Džigme Lingpa o Isláme

Čo sa týka pôvodu (náboženstva) barbarov (islamu, prekl), v čase, keď učiteľ Nagardžuna ísdlil v južnej oblasti (Indie, prekl), jeden zvaný Kumarasena, držiteľ pitaky, upadol pod vplyv zlého démona a skomponoval pojednanie, ktoré tvrdí, že čin ublíženia je dharma. Ohľadom tohto sa píše v gSang-tshig:

Ak hrdina, ktorý je nemilosrdný,
Neujde pred bojom,
Ale naopak, rozhodne sa do neho pridá,
Potom, keď umrie pôjde do raja.

Čo som povedal (o moslimoch) je v súlade s týmito slovami.

Vysvetlivka: Zdroj tohto príbehu sa nachádza v Taranáthovi, str 117-19. V skratke: Kumarasena bol vyhnaný zo sanghy po tom, ako porušil svoje sľuby. Rozhodol sa založiť alternatívne náboženstvo, za týmto účelom si zmenil meno na Mti-mathar (Mahmad/Muhammad) a skomponoval pojednanie, ktoré učí násilie.

Zdroj:

'Jigs-med-gling-pa's
"Discourse on India" of 1789

A Critical Edition and Annotated Translation of the

lHo-phyogs rgya-gar-gyi gtam
brtag - pa brgyad -kyi me-long

Michael Aris

Tokyo
The International Institute for Buddhist Studies
of
The International College for Advanced Buddhist Studies
1995

-----

Kritika prekladov tibetských textov od W.Y.Evans-Wentza

Uvedená stať pochádza z knihy John Myrdhin Reynoldsa "Self-liberation through seeing with naked Awareness". John Reynolds je tibetológ, učenec, prekladateľ z tibetštiny, dlhoročný praktikujúci a ngakpa v línii Dudžom Tersar, žiak Dudžom Rinpočheho a Lopon Tenzin Namdak Rinpočheho, v buddhistických kruhoch známy ako láma Vadžranátha. K uvedenému prekladu som pristúpil, lebo na moje prekvapenie sa stále nájdu ľudia, ktorí sa snažia podľa týchto kníh praktikovať, pričom neberú v úvahu jednak akurátnosť daných prekladov a ich obsahu, ale čo mi je ešte záhadnejšie, prístupnosť kvalitných prekladov rovnakého materiálu a možnosť ich obdržania od kvalifikovaného lámu. Text som vybral len informatívne, v ďalšom sa John venuje jednotlivým omylom v Tibetskej Knihe Veľkého Oslobodenia, ktorá u nás zatiaľ nevyšla. Ostatné knihy je možné nájsť vo vydavateľstve Canopus. Kritiku prekladu Tibetskej Knihy Mŕtvych obsahuje napr aj kniha Lámu Anagarika Govindu "Základy tibetskej mystiky".
Ngakpa Tongnyid Dorje

                                                Život a spisy W.Y.Evans-Wentza


    Ranný preklad tohto textu nájdeme v Tibetskej knihe Veľkeho Oslobodenia od W.Y.Evans-Wentza. Avšak, je v ňom niekoľko vážnych chýb v preklade, predovšetkým v termínoch jeho interpretácie a porovnania s inými duchovnými systémami. Je preto vhodné tu prebrať Evans-Wentzovu verziu, obzvlášť vo svetle faktu, že sa tešil veľkému rozšíreniu a je zodpovedný za mnoho dezinterpretácií ohľadom významu Dzogčhenu, včetne tej Dr.Carla Junga.

    Účelom nie je znížiť pioniersku rolu Evans-Wentza v štúdii literatúry škôl Ňingmapa a Kagjupa Tibetského Buddhizmu. Pracoval na týchto textoch v Gangtoku a Dárdžilingu (1919, 1935) v spolupráci s Tibetskými lámami, ktorí boli oboznámení s ústnou tradíciou interpretácie Tibetských textov. Navyše, v čase, keď Evans-Wentz písal, Európsky učenci mali malé poznanie o širokom rozsahu a historickej dôležitosti Tibetskej literatúry. Vo všeobecnosti sa títo učenci dívali s dešpektom na všetko, čo bolo spojené s tantrami, ktoré považovali za dekadentnú a sexom posadnutú formu hinduizmu, ktorá vnikla a zničila kedysi cudné telo buddhizmu. V značne podobnom dojme ohľadom hinduistického pôvodu buddhistickej tantry, požiadal Evans-Wentz Sir John Woodroffa, anglického magistráta na Vysokom Súde v Kalkate a zároveň autoritu na Šákta systém hinduistickej tantry, aby napísal úvod k Tibetskej Knihe Mŕtvych, ktorú pripravoval na vydanie. V súlade s týmto uviedol Evans-Wentz takisto terminológiu v preklade, ktorá bola zväčša prevzatá z hinduizmu. Takto napríklad, družky, alebo ženské aspekty buddhov boli nazvané šakti, "sily", a takýmto spôsobom obrátil polaritu celého buddhistického systému. Pd vplyvom hinduistickej filozofie Védanty, ako aj tvrdení moderných teozofov, urobil Evans-Wentz mnoho chýb na poli, ktoré bolo pre neho zväčša neznáme, jeho pole akademického výskumu ležalo inde, v štúdiách keltského folklóru. Ale napriek svojmu akademickému tréningu v Oxforde, javí sa Evans-Wentz trochu naivný v jeho tendencii tak veľmi veriť, čo čítal o teozofii. Ničmenej, s entuziazmom sa pokúsil intelektuálne preniknúť tento neznámy Tibetský svet a urobiť tvrdenia Tibetského buddhizmu prijateľné neveriacemu a stále materialistickejšiemu Západu.

