Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

sobota 25. októbra 2008

Úvod do Abhidharmy


Nasledujúce je ukážka z on-line knihy Strom Osvietenia, Úvod do hlavných tradícií buddhizmu, od Peter Della Santina
. Link nájdete nižšie. Kniha sa zaoberá defacto všetkýmy hlavnými tradíciami buddhizmu od théravády, cez mahajánu, vadžrajánu (tantrizmus), a posledná časť je venovaná Abhidharme. Vždy je braný na zreteľ a aj vysvetlený historický kontext rozvoja tradície a jej autenticita. V česko-slovenskej literatúre som doteraz našiel len vľmi málo a veľmi stručných pojednaní o abhidharme. je to veľmi delikátna téma, ťažko uchopiteľná, ale napriek tomu -alebo o to viac- dôležitá. Nasledujúce mi opäť raz potvrdilo, že čo sa týka dôležitosti náhľadu, mám pravdu. Ako sa vraví aj v texte, meditácia sama o sebe nestačí, nestačí ani rozvíjanie cností samo o sebe, ak chceme dosiahnuť konečný cieľ.

Však, posúďte sami. (Kurzívou sú vždy moje poznámky)

Zdroj:
http://www.ecst.csuchico.edu/~dsantina/tree/


Šáriputra

V kapitolách 30 až 41 budem rozprávať o filozofických a psychologických aspektoch buddhizmu prezentovaných v siedmych knihách abhidharma pitaky pálijského kanónu. Nebudem sa venovať s veľkými detailmi zoznamu faktorov, alebo dhariem, ktoré sa nachádzajú v kompetentných knihách o abhidharme. Namiesto toho budem mať tri objektíva: 1. načrtnúť a popísať hlavné metódy a charakteristiky abhidharmy, 2. spojiť abhidharmu s tým, čo všeobecne vieme o Buddhovej náuke, a 3. spojiť filozofiu ahidharmy s našou situáciou laických budhistov.

Počas histórie buddhizmu bola abhidharma držaná vo veľkej úcte. V knihách pálijského kanónu sa napríklad o abhidharme vraví v termínoch chvál a zvláštnej úcty. Tam je abhidharma špeciálnou doménou starších mníchov; novici sú dokonca žiadaní neprerušovať starších, keď sa diskutujú o abhidharme. Takisto nachádzame odporúčať abhidharmu iba pre tých, ktorí úprimne usilujú o cieľ buddhistickej praxe a jej poznanie je odporúčané pre učiteľov Dharmy.

Táto tradičná úcta k abhidharme sa nenachádza iba v théravadovej tradícii, ale aj v ostatných hlavných buddhistických tradíciách. Námatkou, Kumaradžíva, veľký prekladateľ z strednej Ázie slávny svojim prekladom Madhjamaky do Čínštiny, pevne veril, že musí preložiť abhidharmu do Čínštiny, ak ich chce učiť buddhistickú filozofiu. Takisto v Tibetskej tradícii je abhidharma dôležitou súčasťou kláštorného tréningu.

Prečo je abhidharma držaná v tak vysokej úcte? Základný dôvod je, že poznanie abhidharmy, vo všeobecnom zmysle pochopenie najvyššej náuky, je absolútne nevyhnutné k dosiahnutiu múdrosti, ktorá je zase nevyhnutná k dosiahnutiu oslobodenia. Nezáleží ako dlho meditujeme, alebo aký ušľachtilý život vedieme, bez vhľadu do skutočnej prirodzenosti vecí, nemôžeme dosiahnuť oslobodenie.

