Lama Vajranatha - Objavenie jediného stavu Vedomia

Z knihy The Golden Letters od J.M.Reynolds, vybral a preložil: Karma Gyalpo Dondrub


Jediné definitívne rozhodnutie


    Druhý výrok (Garab Dordžeho) hovorí o dôjdení k jedinému stavu definitívneho rozhodnutia, alebo odhalenia (gcig thag-bcad-pa). Ale v prípade dzogčhenu to nie je niečo, k čomu sa rozhodneme intelektuálne. Na základe informácie z druhej ruky, alebo na základe samotnej viery môže človek naozaj dospieť k rozhodnutiu, ale pokiaľ sme neobjavili sami pre seba čo je základný princíp, toto rozhodnutie je niečo, čo je v konečnom dôsledku falošné. Možno na základe detailných a skúsených informácií prídeme k rozhodnutiu o povahe nejakého záhadného objektu, ale nevideli sme ho sami. Keď prídu nové informácie, musíme zrevidovať, alebo zmeniť naše rozhodnutie o jeho povahe.Avšak, ak sme objavili niečo skrz našu vlastnú osobnú skúsenosť, potom neprichádza do úvahy intelektuálne rozhodnutie, pretože sme si sami pre seba istý jeho skutočnou kondíciou.

    Tibetské slovo thag-bcad-pa, doslova "preťať povraz", znamená "rozhodnúť sa, alebo spraviť rozhodnutie". Ale to  nie je skutočný význam tu, v kontexte dzogčhenu. Keď robíme rozhodnutie, používame našu myseľ a intelekt. Zvážime dôkazy, alebo akceptujeme záležitosť vierou a potom dôjdeme k rozhodnutiu, či už inteligentnému, alebo naopak, mysliac si "Páči sa mi to". Ale toto rozhodnutie, kvôli vyššie spomínaným dôvodom, nebude nikdy konečné, rozhodujúce, alebo určité. bude to stále niečo provizórne, podrobené prehodnocovaniu. Pre praktické účely každodenného života toto obyčajne stačí. Ale akonáhle sme raz videli sami situáciu, keď nám bola uvedená majstrom, ktorý je s ňou úplne oboznámený, vtedy už neobdržíme provizórne poznanie, ale poznanie s istotou (rges-shes). Takto, v kontexte dzogčhenu, thag-bcad-pa znamená určité a definitívne rozhodnutie skrz priamu osobnú skúsenosť z prvej ruky.

    Skúsenosti v meditácii

    V priebehu našej meditačnej praxe budeme mať mnoho skúseností. Najprv skúsenosť vďaka praxi šamathy, alebo utíšenia mysli sústredením našej pozornosti na meditačný objekt (dmigs-bcas, mtshan-bcas), a neskôr sústredením na bod v priestore (dmigs-med, mtshan-med), objavíme stav kľudu. Avšak táto skúsenosť stavu kľudu bez akýchkoľvek rušivých myšlienok (mi rtog-pa, Sans. nirvikalpa) nie je sama o sebe vnútorným Vedomím, alebo rigpou. Je to len meditačná skúsenosť. Keby bol stav prázdnej mysli, vyprázdnenej od myšlienok skutočne predstavoval kontempláciu (Sans. samádhi), potom by bola nevedomá strnulosť, keď opití ležíme na zemi, osvietením, pretože v mysli nepovstávajú žiadne myšlienky. (...)

    Je prirodzenou funkciou mysli, že dáva vznikať myšlienkam. Táto rtsal, "sila, energia, potenciál, je len vyjadrením spontánnej energie mysli. Takže, náš postup v rozvoji v meditácii (bsgom-pa, Sans. bhávaná) nekončí so šamathou, "nehybnosťou", alebo realizáciou kľudného stavu prostého myšlienok; ale po dosiahnutí kľudného stavu postúpime k nezaujatému pozorovaniu pohybu myšlienok. Tento druhý proces je známy ako vyšší vhľad, alebo vipašjana (lhag-mthong, Pali. vipassana). Napríklad, šamatha je ako kľudná hladina horského jazera, zatiaľ čo vipašjana je ako pozorovať ryby plávajúce v čistých vodách hĺbky jazera.

    Ale ani jedno z týchto dvoch momentov, či už kľudný stav, alebo pohyb myšlienok nepredstavuje rigpu. Je veľmi dôležité pochopiť tento bod, aby sme pochopili význam dzogčhenu oproti iným systémom meditačnej praxe. Rigpa je tretí faktor: môže byť objavená v každej tejto skúsenosti, kľude, alebo pohybe. Rigpa nie je skúsenosť samotná, ale bezprostredné uvedomenie tejto skúsenosti. Znovu, je to ako príklad jediného zrkadla a nekonečných odrazov v ňom odrážaných. Toto bezprostredné uvedomenie je jedna vec, jediná vec (gcig), ktorú objavíme v akejkoľvek skúsenosti, ktorá v nás povstane. Tieto skúsenosti sú rozličné (sna-tshogs), dejú sa v nespočetných variáciách, ale táto prítomnosť, alebo bezprostredné Vedomie, je jedinečné a stále rovnaké. Je to kapacita prirodzenosti mysli. Je to, ako sme už povedali, ako schopnosť jasného, čistého a hladkého povrchu zrkadla, neobmedzená a nelimitovaná kapacita zrkadla zrkadliť čokoľvek. Táto okamžitá prítomnosť je jediná vec, ktorú musíme objaviť všade, aby sme začali žiť v prirodzenosti zrkadla a nie v odrazoch.

-----

Čhokji Ňjima Rinpočhe - Rozpoznanie

Z knihy "Indisputable truth" od Chokyi Nyima Rinpoche preložil: Karma Gyalpo Dondrub

    Realizácia "prázdnoty okrášlenej najvyšším zo všetkých aspektov, nerozlíšiteľnej od nemennej, veľkej blaženosti" je základný stav od samotného počiatku. Je to myšlienok prostá prebudenosť, ktorá prestupuje všetku existenciu a mier, samsáru a nirvánu. Keď sa toto uskutoční, nie je nič, na čo by sa malo meditovať ako na objekt. Je to úplne za dualistickými konceptami "ja, meditujúci meditujem na toto, objekt". Je to prvotný stav samotný - neoddetliteľný základ aj dozretie. Cvičenie sa v tom je ako normálna meditačná prex, ktorú bežne robíme, keď udržujeme stav kľudu, šamatha s bdelosťou, alebo si vizualizujeme božstvo, ako objekt. Nie je to rovnaké ako prax dosahovania ďalšieho vhľadu, vipašjana. Hoci tu nie je ani za špičku vlasu ničoho, čo by sa malo kultivovať, nesmie tu byť ani rozptýlenie čo i len na chvíľku. Veľkému majstrovi Lingdže Repovi kázal jeho  majster meditovať na vnútornú prirodzenosť, praktikovať mahámudru a robiť meditačné sedenia - sadnúť si a ostať na ústraní, čo aj spravil. Praktikujúc takto prešiel štyrmi štádiami mahámudry. Nakoniec sa všetky jeho koncepty meditácie a nemeditácie úplne rozplynuli. Potom napísal tieto riadky:

    Môj učiteľ mi povedal, "Medituj na vnútornú prirodzenosť."
    Ja som meditoval a meditoval.
    Teraz sa meditujúci a objekt meditácie rozplynuli.
    Moje sedenia a prestávky sa rozpadli.
    Čo mám teraz robiť?

    Na začiatku musí mať praktikujúci určitú prítomnosť mysli. "Bdelosť" tu znamená byť pozorný. V skutočnosti sú tu dve tradičné slová pre tento stav: bdelosť (mindfulness) a pozornosť (watchfulness). Pozornosť je jemnejší stav konceptuálnej mysli, ktorá dáva pozor, či sa meditácia vytratila, alebo nie. Je to akási subtílna hliadka držiaca stráž, ktorá je stále prítomná v prvých dvoch štádiách mahámudry, Jednobodovosti a Jednoduchosti. Neskôr aj táto odpadne, takže človek nemôže povedať, že je tu akt meditácie, nejaký objekt, na ktorý sa medituje, alebo prebieha nejaká meditácia. To je to, čo myslel Lingdže Repa, keď povedal, že sa dostal za meditačné sedenia a prestávky.