    Aj pri riziku argumentácie ad hominem, musím povedať niečo o kariére Evans-Wentza a k vplyvom, duchovným aj intelektuálnym, ktorého viedli dezinterpretovať Dzogčhen a Tibetský buddhizmus spôsobom, ako robil. Jeho biografia je uvedená rozsiahlejšie niekde inde. Evans-Wentz nikdy nenavštívil Tibet samotný, nikdy nežil, ako buddhistický mních a nestrávil tri roky v Dárdžilingu študujúc so svojim lámom, Kazi Dawa Samdup, ako sa niekedy tvrdí. V skutočnosti strávil sotva pár mesiacov, dovedna, medzi tibeťanmi v Dárdžilingu a Sikkime. Zachované listy Evans-Wentz aj Dawa Samdupa indikujú, že tento láma nehral rolu osobného gurua Evans-Wentza. V listoch nie je zmienka o žiadnych "tajných náukách", ktoré mal Evans-Wentz obdržať. Jeho spisy to takisto jasne ukazujú, ako za chvíľu uvidíme. Práve naopak, Evans-Wentz príležitosne pokúšal nútiť svoje vlastné názory a interpretácie lámovi, ako bol prípad napr. s jeho teozofickou interpretáciou reinkarnácie. Takisto, podľa lámovho vlastného syna nie je žiadna evidencia, že by Evans-Wentz participoval na púdžach, alebo buddhistických ceremóniách každodenne, alebo že by vstával skoro ráno, aby praktikoval meditáciu (ako sa niekde tvrdí, prekl.). Jeho listy a zápisníky ukazujú skôr formálny vzťah s lámom.

    Evans-Wentz, ako aj sám priznával, nikdy nevedel ani čítať tibetsky, ani tibetštinu. Tibetské texty, ktoré zozbieral, boli najskôr preložené tibetskými lámami, ktorí vedeli anglicky do niečoho, čo tvorilo hrubý preklad, a toto bolo prerobené a editované Evans-Wentzom počas rokov. Počas tohto času zložil aj dlhé úvody a rozvláčne poznámky pod čiarou k prekladom, ktoré tvoria prebiežný komentár. Nakoniec to vyústilo k vydaniu série štyroch kníh:

Tibetská kniha mŕtvych (1927)
Tibetský veľký jogín Milarepa (1928)
Tibetská joga a tajné náuky (1935)
Tibetské kniha Veľkého Oslobodenia (1954)

V týchto knihách tvoria skutočné preklady len malú časť, zatiaľ čo väčšina je ich vyňatá, a tak potlačená materiálom, ktorý napísal Evans-Wentz samotný. Takto máme tendenciu prehliadať a zabúdať, kto boli skutoční prekladatelia tibetských textov.

    (Nasleduje stručný životopis Evans-Wentza a jeho zapojenie sa do teozofie, takisto výklad vzniku teozofie, aj ako sa pani Blavatskej materializovali dopisy od mahátmov v záhrade a inde.Nakoniec, po rozkole v teozofickej spolocnosti, keď z nej odchádza Krišnamurti, navštívi Evans-Wentz Amritsar, Šimlu a Birbhaduru pri Rišikéši 1919, kde stráva svojho guru Swámi Satjánandu.V rovnakom roku prichádza do Dárdžilingu, kde získava vačšinu prekladu termy Urgyen Lingpu bKa´- thang gser-phreng, čo je najdlhší existujúci životopis Guru Padmasambhavu /tento preklad sa objavuje v jeho knihe Tibetská Kniha Veľkého Oslobodenia.)

    Pri tejto príležitosti mu dal S.B.Laden La uvádzací list k riaditeľovi Chlapčenskej školy Maharádžu Bhutiho v Gangtoku, Sikkim, pretože Evans-Wentz získal množstvo tibetských kníh na bazáre v Dárdžilingu a potreboval pre ne prekladateľa. Tým riaditeľom nebol nik iný, ako láma Kazi Dawa Samdup, ktorý niekoľko rokov pred tým bol učiteľ a prekladateľ pre Alexandru David-Neelovú...

    Nakoniec to vyzerá, že Evans-Wentz strávil s týmto lámom málo času - možno dosť na dokončenie prekladov, pretože láma bol celkom zdatný v angličtine, ale sotva dosť času na vstup a nasledovanie meditačných praxí, o ktorých tieto texty vravia. Ani nie za dva mesiace po príchode do Dárdžilingu bol Evans-Wentz nazad v ášrame Swámi Satjánandu odhodlaný porovnať tieto záhadné tibetské náuky, ktoré práve získal, s viac známym hinduistickým systémom hatha-jogy. Nasledujúc režim asketického tréningu navrhnutý Swámim, oblečený ako sádhu a žijúci v slamenej chatrči, praktikoval Evans-Wentz ásany a pranajámu. (...) Čo je dôležité tu poznamenať, Evans-Wentz nepraktikoval pod vedením kvalifikovaného lámu ani Šesť Jóg Náropu, alebo Mahamudru, ani Dzogčhen, ani žiadnu inú prax tibetského buddhizmu. Jedinú prax, ktorá je potvrdená v jeho denníkoch je hinduistická. (...)

    (...)

    V 1934 sa Evans-Wentz vracia do Indie. Krátky čas v 1935 sídlil v Dárdžilingu a Ghoome. Tam si najal dvoch tibetských lámov, Sumdhon Paula a Lobzang Mingjur Dordžeho, aby mu preložili ďalší krátky text z cyklu Tibetskej knihy mŕtvych. Toto bola posledná príležitosť, kedy mal Evans-Wentz osobný kontakt s akýmkoľvek tibetským lámom. V 1936 si zakúpil pozemok v Almore, kde chcel eventuálne založiť ášram. (...)

    Roky neskôr ho ponúkol na používanie Anagarika Govindovi, ktorý sa vrátil zo šesťmesačnej cesty v západnom Tibete so svojou ženou v roku 1947. Nasledovne sídlil pár v dome na tomto pozemku mnoho rokov. Lama Anagarika Govinda (nar. 1898), nemecký umelec a poét, prišiel do Indie a Ceylónu pred mnohými rokmi a stal sa praktikujúcim buddhistom na Ceylóne pod vedením nemeckého buddhistického mnícha patriaceho k škole theraváda. V roku 1936 stretol Gelugpovského lámu, Tromo Geše Rinpočheho, počas púti v Indii. Od toho času sa Govinda nepovažoval za theravadina, ale tibetského buddhistu, hoci používal theravadovský titul "anagarika" (čo znamená laický praktikujúci odetý v bielej róbe). Nebol vysväteným mníchom a následne si vzal indickú herečku a talentovanú fotografku, Li Gotami. Keďže bol nemeckej národnosti, bol vo vojnových rokoch internovaný britskou vládou, 1940-45, v Dehra Dune. Počas tohto času, po návrhu spolu-internovaného nemeckého Swámiho, napísal knihu, ktorá prezentuje jeho vlastnú osobnú interpretáciu vadžrajánovéo buddhizmu, neskoršie publikovanú ako Základy Tibetského Mysticizmu (1959). Avšak žiadne pôvodné tibetské zdroje, textové, či ústne, neboli použité pri jej písaní, a jej obsah neobsahuje žiadny vzťah ku skutočným základným praxiam a náukam tibetského buddhizmu, ktoré sú známe ako ngondro a lamrim. Po prepustení a jeho krátkej návšteve Tibetu, ktorú popisuje v knihe Cesta bielych oblakov (1966), si adaptoval titul "láma" a prehlásil sa za člena rádu Kagjupa tibetského buddhizmu. V Nemecku sa zorganizoval kvázi-Murársky rád založený na náukách tohto lámu a jeho spisoch, nazvaný Arya Maitreya Mandala.

