Hnevlivá dákini múdrosti Simhamukha

Zdroj: http://www.vajranatha.com/

Preklad z angličtiny a gramatické chyby: Karma Gyalpo Dondrub

V terminológii vyšších tantier, meditačné božstvo Džňána Dákiní Simhamukha (yi-dam lha), ktoré je zároveň hnevlivé a zároveň žena. Je nutné pochopiť, že navzdory jej mimoriadne hnevlivému zjavu a zvieracej hlave, nie je ochranným duchom (srung-ma), podrobená mágiou, obrátená k dharme a zviazaná prísahou služby niektorým mocným mahásiddhom v minulosti. Skôr je to hnevlivá manifestácia Guhjadžňána Dákiní, ktorá podľa tradície ňingmapa, bola hlavnou učiteľkou-dákiní Padmasambhavu v krajine Uddijána. Preto, hoci je Simhamukha svojim aspektom dákiní, funguje aj ako meditačné božstvo, či jidam a jej špecifickou funkciou je zabránenie a odvrátenie (bzlog-pa) psychických útokov, ktoré môžu ohrozovať praktikujúceho a podmaniť si negatívnu ženskú energiu personifikovanú matrikami, či mamo. Posledné sú nekontrolovaný ženský duchovia obývajúci divočinu, hory aj lesy, mimo obmedzenia patriarchálnej civilizácie. Títo ženský duchovia sú vo všeobecnosti nepriateľský voči mužskému pohlaviu. Simhamukha sa objavuje v podobe hnevlivej, ženskej a démonickej, v skutočnosti sa hovorí, že vyzerá ako matrika, či mamo, nie preto, že by jej prirodzenosť bola zlá, či démonická, ale preto, že jej hnevlivý aspekt (khro gzugs) úspešne premáha a podmaňuje si tieto negatívne energie. Simhamukha je džňána dákiní, alebo bohyňa múdrosti. Podľa Džigme Lingpu (1726-1798), slávneho majstra ňingmapy a objaviteľa skrytých pokladov textov, alebo teriem, Simhamukha predstavuje manifestáciu nirmanakáji, objavujúcu sa v čase a histórii, zatiaľ čo jej aspekt sambhogakáji je Vadžravarahi a jej aspektom dharmakáji je Samantabhadrí, samotná prvotná múdrosť.

Veľmi často boli dákiní a matriky staré pred-buddhistické pohanské bohyne neba a zeme aj keď všeobecne boli matriky svojou prirodzenosťou viac lokálne. Dákiní sa môžu objavovať v mnohých rozdielnych ženských formách, mladé, či staré, niektoré so zvieracími hlavami. V hinduistickej tradícii je bohyňa Durga nazývaná kráľovnou dákiní a matrík, či čarodejníc. Simhamukha v mnohom predstavuje buddhistickú verziu Durgy, ale miesto toho, aby jazdila na levovi a oháňala sa zbraňami v osemnástich rukách má Simhamukha leviu hlavu. Medzi ôsmimi sekciami tantry (sgrub-pa bka´ brgyad) odovzdávané v Tibete v 8mom storočí Padmasambhavom je sekcia zvaná Ma-mo rbad gtong, „uvrhovanie kliatieb a kúzel spojené s bohyňami – čarodejnicami“, medzi ktorými Simhamukha, ako hlavná postava, veľmi často zastáva úlohu hinduistickej bohyne Durgy pri podmaňovaní démonov a zlých duchov a ochrane praktikujúcich do negatívnych provokácií a energie prichádzajúcej od mamo. Ako ostatný prírodný duchovia, aj mamo sú vyrušovaní ľudským ničením prirodzeného prostredia a preto spôsobujú nepríjemnosti, nové choroby, zemetrasenia, bláznivosť, vojny a ostatné kalamity na ľudskú civilizáciu.

