Zase som na niečo pre mňa zaujímavé narazil, totiž na online knihu "Tirupati Balaji was a Buddhist shrine" od K.Jamanadas, kde sa autor venuje historickým faktom o vzniku a pôsobení buddhizmu v Indii a jeho vplyvu na hinduizmus. Hinduizmu v modernom ponímaní. Pretože, ako som už písal TU, hinduizmus v dnešnej podobe neexistoval v časoch Buddhu. V tejto knihe som narazil na dosť veľa informácií, ktoré mi skoro až vyrážali dych. Napr.:Nikde nedokážeme nájsť a žiadny text brahminskej literatúry nevraví, že v pred buddhistických časoch boli brahmíni vegetariáni. V pred buddhistických časoch nebola krava nikdy posvätným zvieraťom a brahmíni tých časov veľmi obľubovali kravské mäso. Rigveda je najlepším svedkom tohto a rieka Charmnyavati je najlepším príkladom. Je tu dostatok informácii o tom, ako boli obidva jej brehy pokryté kožami a vody sa červenali od krvi kráv a iných zvierat ktorých mäso sa umývalo v jej vodách. Brehy rieky boli používané pre Yadyna a kravy boli používané v širokej škále ako obetiny v Yadyna.
Informácia dosť šokujúca, hlavne keď v súčasnosti v Indii je krava nedoknuteľná. Autor ďalej uvádza fakty o tom, ako napr. v starej Indii nebol zvyk stavať chrámy, neexistovali sochy hinduistických božstiev (až do Guptovskej éry), neexistovali rády sanjásinov a swámiov, to všetko bolo prebraté od buddhizmu. V Indii som sa čudoval, prečo majú hindu temple vždy niečo, ako stúpu, ktorá je vyložene buddhistickou architektúrou. Teraz sa mi to vyjasnilo. Išlo o zápas medzi upadajúcim brahmanizmom a oslabeným kastovným systémom s prekvitajúcim buddhizmom a džainizmom. Aby mohli brahmíni konkurovať, museli adoptovať buddhistické zvyklosti:
L.M.Joshi poznamenáva:
"Vo svojich prejavoch a spisoch spomínal často Swami Vivekananada rozličné buddhistické vplyvy na hinduizmus. Pozoroval, že "Moderný hinduizmus je zväčša Pauranika, to jest, po-buddhistický pôvodom." Poukázal, že hlavne buddhizmus bol zodpovedný za zastavenie, alebo zmenšenie zvyku pitia vína a zabíjania živých zvierat pre obetovanie, alebo jedlo v Indii. Správne vystopoval pôvod hindu sôch a chrámov k buddhistickým vzorom. O vzťahu vaišnavizmu (uctievanie Višnua) k buddhizmu vyhlásil, že "Buddhizmus a vaišnavizmus nie sú dve rozličné veci. Počas úpadku buddhizmu v Indii, prevzal hinduizmus niekoľko zásadných princípov jednania a spravil ich svojimi vlastnými a tie sú teraz známe ako vaišnavizmus." Tu musíme poznamenať, že vaišnavizmus neobsahuje len niekoľko hlavných princípov jednania. Swami v zkratke odkazuje k morálnym princípom a praxiam, ako sú ahimsa, karuna, maitri, úcta ku guruovi, ovládanie mysli a zmyslov jogou, atď., ktoré buddhizmus odovzdal/transmitoval vaišnavizmu. Ideál bódhisattvu a idea buddhavatara sa stali tiež nedieľnou súčasťou teológie vaišnavizmu." (Joshi:1977:348)
A ešte jeden fakt:
Hoci má moderná kultúra hinduizmu mnohé elementy buddhistickej kultúry, nie sú tieto dve identické. Hinduisti považujú Buddhu za tvorcu hinduizmu a uctievajú ho, ako božieho avatara; hinduizmus akceptoval všetky veľké a vznešené elementy buddhizmu. Tieto fakty nemenia historickú pravdu, že buddhizmus je rozdielny od hinduizmu a hinduizmus je rozdielny od buddhizmu. Hinduisti môžu uctievať Buddhu, pretože ich náboženstvo je široko postavené na náukách Buddhu. Buddhisti neuctievajú ani Višnua, ani Šivu, a ani nie je ich náboženstvo založené na Védach. (Joshi:p.330)
Práve čitam podobnú štúdiu od profesora Gombricha "How buddhism began", kde som sa zatiaľ mimo iné dočítal aj to, že napríklad pochopenie karmy bolo v pred buddhistických časoch rozdielne a vzťahovalo sa na jednanie (karmu) určené pre príslušné kasty. Nebol to všeobecný zákon príčiny a následku. Tieto podružné informácie mi to len potvrdili.
