Buddhizmus a Hinduizmus

Zase som na niečo pre mňa zaujímavé narazil, totiž na online knihu "Tirupati Balaji was a Buddhist shrine" od K.Jamanadas, kde sa autor venuje historickým faktom o vzniku a pôsobení buddhizmu v Indii a jeho vplyvu na hinduizmus. Hinduizmu v modernom ponímaní. Pretože, ako som už písal TU, hinduizmus v dnešnej podobe neexistoval v časoch Buddhu. V tejto knihe som narazil na dosť veľa informácií, ktoré mi skoro až vyrážali dych. Napr.:

Nikde nedokážeme nájsť a žiadny text brahminskej literatúry nevraví, že v pred buddhistických časoch boli brahmíni vegetariáni. V pred buddhistických časoch nebola krava nikdy posvätným zvieraťom a brahmíni tých časov veľmi obľubovali kravské mäso. Rigveda je najlepším svedkom tohto a rieka Charmnyavati je najlepším príkladom. Je tu dostatok informácii o tom, ako boli obidva jej brehy pokryté kožami a vody sa červenali od krvi kráv a iných zvierat ktorých mäso sa umývalo v jej vodách. Brehy rieky boli používané pre Yadyna a kravy boli používané v širokej škále ako obetiny v Yadyna.

Informácia dosť šokujúca, hlavne keď v súčasnosti v Indii je krava nedoknuteľná. Autor ďalej uvádza fakty o tom, ako napr. v starej Indii nebol zvyk stavať chrámy, neexistovali sochy hinduistických božstiev (až do Guptovskej éry), neexistovali rády sanjásinov a swámiov, to všetko bolo prebraté od buddhizmu. V Indii som sa čudoval, prečo majú hindu temple vždy niečo, ako stúpu, ktorá je vyložene buddhistickou architektúrou. Teraz sa mi to vyjasnilo. Išlo o zápas medzi upadajúcim brahmanizmom a oslabeným kastovným systémom s prekvitajúcim buddhizmom a džainizmom. Aby mohli brahmíni konkurovať, museli adoptovať buddhistické zvyklosti:

L.M.Joshi poznamenáva:

"Vo svojich prejavoch a spisoch spomínal často Swami Vivekananada rozličné buddhistické vplyvy na hinduizmus. Pozoroval, že "Moderný hinduizmus je zväčša Pauranika, to jest, po-buddhistický pôvodom." Poukázal, že hlavne buddhizmus bol zodpovedný za zastavenie, alebo zmenšenie zvyku pitia vína a zabíjania živých zvierat pre obetovanie, alebo jedlo v Indii. Správne vystopoval pôvod hindu sôch a chrámov k buddhistickým vzorom. O vzťahu vaišnavizmu (uctievanie Višnua) k buddhizmu vyhlásil, že "Buddhizmus a vaišnavizmus nie sú dve rozličné veci. Počas úpadku buddhizmu v Indii, prevzal hinduizmus niekoľko zásadných princípov jednania a spravil ich svojimi vlastnými a tie sú teraz známe ako vaišnavizmus." Tu musíme poznamenať, že vaišnavizmus neobsahuje len niekoľko hlavných princípov jednania. Swami v zkratke odkazuje k morálnym princípom a praxiam, ako sú ahimsa, karuna, maitri, úcta ku guruovi, ovládanie mysli a zmyslov jogou, atď., ktoré buddhizmus odovzdal/transmitoval vaišnavizmu. Ideál bódhisattvu a idea buddhavatara sa stali tiež nedieľnou súčasťou teológie vaišnavizmu." (Joshi:1977:348)


A ešte jeden fakt:

Hoci má moderná kultúra hinduizmu mnohé elementy buddhistickej kultúry, nie sú tieto dve identické. Hinduisti považujú Buddhu za tvorcu hinduizmu a uctievajú ho, ako božieho avatara; hinduizmus akceptoval všetky veľké a vznešené elementy buddhizmu. Tieto fakty nemenia historickú pravdu, že buddhizmus je rozdielny od hinduizmu a hinduizmus je rozdielny od buddhizmu. Hinduisti môžu uctievať Buddhu, pretože ich náboženstvo je široko postavené na náukách Buddhu. Buddhisti neuctievajú ani Višnua, ani Šivu, a ani nie je ich náboženstvo založené na Védach. (Joshi:p.330)


Práve čitam podobnú štúdiu od profesora Gombricha "How buddhism began", kde som sa zatiaľ mimo iné dočítal aj to, že napríklad pochopenie karmy bolo v pred buddhistických časoch rozdielne a vzťahovalo sa na jednanie (karmu) určené pre príslušné kasty. Nebol to všeobecný zákon príčiny a následku. Tieto podružné informácie mi to len potvrdili.

Na obrázku hore je znázornenie Višnua a v spodnej časti jeho uctievanie v podobe Buddhu.

Knihu je možné čítať TU.

P.S.: napísal som to aj na popud čítania posledného príspevku na mahayana.cz, čo je domovská stránka p.Studeného, ktorý sa považuje za jediného pokračovateľa českého mystika Květoslava Minaříka a ktorého najnovšia teória je, že K.M. bol avatár práve Višnua. Niektorí ľudia by si mali dať aspoň minimálnu námahu pred tým, než niečo napíšu, naštudovať si pôvodné zdroje a nemiešať zbytočne mahajánový buddhizmus s Višnuom a Minaříkom. Len tým, v očiach súdnych ľudí, strácajú na dôveryhodnosti...

...

Dúha a Penor Rinpoche

Penor Rinpočhe vošiel posledný raz vo svojom živote do chrámu, kde sangha recitovala jeho mantru a krátko na to sa pred chrámom objavila dúha, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za veľmi priaznivý znak. Ale priznám sa, takúto dúhu som ešte nevidel! Penor Rinpočhe krátko na to umrel...

Dúhu nafilmoval jeden tibeťan, ktorý tam pracoval, svojim mobilným telefónom.

Čo vás robí NE buddhistom

Recenzia knihy "Čo vás robí NIE buddhistom" od Dzongsar Džamjang Khjentseho

Z úvodu do knihy:

"Takže, čo vás robí buddhistom? Nemusíte sa narodiť v buddhistickej krajine, alebo buddhistickej rodine, nemusíte nosiť róby, alebo si holiť hlavu, môžete jesť mäso a uznávať Eminema a Paris Hilton. To neznamená, že nemôžete byť buddhisti."