Magická funkcia zabránenia psychických útokov

Ako sme povedali, hlavná magická úloha Simhamukhy je zabránenie a odvrátenie (bztog-pa) negatívnej energie a jej poslanie späť do jej zdroja, či už tým zdrojom je čierny mág, alebo zlý duch (gdon). Takáto provokácia negatívnou energiu sa nazýva kliatba (byad-ma, byad-kha) a toto je znázornené na príbehu Bari Locáwu (viď nižšie). Veľmi často je invokovaná Bohyňa, aby zabránila psychickým útokom. Ako bolo indikované v predošlom s dákiní Kurukulla, tantrický buddhizmus vidí túto prácu s energiou v termínoch štyroch kúzel, či magických aktivít. Hoci Simhamukha môže pracovať so všetkými štyrmi, je hlavne spojená so štvrtou funkciou hnevlivých magických činov (drag-po´i´phrin-las). Preto je tmavá azúrovo modrá Vadžra Simhamukha umiestnená do stredu mandaly. Duchovne predstavuje transformáciu hnevu, alebo zlosti na osvietenú bdelosť a psychicky a magicky uskutočňuje podmanenie a rozohnanie provokácií negatívnych energií (gdon) personifikovaných do démonov a zlých duchov. Je obklopená svojim sprievodom štyroch dákiní, ktoré vyzerajú ako ona sama, až na farbu tela a niektoré atribúty: na východe je biela Buddha Simhamukha, ktorej magickou funkciou je zmierňovanie okolností a liečenie, na juhu je žltá Ratna Simhamukha, ktorej magickou úlohou je rozvíjať majetok a prosperitu, na západe je červená Padma Simhamukha, ktorej magickou funkciou je očarovať a priviesť druhých pod jej moc, a na severe je tmavo zelená Karma Simhamukha, ktorej magickou funkciou je poraziť a zničiť negatívne sily. Každý z týchto aspektov Simhamukhy má svoje vlastné mantry a rituály. Ak praktikujúci pracuje so špecifickou funkciou, povedzme napríklad, aby sa stal úspešným v obchode a vyhral koňské dostihy, ked robí vizualizáciu vloží do centra mandaly Ratna Simhamukhu a recituje jej akčnú mantru. Ale na thangkách je obyčajne prezentovaná Vadžra Simhamukha ako jediná postava bez jej družiny.

Hnevlivý archetyp

Ničmenej, navzdory jej hnevlivému zjavu a magickým aktivitám, je Simhamukha prejavom osvietenej bdelosti Buddhu a jej prirodzenosťou je súcit. Ako archanjel Michael, aj ona zabíja draka predstavujúceho sily zla a chaosu. Ukazuje svoju strašnú a zlostnú tvár len preto, aby si podrobila bytosti na zcestí, podobne ako matka trestajúca svoje neposlušné dieťa. Svetský bohovia a duchovia nie sú osvietené bytosti, sú stále podmienený svojou nevedomosťou a karmou, a stále zotrvávajú vnútri samsáry, alebo cyklickej existencie. A niekedy nasmerujú negatívnu energiu proti ľuďom v podobe prekliatia a prax Simhamukhy môže byť použitá na odvrátenie a zahnanie týchto psychických útokov.

Transcendentné božstvá, ako Simhamukha, sú emanáciou a projekciou osvietených bytostí a keďže sú archetypálne, môžu slúžiť ako meditačné božstvá. Tieto postavy sú v princípe rozdelené do troch typov, pretože meditácia na ne slúži ako protijed voči trom hlavným jedom, ktoré trápia ľudské svedomie/vedomie:

1. meditácia na pokojné kľudné božstvá transformuje zmätok
2. meditácia na hnevlivé božstvá transformuje hnev, a
3. meditácia na zmyselné, či radostné božstvá transformuje túžbu

Odkiaľ prišli ornamenty, odev a atribúty hnevlivých božstiev? Na základe tantier, v prehistorických časoch na ostrove v Indickom oceáne, Matam Rudra, čierny mág a démonický kráľ ohrozoval pozostatok primitívnej ľudskej rasy. Kvôli tomu vstúpili bódhistattva Hajagríva a Vadžravarahi do jeho obrovského tela a rozpolili ho zvnútra. Potom si obliekli jeho oblečenie a ornamenty a pokračovali v podrobovaní si nižších démonov, zastrašujúc ich svojim hnevlivým zjavom. Simhamukha má rovnaké ornamenty. Ako Kráľovná Noci hatí cestu démonickým entitám, ktoré sa stále snažia napadnúť nás slnečný svet vedomia z polnočnej strany za ním. Ako aktívna manifestácia prázdnoty a múdrosti, jej leví rev rozptyľuje diskurzívne myšlienky. A je nahá, keďže je taktiež bez diskurzívnych myšlienok.