Na obrázku hore je znázornenie Višnua a v spodnej časti jeho uctievanie v podobe Buddhu.
Knihu je možné čítať TU.
P.S.: napísal som to aj na popud čítania posledného príspevku na mahayana.cz, čo je domovská stránka p.Studeného, ktorý sa považuje za jediného pokračovateľa českého mystika Květoslava Minaříka a ktorého najnovšia teória je, že K.M. bol avatár práve Višnua. Niektorí ľudia by si mali dať aspoň minimálnu námahu pred tým, než niečo napíšu, naštudovať si pôvodné zdroje a nemiešať zbytočne mahajánový buddhizmus s Višnuom a Minaříkom. Len tým, v očiach súdnych ľudí, strácajú na dôveryhodnosti...
...
7 komentárov:
Pripadá mi to zaujímavé... aj ked o tom viem len velmi malo. Povazujem ten vplyv za pravdepodobny. Aj ked tu bol asi aj opacny vplyv: totiz ze Buddha povodne vysiel z hinduistickych resp. yogovych vychodisk sojho casu, a len ked sa mu velmi v tom nedarilo, tak urobil samostatny krok (t.j. stredna cesta). Takze to vyzera na stastlive vzajomne ovplyvnovanie, ktore nakoniec prospelo obom.
Práveže ani nie. Podľa par historicky zameraných štúdií, čo som zatiaľ čítal, to vyzerá, že Buddha urbil niečo úplne nové, čo v jeho časoch nebolo. Veď si vezmi len pár charakteristík: prvý mníšsky rád (sangha), prvé mníšky na svete, prvé kláštory na svete, reformuloval náuku o karme do súčasnej podoby, bol proti kastovnému systému hoci veľa jeho žiakov pochádzalo z kasty brahmínov a kšátriov, atď.
V knihe prof.Gombricha som narazil na dobrú poznámku: totiž, že Buddha formuloval svoju náuku na základe dialógu s ostatnými duchovnými systémami tej doby. Keď si všimneš štruktúru sútier a spôsob, akým Buddha spravidla viedol dialóg, je to zrejmé: Buddha položí otázku, dotyčný odpovedá, Buddha použije to čo povedal, ale dá tomu iný význam...a už to frčí, až nakoniec tazateľ prehlási: "Výborne, pane, ako keď sa prevrátené obráti, alebo do tmy vnesie svetlo..." teraz ma napadá ako príklad len Angulimála Sutta, kde vrah Angulimála beží za Buddhom, aby ho zabil, ako svoju poslednú obeť, ale napriek tomu, že Buddha kráča normalne, nemôže ho Angulimála dobehnúť, až nakoniec vyčerpaný kričí: "Zastav, akseta, zastav!"
Buddha pokračujúc v chôdzi: "Ja som zastal, Angulimála, ty zastaň tiež."
Angulimála: Zatiaľ čo kráčaš, povedal si, asketa, "ja som zastal", a mňa, ktorý zastal nazývaš, že som nezastal. Pýtam sa ťa, asketa, ako si ty zastal a ja nie?
Buddha: Ja som zastavil navždy, Angulimála, tak, že som sa vzdal ubližovania všetkým tvorom. Ale ty si bezuzdný voči živým bytostiam. Tak som ja zastal a ty nie.
To bol len príklad, ktorý som mal po ruke.
Kedže Buddha musel reagovať na základe konfrontácie s okolím a tak formulovať náuku, vedie to často k dojmu, že vychádzal z hinduizmu, prípadne niektorí idú tak ďaleko, že tvrdia, že ho reformoval. Ale keď sa pozrieme na ranné obdobie, keď Siddhartha študoval u dvoch veľkých jogových majstrov svojej doby, nakoniec ich sklamane opúšťa s poznaním, že ich cesta nevedie k Oslobodeniu. Keď Buddha dosahuje Osvietenie, kloní sa k myšlienke, že nebude učiť, pretože by ho nikto nepochopil. Jeho Poznanie bolo niečo úplne nové v tej dobe.