Ak by som mal niečo napísať o tejto knižke, ktorá je písaná veľmi moderne a poplatne dnešnej dobe, ale zároveň veľmi provokatívne, bez toho, aby som ju celú prekladal, začal by som asi so štyrmi stanzami, ktoré autor prezentuje čitateľovi, a ktorými ho akoby vyzýva:

1. Dokážete akceptovať, že všetky veci sú pominuteľné a že nie je žiadna esenciálna podstata/substancia, alebo koncept, ktorý by bol trvalý?

2. Dokážete akceptovať, že všetky emócie prinášajú bolesť a utrpenie a nie je žiadna emócia, ktorá by bola čisto príjemná?

3. Dokážete akceptovať, že všetky javy sú iluzórne a prázdne?

4. Dokážete akceptovať, že osvietenie je za konceptami; že to nie je dokonalé blažené nebo, ale namiesto toho oslobodenie z klamu?

Podľa autora, iba ak dokážete na všetky otázky odpovedať jednohlasné "áno", tak sa môžete skutočne považovať za buddhistov.

Kniha má štyri kapitoly, plus úvod a záver:

1. Výtvory/fabrikácie a pominuteľnosť

2. Emócia a bolesť

3. Všetko je prázdnota

4. Nirvána je za konceptami.

Autor začína celú knihu príbehom princa Siddhárthu, jeho mladosťou v prepychu a klame, ktorým ho obklopoval jeho otec, až kým nedošlo k slávnym štyrom vychádzkam za brány paláca, kde princ uvidel, starobu, chorobu, smrť a potulného askétu. V buddhistickej praxi často kontemplujeme tieto aspekty života, ale nie kvôli rozvinutiu beznádeje a pesimizmu, ale kvôli otvoreniu očí k skutočnosti, ako svet funguje. Pre Siddhárthu to bol štart, nie pesimistický, ale veľmi duchaplný štart duchovného hľadania konečného oslobodenia z utrpenia. Autor poukazuje na to, ako tieto veci vo svojich životoch prehliadame a myslíme si, že pominuteľnosť sa práve nám nejako vyhne:

"Možno si myslíme, že jedného dňa dosiahneme dokonalú zrelosť z lekcíí nášho života. Očakávame, že sa z nás stanú múdri starý mudrci, ako majster Yoda, neuvedomujúc si, že zrelosť je len ďalší aspekt rozkladu. Podvedome sme vábení očakávaním, že dosiahneme štádium, keď sa už nebudeme musieť na nič opätovne pútať. Jedného dňa dosiahneme "šťastný navždy." Sme presvedčený o predstave "vyriešenia." Je to, ako by všetko, čo sme doposiaľ zažívali, celý náš život až do tohto okamihu, bola len kostýmová skúška. Veríme, že naše hlavné vystúpenie ešte len príde a tak nežijeme pre dnešok. ... Pre väčšinu ľudí je toto nekonečné menežovanie, preskupovanie, zdokonaľovanie definíciou "žitia". V skutočnosti čakáme, kedy život začne."

Autor ďalej na veľa príkladoch ukazuje, čo to pominuteľnosť skutočne je, a ako funguje dokonca aj na "západe".

V ďalšej kapitole autor pokračuje v príbehu princa Siddhárthu, ktorý opúšťa prísnu askézu a usadá na podušku z trávy kuša, pod strom bódhi, kde príde hlavný útok Máru, vládcu nevedomosti. Útočí prostredníctvom svojich dcér, ktoré predstavujú rozličné typy emócií. Tu sa autor pozastavuje a rozvíja túto tému a ukazuje, ako to, čo považujeme za súčasné šťastie väčšinou vyústi v budúce utrpenie. Ako sa nechávame zlákať definíciou šťastia, ako je nám predkladaná spoločnosťou, reklamami, médiami a pod, a pritom každé takéto šťastie končí v utrpení, ktoré je v ňom samotnom prítomné:

"Emócie môžu byť detinské. Napríklad, môžete sa nahnevať, pretože druhý človek nie je nahnevaný a vy si myslíte, že by mal byť. Alebo môžete byť jeden deň znepokojený, pretože je váš partner príliš vlastnícky a ďalší deň, pretože nie je dostatočne vlastnícky. Niektoré emócie sú ohromujúce pre prípadného pozorovateľa, ako keď Princ Charles v tajnom momente flirtu, poznamenal svojej vtedy milenke Camille Parker Bowles, že by mu nevadilo, keby sa znovuzrodil ako jej tampón. Niektoré emócie sa manifestujú, ako arogancia, ako keď osadníci Bieleho Domu ohromujú ich ideami slobody vo svete. Nanucovať svoje osobné názory druhým skrz silu, vydieranie, klamanie, alebo jemnou manipuláciou je takisto súčasť našej emočnej aktivity. Američania pociťovali seba-uspokojivé emócie, keď George Bush z lietadlovej lodi USS Abraham Lincoln, deklaroval víťazstvo nad Irakom, hoci v skutočnosti vtedy vojna sotva začala. ... Všetky tieto rozličné emócie a ich následky pochádzajú z neporozumenia, a toto neporozumenie pochádza z jedného zdroja, ktorý je koreňom nevedomosti - pripútanosti k ja."

Ďalej sa autor zaoberá Siddhárthovým objavením vzájomnej závislosti veci, neexistencie nezávislej podstaty. Toto poznanie sa v buddhizme nazýva prázdnotou, šúnjatou a býva často zle chápané, pokiaľ nie je dostatočne študované. Autor v knihe rozoberá prázdnotu veľmi jednoducho a pragmaticky, bez veľkej filozofie, pekne na bežných príkladoch:

"Hoci Siddhártha zrealizoval prázdnotu, prázdnota nebola vyrobená Siddharthom, ani nikým iným. Prázdnota nie je výsledok jeho zjavenia, ani nebola rozvinutá ako teória, ktorá urobí ľudí šťastnými. Keby ju Siddhártha učil, alebo nie, prázdnota by vždy bola prázdnotou, hoci paradoxne nemôžeme v skutočnosti ani povedať, že prázdnota vždy bola, pretože je mimo čas a formu. Prázdnota nesmie byť intepretovaná ani ako negácia existencie - to jest, nemôžeme povedať, že tento relatívny svet tiež neexistuje - pretože, aby ste niečo negovali, musíte priznať, že je tu na prvom mieste niečo je, čo chcete negovať. Prázdnota nemaže našu každodennú skúsenosť. Siddhártha nikdy nepovedal, že namiesto toho, čo zažívame existuje niečo veľkolepé, lepšie, čistejšie, alebo božskejšie. Nebol ani anarchistom, ktorý by odmietal zjavnosť, alebo funkčnosť našej svetskej existencie. Nepovedal, že nie je žiadna dúha, ani šálka čaju. Môžeme si užívať našu skúsenosť, ale to, že niečo prežívame neznamená, že to skutočne existuje.... Klasický buddhistický príklad ilustrujúci prázdnotu je lano a had. Povedzme, že tu je zbabelý muž, ktorý sa volá Jack, ktorý má fóbiu z hadov. Jack vchádza do matne osvetlenej miestnosti, uvidí hada zvinutého v rohu a spanikári. V skutočnosti sa díva na pruhovaný opasok Giorgo Armani, ale v hrôze si zle vyložil, čo vidí do takej miery, že môže zomrieť od ľaku - smrť spôsobená hadom, ktorý v skutočnosti neexistuje. Kým je pod dojmom, že je to had, bolesť a úzkosť, ktoré zažíva je to, čo buddhisti nazývajú "samsára", čo je mentálna pasca. Našťastie pre Jacka, jeho kamarátka Jill vchádza do miestnosti. Jill je pokojná a rozumná a vie, že Jack si myslí, že vidí hada. Môže zapáliť svetlo a vysvetliť Jackovi, že tu nie je žiadny had, že to je v skutočnosti opasok. Keď sa jack presvedči, že je v bezpečí, táto úľava nie je nič iné, než to, čo buddhisti nazývajú "nirvána" - oslobodenie a sloboda. Ale jackova úľava je založená na klame nebezpečnej bytosti, ktorá bola odvrátená, hoci tu v prvom rade nebol žiadny had a nič, čo by spôsobilo jeho utrpenie.

Je dôležité pochopiť, že zapálením svetla a ukázaním, že tu nie je had Jill tiež hovorí, že tu nie je žiadna absencia hada. Inými slovami, nemôže povedať "Had je už preč", pretože had tam nikdy nebol. Nenechala hada zmiznúť, ani ako Siddhártha nevyrobil prázdnotu. Kvôli tomuto trval Siddhártha na tom, že nemôže zmiesť preč utrpenie druhých mávnutím ruky. Môže iba vysvetliť z vlastnej skúsenosti, že tu v prvom rade žiadne utrpenie nebolo, čo je ako pre nás zapálenie svetla.

Keď našla Jill Jacka zmrznutého v hrôze, mala niekoľko možností, čo spraviť. Mohla priamo ukázať, že tu nie je žiadny had, alebo mohla použiť zručnú metódu, ako je vyhnanie "hada" z miestnosti. Ale ak je Jack tak vyľakaný, že je neschopný rozlíšiť hada od opasku hoci je zažaté svetlo, a ak by Jill nebola zručná, mohla by potom veci v skutočnosti ešte zhoršiť. Ak by mávala opaskom pred Jackovou tvárou, mohol by zomrieť na infarkt. Ale ak je Jill zručná a vidí, že Jack je zmätený, môže povedať "Áno, vidím hada" a opatrne vyniesť opasok, aby sa mohol Jack cítiť za nejaký čas bezpečne. Možno potom, keď sa uvoľní, môže ho jemne viesť k bodu, keď uvidím, že tu od počiatku nebol žiadny had.

Siddhárthove náuky sú metódy pre takéto oslobodenie. Dharma je niekedy nazývaná svätou, hoci v skutočnosti nie je v buddhizme žiadna božskosť. Cesta je metóda, ktorá nás vedie z jedného miesta na druhé; v tomto prípade nás cesta vedie z nevedomosti k neprítomnosti nevedomosti. Používame slovo svätá, alebo vznešená, pretože múdrosť dharmy nás môže oslobodiť zo strachu a utrpenia, čo je vo všeobecnosti úloha božstva."

V poslednej kapitole autor vyvracia rôzne zlé pochopenia, čo to nirvána je a čo nie:

"Nirvána, osvietenie, oslobodenie, sloboda, nebo - to sú slová, ktoré mnohí ľudia vyslovujú a len niekoľký skúmajú. Aké to je vstúpiť do jedného z týchto stavov? Hoci si môžeme myslieť, že nirvána je úplne odlišná od neba, naše verzie neba a nirvány majú zhruba rovnaké charakteristiky. Nebo/nirvána je miesto, kam pôjdeme keď umrieme po mnohých rokoch platenia poplatkov, robenia praxe, a keď sme boli dobrí občania. Stretneme mnohých našich starých kamošov, pretože to je miesto, kde sa stretávajú všetci "dobrí" mŕtvy ľudia, zatiaľ čo všetci nie-tak-dobrí mŕtvy ľudia trpia tam dolu. Môžeme konečne vyriešiť záhady života, dokončiť začatú prácu, dopriať si odškodnenia a možno vidieť do našich minulých životov. Malé deti bez pohlavných orgánov poletujú okolo nás robiac náš pancier. Náš pobyt spĺňa všetky potreby a túžby a sme dobre situovaní v komunite ostatných nirvánčanov, ktorí dodržujú pravidlá. Nemusíme zamkýnať okná a dvere a pravdepodobne tu nie je potreba polície. Ak tu sú politici, sú všetci dôveryhodní a čestní. všetko je tak, ako si želáme, je to ako veľmi príjemný domov dôchodcov. Alebo si možno niektorí z nás predstavujú najčistejšie z čistých bielych svetiel, priestrannosť, dúhy a obláčiky, na ktorých odpočívame a praktikujeme naši schopnosti jasnovidnosti a vševednosti. Nebojíte sa žiadnej smrti, lebo už ste mŕtvy a nie je čo stratiť. Jediná starosť môže byť strach o našich drahých priateľov a členov rodiny, ktorých sme za sebou zanechali.

Siddhártha považoval všetky tieto verzia posmrtného života za fantázie."