Ak sa Veľká Bohyňa môže manifestovať v podobe dievčiny, matky a stareny, potom Simhamukha predstavuje aspekt ženskej múdrosti stareny. Je archetypom ničivej Strašnej Matky, ktorá ničí a zároveň regeneruje všetok život vo svojom kotli. Všetky javy sa rozpúšťajú do šúnjaty, alebo prázdnoty a opäť povstávajú zo šúnjaty. Zdá sa, že Simhamukha mnohými spôsobmi odpovedá staro-egyptskej bohyni s levou hlavou Sekhmet, ktorej samotné meno pochádza z koreňa „skhm“, čo znamená silu, podobne ako sanskritské slovo šakti. Sekhmet reprezentuje strašnú energiu, energiu jej otca, boha tvoriteľa, Ra.

Ale v západnej monoteistickej tradícii bola tendencia potlačiť archetypálnu ženskosť. Bola prekrytá mužským Nebeským Bohom biblickej tradície. Táto exkluzívne mužská božskosť môže byť tyranická, pomstychtivá, trestajúca rovnako ako láskavá, otcovská a odpúšťajúca. Ale v kresťanskej tradícii bola tendencia vidieť Boha ako vše-dobrého a preto jeho temná stránka bola premietnutá do Diabla, ktorý bol vyhnaný z Neba a teraz prebýva pod zemou. Toto odráža psychologický efekt popretia zla v nás samých a jeho premietnutie na iných. Ale v tantrách človek bojuje ohňom proti ohňu. Pre tých, čo sú bez poznania je Simhamukha démonickou Strašnou Matkou, hroziacu pohltiť svojho syna, ohrozuje jeho samotnú existenciu. Predstavuje všetko to, čo je pre muža najstrašnejšie na ženskosti. Čo je strašnejšie, než leví rev v temnej džungli uprostred noci? Predstavuje prvotný strach zo zabitia a zožratia divokou ženskou beštiou. Je to strach z vyhladenia. Ale pre tých, ktorí majú poznanie, je bohyňa s levou hlavou samotnou formou prázdnoty. Nemajú sa čoho obávať vo veľkom prázdne. Je strašnou strážkyňou času s levou hlavou (chronos leontocephalus), ktorá stojí pri bráne, aktívna manifestácia prvotnej Múdrosti, ktorá ničí pocit nemenného, trvalého ega, či podstaty.

Simhamukha podľa tradícii Ňingmapa

Podľa Khjence Rinpočheho (viď nižšie) pôvodný textový zdroj je Drwa-ba´i sdom-pa´i rgyud. Táto tantra, kde je Simhamukha spojená s ôsmimy hnevlivými Gaurí (ke´u-ri-ma brgyad) a ôsmimi Tramenmami, alebo čarodejkami so zvieracími hlavami (phra-men-ma brgyad), sa zdá byť spojená s cyklom Guhjagarbha Malaja (sGyu-´phrul drwa-ba). V „Tibetskej knihe mŕtvych“ (Bar-do thos grol), tieto čarodejnice Gaurí predstavujú osem typov svetského vedomia a týchto osem bosoriek so zvieracími hlavami predstavujú osem typov objektov vedomia, sa objavujú vedomiu mŕtveho na dvanásty a trinásty deň v barde skúsenosti, po smrti. Avšak, je to hlavne skrz termy, alebo skryté poklady náuk objevených do 11teho storočia, prečo sa v Ňingmape praktikuje Simhamukha.