    Pre začiatočníka v dzogčhene, je autentická prax rigpy rovnako prostá pocitu meditujúceho a meditačného objektu, ale takýto stav netrvá veľmi dlho. Je to len krátky moment. U pokročilého praktikujúceho nie je tento moment prerušený, pokračuje dňom a nocou. Táto úroveň bezusilovnej bdelosti (mindfulness) sa nazýva "všetko prestupujúce vedomie" (awareness). Avšak, povaha krátkeho momentu začiatočníka a zavŕšenej neprerušovanej realizácie je úplne rovnaká. Tiež tu nie je subjekt a objekt meditácie. Nie je to len idea neduálneho stavu, ale skutočný neduálny stav. "vedomie spočívajúce živo prebudené v jeho prirodzenom stave" znamená umožniť mu, aby to tak bolo. Jednoducho nechajte prítomnú prebudenosť nahú, sviežu, živo prebudenú byť, aká je. Toto samo o sebe je prosté meditujúceho a objektu meditácie. Nepomenovávajte tento jasný, prázdny stav mysli. Nemyslite si "Teraz je tu vedomie!", alebo "Toto je ono!", alebo "Musím toto držať a tomuto sa vyhnúť!"Nezamestnávajte sa nádejou a strachom, prijímaním a odmietaním. Keď nie ste vtiahnutý do takéhoto konceptuálneho posudzovania, toto samotné je vnútorná takosť, myšlienok prostá prebudenosť, úžasná obyčajná myseľ. V tomto bode nemusíte skúmať, alebo pochybovať, či to je, alebo nie rigpa; je to.

    Ani len netúžte po zlepšení, ani sa neobávajte zhoršenia v tomto neduálnom stave. Odhoďte všetky druhy podozrenia a pochýb. nenaháňajte dočasné koncepty. Nedajte sa chytiť do hrubých emócií, alebo jemných konceptov. Hlavnou praxou je jednoducho spočívať živo bdelý v tomto neduálnom vedomí. Metóda je voľne sa relaxovať a zostávať prirodzene. Úplne sa uvoľniť a nekontrolovať, či skúmať; ostať úplne prostý prijímania a odmietania - to je príhodná situácia, aby sme stretli prirodzenú tvár vedomia. Mimo toto nemusíte na nič iné meditovať.

-----

Meditácia a múdrosť

Prelúskavam sa duchovným životopisom Adžána Muna (1870-1949) , ktorý bol považovaný za arahata, toho, kto zrealizoval najvyšší cieľ théravády (v tib.buddhizme šravakajány) a narazil som na jednu milú pasáž, ktorá potvrdzuje moje pochopenie a prístup k buddhistickej praxi všeobecne.

Veľa praktikujúcich podceňuje dôležitosť štúdia, ktoré by malo prebiehať minimálne súbežne s praxou, ak by ju aj nemalo o niečo predbiehať. Správny názor/náhľad je prvý bod Buddhovej Vznešnej Osemdienej Cesty. Je to prvý krok. Patrí do kategórie múdrosti, ktorú buddhizmus ropoznáva trojakú:



1. povstávajúcu z náčúvania (sem spadá aj štúdium literatúry)

2. povstávajúcu z premýšľania (o počutom, čítanom)

3. povstávajúcu z meditácie



Náhľad, alebo názor je práve to, čo vskutočnosti odlišuje rôzne systémy medzi sebou. Meditačná technika môže byť rovnaká, ale práve náhľad určuje jej výsledky a zhodnotenie skúsenosti z nej. Tým pádom aj plod/realizácia sa bude nevyhnutne líšiť. Toto je niečo, čo mnohí moderní new age/ezoterický učitelia proste nechcú vidieť a neustále tvrdia, že všetky cesty vedú do Ríma. Ľudia sa stým radi nechajú zmiasť, pretože potom nemusia vyberať medzi správnym a nesprávnym, keď všetko aj tak speje k jednému.

Ďaľšia častá chyba je dívať sa očami jedného systému na iný. Vtedy sa nám tiež bude celkom jasne zdať, že je to o tom istom, ale bude to omyl. Zohráva tu zase rolu faktor "náhľadu". Pristupujeme s jedným náhľadom ku všetkým tradíciám a myslíme si, že sú o tom istom.

Ale späť k meditácii. Meditácia je v určitom slova zmysle ulatňovanie náhľadu. V buddhistickej meditácii -všeobecne vzaté- máme dva štádiá: kľud (pal.: samatha, sans.: šamatha, tib.: šine) a vhľad (pal.: vipassana, sans.: vipašjana, tib.: lhatong). Prvá fáza skľudnenia mysli je známa skoro všetkým praktickým náboženstvám. Technika je v podstate rovnaká: sústredenie pozornosti na jeden objekt, čím dosiahneme vyprázdnenie mysli. Druhá fáza je viac-menej výsadne Buddhova "pikoška", ako dosiahnuť oslobodenie. Na jej uskutočnenie buddhistickom slova zmysle je nevyhnutné ustanovenie náhľadu na začiatku. V Slove Buddhovom sa veľmi podrobne dočítame, čo to je Správny názor/náhľad z pohľadu hínajány. Keď zavŕšime do určitej miery prax kľudu, ktorá je vyjadrená štyrmi buddhistickými vnormi, praktikujúci sa vracia na úroveň tzv. prístupového sústredenia (upačara samadhi) a podrobuje javy (dharmy) analýze. Javy vonkajšie, ale aj vnútorné, ako sú myšlienky, emócie, pocity a vnemy. Z tejto analýzy získava vhľad do prirodzenosti javov. Adžán Mun:



"....Je to typ chytrosti, ktorá je zahrnutá v prvých dvoch faktoroch Vznešenej Osemdielnej Cesty: Sammá-ditthi a Sammá-sankappo - Správny náhľad a Správne myslenie. A tieto slová sú zosobnené niekym, koho slová a činy vždy nasledujú princíp múdrosti.

Aj Správne samádhi (meditácia/kontemplácia) je závislé na analytickej, skúmavej múdrosti Správneho náhľadu, aby sa nestalo "kómatickým samádhi". Keď citta (myseľ) vstupuje do stavu kľudu, musí tam stále byť múdrosť, ktorá zohráva podpornú úlohu. Ako inak by tí, ktorí sú oddaní pochopeniu pravej prirodzenosti všetkých javov, správne pracovali s poznaním povstávajúcim v citta (mysli), alebo vo vonkajších javoch, s ktorými prichádzajú do kontaktu? Ak tam nie je múdrosť, ktorá by pomohla, človek robí chyby v posudzovaní."



Meditácia, ktorá nie je podporená náhľadom, Správnym náhľadom, sa podľa Adžána Muna stáva stavom tuposti, kómatickým, a nevedie k žiadnym skutočne duchovným výsledkom. Je to len tupé spočívanie, ktoré nás privedie do stavu zvierat a nižšie. Tu nadväzujem na svoj starší príspevok na tomto blogu:

Potom Kunzang povedal: „Praktikovať a zotrvávať pri tom iba v tupom, nepozornom, obyčajnom stave – to je úplne zbytočné, ak chceme napredovať štádiami na ceste, nie je tak?“ Odpovedal som:

Víťazný, inkarnácia Držiteľa bieleho Lotosu (piaty dalajláma Gjalwa Lobsang Gjatso) povedal:

V súčasnosti niektorí vravia, že keď myseľ iba odpočíva

To je náhľadom Mahámudry;

Ale to nie je skutočná Mahámudra.

A inkarnácia Mandžušrího, Sakja Pandita, povedal:

Mahámudra, ktorú praktikujú hlupáci

Obyčajne vedie do stavu zvierat.

Kvôli tomuto opakovane varujú učitelia madhjamiky,

mahámudry a dzogčhenu, že zotrvávanie bez bdelosti,

v stave tuposti a nepozornosti,

neprinesie výsledok v postupe štádiami cesty.

Toto nie len že je pravda,

Ale je to hlboký a najdôležitejší bod!

Keď niekto splynie s rovnosťou

Priestoru podobného samádhi,

V určitom bode vyšľahne skutočné poznanie z meditácie.

Neobmedzená jasnozrivosť, zázračné sily a vízie sa manifestujú,

A nakoniec človek zrealizuje dharmakáju.

Nepochopiac toto, môže človek zísť na zcestie

A zotrvať iba v tupom, neurčitom stave –

Potom meditácia zvädne a človek zadrieme.

Keď neprítomnosť mysli pretrváva, príde

Tuposť, nepozornosť, a nakoniec spánok;

Keď človek veľa medituje takýmto spôsobom,

Znovuzrodí sa v ríši zvierat.

Všetko toto, čo bolo povedané z lásky,

Musí byť pochopené.

Praktikovať meditáciu a pliesť si tieto dva stavy –

Ako piť mlieko zmiešané s vodou –

Sú spôsoby hlupákov;

Praktikovať meditáciu a jasne rozlišovať tieto dva,

Sú spôsoby múdrych.

Kunzang sa spýtal opäť: „Čo má robiť človek, keď zotrváva v rovnosti a pri tom utonie v nebdelom, obyčajnom stave?“ Odpovedal som:

Keď sa vytvoria oblaky, zatemnia

Čistú oblohu.

Ak ich odfúkne vietor

A rozptýli ich do desiatich smerov,

Znovu sa objaví prirodzená modrá farba

Oblohy.