    Keď ho Evans-Wentz obdaroval jeho zbierkou tibetských xylografov a rukopisov, ktoré zanechal v Indii, Govinda jasne videl potrebu revízie prekladu Tibetskej knihy mŕtvych, ktorý bol chybný a nepresný v mnohých ohľadoch. Govinda korešpondoval s Evans-Wentzom v tejto záležitosti a s jeho súhlasom pripravili rozsiahly zoznam opráv, ale vydavateľ, Oxfordská Univerzita, odmietol urobiť akékoľvek extenzívne zmeny kvôli cene zahrnutej v sadzbe celej knihy znovu. A tak, namiesto revidovanej edície dosahujúcej štandard modernej tibetológie, bola kniha znovu vydaná so všetkými pôvodnými chybami a nepochopením. Bolo ponechané iným, aby priniesli presnejšiu verziu.

-----

   

Žabdrung Rinpočhe - Buddhizmus na Západe

Z Knihy: The Yogins of Ladakh
Vybral a preložil: Ngakpa Tongnyid Dorje

Žabdrung Rinpočhe

                Jedného popoludnia sme sa vybrali nájsť dom Žabdrung Rinpočheho. Vedeli sme, že to nebude ľahké, pretože iba nedávno sa prestal ukrývať a vzdal sa ochranky Indickej polície. Žabdrung Rinpočhe z Bhutánu, prvý vládca štátu, sa, ako sme sa dozvedeli, bál politickej vraždy. Keď bolo jasné, že nemá žiadne plány miešať sa do záležitostí Bhutánu, hrozba pre neho konečne ustala. Ale aj tak stále žije v relatívnom uzavretí.

                Rozhovor začal v tibetštine, ale Rinpočhe rýchlo prešiel na angličtinu, jazyk, v ktorom  zjavne získal dobré vzdelanie. Potvrdil nám, že bol  naozaj hlavou Lhondrug-skej odnože rádu Drugpa Kagju Tibetského buddhizmu, ale že táto pozícia je iba historický záujem. V každom prípade nám povedal, že aktuálne praxe Lhodrug sú stratené. V súčasnosti väčšina kláštorov pred tým južnej (lho) vetvy v skutočnosti zvyknú praktikovať severnú (čang) vetvu, a že poslední praktikujúci pôvodnej južnej školy umreli nedávno v Bhutáne.

                ...

                Hovorili sme o západnom buddhizme a povedal nám, že tendencie zakladať veľké organizácie s vysokými lámami ako guruami, sú typicky západné a potenciálne škodliace skutočnému pochopeniu.  Skutočný vzťah guru-čéla je medzi dvomi ľuďmi, ktorí sa navzájom blízko spoznajú. Západné žiakovstvo k vzdialenej postave slávneho svetobežníka, nie je vôbec tou istou vecou. Naopak to môže byť celkom zavádzajúce, dávajúce možnosť vyvstať kultu osobnosti a prisudzovaniu charizmy čisto mýtickej povahy. Na dôvažok, v takomto prípade, žiak môže mať pre gurua len malý úžitok. Je dôležité, aby mohol žiak byť z jeho strany kritický v rámci jeho oddanosti a zdielať svoje pocity s učiteľom.  Takýmto spôsobom ostáva učiteľ v styku so svojimi vlastnými chybami.  Ak je to slávna postava s iba povrchnými vzťahmi so žiakmi, môže získať učiteľ ilúziu veľkosti. Môže dokonca začať využívať oddanosť jeho nasledovníkov takým spôsobom, že to spraví Dharme zlé meno. Ak si učiteľ udrží spojenie so svojou vlastnou tradíciou, jeho mnísi ho ponechajú v ráde, ale niektorí učitelia na západe prestrihli toto spojenie a začali lietať po svojom.  Toto bolo nebezpečné, obzvlášť ak nahradia plynulosť západnej kultúry za hlboké poznanie tibetskej meditačnej praxe. Duchovný rast takej osoby sa stal celkom povrchným a postrádajúcim pochopenie niektorých ťažkostí praxe, ktorú možno učí. Mních mohol obdržať všetky iniciácie, ako mladík, ale pokiaľ nie sú praxe udržiavané a používané vhodne na kontinuálne prehlbovanie duchovnej hĺbky, také iniciácie stratia svoju silu a môžu dokonca otvoriť svojho prijímateľa delúzii.

                

.....

Čhögjal Namkhai Norbu Rinpočhe - Ani koza, ani ovca

Rozhodol som sa preložiť a poskytnúť verejnosti krátky článok od ČhNN Rinpočheho, ktorý reflektuje situáciu okolo rôznych náuk na západe, predovšetkým takých, ktoré sa zdajú vychádzať z buddhizmu. Článok by som najradšej témeticky prepojil so sekciou napravo, ktorú som nazval "Dharma-Cola". Vlastne aj na popud v tomto článku tam tá sekcia je.

Z knihy: Ati Samten Gondzöd, The Ati Treasury Of Contemplation
Preklad z angličtiny: Karma Gyalpo Dondrub


Nevhodnosť príjímania a udržovania náuk "ani koza, ani ovca".

Všeobecne povedané, rozličné povozy, ktoré tvoria tri cesty odriekania, transformácie a samo-oslobodzovania, ktoré učil Pán Buddha, Kráľ Šákjov, najvyšší majster dzogčhenu Garab Dordže, veľký učiteľ Padmasambhava a tak ďalej, sú definitívne náuky, ktoré dokonale obsahujú všetko, čo je potrebné na ceste nasledovať. Dôkaz, že tomu tak je, je podporený skutočnosťou, že od starých čias až po naše dni, bezpočet praktikujúcich dosiahlo najvyššie stupne realizácie tým, že tieto autentické cesty nasledovali a v súčasnosti mnoho šťastlivých západniarov so zásluhami, skrz silu tejto pravdy prišli k Dharme a mnoho ďalších príde. Avšak, niektorí západniari, ktorí sami seba nazývajú „buddhistami“ tvrdia, že hoci tieto metódy náuky sú hlboké a esenciálne, musia byť adaptované na modernú psychologickú vedu, aby mohli dosiahnuť západniarsku myseľ, čo je ako povedať, že Buddhova náuka neposkytuje všetky faktory nevyhnutné pre realizáciu. Použijúc to ako zámienku,  a na základe ich sebeckých záujmov títo ľudia vezmú niečo tu, niečo tam a všetko spolu pomiešajú, vytvoriac niečo neurčiteľné, čo je slovami tibetského príslovia „ani voda, ani čaj, ani koza, ani ovca“ (po slovensky: ani ryba, ani rak, prekl.). Dajú tomu impresívny názov a napíšu niečo naoko veľmi zaujímavé a atraktívne, urobia pár seminárov, ktoré volajú „workšop“, aby ich vynález začal byť akceptovaný ako nový systém náuky. Ako môžeme vidieť, dneska sa tieto prázdne a povrchné aktivity množia.