Poznanie abhidharmy je nevyhnutné aby sme dokázali aplikovať vhľad do pominuteľnosti, neprítomnosti osoby (ne-já) a bezpodstatnosti, ktorý získame čítaním Sútra Pitaky do každodennej skúsenosti nášho denného života. Každý z nás môže mať záblesk pominuteľnosti, neprítomnosti osoby (ne-já) a bezpodstatnosti vďaka čítaniu Sútra Pitaky, ale ako často dokážeme aplikovať túto chvíľkovú intelektuálnu pravdu v našej každodennej existencii? Systém v náukách abhidharmy poskytuje mechanizmus, ako to urobiť. Kvôli tomu je štúdium abhidharmy extrémne užitočné pre našu prax.

Zamyslime sa nad pôvodom a autenticitou abhidharmy. Škola théraváda považuje Buddhu za zdroj filozofie abhidharmy a prvého majstra abhidharmy, pretože v noci jeho osvietenia prenikol esenciou abhidharmy. Podľa tradičných záznamov strávil Buddha štvrtý týždeň po osvietení v meditácii na abhidharmu. Toto je týždeň známy ako „Dom klenotov“. Neskôr, počas svojej kariéry sa vraví, že Buddha navštívil Nebo Tridsiatich Troch (bohov), kde bola jeho matka, a učil abhidharmu ju a bohov. Vraví sa, že keď sa vrátil na zem, odovzdal esenciu toho, čo učil Šáriputrovi – ťažko hovoriť o náhode, keďže Šáriputra bol jeho predný žiak známy pre svoju múdrosť.

Tak sa tvrdí, že je to Buddha, komu vďačíme za inšpirovanie náuk abhidharmy. Táto inšpirácia bola odovzdaná jeho žiakom, ktorí mali filozofické nadanie, ako Šáriputra, a skrz úsilie týchto filozoficky nadaných žiakov bol ustanovený všeobecný náčrt a obsah abhidharmy.

Zamyslime sa teraz nad významom abhidharmy. Ak sa dobre pozrieme na Sútra Pitaku, zistíme, že sa tento termín často vyskytuje, väčšinou vo všeobecnom význame, ako „meditácia o Dharme“, „inštrukcie o Dharme“, alebo „diskusia o Dharme“. Vo viac špecifickom význame abhidharma znamená „zvláštna Dharma“, „vyššia Dharma“, alebo „ďalšia Dharma“. Tu samozrejme používame termín Dharma vo význame doktríny, alebo náuky, nie v zmysle javu, alebo faktoru skúsenosti (v takom prípade by nebolo použité veľké D).

Existuje ešte technickejší význam, v ktorom je termín abhidharma používaný v Sútra Pitake, a v tomto význame neznamená viac dharma doktrínu vo všeobecnosti, ale skôr jav. Toto technické použitie je spojené s ďalšou funkciou, to jest urobiť rozlíšenia. Toto technické použitie termínu abhidharma má päť aspektov, alebo významov: a) definovať dharmy; b) preskúmať vzťah medzi dharmamy; c) analyzovať dharmy; d) klasifikovať dharmy, a e) zoradiť dharmy v číselnom poradí. Buddhistický kánon je rozdelený na tri zbierky (doslova „koše“): Sútra Pitaka, Vinaja Pitaka a Abhidharma Pitaka. Sútra Pitaka je obyčajne nazývaná košom rozpráv, Vinaja Pitaka obsahuje pravidla pokrývajúce kláštornú komunitu a Abhidharma Pitaka je obyčajne označovaná za knihy o buddhistickej filozofii a psychológii. Tu by som sa chcel pozrieť na vzťah Abhidharma Pitaky a Sútra Pitaky. V Sútra Pitake je veľký podiel materiálu Abhidharma Pitaky. Nezabudnite na technickú definíciu abhidharmy, ktorú sme vzali pred chvíľou do úvahy. Držiac toto v mysli nájdeme v Sútra Pitake množstvo diskusií, ktoré sú charakterovo abhidharmické: Anguttara Nikaja, ktorá prezentuje expozíciu náuk v číselnom poradí; Sangiti Sutta a Dasuttara Sutta, v ktorých Šáriputra vysvetľuje položky náuky v číselnom poradí; a Anupada Sutta, rozprava, v ktorej Šariputra analyzuje jeho meditačné skúsenosti v termínoch abhidharmy.

