Meditácia a múdrosť

Prelúskavam sa duchovným životopisom Adžána Muna (1870-1949) , ktorý bol považovaný za arahata, toho, kto zrealizoval najvyšší cieľ théravády (v tib.buddhizme šravakajány) a narazil som na jednu milú pasáž, ktorá potvrdzuje moje pochopenie a prístup k buddhistickej praxi všeobecne.

Veľa praktikujúcich podceňuje dôležitosť štúdia, ktoré by malo prebiehať minimálne súbežne s praxou, ak by ju aj nemalo o niečo predbiehať. Správny názor/náhľad je prvý bod Buddhovej Vznešnej Osemdienej Cesty. Je to prvý krok. Patrí do kategórie múdrosti, ktorú buddhizmus ropoznáva trojakú:



1. povstávajúcu z náčúvania (sem spadá aj štúdium literatúry)

2. povstávajúcu z premýšľania (o počutom, čítanom)

3. povstávajúcu z meditácie



Náhľad, alebo názor je práve to, čo vskutočnosti odlišuje rôzne systémy medzi sebou. Meditačná technika môže byť rovnaká, ale práve náhľad určuje jej výsledky a zhodnotenie skúsenosti z nej. Tým pádom aj plod/realizácia sa bude nevyhnutne líšiť. Toto je niečo, čo mnohí moderní new age/ezoterický učitelia proste nechcú vidieť a neustále tvrdia, že všetky cesty vedú do Ríma. Ľudia sa stým radi nechajú zmiasť, pretože potom nemusia vyberať medzi správnym a nesprávnym, keď všetko aj tak speje k jednému.

Ďaľšia častá chyba je dívať sa očami jedného systému na iný. Vtedy sa nám tiež bude celkom jasne zdať, že je to o tom istom, ale bude to omyl. Zohráva tu zase rolu faktor "náhľadu". Pristupujeme s jedným náhľadom ku všetkým tradíciám a myslíme si, že sú o tom istom.

Ale späť k meditácii. Meditácia je v určitom slova zmysle ulatňovanie náhľadu. V buddhistickej meditácii -všeobecne vzaté- máme dva štádiá: kľud (pal.: samatha, sans.: šamatha, tib.: šine) a vhľad (pal.: vipassana, sans.: vipašjana, tib.: lhatong). Prvá fáza skľudnenia mysli je známa skoro všetkým praktickým náboženstvám. Technika je v podstate rovnaká: sústredenie pozornosti na jeden objekt, čím dosiahneme vyprázdnenie mysli. Druhá fáza je viac-menej výsadne Buddhova "pikoška", ako dosiahnuť oslobodenie. Na jej uskutočnenie buddhistickom slova zmysle je nevyhnutné ustanovenie náhľadu na začiatku. V Slove Buddhovom sa veľmi podrobne dočítame, čo to je Správny názor/náhľad z pohľadu hínajány. Keď zavŕšime do určitej miery prax kľudu, ktorá je vyjadrená štyrmi buddhistickými vnormi, praktikujúci sa vracia na úroveň tzv. prístupového sústredenia (upačara samadhi) a podrobuje javy (dharmy) analýze. Javy vonkajšie, ale aj vnútorné, ako sú myšlienky, emócie, pocity a vnemy. Z tejto analýzy získava vhľad do prirodzenosti javov. Adžán Mun:



"....Je to typ chytrosti, ktorá je zahrnutá v prvých dvoch faktoroch Vznešenej Osemdielnej Cesty: Sammá-ditthi a Sammá-sankappo - Správny náhľad a Správne myslenie. A tieto slová sú zosobnené niekym, koho slová a činy vždy nasledujú princíp múdrosti.

Aj Správne samádhi (meditácia/kontemplácia) je závislé na analytickej, skúmavej múdrosti Správneho náhľadu, aby sa nestalo "kómatickým samádhi". Keď citta (myseľ) vstupuje do stavu kľudu, musí tam stále byť múdrosť, ktorá zohráva podpornú úlohu. Ako inak by tí, ktorí sú oddaní pochopeniu pravej prirodzenosti všetkých javov, správne pracovali s poznaním povstávajúcim v citta (mysli), alebo vo vonkajších javoch, s ktorými prichádzajú do kontaktu? Ak tam nie je múdrosť, ktorá by pomohla, človek robí chyby v posudzovaní."



Meditácia, ktorá nie je podporená náhľadom, Správnym náhľadom, sa podľa Adžána Muna stáva stavom tuposti, kómatickým, a nevedie k žiadnym skutočne duchovným výsledkom. Je to len tupé spočívanie, ktoré nás privedie do stavu zvierat a nižšie. Tu nadväzujem na svoj starší príspevok na tomto blogu:

Potom Kunzang povedal: „Praktikovať a zotrvávať pri tom iba v tupom, nepozornom, obyčajnom stave – to je úplne zbytočné, ak chceme napredovať štádiami na ceste, nie je tak?“ Odpovedal som:

Víťazný, inkarnácia Držiteľa bieleho Lotosu (piaty dalajláma Gjalwa Lobsang Gjatso) povedal:

V súčasnosti niektorí vravia, že keď myseľ iba odpočíva

To je náhľadom Mahámudry;

Ale to nie je skutočná Mahámudra.