V ďalšom autor vyvracia aj klasické nepochopenie, že cieľom duchovnej snahy je trvalé šťastie. Pritom nirvána je "definovaná", ako neprítomnosť utrpenia a delúzie. Koniec klamu. Šťastie je tiež pasca. Na otázku, ako je oslobodenie pociťované dáva autor opäť trefný príklad: bolesť hlavy. Vieme, aká to je úľava, keď hlava prestane bolieť, ale teraz, keď nás nebolí nás to nerobí definitívne šťastnými.

V závere sa povenoval aj mojej obľúbenej téme v časti "Náhľad je konečný vzťažný bod":

"Náhľad je jadrom každého náboženstva. Na medzináboženskej konferencii nemáme na výber, len byť diplomatický a súhlasiť, že všetky náboženstvá sú v zásade rovnaké. Ale v skutočnosti majú veľmi rozdielne náhľady a nikto iný, než vy sami, nemôže posúdiť, či je jeden náhľad lepší, než druhý. Iba vy sám, ako individualita, s vašou vlastnou mentálnou kapacitou, chuťou, pocitmi a výchovou si môžete vybrať náhľad, ktorý pre vás funguje.“

Autor vysvetľuje základný buddhistický náhľad, tzv. Štyri pečate, ktoré sú:

1.všetky zložené veci sú pominuteľné

2. všetky emócie sú utrpením (všetky veci poškvrnené vášňami sú utrpením)

3. všetky javy sú bez vrodenej existencie (nezávislej podstaty)

4. nirvána je za konceptami (alebo tiež, konečný mier)

Vlastne celá kniha sa točí okolo týchto štyroch výrokov, ktorými definoval svoju náuku Buddha sám.

Knihu veľmi odporúčam, nie len pre začiatočníkov, ale aj „pokročilých“ praktikujúcich buddhistov.

Môžete si ju objednať napr. TU. počítať si v nej online môžete TU.

Enjoy! :)

Ako som bol v Indii

Šli sme na vlastnú päsť, cesta bola Dehradun, kde sme zotrvali v Mindroling Monastery na iniciáciách Rinčhen Terdző. Bola tam prítomných veľa vysokých lámov. Na prvom obrázku je Ősel Dordže, tibetský jogín, ktorý nám odovzdal praxe na ochrancov. Na druhom obrázku je mladý Dudžom Rinpočhe, inkarnácia tela. Od neho sme obdržali Dudžom Tersar Ngondro. Bol ohromný, jeho slová boli plné živej múdrosti, čo by ste od mladého chalana nečakali. Teda ja som bol veľmi milo prekvapený. Celkovo tam šla

z týchto ľudí veľká pokora a súcit. Okrem nich sme navštívili ešte mnohých ďalších lámov, ako napr. mladého Dilgo Khjenste Rinpočheho a pod. atmosféra bola veľmi priateľská.

Rewalsar - jazero Tso Pema, miesto spojené s Guru Rinpochem a Mandaravou.
Chodili sme robiť prax do jaskyne Guru Rinpocheho, veľmi silne miesto, veľmi
pokojne a príjemné. Okolo boli tie známe jaskyne, kde sú skrytý buddhistický
jogíni. Stretli sme tam jedného mladého francúza, čo tam bol už tri mesiace
a chcel ešte ostať. Navštívili sme tam Ontul Rinpočheho, línia drikung
kagyu. V Mindrolingu bolo veľa ngakpov, ale niektorí mali často
reči, ze ten a ten je falošný ngakpa, že si len tak dal ngakpa zen a pod.
Tak, aby som v tom mal raz a navždy jasno, šiel som sa na to spýtať Ontul
Rinpočheho, ktorý často dáva svojim žiakom sľuby ngakpov a veľa jeho žiakov
nosí ngakpa zen - dvaja západniari od neho boli aj v Mindrolingu. Povedal
mi ,že keď mám plnú tantrickú iniciáciu, nepotrebujem špecáalne sľuby
ngakpov. Že niekedy sa dávajú, aj on niekedy dáva, ale tantrické samaje sú
defacto ngakpovske sľuby. Takto som to chápal aj ja. :o)

Bir - ak sa to tak piše, malá dedinka pod Himalájami, kde žijú tibeťania a má
tam monastériu Dzongsar Khyentse Rinpočhe, ktorý bol toho času na retreate,
tak sme ho nenavštívili. Ale kúpil som si od neho bomba knihu, ktorú som už
dlhšie registroval - What Makes You Not A Budhdhist! Veľmi dobré čítanie.

Dharamsala/McLoud Ganj - veľmi turistické miesto, ale aspoň tam boli dobré
reštaurácie, kde varili aj niečo iné než dhab, momo, thukpa, chowmei. Takže
sme si tam dobre dávali do bruška. :o) Ale inak celkom príjemné. Navštívili
sme tibetskú doktorku, meno si nepamätám, ale ževraj napísala niečo, čo je
preložené aj do angličtiny. Chytila mi pulz a vraví, že mi nič nie je, že
len niečo so žalúdkom - čo je v Indii pre západniara normálne. Ale že inak som zdravý. Prišlo mi to také nejaké povrchné. Asi sa jej nechcelo.

Šli sme nazad do Dehradunu na iniciácie a potom vlakom do Bodhgaje.

Bodhgaja - cesta vo vlaku 26hod. Našťastie bol klimatizovaný. Bodhgaja mi
prišla, ako taký skanzen, kde všetci indovia zarábaju na buddhizme. Nemal
som tam žiadny špecialny spirituálny feeling, rozhodne nie taký, ako v
Rewalsare. Navštívili sme aj japonsky chrám, aj Bhutánsky.

Rajgir - slávny Supí vrch, kde Buddha učil pradžňaparamitu. Japonci tam
postavili shanti stúpu. Hore sa ide lanovkou. Vedľa stúpy je japonsky chrám. Inak veľmi pekný park s množstvom malých stúp a veľa drzích opíc.

