Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

nedeľa 26. októbra 2014

Kritika prekladov tibetských textov od W.Y.Evans-Wentza

Uvedená stať pochádza z knihy John Myrdhin Reynoldsa "Self-liberation through seeing with naked Awareness". John Reynolds je tibetológ, učenec, prekladateľ z tibetštiny, dlhoročný praktikujúci a ngakpa v línii Dudžom Tersar, žiak Dudžom Rinpočheho a Lopon Tenzin Namdak Rinpočheho, v buddhistických kruhoch známy ako láma Vadžranátha. K uvedenému prekladu som pristúpil, lebo na moje prekvapenie sa stále nájdu ľudia, ktorí sa snažia podľa týchto kníh praktikovať, pričom neberú v úvahu jednak akurátnosť daných prekladov a ich obsahu, ale čo mi je ešte záhadnejšie, prístupnosť kvalitných prekladov rovnakého materiálu a možnosť ich obdržania od kvalifikovaného lámu. Text som vybral len informatívne, v ďalšom sa John venuje jednotlivým omylom v Tibetskej Knihe Veľkého Oslobodenia, ktorá u nás zatiaľ nevyšla. Ostatné knihy je možné nájsť vo vydavateľstve Canopus. Kritiku prekladu Tibetskej Knihy Mŕtvych obsahuje napr aj kniha Lámu Anagarika Govindu "Základy tibetskej mystiky".
Ngakpa Tongnyid Dorje

                                                Život a spisy W.Y.Evans-Wentza


    Ranný preklad tohto textu nájdeme v Tibetskej knihe Veľkeho Oslobodenia od W.Y.Evans-Wentza. Avšak, je v ňom niekoľko vážnych chýb v preklade, predovšetkým v termínoch jeho interpretácie a porovnania s inými duchovnými systémami. Je preto vhodné tu prebrať Evans-Wentzovu verziu, obzvlášť vo svetle faktu, že sa tešil veľkému rozšíreniu a je zodpovedný za mnoho dezinterpretácií ohľadom významu Dzogčhenu, včetne tej Dr.Carla Junga.

    Účelom nie je znížiť pioniersku rolu Evans-Wentza v štúdii literatúry škôl Ňingmapa a Kagjupa Tibetského Buddhizmu. Pracoval na týchto textoch v Gangtoku a Dárdžilingu (1919, 1935) v spolupráci s Tibetskými lámami, ktorí boli oboznámení s ústnou tradíciou interpretácie Tibetských textov. Navyše, v čase, keď Evans-Wentz písal, Európsky učenci mali malé poznanie o širokom rozsahu a historickej dôležitosti Tibetskej literatúry. Vo všeobecnosti sa títo učenci dívali s dešpektom na všetko, čo bolo spojené s tantrami, ktoré považovali za dekadentnú a sexom posadnutú formu hinduizmu, ktorá vnikla a zničila kedysi cudné telo buddhizmu. V značne podobnom dojme ohľadom hinduistického pôvodu buddhistickej tantry, požiadal Evans-Wentz Sir John Woodroffa, anglického magistráta na Vysokom Súde v Kalkate a zároveň autoritu na Šákta systém hinduistickej tantry, aby napísal úvod k Tibetskej Knihe Mŕtvych, ktorú pripravoval na vydanie. V súlade s týmto uviedol Evans-Wentz takisto terminológiu v preklade, ktorá bola zväčša prevzatá z hinduizmu. Takto napríklad, družky, alebo ženské aspekty buddhov boli nazvané šakti, "sily", a takýmto spôsobom obrátil polaritu celého buddhistického systému. Pd vplyvom hinduistickej filozofie Védanty, ako aj tvrdení moderných teozofov, urobil Evans-Wentz mnoho chýb na poli, ktoré bolo pre neho zväčša neznáme, jeho pole akademického výskumu ležalo inde, v štúdiách keltského folklóru. Ale napriek svojmu akademickému tréningu v Oxforde, javí sa Evans-Wentz trochu naivný v jeho tendencii tak veľmi veriť, čo čítal o teozofii. Ničmenej, s entuziazmom sa pokúsil intelektuálne preniknúť tento neznámy Tibetský svet a urobiť tvrdenia Tibetského buddhizmu prijateľné neveriacemu a stále materialistickejšiemu Západu.