                Týmto novým systémom náuk chýba akýkoľvek presný a dôveryhodný zdroj, ktorý môže garantovať ich autenticitu, ale možno toto je dôvod, prečo majú ľudia, ktorí sa o ne zaujímajú, dojem, že majú liberálnejšiu podstatu. Navyše, sú tu ľudia, ktorí silno uvádzajú, že tieto nové systémy náuk, ktoré nie sú „ani koza, ani ovca“, skutočne fungujú a prospievajú mysli tých, čo sa o ne zaujímajú. Ale ako môže malé momentálne šťastie založené na sebe strednom záujme a emóciách, byť považované za niečo „neobyčajné“?

                Nočný motýľ, fascinovaný svetlom lampy, ktoré je pre jeho oči prekrásne, hodí sa do plameňa. Jeleň, uchvátený zvukom flauty, ktorý je melodický pre jeho uši, padne do rúk lovcom. Včela, vábená vôňou kvetu, príjemnou pre jej čuch, sa zadusí v okvetných lístkoch, ktoré sa okolo nej zavrú.  Ryba, priťahovaná návnadou, ktorá je lahodná pre jej jazyk, je chytená na hák.  Slon, potešený dotykom s močiarom, ktorý je príjemný pre jeho telo,  sa utopí v bahne. Rovnako, malé momentálne šťastie, ktoré môžeme nájsť v mysli podmienej dualizmom, je iba niečo, čo obyčajní ľudia zažívajú skrz svoje zmysli, a preto podobné vyššie zmieneným príkladom zvierat.  Naopak, najvyššie oslobodenie, ktoré úplne prekračuje dualizmus môže povstať len nasledovaním dôveryhodnej, autentickej cesty. Každé momentálne šťastie, ktoré neprekročilo prirodzenosť utrpenia, nezáleží na tom, aké je, je úplne odlišné od najvyššieho oslobodenia, ktorému sa učí vo Svätej Dharme. Toto môže byť jasne pochopené z Buddhových spisov a pojednaní neskorších učencov. Preto je extrémne dôležité, aby tí, ktorí túžia po oslobodení, zvážili úžitok voči risku, neklamali sa. Namiesto toho by mali prijať zodpovednosť jednať takým spôsobom, aby tieto extrémne vzácne a hodnotné náuky, ktoré mali vďaka svojim zásluhám to šťastie stretnúť, trvali dlho bez úpadku. 

-----

Abhidharma a Pradžňá

Vasubhandu bol významný buddhistický učiteľ, spoluzakladateľ školy Jogačára a odborník na náuky Abhidharmy. Práve jeho text Abhidharmakóša Bhasyam aj s jeho autokomentárom sa mi podarilo začať diaľkovo študovať. Nasledujúce je krátka esej, ktorú sme mali ako prvú vypracovať na danú tému. Kedže bola prijatá a hodnotená kladne, rozhodol som sa vám ju preložiť a predložiť. Prvá kapitola Abhidharmakóša Bhasyam definuje Abhidharmu a rozsiahlo sa zameriava na päť skándh, dvanásť ajatán a osemnásť dhátú. Študovať túto tému je pre mňa nesmierne prínosne, pretože, hoci som vedel, čo to napr. skandhy sú, teraz máme ďaleko širšiu perspektívu o danej téme. A hlavne, v buddhizme ide vždy o vhľad a praktické uplatnenie. Ako naznačujem v práci samotnej, vhľad nie je samozrejmosť a musí mu predchádzať Správny náhľad, ako to tu na mojom blogu už omieľam dookola. V práci je naznačený aj prístup k Náhľadu. K problematike skándh, ajatán a dhátu sa určite ešte vrátim. Asi najväčší posun som zaznamenal pri definovaní rúpaskandhy, ktorá sa často nesprávne prekladá len ako "forma", resp "tvar", čo je z pohľadu Abhidharmy (ktorá vlastne všetku buddhistickú terminológiu definuje veľmi detailne) úplný nezmysel.

Abhidharma a pradžňá

Verše 2a a 2b z Abhiddharmakosa Bhasyam od majstra Vasubhandua vravia:

Abhidharma je čistá pradžňá aj so všetkým, čo ju sprevádza.

Je tiež pradžňá a Pojednanie, ktoré privádzajú k dosiahnutiu čistej pradžni.

(pozn.: čistú pradžňu vždy sprvádza čistých päť skándh, atď.)

Preskúmajme najprv význam slova pradžňá. Džňá sa prekladá ako vedomie, poznanie a pra ako najvyššie. Bežný preklad je „múdrosť“, ale v závislosti od kontextu to môžeme to preložiť aj ako „čisté vedomie“. Slovo abhidharma: abhi znamená vyšší, takže to prekladáme ako „vyššia náuka“.

Takže na začiatku čítame, že Abhidharma je čistá pradžňá a takisto Pojednanie, ktoré môže priviesť k dosiahnutiu tejto čistej pradžni, alebo Abhidharmy v absolútnom zmysle slova.

