdarený Piatimi Dokonalosťami,

láma Sambhogakáji, Dečhen Dordže, mysli na mňa!

Daj mi požehnanie, aby som dosiahol dokonalosť v Meditácii (gom-pa).

Súcit (thugje) prostrý stránenia, prvotná múdrosť (yeshe) oslobodená od extrémov,

zotrváva ako esencia všetko prestupujúceho nahého, prázdneho vedomia,

láma Nirmanakáji, Drodul Lingpa, mysli na mňa!

Daj mi požehnanie, aby moje prospešné Jednanie (chöpa) bolo uskutočnené.

Základ prvotného vedomia je nehybný a nemenný,

čokoľvek povstáva je vyjadrením Dharmakáji, ani dobré, ani zlé.

Súčasné vedomie je v skutočnosti Buddha.

V mojom srdci som našiel Llámu, ktorý je prostý starosti.

Keď plne uskutočním moju prvotnú myseľ, ako skutočnú prirodzenosť Lámu,

recitácia modlitieb plná pýchy a vychvaľovanie sa o mojich činoch, nebudú viac potrebné.

Tým, že nechávam všetko ísť v slobodnom prirodzenom prúde neupraveného vnútorného vedomia,

tak čokoľvek povstane je bez základu, a požehnanie samo-oslobodzovania je dosiahnuté.

Vykonštruovaná Dharma nenecháva žiaden čas na dosiahnutie Buddhovstva.

Meditácia vyprodukovaná skrz mentálnu analýzu je veľký klamlivý nepriateľ.

Tento typ uchopovania objektov je teraz vymazaný pomocou nedbalosti blázna,

a tento ľudský život je strávený v nespútanom a uvoľnenom nahom stave.

Jogín Veľkej Dokonalosti (dzogchen) je radostný, nech robí čokoľvek.

Potomok línie Pema Džungneho (Padmasambhavu, prekl.) je šťastný, nech je v spoločnosti kohokoľvek,

Ochranca, veľký tertön, láma, ktorému nie je rovného;

Dharma Srdcovej Esencie Dákiní (khandro nyingthik) je skutočne neporovnateľná.

Tma veľkej nevedomosti srdca je rozptýlená na jej vlastnom mieste a

slnko žiarivej jasnosti žiari nepretržite.

Toto veľké šťastie je láskavosťou Lámu, jediného otca,

Budem pamätať na Lámu, ktorého neobmedzená láskavosť sa nedá nikdy splatiť.

Na žiadosť môjho predného vadžra študenta, Tulku Džigme Čhöjin Don Thamčhe Drupadeho, bolo toto vyslovené ako žvatlanie v delíriu Džigdrel Ješe Drodžem. Skomponované na Medeno Sfarbenej Hore v Pemakö.