Rovnako, keď stav tupej nepozornosti

Zatemní našu meditáciu,

Mali by sme vzpriamiť chrbát,

Pozdvihnúť pohľad,

Rozšíriť náš výhľad,

Zvýšiť bdelosť.

Nech sa rozšíri do nekonečna,

A potom ju necháme byť.

Takto rozlíšime čistú esenciu

Od odpadu;

Táto mentálna hmla sa rozplynie,

Ako keď miznú oblaky,

Ponechajúc kráľovské samádhi,

Zjavné a priehľadné, ako

Nepoškvrnené nebo.

Toto je najvyššia metóda

Na rozptýlenosť a

Povznesenie praxe.

Rigdzin šrí Singha povedal:

Mysle cítiacich bytostí ostanú roztrieštené,

Zatiaľ čo mysle Buddhov sú všetko zahrňujúce;

Ponechať myseľ rozľahlú a otvorenú ako priestor,

Je hlavná metóda na povznesenie praxe.

Z času na čas skúmaj myseľ

Analytickým vhľadom;

Uisti sa, že myseľ nie je nič uchopiteľné –

Že nemá ani stred, ani okraje –

A ponechaj tento objav, nech sa rozšíri.

Niekedy nechaj myseľ splynúť

S jasnou, bezoblačnou oblohou;

Nech je rozľahlá a dôstojná;

Ponechaj ju široko otvorenú

Ako nesmierny, všetko zahrňujúci priestor.

Keď budeš praktikovať takto, vyhneš sa chybám

Malátnosti, nebdelosti a ospalosti;

Tvoja skúsenosť vhľadu sa zväčší.

Potom, keď sa myseľ opäť stiahne,

Ako starý zvitok, ktorý sa sám zvinie,

Skúmaj pozorne myseľ, opäť a znovu:

To je základná inštrukcia.

Podivuhodné – zotrvávanie v žiarivej jasnosti,

Stave priestoru podobnej rovnosti!

Radostné – keď deň, alebo noc, vnútorné, alebo vonkajšie,

Otvorené, či zavreté oči, nerobia žiadny rozdiel v tvojej bdelosti.

Podivuhodné – keď sa objavuje svet tvarov,

Podobný dúhe v nemennom priestore dharmakáji!

Radostné – vyprázdnenie hĺbky samsáry,

Privádza všetky bytosti k osvieteniu!

Vy všetci, ktorých múdrosť je rozľahlá ako obloha,

Žiarivá, ako nezastreté slnko,

Číra ako kryštál, pevná ako neotrasiteľná hora –

Tebe vzdávam úctu a u Teba prijímam útočisko;

Udeľ mi vlny svojej priazne.

Potom, ako som toto povedal, jeho pochopenie náhľadu veľmi pokročilo a jeho realizácia sa stala nezmernou, ako priestor.

Najvyšší zdroj – Kráľ vytvárajúci všetko

Kundže Gyalpo. Ukážka z knihy Chögyal Namkhai Norbu Rinpočheho a Adriana Clementeho, Snow Lion 1999.

Základná tantra rady dzogčhen semde, alebo série mysli.

Z angličtiny preložil:

Karma Gyalpo Dondrub

Poznámka: termín „Čisté a úplné vedomie“ – je Adrianov preklad slova bódhičitta.

Potom, najvyšší zdroj, čisté a úplné vedomie, vysvetlil, že všetky povozy založené na príčine a následku chybujú tým, že nasledujú postupnú cestu a následne vytvárajú odchýlku a prekážky v termínoch úplnej dokonalosti.

Načúvaj, veľká bytosť! Práve táto prirodzenosť čistého a úplného vedomia je konečnou esenciou všetkého, čo existuje. Nikdy nezrodené, je úplne čisté a nezastreté; keďže nemôže byť dosiahnuté nasledovaním cesty, nemá žiadne odchýlky; spontánne dokonalé od počiatku, nemôže byť výsledkom úsilia. Postrehovaním jediného čistého a úplného vedomia, univerzálnej esencie, v termínoch mnohosti, povstávajú odchýlky a prekážky. Nasledovať cestu k dosiahnutiu toho, čo nemôže byť dosiahnuté nasledovaním zapríčiňuje odchýlenie; pokúšať sa pochopiť konceptuálne to, čo nemôže byť objektom (myšlienok) zapríčiňuje zatemnenia, ktoré prekážajú pochopeniu.

Hoci v základnej kondícii je všetko rovnocenné, (Bódhisattvovia)majú za to, že prax desiatich páramít umožní realizáciu desiatich bhúmi[1], pretože si myslia, že jednaním založeným na príčine, môže mať človek úžitok v jeho plode v budúcnosti. Takýmto spôsobom sa odchyľujú a ostávajú zablokovaní po ďalšie tri kalpy.

Praktikujúci krijá tantry považujú vonkajší svet, vnútorný svet a myšlienky za tri čistoty[2] a vstupujú do faktorov realizácie a rituálnych činov. Ale hoci takto perfektne udržujú sľuby a záväzky, odchyľujú sa ostávajú zablokovaní po ďalších sedem životov.

Praktikujúci ubhaja tantry, ktorých jednanie odpovedá príčine a ktorých náhľad odpovedá následku, považujú náhľad a jednanie za dve oddelené veci. Takýmto spôsobom sa odchyľujú od neduálneho stavu a ostávajú zablokovaný po ďalšie tri životy.

Praktikujúci joga tantry, držiaci sa jednania prijímania a odmietania vo vzťahu k jedinej esencii, strácajú zameranie (sight) na jednotu (oneness) a vstupujú do dualistickej vízie. Takýmto spôsobom sa odchyľujú a ostávajú zablokovaní, pokiaľ sa neoslobodia od prijímania a odmietania.

Praktikujúci mahájoga (tantry) meditujúc na jedinú samo-povstávajúcu kondíciu, ako by mala tri charakteristiky[3], odchyľujú sa zo stavu, ktorý prekračuje úsilie.

Praktikujúci anujoga (tantry) nepochopením, že prirodzená kondícia je konečnej esencie všetkých javov živého aj neživého sveta., vnímajú dimenziu prázdnoty a múdrosť v termínoch príčiny a následku. Keďže toto zahŕňa potvrdzovanie príčiny, ktorá neexistuje a naopak, popieranie následku, ktorý existuje, ostávajú zablokovaní pokiaľ nedosiahnu istoty, ktorá prekračuje potvrdzovanie a negáciu.

Toto je v skratke šesť spôsobov hľadania dosiahnutia plodu, o ktorom sme presvedčený, že ho zatiaľ nevlastníme, zakladáme (toto hľadanie) na dvoch pravdách; pracujeme s tromi čistotami; oddeľujeme náhľad a jednanie; vstupujeme do jednania, ktoré predstavuje prijímanie a odmietanie; meditujeme na tri (charakteristické) fázy; chápeme dimenziu prázdnoty a múdrosti v termíne príčiny a následku.

Čisté a úplné vedomie je ako priestor. V skutočnej kondícii prirodzenosti mysli, podobnej priestoru, nie je žiadny náhľad, na ktorý by sa malo meditovať ani záväzok, ktorý treba udržiavať, nie je tu žiadna kapacita pre duchovné činy, ktorú musíme dosiahnuť, ani múdrosť, ktorú treba rozvinúť, nie sú žiadne úrovne realizácie, ktoré treba kultivovať, ani cesta k nasledovaniu, nie je tu žiadny pojem „jemnej podstaty/substancie“, ani duality, ktorú musíme znovu zjednotiť ako jednotu, nie je žiadna konečná náuka mimo čisté a úplné vedomie. Tým, že pravá prirodzenosť je mimo potvrdenie a negáciu, nie je žiadna tajná náuka porovnateľná s ním. Toto je náhľad úplnej dokonalosti, čistého a úplného vedomia.

