Düdžom Rinpočhe - O bardách

Z knihy "Light of Fearless Indestructible Wisdom; The life and legacy of H.H.Dudjom Rinpoche", Khenpo Tsewang Dongyal; vybral a preložil Karma Gyalpo Dondrub

 

                        Prvé je bardo zrodenia a života, druhé bardo meditácie, tretie bardo sna, štvrté bardo smrti a umierania, piate bardo skutočnej prirodzenosti a šieste je bardo stávania sa. Týchto šesť môže byť skrátených na štyri: bardo zrodenia a života, bardo smrti a umierania, bardo skutočnej prirodzenosti, a bardo stávania sa. Z týchto štyroch je bardo zrodenia a života najdôležitejšie, pretože práve teraz máme všetci vzácne ľudské zrodenie s osemnástimi slobodami. Máme pre seba k dispozícii učiteľov, ktorí sú do určitej miery dobre kvalifikovaní a náuka, ktorú sme obdržali je všetko splňujúci drahokam, veľmi vzácna náuka sútier a tantier. Je výnimočné mať takú vzácnu príležitosť. Nepremrhajte svoj čas, keď vám všetko nahráva.

                Najprv by ste mali reflektovať význam Štyroch Myšlienok, ktoré obracajú myseľ od márnosti samsáry. Cvičte svoju myseľ znovu a znovu tým, že sa budete k tejto reflexii vracať. Kombinujte to s hlbokou, srdečnou oddanosťou k Trom Klenotom a Trom Koreňom, ktoré boli privedené do jediného stavu vo vašou korennom učiteľovi, ktorý je stelesnením troch druhov láskavosti a nerozdielny od Guru Padmasambhavu. Čo je oddanosť? Mať radosť a ocenenie pre vaše možnosti, lámu a dharmu.

                Čo sú tieto Štyri Myšlienky? Najprv myslite na to, aké ťažké je získať slobody a výhody vzácneho ľudského tela. Za druhé, uvažujte, ako sú život a zložené veci pominuteľné. Za tretie, rozpoznajte neúprosnosť karmy, následkov, ktoré nevyhnutne nasledujú svoje príčiny. Za štvrté, pozorujte, že žiadna z troch  oblastí cyklickej existencie je mimo problémy a utrpenie. Hlavný bod tohto rozjímania je obmedziť pripútanosť a uchopovanie k činnostiam  samsáry.

                Potom začnite prax neobyčajného ngondrö. Poznajúc najvyššie kvality Troch Klenotov a úplne chápajúc náročnosť samsáry, prijmite útočisko s jasnosťou a hlbokým prianím dosiahnuť stav buddhovstva mimo samsáru. Je nevyhnutné rozvinúť neotrasiteľnú bódhičittu prospievať všetkým nesčíselným cítiacim bytostiam, ktoré zažívali neprerušené utrpenie vo všetkých svojich životoch. Rozviňte nepodmienenú lásku a súcit k oslobodeniu všetkých bytostí od utrpenia. Znovu a znovu praktikujte prianie bódhičitty a uskutočňujte bódhičittu v súlade s vašimi možnosťami, kombinujúc to s meditáciou prázdnoty.

                Aby sme dosiahli osvietenie dharmakáji a rupakáji, musíme odstrániť dve prekážky, a to môže byť uskutočnené nahromadením zásluh a múdrosti. Je mnoho metód na akumuláciu, ale jedna, ktorá je jednoduchá a prináša veľké výsledky je prax obetovania mandaly. Prostriedok na okamžité zničenie chýb, priestupkov a prekážok je meditácia na Vadžrasattvu, ktorý je pánom všetkých rodín božstiev a recitácia sto slabičnej mantry, kráľovny tajných mantier. Pre rýchle odstránenie zatemnení a nárast zásluh, najvyššia esencia cesty vadžrajány je guru joga kombinovaná s meditáciou na šamathu a vipašjánu. Ktokoľvek nasleduje tieto praxe, robí svoj život zmysluplnejším a preto aj bardo zrodenia a života je zmysluplnejšie.

                Ako som povedal, toto bardo zrodenia a života je tak veľmi dôležité. Ak dokážete rozpoznať toto bardo ako nič iné, než sen a magický zjav a skombinovať toto rozpoznanie s nespútanou bódhičittou zrodenou vo vašom srdci, potom ovládnete toto bardo zrodenia a života. Ak ovládnete bardo zrodenia a života, potom ovládnete všetky ostatné bardá. A ak toto dosiahnete, stanete sa veľkým hrdinom a hrdinkou, nevystrašení zrodením, chorobou, starobou a smrťou. Potom už nebude potreba špeciálnych inštrukcií ohľadom barda smrti a umierania.

                Avšak, aby sme sa uistili, že bardo smrti a umierania bude cesta pod našou kontrolou, skontrolujte si hneď teraz, či skutočne chápete, že čas smrti je neistý, príčina smrti je neistá a život je pominuteľný. Pretože zložené veci nie sú oslobodené od štyroch ukončení, sú pominuteľné. Preto, koncom zhromaždenia je rozptýlenie, koniec postavenia je zrútenie, koniec zrodenia je smrť a koniec stretnutia je rozdelenie. Kvôli tomu považujte všetko, čo vidíte v samsáre za podobné snu. Je to všetko jedno veľké magické predstavenie. Bolo to také v minulosti, je to také teraz a v budúcnosti to bude rovnaké. Prečo sa trápiť so strachom a pripútanosťou? To nepomôže. Preto si pomyslite: „Nikdy nebudem mať strach, alebo pripútanosť“, a myslite na to tak často, ako môžete v tomto živote. Potom robte obetovania všetkého, čo vám patrí, vrátane vášho tela, buddhom a bódhisattvom desiatich smerov, predovšetkým Amitábhovi. Práve, ako keď plánujete výlet, plánujte svoju smrť, zvážiac ako a kam pôjdete. Vaša destinácia je Dewačhen, váš dopravný prostriedok je togal, trekčhö a prax phowa; váš postoj, bez strachu a smútku je radostný a istý. Teraz, keď ste vitálny a máte všetky schopnosti, je čas praktikovať štedrosť, dávať toľko, ako môžete druhým a tak akumulovať zásluhy. Ak môžete, robte to teraz, ako budete, keď bude smrť blízko? Budete chorý a vaša myseľ  rozptýlená. Vaše pocity pripútanosti a obáv o svoj život, milovaných a majetok budú ešte intenzívnejšie, keď nebudete mať inú možnosť, než nechať všetko tak, ako práve je. Aby ste sa tejto možnosti vyhli, pripravte sa teraz, robte cnostné činy, uistite sa, že nemáte žiadny strach, ani čo ľutovať. Teraz máme všetci to veľké šťastie, že môžeme obdržať toto jasné svetlo, náuky Dzogčhenu, a ak ich budete praktikovať s radostným úsilím a predsavzatím, môžete v tomto živote dosiahnuť úroveň vidjádharu. Ak tú úroveň nedosiahnete, prinajmenšom bude vaša myseľ jasná, stabilná a uvoľnená v čase smrti. Vyskúšajte inštrukcie svojho lámu ešte raz, ako keď herečka pozrie na seba v zrkadle pred tým, než vyjde na javisko, potom umrite s radostným úsmevom a presvedčením. S odvahou zrodenou z neotrasiteľného náhľadu dovoľte, aby prebehli štádiá rozpúšťania a budete mať šťastnú príležitosť byť oslobodení v dharmakáji, alebo sambhogakáji.