Nálanda - k riunám sme sa nedostali prišli sme 12min pred záverečnou a
proste sa nedali ani uplatiť. Kua! Šli sme aspoň do múzea, že multimediálne
múzeum, kde nám pušťali "3D" film. Strašné! :o)

Váranasi - Šivovo mesto, známe gháty na Gange, kde sa všetci kúpu a kde sa
dávajú všetci spáliť. Videli sme jednak kremačné gháty, kúpacie gháty,
večernú púdžu Gange, kde boli stovky ľudí, ranné kúpanie v Gange. Ganga je
tu už špinavá, nenamčcil som si ani prst. ale mali sme tu bomba hotel s
bazénom, čo sme využívali. Po všetkých guesthousoch konečne luxus. Do mesta
sme chodili minimálne, vlastne sme poriadne v meste ani neboli. Navštívili
sme tam pár chrámov a aghori ašram. Bola tam hustá doprava, človek ledva
prešiel cez cestu.

Sarnáth - miesto kde Buddha prvý raz učil. Rozsiahle vykopávky. Veľka stúpa
z Ašokovej éry. Dojem dosť muzeálny.

Kathmandu - veľmi pekné miesto. Pri Bodhanath stúpe sa mi tlačili slzy do
očí, nejak ma to tam dojalo. Šli sme pozrieť Swayambunath stúpu, tiež veľmi pekné. Navštívili sme maliarov thaniek a aj miesto kde sa robia sošky.

No a odtiaľ sme už išli domov. Tak to je v skratke naša cesta. Určite sa
vrátim.

A na záver pár videí, robených mobilom:

Počas iniciácie v Mindrolingu:



Vnútri stúpy počas iniciácie:



Okolo jaskyne Guru Padmasambhavu:



Mahábodhi temple, Bodhgaja:


Vnútri Mahábodhi templu:



Bodhanath stúpa, Kathmandu:

Pojednanie o karme

Nasledujúce som nedávno našiel na nete a prišlo mi to ako doplňujúce info k diskusiám o karme (pal.: kamma), ktoré sa tu viedli. Prvá časť článku je výňatok z: Giving Rise to Discernment by Thanissaro Bhikkhu, from Meditations: Forty Dhamma Talks, kde sa pojednáva predovšetkým o rozlišovaní. Druhá časť je prekladom pálijskej Kamma Sutty (Rozprava o karme/činoch). V prvej časti som zamenil pálijské kamma za sanskritské karma, čo je všeobecne známejší termín.

Päť síl – súbor faktorov, ktoré vyúsťujú v rozlišovanie – je zaujímavých, pretože začínajú nie názormi, ktoré by ste počuli od niekoho iného o tom, čo je buddhistické rozlišovanie. Začínajú kvalitou presvedčenia. Presvedčenia o čom? Presvedčenia o princípe karmy. To je to, čo nás privádza k presvedčeniu, že na našich činoch záleží. Niektorí ľudia majú problémy s náukou karmy, ale v čo presne chce Buddha, aby sme verili, keď nás žiada mať presvedčenie v karmu? Za prvé, čin sa skutočne stal – nie je to ilúzia. Za druhé, vy ste skutočne zodpovedný za svoje činy. Nie je tu žiadna vonkajšia sila, ako hviezdy, alebo nejaké dobré, či zlé bytosti, ktoré jednajú skrz vás. Keď ste pri vedomí, vy ste ten, kto sa rozhoduje, čo robiť. Za tretie, vaše činy majú výsledky – nie je to len nápis na vode – a tie výsledky môžu byť dobré, alebo zlé v závislosti na kvalite zámeru za činom.

Takže náuky o karme vás postavia do zodpovednosti za smerovanie vášho života. Je dobré v túto náuku veriť. A ako sa to vzťahuje k rozlišovaniu? Dáva to základ pre otázky, ktoré si budete klásť, aby rozlišovanie povstalo. A keďže princíp karmy kladie veľký dôraz na potrebu jednať so šikovným zámerom, aby sme dosiahli žiaduce dobré výsledky, základnou otázkou je: ako môžete rozlíšiť, či je zámer spôsobilý, alebo nie je dobrý (v origináli doslova zručný, alebo nezručný)?

Zároveň s presvedčením potrebujete kvalitu bdelosti: uvedomenie, že ak nie ste opatrný vo svojich činoch, môžete vytvoriť mnoho utrpenia sebe, aj tým okolo vás. Hovorí sa, že bdelosť tvorí základ pre rozvoj piatich síl, ktoré vedú až po rozlišovanie. Je kvalitou, ktorá vás uisťuje, že budete venovať blízku pozornosť voči tomu, čo robíte, bližšiu pozornosť k vašim zámerom, bližšiu pozornosť k výsledkom vašich činov – ako v úryvku, kde Buddha poučuje Rahulu, svojho syna. Pred tým, než niečo spravíte, povedal Rahulovi, opýtajte sa sami seba, „Aký tu je zámer? Prečo to robím? Bude to viesť k utrpeniu, alebo nie?“ Iba ak bude zámer vyzerať dobrým, môžete podľa neho jednať. Potom, počas činnosti, skontrolujte výsledok vášho činu. Potom, ako ste uskutočnili čin, skontrolujte to opäť, pretože zatiaľ čo sú niektoré výsledky okamžité, iné sú dlhodobé. Takže presvedčenie o karme zameria vašu pozornosť na správne miesto a prinúti vás pýtať sa správne otázky. Bdelosť dáva nutnosť pre vaše skúmanie. A tieto dve vedú k rozlišovaniu.

Zdroj: http://www.audiodharma.org/documents/paramis/DiscernmentTB.html

Kamma Sutta

Z pálijštiny preložil Thanissaro Bhikkhu

„Mnísi, budem vás učiť novú a starú kammu, zánik kammy a cestu praxe vedúcej k zániku kammy. Počúvajte pozorne. Budem hovoriť.

„Čo je teraz, mnísi, stará kamma? Na oko sa má nahliadať, ako na starú kammu, vytvorené a chcené, schopné pociťovania. Ucho... nos... jazyk... telo... intelekt (myseľ) má byť nahliadaný, ako stará kamma, vytvorený a chcený, schopný pociťovania. Toto sa nazýva stará kamma.

A čo je nová kamma? Akúkoľvek kammu človek činí s telom, rečou, alebo intelektom (mysľou): to sa nazýva nová kamma.

A čo je zánik kammy? Ktokoľvek dosiahne uvoľnenie, ktoré povstáva zo zániku telesnej kammy, verbálnej kammy a mentálnej kammy: to sa nazýva zánik kammy.