Nasledovníci povozov založených na príčine a následku, ktorý chcú dosiahnuť moju esenciu ma hľadajú pomocou „desiatich podstát“. Ale nevyhnutne zlyhajú, ako niekto, kto sa snaží kráčať po nebi a spadne dolu na zem. Vysvetlím ti moju skutočnú esenciu: keďže prekračuje akúkoľvek oblasť skúsenosti, ohľadom mňa nie je žiadny náhľad, na ktorý treba meditovať. Podobne, žiadna z „desiatich podstát“ neuschopní človeka zrealizovať skutočný cieľ. Nemysli opačne! Keď sa ma snažíš pochopiť pomocou konceptov, nenájdeš vôbec nič k „videniu“. Takže ma nerob objektom svojho náhľadu, ponechaj ma v prirodzenej kondícii! Keďže v neopísateľnom nezrodenom stave nebolo nikdy žiadne oddelenie, nie je potreba dodržiavať sľuby a záväzky. Keďže základná esencia je spontánne dokonalá od počiatku, nemá význam usilovať v praxi, aby sme ju dosiahli. Keďže samo-povstávajúca múdrosť nemôže byť nikdy zastretá, nemá význam snažiť sa urobiť múdrosť čistej prítomnosti jasnejšou. Keďže všetko už je na mojej úrovni, nie sú žiadne stupne realizácie, ktoré by sme mali rozvíjať, či nimi postupovať. Keďže prestupujem celú existenciu v jej úplnosti, nie je žiadna cesta, ktorá by ku mne viedla. Keďže stále prekračujem dualizmus subjektu a objektu, nie je tu nič definovateľné ako „jemná podstata“. Keďže môj tvar je prítomný vo všetkom, dualita nikdy neexistovala. Keďže som prvotná samo-povstávajúca múdrosť, nie je tu nikto druhý, ktorý by ma mohol potvrdiť. Keďže som esenciou univerzálneho osvietenia, nie sú to žiadne ďalšie tajné inštrukcie.

...........................

V skutočnosti, „prekážka“ znamená nechápať ma. „Odchýlenie“ znamená hľadať niečo iné, ako mňa. Prekážky môžu byť dvojaké: karmické a konceptuálne. Neschopnosť pochopiť ma je karmická prekážka; neschopnosť rozlíšiť ma je konceptuálna prekážka. Keďže všetky javy živého a neživého sveta sú prirodzenosťou základného čistého a úplného vedomia, nevnímať a nerozlišovať ma sú dva druhy prekážok; hľadať niečo a usilovať vytvára odchýlenie.

---

[1] Desať páramít Bódhisattvov sú: štedrosť, morálka, trpezlivosť, úsilie, meditačné pohrúženie, rozlišujúca múdrosť, metóda, ašpirácia, sila a prvotná múdrosť, ktorým odpovedá desať bh´mi (sa bcu), či úrovní realizácie.

[2] Tri čistoty sú: čistota božstva amandaly, čistota rituálnych nástrojov a substancií, čistota mantry a vizualizácie.

[3] Toto je odkaz na tri kontemplácie: kontemplácia esenciálnej prirodzenosti (prázdnota), kontemplácia vízie (alebo súcitu), kontemplácia príčiny (semennej slabiky).

Skrytý jogín

Ukry svoje telo tým, že ostaneš sám v horskej divočine,
Ukry svoju reč tým, že utneš všetky kontakty a budeš hovoriť veľmi málo,
Ukry svoju myseľ tým, že si budeš nepretržite vedomý iba svojich vlastných chýb,
Toto sa myslí byť skrytým jogínom.

Patrul Rinpoche: Heart Treasure of Enlightened Ones, Shambala 1992

Meditácia na rovnosť, Patrul Rinpočhe

Z knihy „Slová môjho dokonalého učiteľa“

Patrul Rinpočhe, do angl. preložil:

Padmakara translation group, Shambhala 1998

Preložil a úvod napísal:

Karma Gyalpo Dondrub

V buddhizme, mahajánovom aj théravádovom poznáme krásnu meditáciu na rozvinutie lásky, empatie, súcitu a rovnosti voči všetkým bytostiam. V pálijskom kanóne sa nazýva „Brahma vihára“ – božské prebývanie. V kontexte mahajánového buddhizmu patrí táto náuka do rozvíjania osvietenej mysli – bódhičitty. Tento tréning má dve úrovne: bódhičitta zámeru a bódhičitta uplatnenia. Brahma vihára patrí do prvej fázy, rozvíjania altruistického, osvieteného zámeru. Máme v nej štyri metódy: (1) rozvíjanie priania dobra a lásky, (2) rozvíjanie súcitu a spoluúčasti, (3) rozvíjanie radosti z úspechu druhých, (4) rozvíjanie rovnosti voči všetkým. V mahajáne ale dávame na prvé miesto práve posledný článok, rozvíjanie rovnosti. Dôvod je uvedený v samotnom texte. Patrul Rinpočhe tu krásne zhŕňa vlastne všetky ostatné články v tomto jedinom. Aj keď kniha samotná pokračuje detailným rozvinutím aj zvyšných troch článkov, tento mi pripadá veľmi esenciálny a potrebný pre každého kto sa zaoberá akoukoľvek duchovnou praxou. Vrhá svetlo na problematiku vzťahov z karmického hľadiska, a uvádza nás do ich podstaty. Pomocou toho, môžeme prekuknúť túto ilúziu a hru samsáry. Enjoy! :o)

Rovnosť (tibetsky tang nyom) znamená vzdať sa (tang) našej nenávisti voči nepriateľom a zaslepenosti voči našim priateľom, a mať rovnocenný (nyom) prístup voči všetkým bytostiam, bez pripútanosti voči tým, čo sú nám blízky a averzie voči tým, čo sú nám vzdialení.

V súčasnosti sme veľmi pripútaní k tým, ktorých považujeme za súčasť našej vlastnej skupiny – otec, matka, príbuzní, atď. – zatiaľ čo cítime neznesiteľnú averziu voči našim nepriateľom a tým, čo sú s nimi spojený. Toto je omyl, vychádzajúci z nedostatku skúmania.

V minulých životoch boli tí, ktorých teraz považujeme za nepriateľov istotne našimi blízkymi, milujúci na našej strane, starajúci sa o nás v dobrej vôli a dávajúci nám nepredstaviteľnú pomoc a podporu. Naopak, mnohí z tých, ktorých nazývame dnes našimi priateľmi boli proti nám a ubližovali nám. Ako sme videli v kapitole o pominuteľnosti, bolo to ilustrované slovami velebného Kátjajánu:

Je mäso svojho otca, vyhadzuje svoju matku von,

V náručí nesie svojho nešťastného nepriateľa,

Manželka ohlodáva kosti svojho manžela.

Musím sa smiať pri pohľade na divadlo samsáry!

Ďalším príkladom je príbeh princezny Pema Sel, dcéry Kráľa Dharmy Trisong Detsena. Keď vo veku sedemnástich rokov umrela, šiel jej otec za Guru Rinpočhem, opýtať sa ho, ako sa taká vec mohla stať.

„Myslel som, že moja dcéra je niekto s čistými miulými činmi“, povedal kráľovi. „Narodila sa ako dcéra Kráľa Trisong Detsena. Stretla sa so všetkými prekladateľmi a panditmi, ktorí sú ako skutočný Buddhovia. Tak prečo bol potom jej život taký krátky?“

„Vôbec to nebolo kvôli nejakým čistým skutkom, že sa princezná zrodila ako tvoja dcéra,“ odpovedal majster. „Kedysi sme ja, Padma, veľký Dharma Kráľ a veľký opát Bódhisattva (Šantarakšita) boli zrodení ako traja chlapci nízkej kasty. Stavali sme Veľkú Stúpu Džarung Khašor. V tom čase bola princezná zrodená ako moskyt, ktorý ťa uštipol do krku. Keď si si ho rukou poškrabal, nešťastne si ho zabil. Kvôli dlhu, ktorý si si vytvoril tým, že si vzal ten život, narodil sa moskyt ako tvoja dcéra.“

Keď dokonca deti Kráľa Dharmy Trisong Detsena, ktorý bol samotným Mandžušrím, sa mu môžu narodiť takýmto spôsobom, ako výsledok jeho minulých činov, čo môžeme povedať o ostatných bytostiach?

V súčasnosti sme úzko spojený s našimi rodičmi a deťmi. Cítime k nim veľkú lásku a máme pre nich obrovskú snahu. Keď trpia, alebo sa im stane čokoľvek nežiadané, sme viac znepokojení, ako by sme boli, keby sa to stalo nám osobne. Všetko toto je jednoducho splatenie dlhov za ubližovanie, ktoré sme si vzájomne spôsobili v minulých životoch.

Zo všetkých ľudí, ktorí sú dnes našimi nepriateľmi, nie je jediný, čo by nebol našim otcom, či matkou v slede našich minulých životov. Dokonca aj teraz, to že ich považujeme, že sú proti nám neznamená nevyhnutne, že nám nejako ubližujú. Sú niektorí, ktorých považujeme za oponentov, ale oni sa na nás vôbec takto nedívajú. Iní sa môžu cítiť byť našimi nepriateľmi, ale sú neschopní nám akokoľvek skutočne ublížiť. Sú takisto ľudia, ktorí sa nám zdajú teraz ubližovať, ale z dlhodobého hľadiska to, čo nám teraz robia, nás môže priviesť k rozpoznaniu a ohodnoteniu v tomto živote, alebo nás obrátiť k dharme a tak nám prinesú najviac úžitku a šťastia. A iní, ak sa človek dokáže prispôsobiť ich charakteru a premôcť ich láskavými slovami, sa môžu ľahko stať našimi priateľmi.