    Aj pri riziku argumentácie ad hominem, musím povedať niečo o kariére Evans-Wentza a k vplyvom, duchovným aj intelektuálnym, ktorého viedli dezinterpretovať Dzogčhen a Tibetský buddhizmus spôsobom, ako robil. Jeho biografia je uvedená rozsiahlejšie niekde inde. Evans-Wentz nikdy nenavštívil Tibet samotný, nikdy nežil, ako buddhistický mních a nestrávil tri roky v Dárdžilingu študujúc so svojim lámom, Kazi Dawa Samdup, ako sa niekedy tvrdí. V skutočnosti strávil sotva pár mesiacov, dovedna, medzi tibeťanmi v Dárdžilingu a Sikkime. Zachované listy Evans-Wentz aj Dawa Samdupa indikujú, že tento láma nehral rolu osobného gurua Evans-Wentza. V listoch nie je zmienka o žiadnych "tajných náukách", ktoré mal Evans-Wentz obdržať. Jeho spisy to takisto jasne ukazujú, ako za chvíľu uvidíme. Práve naopak, Evans-Wentz príležitosne pokúšal nútiť svoje vlastné názory a interpretácie lámovi, ako bol prípad napr. s jeho teozofickou interpretáciou reinkarnácie. Takisto, podľa lámovho vlastného syna nie je žiadna evidencia, že by Evans-Wentz participoval na púdžach, alebo buddhistických ceremóniách každodenne, alebo že by vstával skoro ráno, aby praktikoval meditáciu (ako sa niekde tvrdí, prekl.). Jeho listy a zápisníky ukazujú skôr formálny vzťah s lámom.

    Evans-Wentz, ako aj sám priznával, nikdy nevedel ani čítať tibetsky, ani tibetštinu. Tibetské texty, ktoré zozbieral, boli najskôr preložené tibetskými lámami, ktorí vedeli anglicky do niečoho, čo tvorilo hrubý preklad, a toto bolo prerobené a editované Evans-Wentzom počas rokov. Počas tohto času zložil aj dlhé úvody a rozvláčne poznámky pod čiarou k prekladom, ktoré tvoria prebiežný komentár. Nakoniec to vyústilo k vydaniu série štyroch kníh:

Tibetská kniha mŕtvych (1927)
Tibetský veľký jogín Milarepa (1928)
Tibetská joga a tajné náuky (1935)
Tibetské kniha Veľkého Oslobodenia (1954)

V týchto knihách tvoria skutočné preklady len malú časť, zatiaľ čo väčšina je ich vyňatá, a tak potlačená materiálom, ktorý napísal Evans-Wentz samotný. Takto máme tendenciu prehliadať a zabúdať, kto boli skutoční prekladatelia tibetských textov.

    (Nasleduje stručný životopis Evans-Wentza a jeho zapojenie sa do teozofie, takisto výklad vzniku teozofie, aj ako sa pani Blavatskej materializovali dopisy od mahátmov v záhrade a inde.Nakoniec, po rozkole v teozofickej spolocnosti, keď z nej odchádza Krišnamurti, navštívi Evans-Wentz Amritsar, Šimlu a Birbhaduru pri Rišikéši 1919, kde stráva svojho guru Swámi Satjánandu.V rovnakom roku prichádza do Dárdžilingu, kde získava vačšinu prekladu termy Urgyen Lingpu bKa´- thang gser-phreng, čo je najdlhší existujúci životopis Guru Padmasambhavu /tento preklad sa objavuje v jeho knihe Tibetská Kniha Veľkého Oslobodenia.)

    Pri tejto príležitosti mu dal S.B.Laden La uvádzací list k riaditeľovi Chlapčenskej školy Maharádžu Bhutiho v Gangtoku, Sikkim, pretože Evans-Wentz získal množstvo tibetských kníh na bazáre v Dárdžilingu a potreboval pre ne prekladateľa. Tým riaditeľom nebol nik iný, ako láma Kazi Dawa Samdup, ktorý niekoľko rokov pred tým bol učiteľ a prekladateľ pre Alexandru David-Neelovú...