A inkarnácia Mandžušrího, Sakja Pandita, povedal:

Mahámudra, ktorú praktikujú hlupáci

Obyčajne vedie do stavu zvierat.

Kvôli tomuto opakovane varujú učitelia madhjamiky,

mahámudry a dzogčhenu, že zotrvávanie bez bdelosti,

v stave tuposti a nepozornosti,

neprinesie výsledok v postupe štádiami cesty.

Toto nie len že je pravda,

Ale je to hlboký a najdôležitejší bod!

Keď niekto splynie s rovnosťou

Priestoru podobného samádhi,

V určitom bode vyšľahne skutočné poznanie z meditácie.

Neobmedzená jasnozrivosť, zázračné sily a vízie sa manifestujú,

A nakoniec človek zrealizuje dharmakáju.

Nepochopiac toto, môže človek zísť na zcestie

A zotrvať iba v tupom, neurčitom stave –

Potom meditácia zvädne a človek zadrieme.

Keď neprítomnosť mysli pretrváva, príde

Tuposť, nepozornosť, a nakoniec spánok;

Keď človek veľa medituje takýmto spôsobom,

Znovuzrodí sa v ríši zvierat.

Všetko toto, čo bolo povedané z lásky,

Musí byť pochopené.

Praktikovať meditáciu a pliesť si tieto dva stavy –

Ako piť mlieko zmiešané s vodou –

Sú spôsoby hlupákov;

Praktikovať meditáciu a jasne rozlišovať tieto dva,

Sú spôsoby múdrych.

Kunzang sa spýtal opäť: „Čo má robiť človek, keď zotrváva v rovnosti a pri tom utonie v nebdelom, obyčajnom stave?“ Odpovedal som:

Keď sa vytvoria oblaky, zatemnia

Čistú oblohu.

Ak ich odfúkne vietor

A rozptýli ich do desiatich smerov,

Znovu sa objaví prirodzená modrá farba

Oblohy.

Rovnako, keď stav tupej nepozornosti

Zatemní našu meditáciu,

Mali by sme vzpriamiť chrbát,

Pozdvihnúť pohľad,

Rozšíriť náš výhľad,

Zvýšiť bdelosť.

Nech sa rozšíri do nekonečna,

A potom ju necháme byť.

Takto rozlíšime čistú esenciu

Od odpadu;

Táto mentálna hmla sa rozplynie,

Ako keď miznú oblaky,

Ponechajúc kráľovské samádhi,

Zjavné a priehľadné, ako

Nepoškvrnené nebo.

Toto je najvyššia metóda

Na rozptýlenosť a

Povznesenie praxe.

Rigdzin šrí Singha povedal:

Mysle cítiacich bytostí ostanú roztrieštené,

Zatiaľ čo mysle Buddhov sú všetko zahrňujúce;

Ponechať myseľ rozľahlú a otvorenú ako priestor,

Je hlavná metóda na povznesenie praxe.

Z času na čas skúmaj myseľ

Analytickým vhľadom;

Uisti sa, že myseľ nie je nič uchopiteľné –

Že nemá ani stred, ani okraje –

A ponechaj tento objav, nech sa rozšíri.

Niekedy nechaj myseľ splynúť

S jasnou, bezoblačnou oblohou;

Nech je rozľahlá a dôstojná;

Ponechaj ju široko otvorenú

Ako nesmierny, všetko zahrňujúci priestor.

Keď budeš praktikovať takto, vyhneš sa chybám

Malátnosti, nebdelosti a ospalosti;

Tvoja skúsenosť vhľadu sa zväčší.

Potom, keď sa myseľ opäť stiahne,

Ako starý zvitok, ktorý sa sám zvinie,

Skúmaj pozorne myseľ, opäť a znovu:

To je základná inštrukcia.

Podivuhodné – zotrvávanie v žiarivej jasnosti,

Stave priestoru podobnej rovnosti!

Radostné – keď deň, alebo noc, vnútorné, alebo vonkajšie,

Otvorené, či zavreté oči, nerobia žiadny rozdiel v tvojej bdelosti.

Podivuhodné – keď sa objavuje svet tvarov,

Podobný dúhe v nemennom priestore dharmakáji!

Radostné – vyprázdnenie hĺbky samsáry,

Privádza všetky bytosti k osvieteniu!

Vy všetci, ktorých múdrosť je rozľahlá ako obloha,

Žiarivá, ako nezastreté slnko,

Číra ako kryštál, pevná ako neotrasiteľná hora –

Tebe vzdávam úctu a u Teba prijímam útočisko;

Udeľ mi vlny svojej priazne.

Potom, ako som toto povedal, jeho pochopenie náhľadu veľmi pokročilo a jeho realizácia sa stala nezmernou, ako priestor.