Čagdud Tulku - 37 kľúčových bodov

Z angličtiny preložil Karma Gyalpo Dondrub

 

                Pre zástup mojich  žiakov, ktorí sú so mnou spojení minulými prianiami a karmou, som ja, tulku nazvaný Čagdud, láskyplný starý muž, inšpirovaný mojimi pocitmi lásky k vám, napísal túto správu a poslal ju tátošom vetra. Prosím, pozrite si ju.

1)      Invokujete osvietený prúd mysli rigdzinov troch línií s vierou, rešpektom a túžbou?

2)      Snažíte sa uskutočniť esenciu tohto ťažko vyhratého stavu slobody a možností – tak vzácneho, ako kvitnutie udumwary – skrz prax posvätnej dharmy?

3)      Presekávate sa skrz putá svojej pripútanosti k všetkým pominuteľným, iluzórnym javom tohto života?

4)      Keďže následky vašich správnych a nesprávnych činov sú neodvratné, snažíte sa praktikovať cnosti a vyhnúť sa necnostiam?

5)      Keďže tu nie je možnosť trvalého šťastia v cykloch existencie, povstal vo vašom prúde mysli jemný postoj odriekania?

6)      Keďže načúvanie autentickej náuke rozptyľuje nevedomosť, zažínate lampu dharmy znovu a znovu?

7)      Keďže váš prúd mysli nebude skrotený čisto načúvaním náuke, presekávate sa skrz špekulácie vnútornou kontempláciou?

8)      Aby ste neboli zviazaní konceptuálnymi výtvormi z načúvania a kontemplovania, praktikujete na základe hlavných bodov inštrukcií priamej transmisie?

9)      Vediac, že cyklická existencia postráda akékoľvek  spoľahlivé útočisko, udržujete tri najvyššie zdroje útočiska na korune svojej hlavy?

10)   Aby sme našli ochranu pred utrpením v cyklickej existencii, zanechali ste ubližovanie druhým a aj myšlienku na ubližovanie?

11)   Keďže neexistuje cítiaca bytosť v šiestich oblastiach, ktorá by nebola vašou vlastnou matkou, či otcom, meditujete s rovnosťou o podobnosti a láskavosti všetkých?

12)   Keď vidíte bytosti, ktoré boli vašimi rodičmi, ako nepretržite vytvárajú príčiny utrpenia a sú mučení následkami, je vaše srdce pohnuté súcitom?

13)   Vediac, že príčinou šťastia je cnosť, keď vidíte šťastie iného, radujete sa celým srdcom?

14)   Vediac, že prchavé šťastie neprináša trvalé uspokojenie, vytvárate prianie aby ste priniesli trvalé šťastie?

15)   Dohliadajúc na svoj vlastný prúd mysli, smerujete vaše telo, reč a myseľ na cestu cnosti?

16)   S vašimi nahromadenými cnosťami a bohatstvom, znásobenými vizualizáciou, robíte obetovanie, aby ste uskutočnili nahromadenie zásluh?

17)   Aby ste vykorenili pripútanosť seba-uchopovania, obetujete svoje telo štyrom typom hostí?

18)   Keďže základná prirodzenosť obetovania je prostá konštrukcií, udržiavate náhľad, ktorý uskutočňuje akumuláciu čistého vedomia?

19)   Aby ste odvrhli ťažký náklad škodlivých činov, prekážok, chýb a úpadkov, robíte doznanie použijúc štyri sily ako váš protijed?

20)   Vidiac Vadžrasattvu,  zjednotenie vnútorného vedomia a prázdnoty, ako identického s vašou vlastnou pravou prirodzenosťou, rozpúšťate jemné zvykové vzorce v základnom priestore?

21)   Viete, že najveľkolepejšia, najhlbšia duchovná cesta je rýchla cesta Guru Jogy?

22)   Počuli ste o tom, že je lepšie meditovať raz na svojho lámu, ako meditovať mnoho eónov na stovky tisíc božstiev?

23)   Dosiahli ste takú jasnosť vizualizácie, že lámové atribúty – farby, ozdoby, ornamenty a róby – sú zreteľné a spontánne sa objavujúce, jasné a rozlíšené?

24)   Žiari vaše slnečné svetlo viery a čistých samájí na snežnú horu lámu, ktorý je zhromaždiskom prúdu požehnania?

25)   Aby ste očistili prekážky nahromadené skrz vzájomne závislé činy tela, reči a mysle, nasledujete hlbokú cestu obdržania štyroch splnomocnení znovu a znovu?

26)   Aby požehnania línie od mysli k mysli vstúpili do vášho prúdu mysle, zjednocujete lámovu myseľ s vlastnou?

27)   Stretli ste zoči voči konečného lámu, zjednotenie vnútorného vedomia a prázdnoty, ako svoju vlastnú pravú prirodzenosť, úplne bezusilovnú a priestrannú?

28)   Vnímate všetky javy po meditácii – javy, zvuky a myšlienky – ako osvietenú formu, reč a myseľ lámu?

29)   Chápete, že hoci všetky javy samsáry a nirvány nie sú vašou vlastnou mysľou, neexistujú mimo vašu myseľ?

30)   Aby ste sa presekli cez hustú sieť konceptov, prešli ste prípravou zničenia príbytku bežnej mysli?

31)   Keď uskutočňujete hlavnú prax – priame postrehovanie pravej prirodzenosti ako vnútorného vedomia – spočívate bez úsilia, priestranne a úplne bez zámeru?

32)   Bez vynútenej meditácie, ale zároveň bez rozptýlenia, ste oboznámení s najmajestátnejším a jemným druhom pozornosti?

33)   Hoci váš náhľad môže byť vznešený ako obloha samotná, ste úzkostliví v dodržiavaní morálnych volieb vo svojom jednaní?

34)   Čo sa týka cieľa samotného, bezčasého a spontánneho zavŕšenia, presekli ste sa skrz putá nádeje a strachu?

35)   Ak máte pocit, že si chcete sadnúť, spočívate v citadele prvotného bytia?

36)   Ak máte pocit, že chcete ísť, nasledujete pravú cestu?

37)   Ak máte pocit, že chcete niečo urobiť, prinášate veľký prospech bytostiam?