Ako sme povedali, v systéme sútry prijíma praktikujúci útočisko v Troch Klenotoch, Buddhovi, Dharme a Sanghe. Avšak v systéme tantry prijíma útočisko aj v Troch Koreňoch, Guru, Božstvo a Dákiní (bla-ma yi-dam mkha’-‘gro gsum). V systéme teriem Džatson Ňingpoa (‘Ja’-tshon snying-po, 1585-1656), známom ako dKon-mchog spyi ‘dus, „Zjednotenie Vzácnych,“ hlavnou vizualizačnou praxou je Zhi drag seng gsum. Tu ži (zhi-ba) znamená „pokojný“, to je pokojná forma Guru Padmasambhavu, známa ako Guru Žiwa, odetého do zvyčajných rób, držiaceho vo svojej pravej ruke zlatú vadžru pred svojim srdcom a v ľavej ruke kapalu v ktorej je váza dlhého života. Drag (drag-po) unamená „zlostný“ a odpovedá hnevlivej forme Padmasambhavu známej ako Guru Dragpo, ktorý je ohnivo červenej farby, odetý ako hnevlivé božstvo, držiaci vo svojej pravej ruke vadžru a čierneho škorpióna v ľavej. A seng znamená „lev“m a odpovedá Dákini Simhamukhe s levou hlavou (sen-ge´i gdong ma). Títo traja invokovaný ako trojica, predstavujú Tri Korene Guru Deva a Dákiní. Slávny terton Ratna Lingpa (Ratna gling-pa, 1403-1479) takisto objavil mnoho teriem spojených so Simhamukhou. Podobne, slávne zázračné dieťa Tulku Mingyur Dordže (Mi-´gyur rdo-rdže, 17te stor.), ktorý obdržal gNam-čhös, alebo „náuky oblohy“, prijal určité skryté poklady textov, ktoré k nej náležia. Tu a v ďalších termách sú prezentované rozličné histórie o tom, ako Padmasambhava obdržal transmisie priamo od jeho učiteľky-dákiní v Uddijáne, Gahjadžňána Dákiní (gSang-ba ye-shes mkha´-´gro-ma). Jedna z ôsmych manifestácií Padmasambhavu (mtshan brgyad) je Simha-raurava (Seng-ge sgra-sgrogs), „rev leva“, ktorá je spojená so Simhamukhou, pretože Padmasambhava obdržal transmisiu od Guhjadžňány, keď bol v takejto podobe. Ako sme už povedali, Simhamukha je považovaná za emanáciu tejto dákiní z Uddijány.

Kvôli blízkemu spojeniu Simhamukhy s Padmasambhavom by sa dalo povedať, že reprezentuje jeho animu. Podľa tradičného prekladu Sedem-riadkovej modlitby (tshig bdun gsol ´debs) Padmasambhavu, debatovalo raz zhromaždenie buddhistických učencov z univerzity Nálanda so skupinou hinduistických učencov o určitých filozofických otázkach. Ale buddhistický učenci začali čoskoro prehrávať a obetovali púdžu dákiniam modliac sa za ich pomoc. Melodické hlasy dákiní predpovedali, že ich brat, Padmasambhava, im príde ďalší deň pomôcť. Ďalšieho rána vstúpil divoko vyzerajúci jogín z blízkeho pohrebiska do siene a začal filozofickú debatu s hinduistickými učencami. Ku koncu dňa systematicky rozbil všetky ich argumenty. Ale mnoho učencov ostalo nepoddajných, vykrikovali urážky voči jogínovi a arogantne sa prechádzali po sieni. Guru sediac kľudne uprostred búrlivého besnenia voči nemu, dovolil myšlienke hnevu, aby v ňom zosilila a potom projektoval ohnivú energiu tohto hnevu do priestoru pred ním. Zhlukla sa do strašnej podoby ohnivej bohyne s levou hlavou. Pyšný učenci boli z tejto manifestácie vystrašený a opustili sieň. Ale bohyňa ich prenasledovala, zhodiac ich k zemi. Vystrašený prosili o svoje životy a podrobili sa guruovi a jeho náuke.

Simhamukha podľa tradície Sakjapa

Ale odhalenie korennej mantry pre Simhamukhu je obzvlášť spojené s menom Bari Locawu, ktorý prišiel z oblasti Dringtsam a vraví sa, že sa narodil v rovnaký rok ako Milarepa (1040). Cestoval do Nepálu a Indie, študoval sanskrit, preložil mnoho textov vrátane zbierky sádhan a zbierky magických rituálov. Keď bol v Nepále, debatoval s hinduistickým učiteľom, ktorý sa volal Bhavjarádža a keď ho porazil, tento černokňažník spustil voči prekladateľovi magický útok. V hrôze ušiel do Bodhgaji v Indii, kde mu jeho vlastný duchovný majster Vadžrasanapa poradil, aby potešil obetou púdži dákiní a modlil sa za ich pomoc. Vo sne sa mu objavila Simhamukha a nariadila mu, aby šiel k veľkej skale na východ od Bodhgaji a kopal pod skalou, kde nájde skrytú skrinku. Riadil sa presne podľa jej inštrukcií a našiel popísanú skrinku. Vnútri bola hnevlivá krvou napísaná štrnásť slabičná mantra na ľudskej koži, ktorá obracia všetky magické útoky (snangs drag zlo yi-ge bcu-zhi-pa). Tej noci urobil rituál odvrátenia (zlog-pa byas-pa) a použijúc mantru a uspel tak, že poslal všetku útočnú energiu späť do jej zdroja v Nepále. Odraz bol taký silný, že zabil čarodeja. Počas ďalšieho roku robil Bari pokánie a očistné praxe pri stúpe v Bodhgaji, aby očistil hriech svojho činu.