Na druhej strane sú tu všetci tí, ktorých teraz považujeme za našich blízkych – napríklad naše deti. Ale sú synovia a dcéry, ktorí podviedli, alebo dokonca zavraždili svojich rodičov. Niekedy deti stránia ľuďom, ktorí sa s rodičmi hádajú, a spoja s nimi sily, aby viedli spor so svojimi vlastnými rodinami a ulúpili ich bohatstvo. Hoci vychádzame dobre s tými, ktorí sú nám drahý, ich trápenie a problémy nás v skutočnosti zasiahnu ešte silnejšie, ako naše vlastné starosti. V snahe pomôcť priateľom, deťom a našim príbuzným hromadíme veľké množstvo negatívnych činov, ktoré nás zmätú do pekiel v ďalších životoch. Keď chceme skutočne praktikovať dharmu dôkladným spôsobom, nechcú nás nechať. Neschopní vzdať sa posadnutosti našimi rodičmi, deťmi a rodinami odkladáme prax dharmy na neskôr a tak si na ňu nikdy nenájdeme čas. V krátkosti, takíto ľudia nám môžu ublížiť ešte viac, než naši nepriatelia.

A navyše, nie je žiadna záruka, že tí, ktorých považujeme dnes za súperov, nebudú v budúcich životoch našimi deťmi, alebo že sa naši súčasní priatelia nezrodia ako naši nepriatelia, a tak ďalej. Iba kvôli tomu, že považujeme tieto prchavé vnemy „priateľ“ a „nepriateľ“ za skutočné, hromadíme skrz pripútanosť a nenávisť negatívne činy. Prečo sa pridržiavame týchto míľnikov, ktoré nás stiahnu dolu do nižších ríší?

Urobte preto silné rozhodnutie vnímať všetky nekonečné bytosti ako vašich rodičov a deti. Potom, ako veľké bytosti minulosti o ktorých životoch môžeme čítať, považujte všetkých priateľov a nepriateľov za rovnakých.

Za prvé, voči všetkým, ktorých nemáte vôbec radi – tí, ktorí vo vás vyvolávajú hnev a nenávisť – trénujte svoju myseľ rozličnými spôsobmi tak, aby hnev a nenávisť, ktoré voči nim cítite už nepovstávali. Myslite na nich ako na niekoho neutrálneho, kto vám ani neškodí ani nerobí dobre. Potom premýšľajte, že všetky nekonečné bytosti, ku ktorým cítite neutralitu boli vašimi otcami a matkami niekedy v minulých životoch v čase bez počiatku. Meditujte na túto tému až kým k nim nepocítite rovnakú lásku, ako cítite k vašim súčasným rodičom. Nakoniec, meditujte až kým pocítite rovnaký súcit voči všetkým bytostiam – či ich už vnímate ako priateľov, nepriateľov, alebo medzi tým – aký cítite voči vlastným rodičom.

Ďalej, nie je žiadnou náhradou za bezmedznú rovnosť len myslieť na všetkých, priateľov, nepriateľov, ako na rovnakých, bez žiadneho konkrétneho citu súcitu, nenávisti, alebo čohokoľvek. To je nezmyselná rovnosť a neprináša ani škodu ani úžitok. Príklad, ktorý sa pre bezmedznú rovnosť dáva, je hostina, ktorú usporadúva veľký mudrc. Keď veľký mudrci minulosti obetovali hostinu, pozvali každého, vysoko postaveného, aj nízkeho, mocného aj slabého, dobrého aj zlého, zvláštneho aj obyčajného, bez toho, aby robili akékoľvek rozdiely. Podobne, náš postoj voči všetkým bytostiam vo vesmíre by mal byť nezmerný súcit zahrňujúci ich všetky rovnako. Trénujte svoju myseľ, kým nedosiahnete stav bezmedznej rovnosti.

O nemeditácii od Šhabkara

Počas prechádzky som si čítal úryvky z autobiografie Šhabkara, a napadlo ma, že sa mi nechce furt písať, že to raz môžem aj nahovoriť. Tak som zapol mobil a začal som prekladať. Ospravedlňujem sa za pomlky a opakovania, ale bolo to nepripravené.



Pieseň má aj svoje pokračovanie, ktoré bolo ale trošku náročnejšie a dlhšie na preklad, tak to pridávam dodatočne:

Kunzang Šhepen pokračoval: V prípade, že niekto zotrváva v samádhi bez meditácie (nonmeditation samadhi), ktoré je ako neprerušený prúd, aké by to malo byť?“

Musí zotrvať v ostrej, jasnej otvorenosti,

Ako keď sa pozrie,

Do hĺbky bezmedznej oblohy,

Z vrcholu hory otvorenom na všetky smery.

Pán siddhov, Džetsun Tilopa,

Upriamiac svoj pohľad do neba,

Povedal veľkému panditovi Naropovi:

Čo podporuje nebo? Na čom nebo spočíva?

Mahámudra našej mysli nemá na čom spočinúť.

Ak uvoľníš zovretia, oslobodenie je isté.

Zotrvaj s ľahkosťou v prvotnej jednoduchosti.

Prirodzenosť mysle je obloha bez obsahu myšlienok.

Zotrvaj takto v ľahkosti,

Nedržiac sa jedných myšlienok,

Alebo potlačujúc iné myšlienky:

V skutočnej mahámudre je myseľ neusmernená.

Neprekonateľný plod

Je jednoducho udržanie tohto stavu.

Takto, skrz Marpu Locávu,

Príde veľa priestoru podobných jogínov,

Synov línie veľkých panditov Naro a Maitrí.

Veľký držiteľ poznania (rigdzin, skt: vidjadhára), Šrí Singha,

Ukázajúc prstom k stredu neba,

Povedal Z Lotosu zrodenému Guruovi (Padmasambhavovi):

Vždy prázdna, vždy prázdna; vždy vyprázdnená, vždy vyprázdnená;

Táto dôležitá absolútna pravda je poklad

Ktorý žiari všade – nahor, dolu, medzi a do všetkých smerov –

Šrí Singha ju nechal tryskať z dokonalej nádoby:

Činu nerozdielneho od náhľadu.

A s týmto sa rozplynul do priestoru vadžry.

Rovnako vševediaci Longčhen Rabdžam povedal:

V nekonečnom priestore nie je ani meditácia ani nemeditácia.

Toto je nezmerná rozľahlosť múdrosti Samantabhadru.

Takisto v Rozličných prísloviach Kadampov sa vraví:

Miesto pre prax musí byť otvorené a priestranné;

Náš náhľad musí byť rozľahlý a otvorený tiež;

Hoci by doň bola položená celá samsára a nirvána,

Ostal by nenaplnený, ako stále –

Taká má byť sila náhľadu.

Potom Kunzang povedal: „Praktikovať a zotrvávať pri tom iba v tupom, nepozornom, obyčajnom stave – to je úplne zbytočné, ak chceme napredovať štádiami na ceste, nie je tak?“ Odpovedal som:

Víťazný, inkarnácia Držiteľa bieleho Lotosu (piaty dalajláma Gjalwa Lobsang Gjatso) povedal:

V súčasnosti niektorí vravia, že keď myseľ iba odpočíva

To je náhľadom Mahámudry;

Ale to nie je skutočná Mahámudra.

A inkarnácia Mandžušrího, Sakja Pandita, povedal:

Mahámudra, ktorú praktikujú hlupáci

Obyčajne vedie do stavu zvierat.

Kvôli tomuto opakovane varujú učitelia madhjamiky,

mahámudry a dzogčhenu, že zotrvávanie bez bdelosti,

v stave tuposti a nepozornosti,

neprinesie výsledok v postupe štádiami cesty.

Toto nie len že je pravda,

Ale je to hlboký a najdôležitejší bod!

Keď niekto splynie s rovnosťou

Priestoru podobného samádhi,

V určitom bode vyšľahne skutočné poznanie z meditácie.

Neobmedzená jasnozrivosť, zázračné sily a vízie sa manifestujú,

A nakoniec človek zrealizuje dharmakáju.

Nepochopiac toto, môže človek zísť na zcestie

A zotrvať iba v tupom, neurčitom stave –

Potom meditácia zvädne a človek zadrieme.

Keď neprítomnosť mysli pretrváva, príde

Tuposť, nepozornosť, a nakoniec spánok;

Keď človek veľa medituje takýmto spôsobom,

Znovuzrodí sa v ríši zvierat.

Všetko toto, čo bolo povedané z lásky,

Musí byť pochopené.

Praktikovať meditáciu a pliesť si tieto dva stavy –

Ako piť mlieko zmiešané s vodou –

Sú spôsoby hlupákov;

Praktikovať meditáciu a jasne rozlišovať tieto dva,

Sú spôsoby múdrych.