Prosím, preskúmajte pozorne, aby ste určili, či sa týchto tridsať sedem kľúčových bodov vzťahuje priamo na vás a v každom čase a vždy.  Pre mňa, Čagduda, zaťaženého váhou môjho veku, toto ťažko tvárniteľné staré telo, tento sukovitý strom, s búrkami nevyvážených elementov, a napriek tomu nie som zranený.  Hordy démonov a inak zlomyseľných duchov mi s slúžia s rešpektom. Položil som základy, aby sa náuky veľkého tajomstva mohli v budúcnosti rozvinúť.  Ak odídem, mám istotu, že budem v prítomnosti môjho lámu, Padma Džungneho (Padmasambhava, prekl.). Ak ostanem, mám istotu, že budem živiť lásku lámu voči jeho študentom. Čokoľvek som spravil, som šťastný, jogín ilúzie, ktorý vám toto ponúka v rozľahlom a veselom stave mysle. Prosím, pozrite na toto s potešením! Nech sa to nezmazateľne otlačí vo vašich mysliach!

-----

Malé pojednanie o kostýme Ngakpov

Nasledujúce pojednanie je výcuc z textu od Benjamina Bogina "The Dreadlocks Treatise: On Tantric Hairstyles in Tibetan Buddhism". V tomto výcuce som sa zameral skôr na celkový kostým, ktorý sa v tradícii ngakpov používa a na jeden z pohľadov na jeho význam. ENJOY! 
Preklad z angličtiny pre potreby sanghy Lopon Ogyan Tanzin Rinpočheho: Ngakpa Tongnyid Dorje


      "Iste nezvyčajné pre mnícha."


    Druhého augusta 1936 na ceste do Lhasy, ako súčasť Britskej Diplomatickej misie Sira Basil Goulda, Frederick Spencer Chapman odfotil  siedmych mužov stojacich na nádvorí kláštora, s vlasmi úplne oholenými. Avšak muž v strede vyčnieval. V kontraste k tmavým mníšskym rúcham troch mužov stojacich na každej strane, mal oblečené biele róby a dlhý šál s tmavými pruhmi na oboch krajoch. Hľadel priamo do fotoaparátu, pravá ruka pred hruďou, končeky druhého a tretieho prsta sa dotýkajú palca. Uši má ozdobené veľkými bielymi náušnicami a na hlave sú hrubé povrazy vlasov ozdobne zviazané do turbanu širšieho, ako jeho tvár. Poznámky z denníka misie pomáhajú identifikovať tohto muža, ako opáta kláštora, a vo svojom vydanom popise misie ho Chapman popisuje ako "muža v rokoch s láskavou a živou tvárou; na rozdiel od ostatných mníchov, ktorých sme stretli, nosil šedú róbu a mal masu vlasov zviazanú  na vrch hlavy. Bolo nám povedané, že si nikdy v živote nestrihal vlasy. V ušiach má ploché špirálovo tvarované disky zo slonoviny a prstene na prstoch - iste nezvyčajné pre mnícha." Vskutku, nanajvýš nezvyčajné.

<<- ZDROJ

    Slovo, ktoré Tibeťania používajú pre tento typ náboženskej postavy je ngakpa, termín, ktorý nemá presný proťajšok v západných náboženstvách a jazykoch. Ako preklad Sanskritského pojmu mantrin - ten, čo recituje mantry - označuje Tibetské slovo ngakpa triedu tantrických kňazov nedržiacich celibát. Chapmanova chybná identifikácia "nezvyčajného mnícha" odráža jeho zmätok v kategóriách, ktoré presne neodpovedajú Európskym kláštorným tradíciám. Avšak otázka o statuse ngakpu nevyvstáva len zo samotných zahraničných pokusov o interpretáciu. Dlhá a často sporná história postáv mníchov a ngakpov hrala hlavnú rolu v konštitúcii Tibetského buddhizmu. Moderný učenci často zahrnuli dichotómiu mníchov a ngakpov ako organizovanú štruktúru pre ich reprezentáciu Tibetského buddhizmu. V Tibetskej literatúre stelesňoval ngakpa výzvu mníšskym definíciám buddhizmu a bol raz glorifikovaný a inokedy zatracovaný počas stáročí.

    Práce Tibetského buddhistického lámu zo sedemnásteho storočia, Jolmo Tenzin Norbu (1598-1644), ukazujú silný záujem v otázkach o postave ngakpu a jeho vzťahu k mníchom. Tento záujem bol hlboko osobný, keďže Tendzin Norbu sám bol mnícho až do svojej polovice dvadsiatich rokov, keď sa rozhodol stať ngakpom. Je záujímavé, že jeho práce o ngakpoch sa sústredili presne na to, čo upútalo pozornosť Frederick Spencer Chapmana v 1936 a to, čo vyčnieva na fotke, keď sa na ňu dnes dívame: masu dredov zviazaných na hlave ngakpu. Toto zameranie na zovňajšok vyzýva domnienky, ktoré umiestňujú otázky o náboženskej identite len na nejaké nehmotné vnútro. Dôležitosť zovňajšku je opakovaný v Tendzin Norbuho autobiografii a dáva polemické vyjadrenie v jeho krátkom pojednaní nazvanom Revúci smiech hrdinu: Pojednanie o dredoch jogínov, ktorí praktikujú tajnú mantru.

    Na rozdiel od väčšiny životopisov, memoáre Tendzin Norbua nezačínajú výčtom jeho predchodcov, alebo scénou jeho zrodu. Skôr, ako je zvykom v Tibetskej logike autobiografií reinkarnovaných lámov, príbeh začína pri smrteľnej posteli jedného Jolmo Namkha Gjadžin. V rozhovore s veľkým sakja majstrom Džampa Sönam Wangpom (1559-1621), umierajúci láma oznamuje, že umrie za sedem dní. Ako podmienku pre jeho znovuzrodenie, ako úplne čistého, plne vysväteného mnícha, zverí jeho almužnú misku a mníšsku róbu tomuto majstrovi z línie sakja. Hoci bol nový chlapec skutočne rozpoznaný, ako znovuzrodenie Jolmo Namkha Gjadžina ( a tak identifikovaný ako Tretí Jolmo Tulku), almužná miska a róba neboli novej inkarnácii odovzdané. Mnoho rokov neskôr, keď Tendzin Norbu popisuje návštevu sakjapa Majstra Džampa Sönam Wangpo, neuskutočnené odovzdanie týchto vecí interpretuje ako príčinu svojich zápasov s mníšskym systémom a aj ako znamenie, že mníšsky život nebol pre neho mienený.

    Pomedzi tieto riadky, chlapcov otec bol slávny ngakpa známy ako Ločhen Čenrezik, a memoáre naznačujú, že keď bol dieťa si Tendzin Norbu odmietal  obliekať bežné šaty, uprednostňoval obliekať si biele róby, napodobujúc róbu ngakpov, ako bol jeho otec. Keď si otec všimol tento sklon, vyjadril určité znepokojenie o štýle obliekania jeho dieťaťa a presviedčal ho, aby sa stal mníchom a začal študovať skôr než spraví akékoľvek rozhodnutie stať sa ngakpom. Táto téma napätia medzi mníšstvom a cestou ngakpu pretrváva skrz memoáre Tendzin Norbua a prijatá mníšska róba a miska a biela róba, ktorú preferoval, vytvárajú kontrast v termíne prejavu.