Ako teda môžeme dosiahnuť rozdiel medzi Abhidharmou a sútrami? Aby sme to dokázali, musíme sa pozrieť na druhý význam termínu abhidharma, menovite, jeho použitie v zmysle „vyššej doktríny“. V sútrach hovorí Buddha z dvoch uhlov pohľadu. V prvom hovorí o bytostiach, objektoch, kvalitách a vlastníctve bytostí, sveta, a podobne, a často robí vyhlásenia ako „Ja sám pôjdem do Uruvely.“ V druhom Buddha tvrdí celkom s istotou, že nie je žiadne „Ja“ a že všetky veci sú prosté osobnosti, podstaty, atď.

Obyčajne dva body pohľadu tu fungujú ako konvenčný (vohara) a konečný (paramattha). Máme každodenný jazyk, ako „ty“ a „ja“ a máme takisto technický filozofický jazyk, ktorý nepredpokladá osobnosť, objekty, a pod. Toto je rozdiel medzi Sútrickým obsahom a obsahom Abhidharmických náuk Buddhu. Zo všeobecna, sútry používajú veľmi konečný náhľad, zatiaľ čo abhidharma používa konečný náhľad. A zároveň sú tu pasáže v sútrach, ktoré popisujú pominuteľnosť, bez osobnosť, alebo bezpodstatnosť, elementy a zoskupenia (agregáty) a preto reflektujú konečný náhľad. V tomto kontexte je takisto rozdelenie textov na tie, ktorých význam je zjavný a priamy, a na tie, ktorých význam je skrytý a nepriamy.

Prečo sa Buddha uchyľuje k týmto dvom náhľadom, konvenčnému a konečnému? Pre odpoveď sa musíme pozrieť na jeho excelentnosť ako učiteľa a zručnosť vo výbere metód náuky. Ak by Buddha hovoril ku všetkým svojim poslucháčom iba v termínoch pominuteľnosti, bezpodstatnosti, elementoch a zložiek, nemyslím, že by sa buddhistická komunita rozrástla tak rýchlo, ako sa rozrástla počas šiesteho storočia pred Kristom. A zároveň Buddha vedel, že konečný náhľad je nevyhnutný pre hlboké pochopenie Dharmy, takže jeho náuka obsahuje špecifický jazyk pre vyjadrenie konečného náhľadu.



utorok 14. októbra 2008

Pár buddhistických vtipov


Príbeh o Kalu Rinpočhem a Zenovom majstrovi Seung Sahn. Kalu Rinpočhe v bordovej róbe kľudne sedí, preberá málu a mrmle si "Om Mani Pade Hum", Seung Sahn v sivo čiernej róbe, preslávený svojou metódou náhlych otázok svojim študentom, po ktorých museli priznať svoju nevedomosť a udržiavať "Iba neviem myseľ", všade dookola plno vyholených mníšskych hláv, ich prekladatelia atď. Seugn Sahn zrazu hľadá niečo v róbe a vytiahne pomaranč a pýta sa Kalu Rinpočheho "Čo je to?"
Kalu Rinpočhe si ho nevšíma a pokračuje v mantre.
Seugh Sahn dá pomaranč pred Tibetský nos a pýta sa opäť: "Čo je to?!!"
Kalu Rinpočhe sa pomaly nahne k vedľa sediacemu tibetskému mníchovi, ktorý je prekladateľom, a potichu si niečo šepkajú. Nakoniec tibetský mních hovorí:
"Rinpočhe sa pýta, čo má za problém. Nemajú snáď tam odkiaľ pochádza pomaranče?"

----------------------------


Tibetskí buddhisti a otázka žiarovky.

Koľko stúpencov Madhjamiky je treba na zašroubovanie žiarovky?