Kunzang sa spýtal opäť: „Čo má robiť človek, keď zotrváva v rovnosti a pri tom utonie v nebdelom, obyčajnom stave?“ Odpovedal som:

Keď sa vytvoria oblaky, zatemnia

Čistú oblohu.

Ak ich odfúkne vietor

A rozptýli ich do desiatich smerov,

Znovu sa objaví prirodzená modrá farba

Oblohy.

Rovnako, keď stav tupej nepozornosti

Zatemní našu meditáciu,

Mali by sme vzpriamiť chrbát,

Pozdvihnúť pohľad,

Rozšíriť náš výhľad,

Zvýšiť bdelosť.

Nech sa rozšíri do nekonečna,

A potom ju necháme byť.

Takto rozlíšime čistú esenciu

Od odpadu;

Táto mentálna hmla sa rozplynie,

Ako keď miznú oblaky,

Ponechajúc kráľovské samádhi,

Zjavné a priehľadné, ako

Nepoškvrnené nebo.

Toto je najvyššia metóda

Na rozptýlenosť a

Povznesenie praxe.

Rigdzin šrí Singha povedal:

Mysle cítiacich bytostí ostanú roztrieštené,

Zatiaľ čo mysle Buddhov sú všetko zahrňujúce;

Ponechať myseľ rozľahlú a otvorenú ako priestor,

Je hlavná metóda na povznesenie praxe.

Z času na čas skúmaj myseľ

Analytickým vhľadom;

Uisti sa, že myseľ nie je nič uchopiteľné –

Že nemá ani stred, ani okraje –

A ponechaj tento objav, nech sa rozšíri.

Niekedy nechaj myseľ splynúť

S jasnou, bezoblačnou oblohou;

Nech je rozľahlá a dôstojná;

Ponechaj ju široko otvorenú

Ako nesmierny, všetko zahrňujúci priestor.

Keď budeš praktikovať takto, vyhneš sa chybám

Malátnosti, nebdelosti a ospalosti;

Tvoja skúsenosť vhľadu sa zväčší.

Potom, keď sa myseľ opäť stiahne,

Ako starý zvitok, ktorý sa sám zvinie,

Skúmaj pozorne myseľ, opäť a znovu:

To je základná inštrukcia.

Podivuhodné – zotrvávanie v žiarivej jasnosti,

Stave priestoru podobnej rovnosti!

Radostné – keď deň, alebo noc, vnútorné, alebo vonkajšie,

Otvorené, či zavreté oči, nerobia žiadny rozdiel v tvojej bdelosti.

Podivuhodné – keď sa objavuje svet tvarov,

Podobný dúhe v nemennom priestore dharmakáji!

Radostné – vyprázdnenie hĺbky samsáry,

Privádza všetky bytosti k osvieteniu!

Vy všetci, ktorých múdrosť je rozľahlá ako obloha,

Žiarivá, ako nezastreté slnko,

Číra ako kryštál, pevná ako neotrasiteľná hora –

Tebe vzdávam úctu a u Teba prijímam útočisko;

Udeľ mi vlny svojej priazne.

Potom, ako som toto povedal, jeho pochopenie náhľadu veľmi pokročilo a jeho realizácia sa stala nezmernou, ako priestor.

Shabkar Tsogdrug Rangdrol: Let Garudu - 3

Ďalšie pokračovanie inštrukčných piesní tohoto skvelého dzogčhenového jogína pomerne nedávnej minulosti. Priznám sa, že nie som celkom spokojný s anglickým prekladom, ktorý sa snaží pracovať s vlastnou terminológiou. Možno aj kvôli tomu sa slovenský preklad môže zdať "kockatý". Dúfam, že to čitateľa neodradí a dokáže sa preniesť za formu slov do ich skutočného významu.



Z knihy "The Flight Of The Garuda; Keith Dowman" preložil a gramatickými chybami opatril Karma Gyalpo Dondrub.

Pieseň siedma

Potvrdenie buddhovskej prirodzenosti

EMAHO! Načúvajte pozorne, ešte raz, moji vznešení synovia dcéry. Tri spôsoby buddhovského bytia – esencia, prirodzenosť a citlivosť[1] – a päť spôsobov bytia a takisto päť aspektov prvotného vedomia, sú všetky úplné a dokonalé v prirodzenom žiarivom vnútornom vedomí tu a teraz.

Esencia úplnej prítomnosti, nedefinovateľná akýmkoľvek termínom, ako je tvar, farba a ostatné atribúty, je dharmakája; vnútorná žiarivosť prázdnoty je svetlom sambhogakáji; a neprerušené médium, v ktorom sa veci manifestujú je nirmanakája.

Tri spôsoby sú obrazne vysvetlené takto: dharmakája je kryštálové zrkadlo; sambhogakája je jeho prirodzenosť – žiarivá jasnosť; a nirmanakája je nezastreté médium, v ktorom sa odrazy objavujú.

Na začiatku existovali mysle ľudí ako tieto tri spôsoby bytia. Ak sú schopní toto spontánne rozpoznať, nebudú potrebovať ani len okamih formálnej meditácie – prebudenie k buddhovstvu je okamžité.

V tomto uvedení sú tri spôsoby definované oddelene. V skutočnosti, deti môjho srdca, neupadnite do tej chyby, aby ste uverili, že sú oddelené a existujú ako rozdielne.

Od počiatku sú tri spôsoby prázdne a úplne čisté. Chápajúc ich ako jedinú podstatu, ktorá je nerozdielnosťou žiarivosti a prázdnoty, vstúpte do stavu nezaujatosti.

Triáda esencie, prirodzenosti a citlivosti zase odpovedá dharmakáji, sambhogakáji a nirmanakáji. Chápajúc tieto tri ako mystickú nerozdielnosť prázdnoty a žiarivosti, vstúpte do stavu nezaujatosti.

Ďalej, keďže prvotné vedomie samo-existujúcej úplnej prítomnosti manifestuje úplne všetko, toto vedomie je čistým bytím Tvorcu, Vairočanu; keďže je nemenné a nezmeniteľné, je to čisté bytie Nemenného Diamantu, Akšóbhjavadžru; keďže je bez stredu a ohraničenia, je čistým bytím Bezhraničnej Podoby Svetla, Amitábhu; keďže je to takisto drahokam, ktorý je zdrojom najvyššej realizácie a relatívnych síl, je čistým bytím Fontány Drahokamov, Ratnasambhavu; keďže uskutočňuje všetky zámery, je čistým bytím Naplňovateľa Všetkých Ambícií, Amoghasiddhiho. Tieto buddhovské božstvá nie sú ničím iným, než tvorivou silou úplnej prítomnosti (rig pa´i rtsal).

Prvotné vedomie úplnej prítomnosti je zrkadlu podobné vedomie, pretože jasne manifestuje svoju nezastretú podstatu. Je to vedomie rovnakosti, pretože je vše prestupujúce. Je to rozlišujúce vedomie, pretože celá škála rozličných javov sa manifestuje z jeho tvorivosti. Je vedomím, ktoré uskutočňuje všetky činy, pretože vyplňuje všetky naše ambície. Je to vedomie pokračovania reality, dharmadhátu, pretože jediná podstata všetkých týchto aspektov vedomia je prvotná čistota. Neexistuje ani len atóm mimo tohto, čo je tvorivosťou vnútorného vedomia.

Keď vás nasmerovaný prst uvedie priamo a okamžite do troch spôsobov – esencie, prirodzenosti a citlivosti – a Piatich Buddhov a piatich aspektov vedomia, všetkého naraz, potom je zažívaná žiarivá, prebudená úplná prítomnosť, nedotknutá okolnosťami a nepoznačená myšlienkami pripútanosti; je to postrehovanie tu a teraz, nevytvorené a nedotknuté.

Všetci buddhovia troch časov povstávajú z tejto úplnej prítomnosti. Neustále sa s tým identifikujte, moji milovaný synovia a dcéry, pretože toto je spiritualita všetkých buddhov troch časov.

Úplná prítomnosť je nevytvorená, prirodzená žiarivosť vašej vlastnej mysli, takže ako môžete povedať, že nevidíte Buddhu? Nie je vôbec nič, na čo by sme v tom mali meditovať, takže ako sa môžete sťažovať, že meditácia nepovstáva? Je to prejav úplnej prítomnosti, vašej vlastnej mysli, takže ako môžete povedať, že to nemôžete nájsť? Je to prúd neubúdajúcej žiarivej prebudenosti, tvár vašej vlastnej mysli, tak ako môžete povedať, že to nevidíte? Nie je potrebný ani len moment práce k tomu, aby ste to dosiahli, takže ako môžete povedať, že vaša námaha je neúspešná? Stavy sústredenia a rozptýlenosti sú dve strany jednej mince, takže ako môžete povedať, že vaša myseľ nie je nikdy sústredená? Vnútorné poznanie sú spontánne povstávajúce tri spôsoby bytia, ktoré sú dosiahnuté bez úsilia, takže ako môžete povedať, že vaša prax neuspela v uskutočnení toho? Stačí ponechať myseľ v stave nečinenia, takže ako môžete povedať, že ste neschopní to dosiahnuť? Vaše myšlienky sú oslobodené v momente ich vzniku, tak ako môžete povedať, že sú protijedy neúčinné? Je to postrehovanie tu a teraz, tak ako môžete povedať, že to nevnímate?