    Prvá narážky na zámer mladého mnícha stať sa ngakpom sú takisto vyjadrené v termínoch prejavu. Okolo dvadsiateho roku sa Tendzin Norbu stal žiakom Rindzin Ngaki Wangpa, jedného z najznámejších ngakpov tej doby. Hoci najprv váhal, úcta Tendzin Norbuho voči Rinzin Ngaki Wangpovi rýchlo rástla; mnoho rokov cestoval tam a nazad medzi svojim kláštorom a "táboriskom dharmy" žiakov Rinzin Ngaki Wangpa. hoci ostal v tomto období mníchom, jeho narastajúci obdiv voči ngakpovi nachádzal vyjadrenie rozličnými spôsobmi. Zatiaľ čo sa zúčastňoval festivalu v debate v kláštore jeho preceptora, Žamar Rinpočheho, Tendzin Norbu povedal tradičné venovanie zásluh:

    >>Kráľ dharmy (Žamar Rinpočhe) povedal: "(Venujem záslhy pochádzajúce z tejto udalosti) všetkým ľuďom, kým nedosiahnu osvietenie." Ja som povedal: "Venujem zásluhy (prianiu, že) keď dosiahnem buddhovské osvietenie, stanem sa "pánom rodiny" v štýle toho, kto ma dredy zviazané do uzla a ozdobené korunným klenotom." Vzdelaní učenci sa srdečne smiali......Ďalší deň počas náuky sa Víťazný (Žamar) na mňa pozrel a spomenúc si, čo som minulý deň povedal, začal sa smiať.<<

    Napätie medzi identitou mnícha a ngakpu, ktoré sa objavuje v celej autobiografii, vrcholí v devätnástej kapitole. Táto kapitola popisuje meditačné ústranie, ktoré autor podstúpil v izolovanej posvätnej jaskyni na svahoch Mount Riwo Pembar v skorom r.1620. V jednom bode svojho ústrania sa Tendzin Norbuovi snívalo o krásnej pätnásťročnej dievčine, ktorá ho držala za ruky, spievala melodické piesne a povedala predpoveď o úžitku, ktorý prinesie bytostiam v budúcnosti. Keď na sen po prebudení rozpomenul, uvedomil si Tendzin Norbu, že v sne nebol oblečený ako mních, ale v bielej róbe ngakpu. Poňal to ako znamenie a rozhodol sa obliecť sa na ďalší hlavný rituál jeho ústrania do r´by ngakpu.

    Pri tej príležitosti sa okolo neho zhromaždili zástupy dákov a dákiní a nakopili obrovské hromady obetín, mávajúc vo vzduchu  zástavami z bieleho hodvábu. Tendzin Norbu o tomto píše: "V tom čase tam bola zmysluplná súhra príčinných faktorov (rten ´brel) tým, že som mal oblečenú takú výstroj ngakpu." Pojem "zmysluplná súhra príčinných faktorov" je tu demonštrovaná faktom, že robiť rituál oblečený ako ngakpa produkuje extrémne priaznivé výsledky. Práve ako nedoručená róba a miska z jeho minulej inkarnácie boli interpretované ako príčiny a prezvesť krátkej mníšskej kariéry Tendzin Norbua, ohlas nebeských bytostí k jeho ngakpovskej róbe a dlhým vlasom je chápaná ako prejav jeho identity ngakpu a aj potvrdenie správnosti jeho rozhodnutia.

    Toto je principiálna pasáž v memoároch Tendzin Norbua, ktorá priamo pojednáva o jeho premene z mních na ngakpu.

    >>V Indii majú kláštorné róby osemnástich siekt každá svoje špecifické znaky. Na druhej strane, brahmani, jogíni, sanjásini a ostatní, každý má svoje znaky. Takisto v Tibete sú rozličné klobúky pre každý typ. Nie sú atraktívne, ale musia sa nosiť. Naznačujú filozofické doktríny, ktorých sa človek drží. V tomto ohľade, táto výstroj - dredy a biele nefarbené šaty - ukazujú prirodzený a neviazaný stav. Toto je výstroj "zavŕšených" (grub thob, siddha) a "držiteľov mantry" snangs ´chang, mantradharin).<<

    Hoci boli mahásiddhovia uctievaní naprieč Tibetským buddhistickým spektrom, Tibetská história ukazuje, že jedinci, ktorí skutočne imitovali mahásiddhov až príliš, boli veľmi kontroverzní.

    >>Okrem nemnohých, nikto nebol potešený. Ťažkosť môjho zločinu (že sa stal ngakpom, prekl.) bola považovaná za horšiu, ako zabitie človeka. Všetci v každom smere mi vrhali do tváre hrubú kritiku. ...Len pre zmenu oblečenia sa mnoho ľudí odo mňa otočilo. ... (Ľudia vraveli:) "Najprv si nechal narásť vlasy a zmenil farbu odevu, neskôr si vezme ženu. Neskôr si spraví dieťa. Zčne bezstarostne piť." Teraz ma táto situácia dostihla. Avšak stále je to v súhlase s kázňou Šakjamuniho. Je to tiež v súhlase s tantrami Vadžradháru a tajnými inštrukciami Orgjen Pemu (Padmasambhavu).Pre mňa to sedí veľmi dobre. Pre ostatných (je lepšie) ostať (mníchmi).<<

    Hoci sa pojednanie Tendzin Norbuho zameriava na dredy, sú vždy chápané ako súčasť výstroje ngakpu. Ich prvenstvo v skupine pochádza z ich unikátneho statusu, čoby periférie tela, zároveň časť tela a pritom sa môžu odstrihnúť bezbolestne, alebo trvalého poškodenia. Toto oddeľuje  dredy od bielej róby, náušníc a ostatných položiek spojených s ngakpom. Zakorenené v hlave, dredy sú stále prítomné, zatiaľ čo ostatné časti výbavy vzaté, či odobraté pre určité okolnosti a situácie. Navzdory týmto rozdielom sa mnoho argumentov dá aplikovať rovnako na ostatné tantrické príslušenstvo, ako je bubon, trojzubec, rituálna dýka a sietke podobnej vyrezávanej kosti, známej ako "ornamenty z kostí".

    Ako ngakpa bol Tendzin Norbu slavny predovšetkým majstrovstvom v rituály pre obrátenie nepriateľov a robil tieto zložité rituály pre prospech mocných patrónov mnoho krát. "...Nie je žiadny iný kostým, ktorý zmení našu víziu tak, ako tantrická róba a kostenné ornamenty". Odhliadnuc od toho, aký musí byť rituálny kostým ngakpu pôsobivý pre divákov (a patrónov), Tendzin Norbu špecificky pripisuje jeho jasnozrivú víziu rituálneho efektu tejto výstroji. Typické pochopenie rituálnych kostýmov a oblečenia je obrátené na ruby . skôr aby zovňajšok reprezentoval je vnútornú mentálnu silu, kostým ngakpu transformuje vnímanie toho, kto si ho oblečie.