Keď sa vrátil do Tibetu, predal prax Simhamukhy Sačen Kunga Ňingpovi (Sa-chen kun-dga´ snying-po, 1092-1158), ústne inštrukcie aj magické rituály. Takýmto spôsobom, sa inštrukcie Simhamukhy od Bari Locáwu stali jednou z Trinástich Zlatých Dhariem (gser chos lugs) tradície Sakjapa. Tieto inštrukcie prišli ku Khyentse Rinpočhemu, ktorý sám bol lámom Sakjapy.

V 17tom storočí tu bol dôležitý majster patriaci k línii Bodongpa, togdan Namkha Sangje Gonpo (Nam-kha´ snangs-rgyas mgon-po), ale pri praxi Simhamukhy nasledoval tradíciu Bari Locáwu. Volali ho togdan (rtogs-ldan), doslovne „ten, kto vlastní pochopenie“, pretože bol potulným jogínom. Bol vyliečený z lepry vďaka vízii Simhamukhy. Ale neskôr mal aj osobný kontakt vo svojich čistých víziách s Guru Rinpočhem a bol inštruovaný v praxi Simhamukhy podľa systému anujógy negraduálneho, alebo okamžitého vytvorenia božstva. Sangje Gonpo vysvetľoval, že na konci praxe by sme sa mali integrovať do stavu kontemplácie, ktorý je Veľkou Dokonalosťou, alebo dzogčhenom. Toto je pomerne odlišné od bežnej praxe Simhamukhy v tradícii Sakjapa a v tradícii Gelugpa, ktorá prišla neskôr.

Najobsiahlejší komentár k praxi Simhamukhy pochádza od Džamjang Khjentse Wangpa (1820-1892). Tento text stavia na tradícii Ňingmapa, kde je dákiní spojená s Padmasambhavom a aj na tradíciách Nových Škôl, obzvlášť Sakjapy a Bodongpy. Text je nazvaný „Excelentná váza zo vzácnych drahokamov“ (Rin-chen bum bzang). Tu sa nachádza množstvo sádhan a magických rituálov spojených so Simhamukhou a takisto aj história objavenia praxe spojená s Bari Locáwom a Sangje Gonpom. Text kompilovaný prvým Khjenste Rinpočhem je založený hlavne na náukách Sangje Gonpa, aj keď tu zozbieral veľa rozličných textov a dal ich do jedného zväzku.

Khjentse Rinpočhe dáva tri sádhany pre vonkajšiu, vnútornú a tajnú formu Simhamukhy, ktoré zložil Padma Gargji Wangčuk (Padma gar gyi dbang-phyug), známy tiež ako Džamgon Kongtrul (´Jam-mgon kong-sprul, 1813-1899). Posledne menovaný bol jeho kolegom v nesektárskom hnutí Rimed vo východnom Tibete v 19tom storočí. Vonkajšia sádhana (phyi sgrub) je na Vadžra Dákiní Simhamukhu, ktorá je bežnou formou vyobrazená na thankách (jej popis je daný dole). Vnútorná sádhana (nang sgrub) je na Padma Dákiní Simhamukhu, ktorá má červené telo a žltú leviu tvár. Slúži zároveň na rozvoj bohatstva a aj na mágiu. Tajná sádhana (gsang sgrub) je na obzvlášť hnevlivú čiernu Krodha Kali Simhamukhu (khros-ma nga-mo) „hnevlivá čierna bohyňa“, ktorá sa objavuje, aby zničila klam ega, symbolizované nenásytným démonickým kráľom Rudrom, je veľmi podobná Durge odtínajúcej hlavu démonickému kráľovi Mahišovi. Tajná sádhana je takisto spojená s praxou čöd (gcod), oddelenie, či odseknutie ega. Z tohto dôvodu sa táto forma Simhamukhy takisto nazýva Vadžra Nairatma (rDor-rje bdag-med-ma), „tá, ktorá ničí pocit ega.“

Rituálna prax na Simhamukhu prebieha vo všeobecnosti v bežnom štýle púdží na dákiní, ako napríklad na Vadžrajóginí. Prkatikujúci umiestni kapalu, alebo misku z lebky naplnenú vínom na trojnožku v strede mandaly na oltári. Kovové zrkadlo sa položí na lebečnú misku. Toto zrkadlo je pokryté červeným práškom sindhura, do ktorého sú vpísané trojuholníky pôvodu v podobe hexagramu. Tento symbol sa nazýva dharmodaja, alebo zdroj všetkých javov a do jeho stredu je vpísané písmeno HUM, ktoré je semennou slabikou hnevlivej bohyne. Váza s posvätenou vodou je položená pod trojnožku. Váza, kapala a dharmodaja sú všetko tradičné symboly ženstva. Okolo nich sú naaranžované rozličné obetiny a rituálne nástroje.