Štyroch: Jeden ju zašroubuje.
Jeden ju nezašroubuje.
Jeden ju zároveň zašroubuje aj nezašroubuje zároveň.
Jeden ju ani zašroubuje ani nezašroubuje zaroveň.

Koľko Gelugpákov? Traja:
Dvaja musia debatovať o povahe svetla a jeden zašroubuje.

Koľko Sakjapákov? Dvaja:
Jeden napíše inštrukcie a auto-komentár a jeden ju zašroubuje.

Koľko Kagjupákov? Jeden.
Ale musí pred tým stráviť roky a roky zavretý v jaskyni.

Koľko Ňjingmapákov? Jeden.
Ale musí najprv vykopať inštrukcie, aby objavil, že už je zašroubovaná.

Koľko Bonpov? Jeden.
Ale bude ju zakrúcať opačným smerom.

-------------------------------------------

Karmapa, Sai Baba a Pápež sa rozhodli urobiť si voľný deň strávený na krásnej slnečnej pláži. Prenajali si člnok a rozhodli sa rybárčiť. Prešlo skoro pol dňa a nič nechytili. Sai Baba to už nevydrží a vraví: "Som brutálne hladný. Idem na breh a dám si McDonald." Vyskočí z člna a povode prejde na breh. Karmapa je tiež už riadne hladný, vyskočí tiež z člna a prejde po vode na pláž, aby sa pridal k Sai Babovi. Zatiaľ čo si tí dvaja spokojne užívajú čerstvo zmaterializovaný Big Mac, hovorí si hladný pápež: "Keď môžu tí dvaja nekresťania chodiť po vode, nemôže to predsa byť problém pre mňa!" Vyskočí z člnka, žblnk a zmizne pod vodou. Karmapa a Sai Baba vidia situáciu a Karmapa vraví: "To nevyzerá byť dobre!"
Sai Baba: "Nemali sme mu predsa len povedať o tých nášlapných stĺpoch pod vodou?"
Karmapa prekvapene: "Akých nášlapných stĺpoch?"

--------------------------------------------

streda 8. októbra 2008

Zenový príbeh

Zázrak pre vedcov



-->
Bývalý Ganden Tripa ostal v „thukdam“ 18 dní.

Dharamsala, 6.Október – lekári a výskumníci v kláštore Drepung boli v úžase pri pozorovaní výnimočnj situácie v juho-indickom Tibetskom osídlení v Mungode. Jeho eminencia Lobsang Njima, bývalý Ganden Tripa, ktorý zosnul 14teho septembra, ostal v thukdam 18 dní, do 1 októbra.
Thukdam sa v tibetskej budhistickej tantrickej praxi vysvetľuje ako štádium v ktorom sa vysoko vzdelaný láma, alebo praktikujúci s jeho celoživotnou meditačnou praxou, nachádza a je schopný meditovať na štádium „Jasného svetla“, čo je konečný proces vnútorného rozpustenia piatich elementov a vedomia. Kým sú praktikujúci v thukdam, sú schopní ovládnuť svoje telo od rozkladu a zachovať vnútorné telesné teplo.
Tenzin Namdul, tibetský doktor z Men-Tsee-Khangu, a Dr.Yangzom Dolker z nemocnice v Deleku, boli poslaní do Mungodu v južnej Indii, aby vedecky skúmali účinky thukdamu na telo Trisur Rinpočheho. „Projekt thukdam bol zpustený minulý december v spolupráci s Dr.Richard Davidsonovým laboratóriom zobrazovania mozgu (brain imaging laboratory) na Wiskonskej Univerzite pod vedením Jeho Svätosti Dalaj Lámu,“ hovorí Dr.Namdul. Doktori merali efekt thukdamu na Rinpočheho telo pomocou EEG, EKG a teploty tela, používajúc posledné vedecké nástroje.
Tibeťania spolu s Indmi sa tlačili v Drepungu, aby získali Rinpočheho požehnanie. Team výskumníkov a vedcov z Swámiho Vivekanandovej Nadácie Výskumu Jógy z Bangalore sa dostavili, aby boli svedkami toho, čo neskôr nazvali „vedecký prelom v následkoch inetzívnej meditácie“. Iný team doktorov a neurológov z Belgaumovej KLES Prabhakar Kore Hospital, kde Rinpočhe vydýchol naposledy sa takisto dostavili, aby videli tento jav.
„Doktori to komentovali ako niečo, čo museli uvidieť, aby tomu uverili a teraz, keď boli toho svedkami, povedali, že boli jednoducho prekvapení a bez reči. Obidva teamy vyjadrili silnú túžbu na spustení a spolupráci na tomto dôležitom a komplexnom projekte,“ povedal Dr.Namdul.
Niektorí tvrdia, že dlhšie obdobie meditácie oddiali objavenie jeho reinkarnácie. Dalaj Láma požiadal pomocníkov Gaden Trisura, aby mu umožnili pokračovať v meditácii. Skoršie oznámil Tibetský líder, že vedci môžu skúmať stav thukdam Tibetských majstrov a lámov.
Pod vedením Dalaj Lámu bude Trisur Rinpočheho telo mumifikované, aby ho ľudia mohli vidieť a byť požehnaní jeho prítomnosťou, povedal Dr. Namdul.
zdroj: http://www.phayul.com