-----

Tulku Urgjen Rinpočhe - Kláštor jogíniek

Nasledujúci text je preložený z knihy Blazing Splendor, od Tulku Urgjen Rinpočheho.

Preložil: Karma Gyalpo Dondrub

    Tsan-Jang Gjamtso, zakladateľ Gebčak Gompy, umrel dlho pred tým, než som tam ako dieťa pobýval. Tsan-Jang Gjamtso sa narodil v dôležitej miestnej rodine a bol bohatý, mocný a dosť arogantný. Ako mladý muž rád poľoval. V tom čase mohli pušky vystreliť len jednu guľku naraz. Jedného dňa zbadal stádo sŕn v údolí. Zamieril a zastrelil sŕňa. Jeho matka sa na neho otočila, vydala oprávnený nárek a pokračovala v strážení zvyšku stáda.

    Ako tam stála a hľadela priamo na neho, Tsang-Jang Gjamtso začal mať iné myšlienky, "Ó nie! Ona vie, že ju idem zabiť a predsa tam ostáva a chráni svoje mladé. Som skutočný vrah!"

    Ako nad tým rozmýšľal, vyvstal v ňom hlboký pocit zhnusenia nad sebou. Odhodil svoju pušku a rozbil ju veľkým kameňom. Potom odhodil svoje nože a dýky; odviazal svoje kone a jaky a vypustil ich na slobodu. V dome dedinčana cestou povedal Tsang-Jang majiteľovi, kde nechal svoje kone a že si ich môže nechať.

    Potom sa vydal pešo s jedinou myšlienkou v hlave, "Musím stretnúť Lámu Tsokňiho!".

    V tom čase bol prvý Tsokňi lámom v hlavnom chráme paláca v Nangčhene. To ráno povedal Tsokňi svojmu pomocníkovi, "Dnes ma pravdepodobne príde navštíviť muž, cudzinec. Daj mi vedieť hneď ako príde!".

    V čase jedla sa Tsokňi spýtal, "Nikto zatiaľ neprišiel?". Pomocník odpovedal, "Nikto špeciálny, iba tento otrhaný a vyčerpaný chlapík. Dal som mu nejaké jedlo a miesto k odpočinku. Nikto dôležitý neprišiel, iba on."

    "To je on!" vykríkol Tsokňi. "Povedal som ti, aby si ma hneď upozornil. Priveď ho okamžite sem hore."

    Hneď ako sa stretli, Tsang-Jang Gjamtso povedal, "Úplne som sa vzdal snáh v tomto živote. Mojim jediným cieľom teraz je praktikovať posvätnú Dharmu z hĺbky môjho srdca. Prosím prijmi ma ako svojho žiaka."

    "Výborne", odpovedal Tsokňi. "Ak je to to, čo skutočne chceš, musíš začať od začiatku. Budem ťa učiť iba ak budeš nasledovať moje inštrukcie, zatiaľ čo budeš na ústraní."

    Potom dostal Tsang-Jang Gjamtso malú chatku na úbočí. Stále tam je, sám som ju videl. Po nejakom čase mu Tsokňi povedal, aby ostal v chate a nevracal sa tri roky. Tsang-Jang to pohotovo prijal. Vznešené bytosti robia na trojročnom ústraní rýchlejší progres, ako ostatní. Príbeh pokračuje tak, že po tých troch rokoch dosiahol vysoký stupeň realizácie.

    Samotný Tsokňi bol inkarnáciou Ratna Lingpu, jedného z hlavných objaviteľov pokladov teriem. Ja som bol rozpoznaný ako inkarnácia Čhöwang Tulkua, ktorá bol jedným z prvých žiakov Tsokňiho.

(...)

    Tsang-Jang Gjamtso sa stal vynikajúcim majstrom a mal medzi päťsto až šesťsto žiakmi, ktorí mali znaky zavŕšenia. Títo žiaci mali bezpočet žiakov, ktorí boli schopní prospievať bytostiam nezmernými spôsobmi . osobne som mnohých z nich stretol.

    Tsokňi jedného dňa povedal Tsang-Jangovi, "Tvoja silná stránka v prospievaní bytostiam spočíva v budovaní kláštorov pre mníšky. Praktikujúce ženy nie sú často docenené a preto sa ťažko dostávajú k vhodnému vedeniu a inštrukciám. Preto radšej ako mať kongregáciu mníchov by si sa mal postarať o mníšky. To je tvoja misia."

    Tsang-Jang nasledoval príkaz Tsokňiho a postavil dva hlavné kláštory, každý z nich mal trinásť centier pre ústrania. Jeho prospech bytostiam sa stal známejší, ako jeho majstra. Väčšina mníšok praktikovala odhalené poklady Ratna Lingpu, ktoré obsahovali Hajagrívu ako aj pokojné a hnevlivé božstvá. Každé centrum na ústrania sa zameriavalo na rozličné cykly týchto pokladov.

    (...)

    Blízko hlavného kláštora bolo trinásť centier na ústrania, každé pomenované podľa konkrétnej mandaly božstiev, ktoré mníšky praktikovali. Dvadsať až tridsať mníšok žilo v každom centre.

    Ubikácie mníšok mali v streche pár dier, aby vchádzalo nejaké svetlo, ale nemali skutočné okná. Je pozoruhodné, koľko málo svetla stačilo, aby ste videli celkom jasno, hoci aj bolo nebo zamračené. Keď pršalo boli hrubé dosky na streche položené na diery, ale aj tak sa pár kvapiek dostalo dnu. Nepovedal by som, že to bolo najpohodlnejšie miesto.

    Každá mníška sedí v malom boxe, ktorý má asi štvorcový meter - iba o trochu väčší, ako je sama. (...) Program bol praktikovať dňom a nocou. Po vstupe do centra na ústranie si mníška sadla do boxu, ktorý obsahoval plnený matrac. Po tom už nebolo žiadne líhanie si - ani k spánku. Navštívil som tieto izby, ktoré boli veľké približne ako moje malé ubikácie tu v Nagi. Každá izba mala oltár s reprezentáciou Tela, Reči a Mysli (Buddhu, prekl.). Jedna, alebo dve staršie mníšky udržiavali rozvrh. V skorých hodinách pred úsvitom zaznel gong. V strede izby bola malá piecka, ktorá udržiavala čajník teplý, a niekedy polievku. Nebola nijaká fixná doba pre tento typ ústrania, ale mnoho mníšok v ňom ostalo celý život.

    Jednoduchosť praxe mníšok na mňa hlboko zapôsobila. Cítil som, že by to bol zmysluplný spôsob strávenia života.



VIDEO
    (...)

    Mnoho z týchto mníšok vykazovalo znaky zavŕšenia, ako napríklad vnútorné teplo, tummo. Raz do roka, v noci splnu dvanasty mesiac Tibetského kalendára bola zvláštna príležitosť ukázať ich majstrovstvo praxe tummo vnútorného tepla, ktorá sa nazývala "mokrá plachta". Na ôsmych miestach okolo centra praxe zapálili mníšky oheň, aby rozpustili sneh, kde sa namáčaly plachty. V tomto čase roku bola taká zima, že mokré plachty ihneď mrzly po vytiahnuti z kotla. Navzdory štipľavej zime prišlo mnoho miestnych ľudí sledovať ceremóniu, často so sebou vzali aj deti.