Popis Dákiní Simhamukhy

V sádhane na Vadžra Dákiní Simhamukhu napísanej Džamgon Kongtrulom je bohyňa opísaná nasledovne:

„Farba jej tela je tmavo modrá, podobná tmavej farbe zhromažďujúcich sa búrkových mrakov. A je mimoriadne hnevlivá. Má jednu tvár a dve ruky. Jej levia tvár má bielu farbu a jemne sa otáča doprava. Jej tvár ma zlostný a hnevlivý výraz. Z jej troch očí idú blesky a jej leví rev je podobný hromu. Jej vlasy sú dlhé a tmavé, spravené zo železa. Z masy jej vlasov, ktoré akoby viali všade (ako v búrke) sú vystreľované miniatúrne phurby, ako živé iskry. Vo svojej pravej ruke hrozí päť hrotou vadžrou namierenou k nebu a vo svojej ľavej ruke drží pred svojim srdcom kapalu – misku z lebky – naplnenú krvou. V ohybe svojej ľavej ruky drží palicu khatvanga. Svoje bedrá má zahalené sukňou z tigrej kože a ako plášť má odetú vlajúcu sloniu a ľudskú kožu. Vo všetkých ohľadoch, je odetá do ôsmich ozdôb pohrebísk. Zdobí sa dlhým vencom uschnutých a čerstvo odťatých ľudských hláv a takisto náhrdelníkom z ľudských kostí. Je ozdobená rozličnými druhmi hnevlivých zjavov a na jej pupku je slnko a mesiac. Jej dve nohy sú roztiahnuté v tanečnej pozícii ardhaparjanka, zatiaľ čo stojí v obrovskej mase plameňov múdrosti. Na jej čele je biela slabika OM, na jej krku je červená slabika AH a na jej srdci je modrá slabika HUM. Potom zo slabiky HUM v jej srdcovom centre vyžarujú lúče svetla, a z veľkého nezmierne planúcehoo pohrebiska v krajine Uddijána, ktorá je západným smerom, je invokovaná Džňána Dákini Simhamukha, ktorá je obklopená sprievodom stovkami tisícok strašných bohýň maratika spolu s oceánu podobným zástupom ochranných duchov, ktorý sú jej služobníci.“

Znovu-povstanie ženskosti a reintegrácia sa v mandale.

Takto predstavujú dákiní v buddhistickom kontexte znovu-povstanie ženskosti na všetkých úrovniach v oblasti psychickej a duchovnej, nie iba ako jednoduchý prídavok k mužskému božstvu, ale ako nezávislá sila so svojim vlastným právom. Podľa anuttaratantry, pri príležitosti tretej iniciácie, alebo iniciácii múdrosti, keď je kandidát guruom privedený k vstupu do stredu samotnej mandaly východnou bránou, stretáva sa tvárou v tvár s Múdrosťou v podobe dákini. Bez tejto integrácie s ženskosťou sa psychika muža nemôže stať úplnou, alebo osvietenou.

Historicky vzaté, západné vedomie inklinovalo k tomu, aby potlačilo a vyradilo z neba, duchovnej sféry, ženskosť a aj temnú stránku vecí. Avšak v tantrickom buddhizme stredovekej Indie a Tibetu, obzvlášť v anuttaratantre, nájdeme zaujímavý proces znovu začlenenia ženskosti a temnej stránky späť do mandaly psychiky, nie ako druhotné, či podradné postavy na okraji, ale zaberajúce ústredné miesto v mandale, ako bezprostredné manifestácie osvietenej bdelosti. Metóda tu použitá je alchýmia, proces transformácie (´gyur lam), kde negatívne emócie nie sú odmietané, ale ich energia je akceptovaná a transformovaná do osvietenej bdelosti v podobe meditačného božstva.