Pieseň ôsma

Metóda dosiahnutia presvedčenia

EMAHO! Opäť, milovaní synovia a dcéry, načúvajte s oddanosťou! „Myseľ vo svojej bezpodstatnosti je podobná oblohe.“ Je to pravda, alebo nie je, moje deti? Potvrďte to tým, že sa úplne uvoľníte a budete pozerať priamo na myseľ, hľadiac celou svojou mysľou, bez napätia.

„Prázdnota mysli nie je iba pustá ničota, keďže je bez pochýb, že prvotná bdelosť vnútorného vedomia, žiari od počiatku. Samo existujúca prirodzená žiarivosť sa podobá slnečnému svetlu.“ Je toto naozaj pravda? Aby ste si to potvrdili, úplne sa uvoľnite, hľaďte priamo na prirodzenosť vašej mysli.

„Je bez pochýb nemožné objektivizovať, alebo uchopiť myšlienku, alebo pohyb pamäte. Tieto rozmanité, premenlivé pohyby sa podobajú vesmírnemu vetru.“. Je toto naozaj pravda? Aby ste si to potvrdili, úplne sa uvoľnite, hľaďte priamo na prirodzenosť vašej mysli.

Žiadna skúsenosť nie je možná inde, ako v mysli, takže nie je nič k videniu, než ten vidiaci v momente vízie. Žiadna skúsenosť nie je možná inde, ako v mysli, takže nie je nič iné na čo by sme mohli meditovať, než myseľ. Žiadna skúsenosť nie je možná inde, ako v mysli, takže nie je nič čo by sme mohli urobiť inde, ako v mysli. Žiadna skúsenosť nie je možná inde, ako v mysli, takže nie je žiadna samája, ktorú by sme mohli udržiavať mimo myseľ. Žiadna skúsenosť nie je možná inde, ako v mysli, takže nie je žiadny cieľ, ktorý by sme mohli dosiahnuť inde, ako v mysli.

Pozeraj, pozeraj a pozeraj znovu. Pozeraj na svoju vlastnú myseľ!

Projektuj svoju pozornosť do vonkajšieho priestoru, a bedlivo pozorujúc prirodzenosť mysli, pozeraj, či sa hýbe. Keď si sa pozorovaním presvedčil, že myseľ sa nehýbe, stiahni svoju pozornosť a koncentruj sa na myseľ vo vnútri, a hľadaj pozorne pôvod rozptyľujúcich myšlienok. Keď si sa presvedčil, že nie je nikto, kto by bol zodpovedný za myšlienkové útvary, pozoruj bedlivo tvar a farbu mysli. Keď dospeješ do prázdnoty, ktorá nemá farbu, ani tvar, hľadaj jej stred, alebo okraj. Nadobudnúc istotu, že stred aj okraj sú rovnaké, hľadaj či je vnútri a či vonku. Nenájduc žiadny rozdiel medzi „vnútri“ a „vonku“, dosiahneš úplnú prítomnosť, ktorá je priestranná ako obloha.

„Vďaka jej všetko prestupujúcej slobode, nemá táto úplná prítomnosť žiadny stred, ani okraj, vnútri, ani vonku, je prostá všetkej strannosti a nepozná zábrany, ani prekážky. Toto všetko -prestupujúce vnútorné vedomie je nezmernou rozľahlosťou priestoru. Všetky skúsenosti samsáry a nirvány v ňom povstávajú ako dúhy na oblohe. V jeho všetkých manifestáciách to nie je nič iné, než hra mysli.“

„V stave úplnej prítomnosti nie je rozdiel medzi samsárou a nirvánou.“ Pozeraj z nehybného priestoru vnútorného vedomia na všetky skúsenosti, iluzórne, ako odrazy v zrkadle, nezáleží na tom, čo manifestuje, nemôže to byť nikdy zakúšané, jeho existencia nemôže byť nikdy dokázaná. V tejto dimenzii neexistuje samsára ani nirvána a všetko je dharmakájou.

Všetky bytosti putujúce v troch ríšach samsáry ostávajú chytené v dualite, kým si neuvedomia, že v ich samotnom vnímaní sídli prvotná bdelosť, ktorá je konečnou identitou všetkých skúseností samsáry a nirvány. Kvôli sile klamu rozdelenia na subjekt-objekt, považujú samsáru a nirvánu za odlišné stavy mysli. Zostávajú ujarmení, pretože tam, kde nie je dualita, vidia dualitu.

V skutočnosti nemôže v nikoho mysli existovať rozdiel medzi samsárou a nirvánou. Avšak, keď svetský hlupáci odmietajú niektoré veci a užívajú si iných, vyhýbajú sa „zlému“ a kultivujú „dobré“, opovrhujú jedným zatiaľ čo vyhľadávajú iné, potom, kvôli strannosti, zaujatosti a predsudkom, bezcieľne putujú skrz postupné životy.

Radšej než by spontánne zavŕšili tri spôsoby vnútorného vedomia bez úsilia, tvrdohlaví ašpiranti skúšajú techniky a štádiá mnohých čas zaberajúcich metód „seba – zdokonalenia“, čo im neponecháva žiadny čas, aby dosiahli Buddhov trón.

„V skutku, všetky fenomény, ktoré sa javia akýmkoľvek spôsobom, sú našou vlastnou víziou[2].“ Pozeraj zo stavu nehybného vnútorného vedomia, a všetky svetelné tvary a živá skúsenosť je podobná odrazom. Javy sú prázdne, zvuky sú prázdne a takisto naša vlastná prirodzenosť je pôvodne prázdna.

Obdobne, obráť svoju pozornosť do vnútra na myseľ, ktorá je pozorovateľom, a tvoj vlastný myšlienkový proces prirodzene ustávajúci, obidva sú prázdne ako obloha, nevytvorené, bez konceptuálnych výtvorov, úplne nepostrehnuteľné, mimo popis, koncept a akékoľvek vyjadrenie.

Všetky možné udalosti sú magickým iluzórnym prejavom mysli, a všetky magické prejavy mysli sú bez základu a prázdne. Keď si si uvedomil, že všetky udalosti sú tvojou vlastnou mysľou, všetky videné javy sa stanú prázdnou dharmakájou.

Javy sú nezväzujúce. Je to kvôli pripútanosti k ním, prečo sú bytosti spútané. Odtnite všetky klamné pripútanosti, deti môjho srdca!

---

[1] Ngo bo, rang bzhin, thugs zhe – esencia, prirodzenosť, energia v preklade Čhőgjal Namkhai Norbu Rinpočheho.

[2] V origináli rang snang – samo-povstávajúcou víziou.

---

[1] Ngo bo, rang bzhin, thugs zhe – esencia, prirodzenosť, energia v preklade Čhőgjal Namkhai Norbu Rinpočheho.

[2] V origináli rang snang – samo-povstávajúcou víziou.

Shabkar Tsogdrug Rangdrol: Let Garudu - 2

Tak konečne vám prinášam pokračovanie prekladu tohoto skvelého diela veľkého jogína nedávnej minulosti.

V tejto časti sa dosť jasne ukazuje, ako snaha prekladateľa z tibetštiny K.Dowmana neprekladať "terminus technicus", alebo teda prekladať ho do angličtiny, značne komplikuje text pre ľudí, ktorí majú prehľad v problematike. Preto som pridal aj poznámky pod čiarou, ktorých autor je sám K.Dowman, ja som v nich doplnil len slovenčinu.

Z knihy "The Flight Of The Garuda; Keith Dowman" preložil a gramatickými chybami opatril Karma Gyalpo Dondrub.

Pieseň štvrtá

Uvedenie do prirodzenosti mysle

EMAHO! Zhromaždite sa opäť, moji milovaní synovia a dcéry a načúvajte. Ak ste počas analýz a skúmania svojich myslí spôsobom popísaným vyššie neuspeli v nájdení mysle tak, že by ste mohli ukázať a povedať: „Toto to je!“ a keď sa vám nepodarilo nájsť ani atóm, ktorý by ste mohli nazvať konkrétnym, potom váš neúspech bol najväčším úspechom!