    Mníšky boli pod veľkými plachtami nahé, okrem kratkych nohavíc. Zabudol som, čo mali topánky, alebo nie; mohli byť bosé. Pre tie, ktoré nemali skúsenosti tummo bola takmer neznesiteľná zima; ztuhli im nohy a zmrzli prsty, ako noc postupovala. Pre obyčajných ľudí bolo doslova nemožné urobiť len pár krokov v kraťasoch, nie to ešte v mokrej plachte.

    Mníšky začali o pol noci spevom krásnej melódie modlitby, zatiaľ čo celý okruh okolo kláštorného komplexu pokrývajúceho celé úbočie, čo bola celkom dlhá vzdialenosť. Mníšky oblečené v plachtách kráčali počas piesni pomaly. Spievali a žiadali o požehnanie Tsokňiho, Tsang-Janga a ďalších majstrov línie, ako pokračovali v obchádzaní až do úsvitu. Začali o pol noci, najprv neboli plachty namočené; mníšky iba kráčali a praktikovali tummo.

    V polke noci boli ich plachty ľahko navlhčené vodu z kotlov a mohli ste vidieť pramienok pary z tepla ich tummo. Potom prišiel čas úpne namočiť ich plachty, ponorením ich na dlhšie v kotloch. Niekedy bola para z radu mníšok ako stena hmly unášaná dole svahom. Mohli ste vidieť kvapky potu na ich telách, zatiaľ čo sme my zvyšní stáli a triasli sa. Videl som to na vlastné oči niekoľko krát.

-----

Garab Dordže - Tri výroky ktoré zasahujú hlavné body

Do angličtiny preložil Vajranatha

Jamestown, Colorado

Júl 1987

Z knihy "J.M.Reynolds - The Golden Letters" (str. 129) preložil: Karma Gyalpo Dondrub

NAMO GURUVE

Hold tej istote, ktorá povstáva z pochopenia nášho vlastného stavu okamžitého vnútorného Vedomia.

Prológ

                Tento stav okamžitého vnútorného Vedomia (nazývaný rigpa) je nevytvorený a samo-existujúci. Jeho spôsob bytia predstavuje esenciu, ktorou je Prvotný Základ. Kdekoľvek, spôsob, ktorým povstáva v odpovedi k vonkajším javom, ktoré samotné sú rozličné, je neprerušený a neobmedzený. Navyše, všetky javy ktoré sa objavujú a existujú, povstávajú (spontánne samo-dokonalé) v rámci oblasti Dharmakáji. Akékoľvek javy sa tam môžu manifestovať, sú priamo oslobodené po ich objavení vďaka nášmu vlastnému stavu okamžitého Vedomia (rig-pa).

                Čo sa týka skutočného významu tohto: Všetky stavy osvietenia, ktoré pozostávajú z neduálneho poznania, ktoré je prvotným uvedomením (ye-shes), prítomnom v srdci všetkých Sugatov (Buddhov), sú v skutočnosti zahrnuté v jedinom unikátnom stave okamžitého vnútorného Vedomia (rig-pa), ktoré sa nachádza v každej cítiacej bytosti.

                V snahe inšpirovať Mandžušrimitru, ktorý padol bez zmyslov na zem (keď jeho majster rozpustil svoje hmotné telo v priestore na konci jeho života), bola táto upadéša, alebo tajná inštrukcia, pozostávajúca z „Troch výrokov, ktoré zasahujú hlavné body“, odhalená majstrom Prahevadžrom (Garab Dordže). Za účelom zničenia všetkých konceptov vzťahujúcich sa k samsáre aj nirváne (v mysli jeho žiaka), to znamená, jeho viere, že každá z nich je skutočne samo-existujúca vo svojich vlastných podmienkach, tento mimoriadne vznešený a skvelo ukázaný posledný testament bol odhalený v čase majstrovej smrti. Mal by byť ukrytý a dobe uchovaný v našom najhlbšom srdci!

                Vskutku, tento stav okamžitého vnútorného Vedomia je za všetkými (intelektuálnymi) konceptmi, keďže je niečím nestvoreným a nepodmieneným.

                Tri výroky

                ATI

                Táto Upadéša, bez váhania odhaľuje stav okamžitého vnútorného Vedomia, ktoré je kapacitou Prvotného Základu, alebo Dharmakáji, je nasledovná:

                „Človek je priamo uvedený do svojej vlastnej prirodzenosti“, to znamená, že je človek uvedený priamo a definitívne jeho vlastnej pravej tvári, alebo prirodzenosti, ktorou je vnútorné Vedomie, stav okamžitej čistej prítomnosti (rig-pa).  A navyše, jeho prirodzenosť je odhalená v skutočnosti ako úplne čistá od začiatku. Je to len tento stav okamžitého Vedomia, ktorý sa tu uvádza, rovnako, ako napríklad hnev môže byť oslobodený sám sebou.

                „Človek sa priamo rozhodne o tomto jedinom a unikátnom stave“, to znamená, že objaví priamo sám pre seba (uprostred mnohosti rozličných skúseností) tento jediný a unikátny stav vnútorného Vedomia, v ktorom si je človek vedomý v každom ohľade bez akéhokoľvek pocitu duality subjektu a objektu, ktorý by pretrval.

                „Človek potom priamo pokračuje s dôverou v oslobodenie“, to znamená, že pokračuje priamo v stave kontemplácie s plnou dôverou v automatický proces samo-oslobodenia (akýchkoľvek myšlienok a javov, ktoré povstali). A kvôli tomuto, naše vlastné Vedomie sa ocitne vnútorne oslobodené samo o sebe (bez akéhokoľvek zasahovania rozlišujúceho intelektu, alebo čohokoľvek mimo samo seba).

                Neexistuje jediná cítiaca bytosť, ktorá by, v termínoch samo-oslobodenia tohto vnútorného Vedomia, nebola prirodzene oslobodená. Náš vlastný individuálny stav existencie (alebo kondícia vnútorného uvedomenia) na jednej strane a stav ostatných vecí vo vonkajšom svete, ktoré sú prezentované nášmu vedomiu ako vonkajšie javy, na strane druhej, sa začnú stretávať a integrovať. (Toto predstavuje priamu okamžitú intuíciu, bez akejkoľvek duality subjektu a objektu, prvotné uvedomenie.) Ale, tam kde toto nie je jedincom pochopené, potom on sám a ostatné veci („ja“, ktoré je našim vnútorným uvedomením, a „druhí“, čo sú vonkajšie javy), sú vnímané, ako povstávajúce dualistickým spôsobom, ako vnútorný subjekt a vonkajší objekt.