V buddhistickej literatúre rozlišujeme tri druhy pradžni: dosiahnutej skrz načúvanie (v súčasnosti môžeme povedať že aj skrz čítanie), rozmýšľanie (o počutom) a skrz meditáciu. Takto môžeme povedať, že pojmy Abhidharma a pradžňá korešpondujú na viac, než jednej úrovni (čistá pradžňá, Abhidharma na absolútnej úrovni). Ako vo svojej lekcii povedal Lopon Malcolm, v buddhizme hovoríme v zásade o dvoch dharmách: dharma textu a dharma realizácie. Takže na začiatku musíme načúvať, alebo čítať tú prvú, aby sme dosiahli aspoň nejaké pochopenie (pradžňá), ako veci sú. Sám Buddha nám dal Vznešenú osemdielnu cestu a ako prvý bod nám dal Správny náhľad. Jediný spôsob, ako získať Správny náhľad, je skrz prvý a druhý typ pradžni. Prečo to je nevyhnutné? Pretože na základe štúdia začíname rozlišovať veci, začíname rozpoznávať prirodzenosť vecí (dhariem). Vo svojom komentári Vasubhandu hovorí, že samotné slovo Abhidharma označuje všetku pradžňu, ktorá vedie k dosiahnutiu Abhidharmy v absolútnom význame, či už je to poškvrnená pradžňá, prirodzená, či výsledok úsilia, to znamená úsilie načúvania, rozmýšľania a meditácie, každá sa nazýva Abhidharma. V tomto význame môžeme povedať, že nie je rozdiel medzi pradžňou a Abhidharmou aj na relatívnej úrovni a aj na absolútnej. Avšak v bežnom používaní označujeme slovom Abhidharma hlavne Pojednanie, či Pokladnicu, ktorá tvorí tretiu pittaku buddhistických písiem. Takisto pre slovo pradžňá: v bežnom použití prekladáme tento termín ako poznanie. Pristupovať k meditácii bez predošlého štúdia je cesta, ktorá nás môže priviesť na scestie.

Verš 3 vraví:

Mimo rozlíšenia dhariem nie je žiadny iný prostriedok, ktorý vedie k vyhladeniu poškvrnení a je to práve kvôli poškvrneniam, že svet putuje v oceáne existencie. Takže je to s ohľadom na toto rozlíšenie, prečo bola Abhidharma, ako vravia, vyslovená (Majstrom).

Ďalším krokom, ktorý musíme spraviť po premýšľaní je skutočná meditácia. Meditácia je spôsob, aspoň ja tomu verím, k dosiahnutiu Abhidharmy, či čistej pradžní, v absolútnom význame.

Ako sme čítali na začiatku Abhidharmakosa Bhasyam, čistá pradžňá je nepoškvrnená pradžňá. Preto nepoškvrnená pradžňá odpovedá čistému vedomiu Arahatov, vedomiu, ktoré nie je poškvrnené kléšami, vášňami, ako povedal Lopon Malcolm. V absolútnom zmysle sa pojem Abhidharma prekladá aj ako čisté vedomie, ktoré rozlišuje prirodzenosť dhariem. V komentári Vasubhandua čítame, že pojem Abhidharma nesie svoje meno, lebo predstavuje objekt najvyššieho poznania, čo je nirvána, a takisto charakteristiky dhariem.

Aby som to zhrnul: na absolútnej úrovni nie je vôbec žiadny rozdiel medzi Abhidharmou a čistou pradžňou. Na relatívnej však hovoríme o troch druhoch pradžni a o tretej pittake, alebo abhidharmakoše.

-----

Reinkarnácia nie je znovuzrodenie "ja"

Na tento článoček som narazil úplnou náhodou na Pútnikoch.

Zdroj: Jitřní Země

Překlad blogu z portálu Matthieu Ricarda La réincarnation n'est pas la renaissance d'un "moi" rezentuje problematiku reinkarnace, jak je chápána v moderním buddhismu. Je to pojetí poněkud cizí nejen představám západního publika, ale zdá se, že se odlišuje i od tradičního společenského vnímání Tibeťanů. Alespoň tak můžeme soudit z vyjádření 14. dalajlámy, obsaženého v odpovědích na dotazy z kontinentální Číny, které již byly zveřejněny na stránkách Jitřní země. Mohlo by též být nápomocno při setkání s prezentací nynější současné existence dvou představitelů vtělení 16. Karmapy - http://cs.wikipedia.org/wiki/Karmapa

Především je třeba pochopit, že to, co budhismus označuje jako reinkarnaci, nemá nic společného s přesídlováním jakékoli „entity“, nemá nic společného s metempsychózou.

Pokud uvažujeme v pojmech entit místo v pojmech funkce, kontinuálního procesu zkušenosti, nelze porozumět buddhistické koncepci znovuzrození. Jak je řečeno, „žádná niť neprochází perlami, které tvoří náhrdelních znovuzrození“.

Není nějaké identické „osoby“, procházející posloupným znovuzrozováním, je pouze adjustace proudu vědomí.

Reinkarnace není znovuzrozením „já“.

Můžeme hovořit o „individuálním“ vědomí, přestože individuum neexistuje jakožto autonomní jednotka. Chybí-li přenos jednotky, která je diskontinuální, není to v protikladu s kontinuitou funkce.

Skutečnost, že „já“ nemá vlastní existenci, nebrání osobnímu proudu vědomí mít vlastní historii a kvality, které jej odlišují od jiných. Řeka může být zanesena sedimenty, znečištěna odpady z papírny nebo být čistá a průzračná bez ohledu na to, jestli po ní pluje nebo nepluje loď. Stav řeky v daném okamžiku je obrazem, výsledkem její historie. Stejným způsobem jsou individuální proudy vědomí obtěžkány výsledky pozitivních nebo negativních myšlenek, stejně jako stopami, které ve vědomí zanechaly činy a slova, vzniklé z těchto myšlenek. Cílem duchovní praxe je postupná očista té řeky.

Poslední stav průzračnosti je to, co se nazývá duchovní realizací. Jsou rozpuštěny všechny negativní emoce, všechny závoje, které zakrývají poznání, jsou odhrnuty. Nejde o to, vyhladit „já“, které nikdy ve skutečnosti neexistovalo, ale pouze odhalit jeho podvod. Pokud by „ já“ skutečně existovalo, nebylo by nikdy možné, aby přecházelo z existence do ne-existence.

Zdroj: www.matthieuricard.org
Pro Jitřní zemi přeložila Anna Servanská

.....

Dharma-Cola - nech sa páči, napite sa!

Tak opätovne pichám do osieho hniezda. Dharma-Cola je opäť na svete, nájdete ju vpravo, pod mojimi obľúbenými odkazmi. Niekedy som o nej písal TU. Aby to nebolo len tak nasucho, tu je taký krátky komentár:

Medzi mojich obľúbených guruov money-makerov patrí jednoznačne Saša Pueblo, veľký ezoterik a zasväcovateľ. Dokáže urobiť prakticky akékoľvek zasvätenie, napr. zasvätenie do vákua a gravitácie, zasvätenie makety bublín v kozme, zasvätenie do rezonančnej plazmy a mnoho ďalších. Svojho času sa jeden redaktor jednej televízie podujal navštíviť jeho kurz, vzal si tam skrytú kameru. Bolo to vtipné, bohužiaľ, video už neviem nájsť. Sám o sebe píše, že je autor, ezoterik, evokatér, mystik, šaman, tantrik, veštec, zasväcovateľ, a ďalšie. K tomu snáď pre súdnych ľudí nie je čo dodať. Len sa zasmiať.