A ktorá cesta praxe vedie k zániku kammy? Práve táto osemdielna cesta: správny náhľad, správne rozhodnutie, správna reč, správne konanie, správny spôsob života, správne úsilie, správna bdelosť, správne sústredenie. Toto sa nazýva cesta praxe vedúca k zániku kammy.

Tak, mnísi, som vás učil novú a starú kammu, zánik kammy a cestu praxe vedúcu k zániku kammy. Čokoľvek môže urobiť učiteľ pre prospech jeho žiakov, zo sympatie k nim, to som pre vás spravil. Tamto sú päty stromov, tam sú prázdne príbytky. Praktikujte džhánu, mnísi. Nebuďte nedbalí, aby ste neskôr neľutovali. To je môj odkaz pre vás.“

Zdroj: http://www.accesstoinsight.org/tipitaka/sn/sn35/sn35.145.than.html

Zo života súčasného jogína

Dovolím si tu uviesť malú ukážku zo životopisu, ktorý celý nájdete na tejto stránke. V ukážke sa zhruba popisuje buddhistická prax tantry, ako aj niektoré podstatné body praxe, napr. rozvoj bódhičitty pred praxou (...až kým nezvlhnú oči), ale aj nutnosť pestovania správneho náhľadu. Ďakujem Andrejovi za tento pekný preklad!

Celý článok nájdete: http://csdharmablog.blogspot.com/2009/01/ivotopis-sasnho-jogna-ctihodnho-lobzang.html


Zintenzívnenie praxe
Pokiaľ sa jedná o spôsob ako praktikovať tantru, Láma Congkhapa veľmi zdôrazňoval, že praxi štádia zavŕšenia by mala predchádzať hlavne prax štádia rozvoja. Obecne trvá zdokonalenie štádia rozvoja tri roky. Nasledujúc radu Congkhapu som sa rozhodol najprv zavŕšiť meditáciu štádia rozvoja. Po tom, čo som sa takto rozhodol, snívalo sa mi o starej pani, ktorá mi darovala veľmi lahodné jedlo, niečo čo vyzeralo ako roztopené maslo a čhang v trojuholníkovom pohári. Obetina bola mimoriadne lahodná a tak som to celé vypil. Potom som jej povedal, že aj keby to bolo roztopené maslo, tak by som to dokázal vypiť celé. Cítil som veľkú nádej, že ak budem praktikovať, môj potenciál určite dozreje, tak som urobil pevné rozhodnutie praktikovať úprimne. Najprv som začal meditovať na štádium rozvoja a nasledoval som systém Čakrasamvaru. Každý deň som robil dve meditačné sedenia. Na začiatku každého sedenia som stručne meditoval bod po bode na štádium rozvoja. Okrem toho som meditoval aj na nejaký aspekt štádia zavŕšenia, aj keď počas týchto sedení som meditoval hlavne na Stupne cesty k osvieteniu (Lam Rim). V tom čase som cítil k tomu miestu silný odpor. Aby som odvrátil také myšlienky, čítal som životopis Milaräpu a to mi pomohlo. Z hĺbky srdca sa ma dotkla jeho odvaha a konečné dosiahnutie osvietenia. Slzy mi stekali po lícach, keď som čítal o ťažkostiach, ktoré podstupoval a modlil som sa k nemu s jednobodovým sústredením. Po tom, som už nikdy nemal takú averziu k zotrvávaniu v meditácii. To miesto bolo na zimu príliš chladné, tak som sa presunul na miesto, ktoré používali dedinčania pre kravy a jeden mesiac som sa tam v jeseni zdržal. Aj tam však bolo pre mňa príliš chladno a tiež to bolo veľmi ďaleko, aby som mohol ísť žobrať, tak som sa presunul do prázdnej chyže pri Gen Ješe Thobdänovi a ostal som tam na zimu. Pred týmto posledným sťahovaním, som občas, keď som robil vizualizácie mojich praxí štádia rozvoja, mal skúsenosť neobvyklého svetla. Hoci moja hlavná prax bola Heruka, tiež som denne praktikoval Vadžrajogíni. Počas rituálu vytvorenia seba ako božstva Vadžrajogíni prichádza krok, v ktorom sa vykonáva mentálna recitácia, ktorú som robil dvakrát denne po dobu dvadsiatich dní. V tej dobe som použil nejaké peniaze, ktoré boli darované pre dobro ľudí, ktorí zomreli, čo zatemnilo moju myseľ. Tak som sa rozhodol nepoužívať také obetiny, ktoré boli darované za mŕtvych, mysliac si, že to bude nakoniec môj pád. Nuž ten pustovník, ktorý vlastnil chyžu, kde som sa zdržiaval, sa mal vrátiť a tak som musel odísť. Nemal som odvahu stať sa takým ako Milaräpa a žiť bez jedla, ale zároveň som bol odhodlaný nedotýkať sa darov, ktoré ľudia vystavili v mene mŕtvych.
Jedného dňa, ako sa blížilo leto, som sa vydal hľadať jaskyňu, v pustom údolí, ktoré je naproti Dhauladharskému pásmu, nad kopcom, kde sa zdržiaval Gen Ješe Thobdän. Myslel som si, že by som tam mohol ostať na noc a tak som si zobral nejaké potreby a na chrbát som si vyložil posteľné prádlo. Keď som došiel do údolia, miesto toho, aby som našiel jaskyňu, som len zistil, že to je úbohé miesto pokryté skalami a ďalšími skalami. Medzi všetkým tými skalami som bol úplne skľúčený. Obecne som začínal deň recitovaním modlitby Gurujógy šiestich sedení. Potom, keď som si dal čaj, som pozoroval svoju motiváciu a ak som nebol schopný rozvinúť taký správny postoj - prianie prospieť druhým - , že mi zvlhli oči, moje cnostné činy nemali moc a v ten deň nebolo moje srdce v mieri. Nech zomriem sám v mojej jaskyni bez toho, aby mi bol niekto nablízku, ako keď v neobývanom údolí zomrie divý kôň. Ak sa toto prianie naplní, budem úplne spokojný. Modlil som sa rovnako ako Milaräpa, ale nedokázal som nájsť žiadne miesto, kde by som ostal a noc sa rýchlo približovala. Avšak práve vtedy som mal víziu svetla. Dokonca aj keď som zavrel oči vízia nezmizla. V skutočnosti, keďže to bola mentálna manifestácia, keď som zatvoril oči, ešte zosilnela. Potom som analýzou objektu pozorovania, zistil, že je to prázdny priestor naplnený všetkoprestupujúcim svetlom a rôznymi kvetmi. Tá skúsenosť bola neopísateľná. Keď som mal túto skúsenosť, robil som mentálnu recitáciu Vadžrajogíni a bolo to asi na desiaty deň desiateho mesiaca tibetského kalendára, keď vo mne prvýkrát povstalo intenzívne, blažené teplo. Teplo začalo v pupku, bola to skúsenosť podobná vyskakujúcim iskrám ohňa.
Tej noci som mal veľmi významný sen, kde som videl znaky ohľadom mojej úspešnej návštevy na Západe. Zatiaľčo som meditoval na svetlo, dokázal som ho rozšíriť, či stiahnuť na veľkosť malej bodky. Niekedy som meditoval na to svetlo v pupku, avšak väčšinou som nasledoval systém Heruku s piatimi božstvami, ktorý som uprednostňoval a meditoval som na svetlo v srdci. Dôvod, pre ktorý som to robil, bol, že keď som si zobral svetlo ako objekt pre sústredenie mysle, mohol som bez obtiaži pohybovať svojou energiou kamkoľvek som chcel. Teda dokázal som bez nejakých ťažkostí sústrediť svoju myseľ v srdci a tam meditovať. Kým som robil takúto meditáciu, objavovala sa vo mne zvláštna blaženosť. Hoci to nebola úplná blaženosť, bola určite lepšia než akékoľvek obyčajné potešenie. Preto som súhlasil s Khedrub Sengge Ješem, ktorý povedal: "Po veľkej blaženosti, môžeme, ak naozaj praktikujeme, zakúsiť zvláštnu blaženosť."
Takže vďaka tejto malej skúsenosti som praktikoval túto metódu s väčším úsilím. Recitoval som krátke manuály Guhjasamadži, Héruku a Jamantaku a vložil som svoju silu a úsilie do hlavnej praxe meditovania na metódu miesto múdrosti. Keď som túto prax nasledoval po jeden rok, získal som významné dosiahnutie. Bol som schopný vtiahnuť energiu do ústredného kanála. Ako povedal Congkhapa, človek by si mal všímať znaky, keď vstúpi prána do ústredného kanála. V mojom prípade, som si mohol tieto znaky všímať, ale neobjavovali sa rýchlo. Moja skúsenosť bola, že prána len ťažko prestupovala čakrami môjho tela. Niekedy som sa cítil odradený, ale nevzdal som sa, lebo som nemohol robiť nič lepšie, než túto meditáciu.