                Táto jediná upadéša, alebo tajná inštrukcia (daná hore) pre priame a okamžité samo-oslobodenie, je jedinečná (medzi všetkými cestami k osvieteniu) a jej opak neexistuje (v zmysle účinnosti). Toto samotné dostačuje k oslobodeniu.

                Prvý výrok

                ATI

                Čokoľvek povstane, alebo sa objaví ako vonkajší jav, je iba náš vlastný stav existencie, ktorý sa manifestuje navonok, ako javy. Mimo tento organizovaný a vysoko štrukturalizovaný  systém javov (ktorý sa konvenčne nazýva „realitou“) vôbec nič neexistuje a z neho nemôže človek dosiahnuť nič (podstatné a užitočné). Avšak, vďaka úplnosti jeho sily, alebo vnútornej potenciality (rang rtsal), keďže naše Vedomie (rig-pa) je v harmónii s rozličným vecami, ktoré povstávajú ako javy, umožní týmto rozličným veciam, aby sa samé sebou oslobodili. Neexistuje žiadny iný protijed pre ne (tieto rozličné javy), než tento proces samo-oslobodenia.

                Čo sa týka tohto procesu, javy, ktoré sa objavujú vedomiu, okamžite a priamo zakúsia ich vlastnú prirodzenosť, ako napríklad, keď sa v cudzej krajine stretnú ľudia, ktorí rozprávajú rovnakých jazykom. Okamžite sa rozpoznajú a navzájom spoznajú; rovnakým spôsobom je hnev oslobodený, keď je rozpoznaný, ako hnev.

                Keď hľadá svoju Matku, ktorá je zdrojom, alebo pôvodom, poznanie, alebo rozpoznávanie (cognition) (ye-shes) vízie, alebo javov, sa priamo stretáva so svojou vlastnou Matkou (prázdnotou) a samo-oslobodzuje sa.  To znamená, vízia sa oslobodí na základe vízie, ako rozpustené maslo rozpúšťajúce sa v masle. A zatiaľ čo hľadá Syna, Syn samotný, čo je rozpoznávanie, alebo poznanie, zakúša priamo sám seba. Toto samotné Vedomie je samo-oslobodené na základe Vedomia, práve ako keď sa rozplýva voda vo vode. Keď hľadáme jedinečný stav (rigpy), zakúšame iba náš vlastný jedinečný stav. To znamená, že naša vlastná prirodzenosť (rigpa) jednoducho zakúša samú seba. Ale jej esencia prekračuje všetky slovné vyjadrenia; ako priestor rozpúšťajúci sa v priestore, alebo ako hadie záviny, ktoré sa samé simultánne oslobodzujú.

                Tento neobyčajný a jedinečný stav skutočného Vedomia môžeme nájsť iba v sebe. Ak sa toto stane, potom keď človek rozpozná vlastnú podstatu, všetko je privedené dohromady v jedinom okamihu, v ktorom prítomné rozpoznanie, ktoré nejde mimo poznanie tejto neobyčajnej a jedinečnej esencie (ktorou je rigpa). To je podobné mužovi a žene, ktorí sa milujú a tajne sa v osamení stretnú, aby sa milovali.

                Tento neobyčajný a jedinečný stav samotný môžeme nájsť jedine v nás samých. Hoci sú vonkajšie javy rozličné, je tu stále prítomné všeobecné poznanie, alebo prvotné uvedomenie, v ktorom sú tieto rozličné stavy samo-oslobodené na základe zakúšania tejto samotnej rozličnosti. Toto rozpoznanie, alebo poznanie, je ako prípad, keď preťatím jedného hlavného uzla urobeného na lane, človek pretne všetkých sto vlákien lana.

                Toto jediné oslobodenie môžeme nájsť iba v sebe. Keďže toto rozpoznanie, alebo prvotné uvedomenie (ye-shes) sa manifestuje samo, predstavuje poznanie, ktoré nemôžeme získať nikde inde, len v nás samotných. Samo-oslobodenie je iba prvotným uvedomením samotným. Je to ako keď vstúpime jediného veľkého mesta, ktoré leží na konci stoviek, či tisícok ciest. (Tu sa končí pojednanie o esenciálnych bodoch, ktoré sa vzťahujú k Základu.)

                Druhý výrok

                V tomto stave okamžitého skutočného Vedomia, človek priamo sám pre seba objaví, že všetky jeho „konečné vízie“ v skutočnosti povstávajú z neho. (Tieto konečné vízie sú malé sféry dúhového svetla, ktoré povstávajú v praxi thogal.) Rovnakým spôsobom, keďže človek rozpoznáva svoju vlastnú prirodzenosť, to znamená, že zotrváva v stave kontemplácie, potom je toto skutočné Vedomie bez akejkoľvek duality s ohľadom k nevedomosti (ktorá je považovaná za neprítomnosť uvedomenia), Napríklad, hoci môže byť človek volaný rozličnými menami z rôznych rozličných  smerov, nič menej vždy príde, keď ho volajú. Tieto rozličné mená nejdú za jediný význam, ktorým je tento individuálny človek sám.

                V tomto jedinečnom stave okamžitého vnútorného Vedomia človek priamo objaví, že všetky tieto vízie malých sfér dúhového svetla (thig-le) a tak ďalej, sú v skutočnosti iba jeho samo-manifestácie. A v tomto stave oslobodenia, človek neobjaví pochybnosti. Tento stav kontemplácie je samotné samo-oslobodenie, lebo Vedomie je oslobodené Vedomím. Podobne, skrz rozpoznanie, že toto Vedomie je iba náš stav existencie, potom všetko, čo človek chápe je oslobodené do jeho (alebo skôr: toho vlastnej, prekl.) vlastnej prirodzenej kondície. To je ako stretnúť osobu, ktorú sme predtým poznali, po dlhom odlúčení.  (Tu končí pojednanie o druhom výroku, ktorý sa vzťahuje k Ceste, ktorou je proces samo-oslobodenia.)

Tretí výrok

                Naša dôvera sa stane podobná pokladnici s nesmiernym bohatstvom, ktoré reprezentuje našu vlastnú konkrétnu skúsenosť, s ohľadom na seba, čo znamená našu vlastnú prirodzenosť, ktorou je skutočné Vedomie. Všetky pohyby myšlienok sa samo-oslobodia do ich vlastnej prirodzenej kondície. To je ako vlastniť obrovský poklad, v ktorom je všetko, po čom človek môže túžiť.

                Potom, keď máme konkrétnu skúsenosť ohľadom ostatných ľudí a vecí, ktoré sú vonkajšie objekty, naša dôvera sa stane ako kráľ, ktorý je Čakravartin, alebo vesmírny vládca. To znamená, stav okamžitého prítomného Vedomia sa začne viditeľne manifestovať (ako drobné sféry dúhového svetla, atď.). Keďže tieto svetelné javy nie sú vytvorené nikým iným, než nami, naše vnútorné uvedomenie je ako vládca Čakravartin, ktorý si podrobí každého na štyroch kontinentoch.