Ak Ťa to zaujíma, môžeš si polistovať tu:
http://books.google.com/books?id=aIOY5g9npMEC&printsec=frontcover&dq=How+buddhism+began&lr=&as_drrb_is=q&as_minm_is=0&as_miny_is=&as_maxm_is=0&as_maxy_is=&as_brr=0&as_pt=ALLTYPES&hl=sk
Je to drsne scholastický text, ktorý nie je prijímaný bez výhrad (kritiku som čítal od Bhikkhu Bodhi), ale aj tak veľmi zaujímavý a podnetný.
:)
Kritika od Bhikkhu Bodhiho je tu:
http://www.abhidhamma.org/forums/lofiversion/index.php?t327.html
Napr k tomu, čo som písal vyššie:
Gombrich locates the Buddha's most radical departure from brahminism in his decision to make action or kamma rather than being the key to understanding existential reality. He stresses the revolutionary nature of the Buddha's teaching on kamma (karma), which he says "turned the brahmin ideology upside down and ethicized the universe," thus marking "a turning point in the history of civilisation" (p. 51).
trochu som zagooglil a ...
"Informácia dosť šokujúca, hlavne keď v súčasnosti v Indii je krava nedoknuteľná"
Brahmani boli indo-arijci, ti boli vtedy hocico ine len nie vegetariani a asketi :-) "The Vedas reflect the liturgy and ritual of Late Bronze Age to Early Iron Age Indo-Aryan speaking peoples in India. Religious practices were dominated by the Vedic priesthood administering domestic rituals/rites and solemn sacrifices." (http://en.wikipedia.org/wiki/Indian_religions#Vedic_tradition)
"dominance of priestly Brahmanic Hinduism declines with the appearance of mystical traditions (the oldest Upanishads, BAU, ChU and JUB besides the Shatapatha Brahmana) attacking the rigid ritualism available only to the elite, in favour of spiritual insight through asceticism and meditation. The rise of Buddhism at this time, according to tradition originating with Gautama Buddha, a 6th century BC Hindu prince, renouncing his status for enlightenment, is exemplary of this tendency." Mne to vypada tak ze Buddha prisel do doby kedy brahmanizmus dosiahol vrchol absurdity, niektori to postrehli a vidali sa opacne "Vedic Brahmanism of Iron Age India co-existed and closely interacted with the parallel non-Vedic shramana traditions.These were not direct outgrowths of Vedism, but separate movements that influenced it and were influenced by it. The shramanas were wandering ascetics. Buddhism and Jainism are a continuation of the Shramana tradition..." (http://en.wikipedia.org/wiki/Indian_religions#Shramana_tradition)
_/|\_
Aha! Vcera som pisal a asi som to neodoslal, alebo co, lebo dnes svoj prispevok nevidim.
CHcem len strucne zhrnut, co som pisal: asi mate ozaj pravdu.
Zistil som, ze Panajaliho Yoga sutra (co povazujem za standard jogy) a takisto Bhagavadgita vznikli az po Buddhovi a v nich uz je ahinsa pevnou sucastou. Takze je ozaj celkom pravdepodobne, ze s tym prisiel Buddha. Z toho asi vyplyva i to, ze BUddha asi nerobil jogu podla tychto dvoch standardov, ale len akusi askezu...ale bez nejakeho takeho vymakaneho postupu, ako je rajayoga.
sorry za chybny nick: som Arjunai
Cely epos Shrimad Bhagavatam, o ktorom tvrdia Hare Krishnaci ze pochadza z 3tis rokov pred Kristom je az "po-Buddhovsky", dokonca je tam Buddha minimalne 3x spominany, co len potvrdzuje datovanie.
Ale mozno ozaj islo o mohutnejsie anti-brahmanske hnutie, aj ked si myslim, ze Siddhartha, takisto ako Mahavira skor nasledovali svoju tuzbu po Poznani a neslo im o nejaky specialny spolocensky postoj.
Zverejnenie komentára