Skupine Sri Chinmoya som sa venoval v minulom príspevku. Svojho času som mal jeho stránky v Dharma-Cole, ale keďže medzičasom zomrel, už mi to nepríde také nebezpečné. Jeho nasledovníci si ho môžu teraz idealizovať a dbať o jeho čisté meno. Takže, do Dharma-Coly sa tentoraz neprepracoval.

Medzi mojich obľúbených money-makerov z hindu prostredia patrí Sai Baba. Toho by som označil, ako mega-guru. Dokáže materializovať veci, liečiť ľudí a konať mnoho, mnoho zázrakov. Popri tom má obľubu v mladých chlapcoch, ktorých rád masturbuje, aby im tým zdvihol hadiu silu. Niekedy to nedopadne dobre a chlapci sa vzbúria. Vtedy ich dá rovno zastreliť (sedem chalanov jeho chlapčenského gymnázia pripravovali na neho atentát, mali toho už proste dosť. Boli zastrelení priamo v jeho ášrame.). Niekedy ho prekuknú západniari a vtedy je lepšie zbaviť sa aj nich (nemecký manželský pár, ktorí potom, ako sa dostali do užšieho kruhu a zistili, čo sa deje –a chceli s pravdou von- museli v prezlečení ujsť, aby sa dostali do bezpečia Nemeckej ambasády. Odvtedy je v Nemecku na Sai Babu vydaný zatykač.). Vyhlasuje, že nemá nič spoločné s internetom a ľudia by mali nasledovať jeho príklad. Je nám jasné prečo: pretože sa tam nachádzajú dôkazy, že zázraky sú len triky, ako je napríklad TOTO video,alebo TENTO BBC dokument, alebo výpovede ľudí, ako je napr TÁTO stránka.

Aby som neplával len cudzích vodách, nech sa páči aj niečo „buddhistické“! Ta dá! Český Milarepa, Marcel Vaněk! Pán Vaněk má špeciálny koberček, na ktorý keď si sadne, tak môže komunikovať s „chlapcami“ (rozumej duchovní majstri), ktorí mu nadiktovali nejednu knihu (čo na to hovoria pán doktor?). A tak sa svet konečne dozvedel pravdu o živote Milarepu, či Marpu. Lebo tie verzie, ktoré kolujú v Tibete doteraz sú vraj všetko zmanipulované (ako mi napísal jeden jeho nasledovník na nejakom fóre). To je pravda, že v pôvodných som sa nedočítal pikošky typu: keď prišiel za Marpom niekto nesympatický, jeho žiaci na neho striekali z riti kozie mlieko, ani o Milarepovom astrálnom cestovaní a podobné nezmysly. Naopak, vo Vaněkových knihách to vyzerá, že ani jeden z nich nebol vlastne buddhista.

Ďalšia milá postavička na scéne je Najvyššia Majsterka Ching Hai. Už vôbec toto označenie sa mi príde ako dobré upozornenie pre všetkých. Jej web je plný lásky a milosrdenstva, mieru a porozumenia. Má proste všetko, po čom môže duša naplnená najvyššími ideálmi túžiť.

Pána Iva Bendu a jeho Vesmírnych ľudí snáď ani nie je treba predstavovať. Esencia jeho posolstva je, že sme ovládaní jaštermi z pekla a naša záchrana je v rukách Aštara Šerana, veliteľa vesmírnej flotily, ktorá už parkuje schovaná za Mesiacom a Marsom, aby sme ich nevideli. Inak, vždy žasnem nad logikou týchto UFO-nadšencov: mimozemšťania sú tu, chcú nám pomôcť, len čakajú na to, kedy ich prijmeme. Svoje posolstvá odovzdávajú vždy pomerne podivným týpkom, ktorí ich majú odkázať ľudstvu. Prípadne, vedia nám ešte zničiť svojimi piktogramami obilie, aby nám tam nechali správu, ktorej nikto nerozumie. Hlavne ich nesmieme vidieť. Keď si predstavím seba v ich pozícii: objavili sme planétu, na ktorej je civilizácia rútiaca sa do katastrofy a my máme technológiu, aby sme im pomohli. Čo spravíme? Tajne pristaneme, vezmeme si bokom najpošahanejšieho týpka a povieme mu, čo majú robiť? Alebo im zničíme potravu aby sme im v nej nechali „odkaz“? Asi nie, že? Logika mi hovorí, že by som pristál na čo najrušnejšom mieste, na námestí, aby moja prítomnosť bola nespochybniteľná a tam by som sa pokúsil s nimi komunikovať.

Linky budem samozrejme dopĺňať. Takže, bacha na falošných guruov!

:)

Dharma-Cola opäť v pláne

-->

Po včerajšom rozhovore s kamarátmi som sa rozhodol napísať niečo ako zamyslenie a retrospektívu k udalostiam, ktoré som zažil na svojej duchovnej púti s podobne orientovanými ľuďmi. Nechcem veľmi kritizovať, skôr ponúknuť do určitej miery neosobný (ale určite aj osobný) pohľad.

Vlastne celá úvaha sa začala rodiť po prednáške istého swamiho v našej čajovni. To som si opäť spomenul na sekciu „Dharma-Cola“, ktorú som na tomto blogu svojho času mal a ktorú som pre pokoj pár ľudí zvesil, pretože bola pre mnohých príliš provokatívna. Nič menej, opäť mám silné nutkanie ju zaviesť. Pre dobro ľudí, ktorí majú úprimnú túžbu, ale často naletia pseudo-guruom. Nasledovný text bude teda niečo, ako predzvesť tejto sekcie.

Kapitola Šrí Chinmoy

Kedysi dávno, pomerne krátko po revolúcii, začala skupina jeho žiakov robiť kurzy meditácie. Ako človek lačný po všetkom, čo bolo nejako spojené s duchovnom, som tam samozrejme šiel pozrieť. Meditovalo sa buď na sviečku, alebo fotku Chinmoya na ktorej mal byť v samádhi (a ktorá mi bola značne nesympatická), alebo neskôr na čakru srdca. V podstate teraz podobný typ „meditácie“ za skutočnú meditáciu nepovažujem, skôr za akési fixovanie pozornosti. Ak sa chcel niekto stať žiakom tohto gurua, musel poskytnúť svoju fotku, stať sa vegetariánom, dodržiavať celibát a behať maratóny. To tak v skratke.