Za prvé, myseľ nemá žiadny pôvod. Keďže to je pôvodne prázdnota jej podstata nemá žiadnu substanciu. Za druhé, nemá žiadne umiestnenie, žiadnu farbu a žiadny tvar. Nakoniec, nehýbe sa: bez pohybu sa rozplýva bez stopy; jej činnosť je prázdnou aktivitou; jej prázdnota, prázdne prejavy.

Prirodzenosť mysli nie je vytvorená príčinou na prvom mieste a nie je zničená faktormi, alebo podmienkami na konci. Má stálu veľkosť: nič k nej nemôže byť pridané, alebo z nej vzaté, je neschopná nárastu, alebo úbytku a nemôže byť naplnená, alebo vyprázdnená.

Keďže prirodzenosť mysli je všetko presahujúca, základom samsáry aj nirvány, je bez sklonov a zaujatosti. Žiadny tvar neobjasňuje jej skutočnosť viac, než iný, a manifestuje všetko a všetkých rovnako, bez prekážok.

Myseľ nemôže byť vôbec ustanovená, či definovaná ako niečo špecifické, keďže ide za obmedzenia existencie a neexistencie. Bez prichádzania a odchádzania, je bez zrodenia a umierania, bez jasnosti či zatemnenia.

Prirodzenosť mysli je vo svojej čistote podobná čírej kryštálovej guli: jej podstata je prázdnota, jej prirodzenosť je jasnosť a jej schopnosti sú bez prerušenia.

Prirodzenosť mysli nie je žiadnym spôsobom ovplyvnená negativitou samsáry. Od počiatku je Buddhom. Tomuto dôverujte!

Takéto je moje uvedenie, ktoré uvádza rozpozanie pôvodnej prirodzenosti mysli, základu nášho bytia, našej skutočnej bytostnej kondície.

Pieseň piata

Povstanie klamu

EMAHO! A opäť, môjmu srdcu blízky synovia, načúvajte! Počúvajte, ako je Dharma-kája Kuntu Zangpo slobodný bez nutnosti ani len okamihu meditácie, a ako šesť typov bytostí putuje v samsáre, bez toho, aby učinili najmenší negatívny, alebo zlý skutok.

Na počiatku, pred tým, než čokoľvek bolo, bezmenná samsára a nirvána boli čistým potenciálom v pôvodnom základe bytia. Takto v tom čase povstala úplná prítomnosť zo základu: rovnako, ako žiari prirodzené svetlo kryštálu, keď naň dopadnú slnečné lúče, keď bolo pôvodné vedomie úplnej prítomnosti oživené životnou silou, pečať vázy večnej mladosti bola zlomená a spontánne povstávajúce jasné svetlo zažiarilo na nebi, ako svetlo vychádzajúceho slnka, v podobe čistých krajín čistého bytia a pôvodného vedomia[1].

Potom Dharmakája Kuntu Zangpo pochopil, že toto je jeho spontánna manifestácia a okamžite rozpustil vonkajšie svetlo čistého bytia a pôvodné vedomie do vnútorného jasného svetla. V pôvodnom základe bytia, čistom od počiatku, dosiahol buddhovstvo.

Avšak my neosvietené bytosti nechápeme, že podstatou spontánne povstávajúcich javov bola naša vlastná prirodzená žiarivosť a výsledkom bola nedbalosť a zmätok. Tomuto sa hovorí „nevedomosť, ktorá sprevádza každý vnem,“

Takisto boli v tom období jasné svetlo a javy povstávajúce zo základu jasného svetla vnímané ako dva. Toto sa nazýva „konceptuálna nevedomosť.“ V tomto bode sme upadli do pasce nevedomého dualizmu.

Následne, ako sa množil potenciál našej skúsenosti a postupne rozširoval rozsah našej aktivity, povstala celá škála samsárickej činnosti. Potom sa objavili tri jedy emócií spolu s piatimi jedmi, ktoré sa z nich vyvinuli, z piatich jedov sa rozvinulo osemdesiatštyri tisíc foriem vášní, a tak ďalej. Odvtedy až do tohto samotného okamžiku sme znášali potešenie a bolesť neustáleho otáčania sa kolesa (samsáry). Donekonečna sme krúžili v tejto samsárickej existencii, akoby pripevnený k vodnému kolesu.

Ak chcete rozvinúť túto tému, obráťte sa na Kunkhjen Longčhenopovu Pokladnicu Najvyššieho Prístupu a na Nepreniknuteľný Oblak Najvyššieho Významu, a ďalšie.

Teraz, hoci ste si skrz hlboké osobné inštrukcie vášho lámu uvedomili seba-klam a blud zakotvené v temnej jaskyni vašej mysle, takisto ste rozpoznali vašu myseľ ako Buddhu. Stretli ste sa s pôvodnou tvárou Prvotného Pána, Ádibuddhu, a viete, že máte rovnaký potenciál, ako Kuntu Zangpo. Moje duchovné deti, kontemplujte túto radosť z hĺbky vašich sŕdc!

Takéto je moje uvedenie, uvádzajúce zaručené rozpoznanie klamu.

Pieseň šiesta

Uvedenie do našej pravej podstaty existencie

EMAHO! Opäť, milované deti môjho srdca, načúvajte! Myseľ, tento univerzálny koncept, toto najvýznamnejšie zo slov, manifestuje škálu potešenia a bolesti v samsáre a nirváne, nemajúc samostatnú existenciu. Je tu toľko veľa názorov o tom, koľko je prístupov k buddhovstvu. Má to nespočet synonymov.

V bežnom jazyku to je „ja“; niektorí hinduisti to nazývajú „Ja“; žiaci šrávakov hovoria „bezpodstatná individualita“; nasledovníci Iba Mysle (Čittamatra) to volajú jednoducho „myseľ“; niektorý to volajú „dokonalý vhľad“; niektorí to volajú „buddhovská prirodzenosť“; niektorí „veľkolepý postoj“; niektorí „stredná cesta“; ďalší „kozmické semeno“; niektorí „pokračovanie reality“; niektorí to volajú „univerzálny základ“; niektorí to volajú „obyčajné vedomie“[2]. (Prosím, porovnajte s poznámkou; prekl.) Keďže synoným pre myseľ, nálepiek, ktoré tomu dávame, je bezpočet, poznaj ju, čím skutočne je. Poznaj ju na základe skúsenosti tu a teraz. Spočiň v prirodzenom stave podstaty tvojej mysli.

Keď je v kľude, je myseľ bežným vnemom, nahá a bez okrás; keď hľadíte priamo na to, nemôžete vidieť nič, iba svetlo; ako úplná prítomnosť (rigpa) je jasnosťou a uvoľnenou bdelosťou prebudeného stavu; ako vôbec nič špecifické je to tajnou plnosťou; je to konečnou nedualitou žiarivosti a prázdnoty.

Nie je to večné, keďže vôbec nič nebolo dokázané o jeho existencii, Nie je to prázdne, keďže je to jasnosť a bdelosť. Nie je to jednotou, keďže mnohosť je očividná vo vnímaní. Nie je to mnohosť, keďže poznáme jednu chuť jednoty. Nie je to vonkajšou funkciou, keďže prítomnosť je vlastná okamžitej skutočnosti.

V okamžiku tu a teraz vidíme tvár Pôvodného Pána zotrvávajúcom v srdcovom centre. Identifikujte sa s ním, moji duchovní synovia. Ktokoľvek ho popiera, želajúc si viac z inokadiaľ, sa podobá mužovi, ktorý našiel svojho slona, ale pokračuje v nasledovaní jeho stôp. Môže prehľadávať tri dimenzie mikrokozmického svetového systému po celú večnosť, ale nenájde ani len meno Buddhu líšiace sa od toho v jeho srdci.

Také je moje uvedenie, uvádzajúce rozpoznanie našej pravej existenčnej podstaty, ktorá je hlavnou realizáciou v Preseknutí sa skrz /tregčhö; dosť nepodarený a Čhogjal Namkhai Norbu Rinpočhem často kritizovaný preklad tohto slova, ktoré Rinpočhe prekladá skôr v zmysle spontánneho uvoľnenia; prekl) do Veľkej Dokonalosti.

---

[1] Sku dang ye shes: táto mandala je poľom nekonečne malých mandál svetla (thig le) – svetelných zárodkov/semien – vyžarujúcich zo srdca Kuntu Zangpa.

[2]Našťastie tu Keith Dowman uviedol pôvodné výrazy, takže je to zrozumiteľnejšie pre ľudí, ktorí sú zbehlí v tomto obore:

Nga (ja); bdag (átman); bdag med (ne-ja); sems (čitta, myseľ); shes rab pha rol tu phyin pa (pradžňaparamita);bde gshegs snying po (sugatagarbha, buddhovská prirodzenosť); phyag rgya chen po (mahámudrá) dbu ma (madhajamaka); thg le nyan gcig; chos kyi dbyings (dharmadhátu); kun gzhi (álaja); tha mal shes pa.