Prax štádia zavŕšenia
Od tej doby som nemohol pokračovať v meditácii na štádium rozvoja a bol som prinútený zmeniť svoju meditáciu na štádium zavŕšenia. Naozaj neviem, čo spôsobilo túto zmenu, ale mohlo to byť spôsobené objavením sa svetla alebo tým, že som meditoval na štádium rozvoja v mojich minulých životoch. A tak mysliac si, že by nebol rozdiel v tom, či dokážem vytvoriť realizáciu štádia zavŕšenia, som ostal pri meditácii na štádium zavŕšenia. Niekedy, dokonca aj keď prána neprestupovala mojími čakrami, som sa nenechal odradiť, ale posilnil som svoje odhodlanie praktikovať meditáciu aj za cenu svojho života. Niekedy, keď sa prána odchýlila od čakier, zostúpila dole do môjho pravého a ľavého stehna, čo mi spôsobovalo ukrutnú bolesť. Takéto ťažkosti trvali dva či tri roky. Potom sa však rok po roku moja prax zlepšovala. Ako prešiel čas, začali mi ľudia nosiť viac a viac darov, ale ja som naďalej jedol to isté jednoduché jedlo ako predtým. Všetky dary som odkladal stranou, obzvlášť tie, ktoré mi darovali v mene zosnulých ľudí a daroval som ich vysokým lámom. Môj systém meditácie sa týka vytvárania blaženého tepla. Ale len vytvorenie blaženého tepla v tele nestačí, malo by vstúpiť do ústredného kanála, lebo ak teplo ostáva mimo centrálneho kanála, je blaženosť neúplná. Ak by sa stalo toto, neuspokojili by ste sa s blaženosťou a začali by sa objavovať rôzne znamenia. A medzi tými skúsenosťami je nebezpečie vzdania sa sľubov. Hovorím to z vlastnej skúsenosti: v tomto štádiu je túžba na vrchole. Ak nedokážete dosiahnuť dostatočnú blaženosť, hrozí nebezpečie, že budete viac pritahovaný k ženám. Z tohoto pohľadu by som povedal, že je tento systém meditácie nebezpečný. Pokiaľ ide o mňa bol som schopný sa takým prekážkam vyhnúť prostredníctvom praxe bdelosti. Väčšinu tejto meditácie som robil v lese nad Tibetan Children´s Village. Štruktúra mojej meditácie na toto a na iné praxe bola založená na altruistickom zámere pomáhať druhým. Dosiahol som pevnú realizáciu a pochopenie pre zvláštnu kvalitu altruistickej ašpirácie pre osvietenie. Toto bolo vďaka láskavosti J.S.Dalailámu, ktorý nám, každému z nás neustále vyvetľoval, že my sme len jedna osoba, zatiaľ čo ostatní sú nespočetní. Vložil som energiu do rozvíjania altruistickej apširácie pre osvietenie kontemplovaním rovnosti všetkých cítiacich bytostí, ktoré sú v esencii rovnaké v tom, že sú zbavené šťastia a sú lapené v utrpení. Vďaka sile tohto altruistického postoja sa moja meditácia na blažené teplo do veľkej miery zlepšila.