V mojom okolí bolo vtedy niekoľko jeho žiakov, mojich priateľov, dokonca aj jeden manželský pár, ktorí tiež ale žili v celibáte. Ja som v tom nenachádzal cestu k oslobodeniu, skôr len cestu k príjemným pocitom, ušľachtilým myšlienkam a k skoro večnému zápasu so sexom, ktorý sa najlepšie riešil práve silnými športovými aktivitami. Avšak, nič viac, nič skutočne zlé, ale ani nijak zvlášť oslobodzujúce.

Po nejakom čase, keď už fungoval internet aj u mňa doma, som na moje prekvapenie naďabil na nejaký zoznam kultov, ktoré majú najväčší počet sebevrážd a Chinmoy bol v prvej desiatke. To som ostal prekvapený, ale nejak som to neriešil. Až neskôr som našiel info o jeho druhej stránke, ktorá bola práve plná sexuálneho obťažovania vybraných žiačok, hoci sa tváril, že žije v celibáte.

V tom období som sa v čajovni často stretával s dvomi ľuďmi, nadšenými žiakmi Chinmoya. Miloš a Janko. Janko mal niečo cez štyridsať, Miloš ešte viac. Janko bol z Hriňovej. Roky sa venoval Chinmoyovej náuke, behal maratóny, žil sám, vegetarián...proste taký úprimný hľadajúci a dobrý človiečik. Potom sa dlho neukázali. Miloša som raz stretol v meste. Pýtam sa, že ako sa majú, čo je s nimi. Vraví mi, že či neviem, čo sa stalo. Neviem. Janko sa obesil. ???!!! Vo svojej čajovej chatrči, čo si postavil na záhrade. Týždeň pred tým sa dozvedel pravdu o svojom guru a život sa mu zrútil. To bola jedna z prvých príhod, ktoré neskôr vyústili do „Dharma-Coly“.

Kapitola šamanizmus a zen

Svojho času som mal možnosť brigádovať na chate pod Rysmi. Išiel tam vtedy pre mňa cudzí chalan, odniekiaľ z východu. Roman. Kombinoval zen a šamanizmus. Pardón, zen som mal napísať radšej „zen“. Jeho „zenová prax“ spočívala predovšetkým v spievaní sútier. Spieval ich tuším v japončine. Pýtal som sa ho, či vie o čom spieva. On to vyciťuje pri spievaní. To som sa pousmial a vravel som mu, že v sútrach dáva Buddha konkrétne inštrukcie: sadnite si takto, dýchajte takto, s mysľou pracujte takto a že mám silné pochybnosti, že to takto vycíti. Keď práve nespieval sútry, tak vnímal duchovné bytosti: tam vnímam takú a takú bytosť, tam inú... Po nejakom čase som ho stretol vo Zvolene a pozval ho k sebe na čaj. Tam sme mali malú výmenu názorov na buddhizmus a jeho tvrdenia, že je v nirváne. Nakoniec sa nasral a vyhlásil, že mi to predvedie. Posadil sa oproti mne s nohami krížom, uprene mi hľadel do očí a začal silno zrýchlene dýchať. Po prvých dvoch minútach som si pomyslel „Je po mne, on ma tým určite zabije!“ Potom zrazu prestal hlasno dýchať, „Videl si to?“. Ja hlupák som nič nevidel!

S odstupom nejakého roku som ho opäť vo Zvolene stretol. Chodieval sem tuším za Katarínou Hrčkovou, šamankou. Tento krát šiel z nohy na nohu, zvesená hlava, najprv som nevedel, či je to on. Bol. Čo ti je? So slzami v očiach mi hovorí, že si uvedomil, ako veľmi ubližoval matke Zemi. Uf! Snažil som sa mu to vyhovoriť, dokonca som mal na chvíľu pocit, že to aj zabralo. To som ho videl naposledy. Potom som sa už len od známych z Košíc dozvedel, že Roman sa vydal za nejakým guruom stopom na Ukrajinu. Niekto ho uniesol a nejaký čas bol nezvestný. Keď sa vrátil, už prišiel aj o posledný zdravý rozum a skončil najprv v ústave a potom tuším na nejakej farme Hare Krišna. Zbláznený...

Kapitola Maťko

Môj veľmi dobrý priateľ a spoločník v čajovni. Z veksláka sa stal duchovný hľadač. Najprv ho cesta zaviedla k istým manželom vo Zvolene, Biocentrum, ktorí mu naordinovali diéty a hladovky. Stal sa z neho vegán. Chodil na rôzne kurzy či už makrobiotiky, feng-šuej a iné, za nemalé peniaze. Ale varil výborne! Raz nás zoznámil jeho brat, Boris, lebo Maťko začal mať záujem o buddhizmus. Stali sa z nás najlepší kamaráti, hodne sme sa venovali praxi a občas aj zábave. Po čase sme zistili, že ako vegán má svoje zvláštne stavy: pije s nami koktail a chodí na záchod – vyzvracať to. To samozrejme tajil. Snažili sme sa ho presvedčiť, nech od toho upustí, že to nie je vôbec podstatné, či ješ mäso, alebo nie. Raz šiel s nami dokonca na grilované koleno do pubu. To sme si gratulovali, že snáď už to bude ok. Nebolo. Mal z toho výčitky svedomia. Jeho stavy zosilnili: jeden večer zjedol celú chladničku, potom tri dni nejedol, kvôli svedomiu. Navyše sa u neho objavili zdravotné problémy a bolesti hlavy. Silné záchvaty. Radil som mu, nech ide k doktorovi, ale on radšej vyhľadával ľudových liečiteľov. Každý mu povedal čosi iné: nevyriešené problémy z detstva; máte niečo s pečeňou...atď. Začal držať ešte ďalšie diéty. Nakoniec, keď už toho bolo veľa aj na neho, išiel k doktorovi. Rok pred tým bol na kompletnej prehliadke. Teraz mu na CTC objavili obrovský nádor na mozgu. O dva dni šiel pod nôž. Z kómy sa už neprebral... To bola éra, kedy som to s ľudovými liečiteľmi definitívne zabalil. Veľa z nich totiž nie len že „lieči“, ale popri tom aj guruuje. Tragická kombinácia.