    Nakoniec to vyzerá, že Evans-Wentz strávil s týmto lámom málo času - možno dosť na dokončenie prekladov, pretože láma bol celkom zdatný v angličtine, ale sotva dosť času na vstup a nasledovanie meditačných praxí, o ktorých tieto texty vravia. Ani nie za dva mesiace po príchode do Dárdžilingu bol Evans-Wentz nazad v ášrame Swámi Satjánandu odhodlaný porovnať tieto záhadné tibetské náuky, ktoré práve získal, s viac známym hinduistickým systémom hatha-jogy. Nasledujúc režim asketického tréningu navrhnutý Swámim, oblečený ako sádhu a žijúci v slamenej chatrči, praktikoval Evans-Wentz ásany a pranajámu. (...) Čo je dôležité tu poznamenať, Evans-Wentz nepraktikoval pod vedením kvalifikovaného lámu ani Šesť Jóg Náropu, alebo Mahamudru, ani Dzogčhen, ani žiadnu inú prax tibetského buddhizmu. Jedinú prax, ktorá je potvrdená v jeho denníkoch je hinduistická. (...)

    (...)

    V 1934 sa Evans-Wentz vracia do Indie. Krátky čas v 1935 sídlil v Dárdžilingu a Ghoome. Tam si najal dvoch tibetských lámov, Sumdhon Paula a Lobzang Mingjur Dordžeho, aby mu preložili ďalší krátky text z cyklu Tibetskej knihy mŕtvych. Toto bola posledná príležitosť, kedy mal Evans-Wentz osobný kontakt s akýmkoľvek tibetským lámom. V 1936 si zakúpil pozemok v Almore, kde chcel eventuálne založiť ášram. (...)

    Roky neskôr ho ponúkol na používanie Anagarika Govindovi, ktorý sa vrátil zo šesťmesačnej cesty v západnom Tibete so svojou ženou v roku 1947. Nasledovne sídlil pár v dome na tomto pozemku mnoho rokov. Lama Anagarika Govinda (nar. 1898), nemecký umelec a poét, prišiel do Indie a Ceylónu pred mnohými rokmi a stal sa praktikujúcim buddhistom na Ceylóne pod vedením nemeckého buddhistického mnícha patriaceho k škole theraváda. V roku 1936 stretol Gelugpovského lámu, Tromo Geše Rinpočheho, počas púti v Indii. Od toho času sa Govinda nepovažoval za theravadina, ale tibetského buddhistu, hoci používal theravadovský titul "anagarika" (čo znamená laický praktikujúci odetý v bielej róbe). Nebol vysväteným mníchom a následne si vzal indickú herečku a talentovanú fotografku, Li Gotami. Keďže bol nemeckej národnosti, bol vo vojnových rokoch internovaný britskou vládou, 1940-45, v Dehra Dune. Počas tohto času, po návrhu spolu-internovaného nemeckého Swámiho, napísal knihu, ktorá prezentuje jeho vlastnú osobnú interpretáciu vadžrajánovéo buddhizmu, neskoršie publikovanú ako Základy Tibetského Mysticizmu (1959). Avšak žiadne pôvodné tibetské zdroje, textové, či ústne, neboli použité pri jej písaní, a jej obsah neobsahuje žiadny vzťah ku skutočným základným praxiam a náukam tibetského buddhizmu, ktoré sú známe ako ngondro a lamrim. Po prepustení a jeho krátkej návšteve Tibetu, ktorú popisuje v knihe Cesta bielych oblakov (1966), si adaptoval titul "láma" a prehlásil sa za člena rádu Kagjupa tibetského buddhizmu. V Nemecku sa zorganizoval kvázi-Murársky rád založený na náukách tohto lámu a jeho spisoch, nazvaný Arya Maitreya Mandala.

    Keď ho Evans-Wentz obdaroval jeho zbierkou tibetských xylografov a rukopisov, ktoré zanechal v Indii, Govinda jasne videl potrebu revízie prekladu Tibetskej knihy mŕtvych, ktorý bol chybný a nepresný v mnohých ohľadoch. Govinda korešpondoval s Evans-Wentzom v tejto záležitosti a s jeho súhlasom pripravili rozsiahly zoznam opráv, ale vydavateľ, Oxfordská Univerzita, odmietol urobiť akékoľvek extenzívne zmeny kvôli cene zahrnutej v sadzbe celej knihy znovu. A tak, namiesto revidovanej edície dosahujúcej štandard modernej tibetológie, bola kniha znovu vydaná so všetkými pôvodnými chybami a nepochopením. Bolo ponechané iným, aby priniesli presnejšiu verziu.



-----