Povaha a prirodzenosť mysli

Po dlhej dobe mám trochu čas venovať sa prekladom. Na e-sanghe som narazil na zaujímavú debatu o rozdielnosti výkladu filozofie madhjamiky v podaní Gorampu a Miphama. Filozofickú školu "madhjamika" založil slávny indický buddhistický majster Nagardžuna. Madhjamika (doslova "stredná cesta") je známa tým, že sa vyhýba priamemu popisu, alebo vyjadreniu konečnej reality, kedže akékoľvek vyjadrenie je spojené s uchopovaním, príjímaním a odmietaním, atď. Debata prebiehala -na rozdiel od debát na česko-slovenských fórach- kľudne a veľmi vecne. Môžete si ju pozrieť na tomto linku. V mnohých citáciách, ktoré tam padli, ma obzvlášť zaujala jedna, od Džetsun Rinpočheho:

"Hoci to je také, aké to je, (keď) myseľ neodmieta jasnosť, jasnosť je nazývaná "charakteristika mysli". Ak dobre skúmame jasnosť, hoci hľadáme jej umiestnenie, triedu, farbu, alebo tvar atď, nemôžeme ju nájsť a ustanoviť a pod., prázdnota je nazývaná "prirodzenosť mysli". Ako taká, jasnosť, ktorú nemôžeme nájsť ja nazývaná "prázdnou". Hľadajúci, ktorý hľadá prázdnotu sa nazýva "jasnosť". Kvôli tomu, hoci je myseľ prázdna v okamihu jasnosti a je jasná v okamihu prázdnoty, nemôže byť jasnosť a prázdnota nikým rozdelená na oddelené časti. To sa nazýva "nedualita", alebo "zjednotenie", alebo "nevyjadriteľné", či "nepostrehnuteľné, esencia mysli."

Nick Nadrol k tomu ďalej dodáva:

Prázdnota je ukončenie (
tretia ušľachtilá pravda), jasnosť je podmienená, skutočnosť ich nerozdielnosti je jediná vec, ktorá dosahuje požiadavok, že je nepodmienená - kvôli tomu je zjednotenie identifikované Džetsun Rinpočhem, Sapanom a Gorampom ako tathagatagarbha (buddhovská prirodzenosť).

Toto zjednotenie samotné je prosté extrémov, ale prázdnota, v tomto kontexte, nie je prostá extrémov a rovnako nie je ani jasnosť sama o sebe, súc podmienená.


Myslím, že ďalší komentár by bol zbytočný....