Kapitola ekológie

Komunita na Záježovej je snáď už celosvetovo známa. Zoskupenie ľudí, ktorí sa snažia žiť eko-, bio-, a podobne. Najväčšie zastúpenie tam je asi z Bratislavy, kde sú najväčší ekológovia. Pred pár rokmi tam hosťovali akýsi svetový festival podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorý mal svoje vyvrcholenie na zvolenskom námestí, kde sa bubnovalo a „tancovalo“. Ten deň som mal službu v čajovni. Zrazu sa začali vyskytovať typický „záježovania“, a obsadzovať čajovňu. Jednou z ich špecifík je, že sa tam cítia a správajú ako doma. Čo nie je vždy a všetkým príjemné. Takto si skupinka zasadla na mnou obsadené miesto, bez opýtania. Dva, alebo tri páry, z toho jeden anglicky hovoriaci. Ok, nič som nevravel, len som si aspoň zo stola spratal svoje veci a dal im nápojový lístok. Veď sú to zákazníci. Objednali si čaje, kecali, kojili deti a boli proste prírodní. Jedna z nich šla obzerať veci na predaj. Objavila šatku na brušné tance. Hneď si ju nasadila a začala tancovať „Hey, look at me!“. Tak som sa lookoval aj ja a začínal som byť nasratý, pretože by sa mohla teda aspoň spýtať, či môže s vystaveným tovarom takto manipulovať. Pár sekúnd tanca a zrazu: BÁC! Zhodila z poličky šálku, ktorá patrila do súpravy čajníček + 4 šálky. Pár krát som sa zhlboka nadýchol a s kľudom som to šiel pozametať a oznámil jej, že to bohužiaľ bude musieť zaplatiť. Niečo nesúhlasné zamrmlala, ale mne to bolo jedno, súpravičku som zabalil a čakal. Keď prišiel okamih platenia, pripočítal som im ju tam a podával zvyšok súpravy. To nastala búrka! Čo si to dovoľujem?! To sme tam mali nastražené naschvál! To by som mal vziať na seba! Ostrá výmena názorov: trval som na tom, že je normálne, že keď niekde niečo rozbijem, obzvlášť za takých okolností, ako sa to stalo (bez opýtania si berie veci na predaj, nerešpektuje, že je tam málo miesta a začne tancovať!!!). Chlapík sa to snažil anglicky ukončiť, ťahajúc ich aby stihli námestie, že nech ma nechajú tak, že to sú moje emócie. Rozmýšľam, či bejsbolku, čo mám pri pulte použijem, alebo nie. Nakoniec som ich proste nechal ísť, že nech radšej idú rýchlo, rýchlo preč a nikdy nazad. Nejaký čas som to predýchaval, potom prišiel kamarát na pokec. Keď som mu chcel ukázať jednu knihu, ktorú mam v ruksaku, nevedel som ho nájsť. Vždy si ho dávam ku kreslu, pod stôl tam, kde sedávam. Keď si tam sadli „prírodní“, už som sa k nemu nemal šancu dostať. Prehľadal som bez výsledku čajovňu. Ostala jediná možnosť: ukradli mi ho. Tak som primkol prevádzku a bežal na námestie. Keď som zbadal dotyčných, vyrušil som ich z ich prírodného tanca a už s nadávkami a krikom som si pýtal nazad svoje veci. Oni ich vraj nemajú. Veď nech sa kľudne pozriem, tam majú veci. Tak som sa nie celkom kľudne pozrel, našiel som môj ruksak, v ňom napchaté ich veci! Môj obraz o nich sa zocelil. Vrátil som sa na zámok. Po asi hodine sa tam objavuje anglicky hovoriaci typ, ktorý ma tam pred tým nechával s mojimi emóciami: že sorry, to nebolo naschvál a že mi aj tú súpravu zaplatí. Pohľad mi striedavo kĺže od neho k bejsbolke a nazad.

Po tomto incidente sa podobní prírodní ľudia prestali v čajovni tak často vyskytovať. Včera som sa dozvedel, že tam -ako u nás v čajovni- je zlá energia, tak preto. To som sa musel zasmiať a žasnúť nad neuveriteľnou ľudskou sprostotou. 

Tým samozrejme nechcem hádzať všetkých novousadlíkov na Záježovej do jedného vreca, zďaleka nie. Vybudovali tam nedávno aj perfektné centrum s meditačnými ústraním a poskytujú služby na úrovni. Toto môžem po vlastných skúsenostiach len odporúčať.

Kapitola Pavol Vyletel

Prevádzkoval konkurenčnú čajovňu, v ktorej mal svoje prednášky a (a teraz bacha) „Filozofickú poradňu“. Mal okolo seba ľudí, ktorí jeho aktivity financovali, vytvorili „obchodné družstvo“. Nikdy som na jeho prednáške nebol. Ale mnoho mojich známych za ním chodilo a bol ich guru. Po istý čas. Kým neprišli nazad k zmyslom. Začal ľudí manipulovať a stavať proti sebe. Jeden mladý pár, čo za ním chodil, mi potom rozprávali, čo a ako sa dialo. Zobral si ho bokom: že on je na tom dobre, ale jej sa točia čakry naopak a to je nebezpečné, mal by sa s ňou čo najrýchlejšie rozísť. Opačné točenie čakier bola jeho zbraň. Najhoršie, že to bolo nákazlivé. Takže, ľudí, ktorým sa točia čakry naopak sa treba strániť. Niekedy sa čakry točia fajn, ale ak začal mať niekto svoje názory, ktoré sa s jeho nezhodovali, zrazu sa roznieslo (od p.Vyletela), že sa dotyčnému točia čakry naopak. Koniec. Bol prekliaty, diabol sám, všetci sa mu vyhýbali. Typická sekta. Takto sa začali točiť naopak čakry najprv jednému z investorov, potom vlastne hlavnej investorke. O všetko prišli, boli vypísaní z družstva. Najväčší gól boli jeho tvrdenia, že u nás, v našej čajovni, sa točia čakry naopak. Úsmevné. Jasne, že sa točia naopak, keď sme konkurencia. Celá čajovňa nakoniec skrachovala – teda tá jeho, kde sa čakry točili správne. Doteraz prednáša, tituluje sa filozofom.

Myslím, že čoskoro spravím pokračovanie. Zámerom je len a len poučenie úprimných ľudí. Je vždy lepšie si daný smer, cestu, gurua, preveriť, internet poskytuje dosť veľké možnosti, než skončiť horšie, než zle.