Rada Jeho Svätosti Dalajlámu
Jedného dňa, než zomrel, poradil mi bývalý opát kláštora Namgjal, aby som šiel na audienciu s Jeho Svätosťou a keď som sa s ním stretol, vyrozprával som mu všetky moje skúsenosti a okolnosti za posledných sedem rokov. O rok neskôr bol za mnou poslaný muž z Úradu J.S. Dalajlámu, aby mi daroval 60 rupií (úrad dáva každému pustovníkovi 60 rupií mesačne). V srdci som si neprial tento dar prijať, ale keďže toho muža za mnou poslali osobne, prijal som ho a začal som si kupovať lepšie jedlo. Toto zlepšenie nemalo na moju duchovnú prax zlý účinok. Na druhú stranu, vďaka znakom, ktoré ukázali Ochrancovia Dharmy, obzvlášť Paldän Lhamo, som získal dôveru, že sa moja prax zlepšuje. Potom som meditoval po dva roky vo vysokohorských oblastiach a sťahoval som sa z jaskyne do jaskyne. Hoci som počas mojej meditácie pozoroval znaky pokroku, ešte som tie znaky nedokázal udržať trvale. Ale ako nasledoval rok za rokom, sila mojej bdelosti narastala. Po ďalších dvoch rokoch takej praxe prišli nejakí západní doktori, aby vyšetrili a zmerali moje vnútorné teplo. Boli schopní na základe toho vyšetrenia získať určité pochopenie vnútorného tepla. Pred ich návštevou som si myslel, že sa moje zrieknutie a altruistická ašpirácia rozvinuli a tak som šiel navštíviť Jeho Svätosť. Avšak on sa o tieto veci nezaujímal a nič sa ma na nich nepýtal. Musel som dvakrát vysvetliť sovje pochopenie filozofického náhľadu, ale on moju interpretáciu nijak nekomentoval. Z toho som uhádol, že moje pochopenie náhľadu nebolo úplné. Pokiaľ sa jedná o texty, o ktoré som sa opieral, mal som, čo sa týka náhľadu len nejaké poznámky. Dokonca som sa ani nepokúšal čítať kapitolu o Zvláštnom vhľade v Stupňoch cesty (Lam Rim), ktoré napísal Congkhapa, lebo som si myslel, že tomu neporozumiem, lebo som v mladosti neštudoval.
V tom čase som v mojej praxi vnímal Prázdnotu. To, že sa Prázdnota objavovala vo svetle, ktoré som zakúšal, stačilo na rozvinutie mimoriadnej realizácie vzájomne závislého vznikania. Dokázal som pochopiť, že Prázdnota je neprítomnosťou vrodenej existencie, hoci sa zdalo, že túto realizáciu je možné potvrdiť, Prázdnotu samotnú nebolo možné potvrdiť. Úplné vysvetlenie možné nie je. Krátko nato som mal ďalšiu audienciu. Opäť nebola Jeho Svätosť spokojná s mojím pochopením a navrhla mi, aby som prečítal sekciu o Zvláštnom vhľade vo Veľkom výklade stupňov cesty (Lamrim Čhenmo) a potom mu o tom podal správu. Po návrate z audiencie som začal čítať sekciu o Zvláštnom vhľade vo Veľkom výklade, ale nečítal som ju podrobne. Po šiestich mesiacoch som mal ďalšiu audienciu. Jeho Svätosť sa ma opýtala, či som čítal veľkú sekciu o Zvláštnom vhľade alebo nie. Odvetil som, že som ju nečítal. Opäť preskúmal moje pochopenie a keď zistil, že bolo ešte stále neúplné, poradil mi prečítať buď Veľký komentár Sakjapov, alebo sekciu o Zvláštnom vhľade vo Veľkom výklade stupňov cesty (Lamrim Čhenmo), zdôraznil, že niet inej alternatívy. Nasledujúc jeho radu, som sa vyšplhal na kopec na Tibetan Children´s Village. Zobral som si so sebou Veľký výklad stupňov cesty (Lamrim Čhenmo). Ostal som v jaskyni jeden rok. Začal som čítať Stupne na ceste (Lam Rim) od začiatku a keď som došiel po kapitolu o Zvláštnom vhľade, začalo sa mi v snoch objavovať veľa významných znakov, indikovali môj úspech v nájdení správneho náhľadu. V jednom sne som videl mužov a ženy, ktorí sa od seba nedali rozlíšiť, muži nosili ženské oblečenie a ženy nosili mužský odev a tak ďalej, čo indikovalo prirodzenosť Takosti. Okrem toho som mal veľa iných čudných snov. To, že som si prešiel túto kapitolu mi naozaj pomohlo získať hlbšie pochopenie pohľadu. Po tom, čo som si v úplnosti prečítal veľkú sekciu o Zvláštnom vhľade, vyhľadal som ďalšiu audienciu s Jeho Svätosťou a vysvetlil som mu moje pochopenie náhľadu. Vysvetlil som mu spôsoby, ako rozpoznať objekt negácie, ako pochopiť Prázdnotu spoliehajúc sa na dvôdenie závislého vznikania a porozumieť závislému vznikaniu na základe poznania prázdnoty. Jeho Svätosť bola mojim vysvetlením potešená, napriek tomu vzniesol malú námietku k môjmu popisu objektu negácie. Tak som si myslel, že nebudem schopný rozpliesť konečný uzol v pochopení náhľadu. Po tom, ako sa vrátil z audiencie, mi v tú samú noc niekto v sne ukázal text a povedal, že je Osemtisíc veršov (pradžňápáramita sútra). Avšak, keďže som nedokázal prečítať nadpis, vysvetlil som si zmysel toho tak, že moje pochopenie nebolo ešte úplné. Opäť som si prečítal kapitolu o Zvláštnom vhľade a kontemploval som o rôznych prostriedkoch ako chápať objekt negácie. Je možné analyzovať vlastnú podstatu bytostí a javov, ale ja som po niekoľko dní väčšinou analyzoval a meditoval o prirodzenosti "ja" alebo bytosti. Potom som sa jednej noci tesne pred úsvitom náhle prebudil zo sna. Tesne pred tým niekto v mojom sne porcoval mäso, hovoril, že to mäso darovala Jeho Svätosť. Keď som dostal svoj podiel, zrazu som sa zobudil. Po tom, som už nemohol zaspať, tak som ešte ležal na posteli a analyzoval som objekt negácie a prázdnotu skutočnej existencie a získal som mimoriadne pochopenie prázdnoty.

Ešte o záchrane života bytostí

Bhikkhu na Srí Lanke kúpil niekoľko kráv určených na porážku. Dal ich vidieckym rodinám, aby sa o nich starali a boli v bezpečí. Na veľké ohromenie mnohých sa mu jedna klaňala a prejavovala vďaku.

Zdroj: e-sangha.