                Navyše, keďže naše vlastné uvedomenie má kapacitu podrobiť si dokonca aj hmotné elementy, a keďže je človek oslobodený na základe tejto kondície (to znamená realizáciou tela svetla), nie je naďalej závislý na žiadnej inej schopnosti. A majúc takúto konkrétnu skúsenosť ohľadom stavu oslobodenia, naša dôvera sa stane podobná priestoru, ktorý sa rozpúšťa v priestore.  To znamená, že má človek úplnú seba-dôveru, pretože objaví, že všetko sa po objavení samo-oslobodí bez úsilia do jeho vlastnej pôvodnej kondície, to jest do nepoškvrnenej, prvotnej, čistej Dharmaty (prirodzenosti Skutočnosti). Táto situácia je naskutku, ako priestor rozpúšťajúci sa v priestore, alebo ako oblaky rozptyľujúce sa na oblohe.

                Všetko povstávajúce v našej vlastnej dimenzii je samo-oslobodené priamo do jeho vlastného stavu. To znamená, že všetko sa spontánne samo-oslobodzuje bez akéhokoľvek úsilia, alebo vonkajšieho zásahu. Je to ako lámať skalu skalou, alebo zahrievať železo železom, alebo očisťovať špinu špinou.

                V tomto jedinečnom stave bezprostredného Vedomia sa všetko samo-oslobodzuje v tomto jedinom pochopení stavu okamžitého skutočného Vedomia. Toto je ako vziať oheň z ohňa, alebo premiestniť vodu do vody, alebo pridať roztopené maslo do masla. Takto sa Matka (Prvotný stav) a jej Syn (poznanie) zjednotia. Pretože naša vlastná Matka, ako zdroj, alebo pôvod je len sama sebou (a ničím iným, exituje ako je vlastný stav existencie a tým je prázdnota), môžeme povedať, že prázdnota samotná je oslobodená na základe prázdnoty. Takto naša individuálna prítomnosť, alebo Vedomie sa rozpustí (v čase realizácie tela svetla) a integruje sa s víziou samotnou. (často panuje predstava, že by sme mali víziu, vonkajšie javy, integrovať do Vedomia, akoby „vcucnúť a rozpustiť ich v ňom, to je ale neuskutočniteľný omyl. Prekl.)

                Keďže rozpoznávame náš pôvodný stav, ktorým je skutočné Vedomie, sme priamo uvedení Základu všetkej existencie. To znamená, že rozpoznáme vízie (v praxi thogalu), ako iba samo-manifestácie našej vlastnej mysli. To je ako uvidieť svoju vlastnú tvár odrazenú v zrkadle. A kvôli tejto viere (alebo rozpoznaniu), keď sme už boli priamo uvedení Základu existencie, táto situácie je podobná stretnutiu matky a syna po dlhom odlúčení. Človek to rozpozná ako jedinečný stav oslobodenia. Keďže sa vízie priamo samo-oslobodzujú v ich vlastnom stave samotnom, objavíme, že vízie, alebo javy sú prázdne (postrádajúce akúkoľvek substančnú realitu), a ich kvalita jasnej žiarivosti je rozpoznaná ako nič iné, než náš vlastný stav okamžitého Vedomia.

                Pretože je vízia, alebo jav rozpoznaná ako samo-oslobodená, človek rozpozná, že to skutočne reprezentovalo nevedomosť od počiatku. To znamená, samsára je poznaná, alebo rozpoznaná v nej samej (ako keď držíme zrkadlo pre iným zrkadlom, takže sa môže samo vidieť). A čo sa týka prekročenia samsáry, tej kondície, ktorá je známa ako nirvána, človek rozpozná, že prekročil samsáru a tak nevedomosť samotná je samo-oslobodená. A z tohto dôvodu bude aktuálny príklad umytia špiny špinou.

                Pretože objavením skutočného významu nášho vlastného stavu existencie, ktorým je skutočné Vedomie, sú diskurzívne myšlienky spontánne oslobodené samé od seba. A takýmto spôsobom objavíme, že nie sme závislí na žiadnom inom protijede. Keďže sa diskurzívne myšlienky oslobodili do Základu samotného, človek pokračuje v stave okamžitej prítomnosti, či kontemplácie a robí to s dôverou. To je ako nalievať vodu do vody, alebo rozpustené maslo do masla.

                A kvôli tomu, že pokračujeme v stave kontemplácie všade (v našich každodenných činnostiach), táto situácia je ako závitky hada, ktoré sú bez úsilia oslobodené hadom samotným. Ale inteligencia, alebo uvedomenie, ktoré hľadá inde, než v sebe (potom, ako nenašlo, čo hľadalo), upadne do zúfalstva. Pretože je oslobodené samo sebou, tento stav okamžitého Vedomia je samo-udržujúci a samo-prebývajúci. Z tohto dôvodu, priame pokračovanie v našom vlastnom stave skutočného Vedomia je principiálnym hľadiskom. (Tu končí tretí výrok, ktorý sa vzťahuje na uskutočnenie  Plodu.)

                Záver

                V čase, keď Prahevadžra (Garab Dordže) odhalil metódu na úplne prekročenie utrpenia samsáry, Mandžušrimitra padol bez zmyslov a padnúc na zem veľmi lamentoval „Ó beda!“. Na to Vetalakšema (Garab Dordže) zo stredu svetla (sféry svetla držanej na oblohe) manifestoval jeho žiarivú. Symbolickú formu. Aby povstala inšpirácia v Mandžušrimitrovi, ktorý pred tým bez zmyslov padol na zem, boli majstrom odhalené tieto tri výroky, ktoré zasahujú hlavné body jedincovho oslobodenia, obsiahnuté v tomto poslednom testamente. Tento testament zostúpil z oblohy do Mandžušrimitrovej pravej ruky. Text bol písaný atramentom vyrobeným z rozpustenej, azúrovo sfarbenej vaidurji (lapis lazuli). Papier, na ktorom bol text napísaný, bol vložený do nádoby veľkosti nechta na palci a toto bolo umiestnené do schránky zo vzácneho kryštálu. Potom, ako to obdržal, bol Mandžušrimitra oslobodený zo svojho bezvedomia a pochopiac náuku sa stal tým, ktorý získal dôveru istoty pochopenia. A z tohto dôvodu bola táto upadéša, alebo tajná inštrukcia, ukrytá v mandale jeho srdca a uchovaná v tajnosti pred ostatnými. , Takto sa stal nektár transmisie týchto troch výrokov, ktoré boli ústnou náukou získanou v čase smrti majstra, žiarivým a prekypujúcim, a plný význam náhľadu dzogčhenu bol v jeho srdci odhalený, ako vzácne zlato.

                Táto udalosť sa stala na veľkom pohrebisku Šitavana v Indii. Následne, tieto sväté inštrukcie, ktoré sa viditeľne manifestovali pri prameni rieky Dan-tig, sa stali samotnou cestou, ktorá prináša úľavu z utrpenia samsáry pre všetky cítiace bytosti. Táto upadéša, ktorá prináša okamžité oslobodenie do čistej oblasti buddhovstva, je tu ukončená.

-----