Dilgo Khjence Rinpočhe: Prax dzogchenu v každodennom živote

zdroj:http://slovensky.homestead.com/

Každodenná prax dzogchenu jednoducho znamená vypestovať si dokonale bezstarostné
akceptovanie a otvorenosť pre všetky situácie bez výnimky.

Mali by sme brať otvorenosť ako priestor pre hry našich emócií a chovať sa
k ľuďom bez vyumelkovanosti, manipulovania alebo taktizovania.

Mali by sme všetko prežívať naplno, nikdy sa nesťahovať do seba, ako sa skrýva
svišť vo svojej diere. Táto prax uvoľňuje ohromnú energiu, ktorá je obyčajne
obmedzovaná držaním sa pevných vzťažných bodov, čím sa vzďaľujeme priamej
skúsenosti každodenného života.

Byť prítomný v danom okamihu može spočiatku vyvolávať strach. Ale privítaním
pocitu strachu úplnou otvorenosťou sa presekáme cez bariery vytvorené zvykovými
emocionálnymi šablónami.

Keď splynieme s praxou objavovania priestoru, mali by sme vyvinúť pocit
otvorenia sa úplne celému vesmíru. Mali by sme sa otvoriť s dokonalou prostotou
a nahotou mysle. Je to univerzálna a mocná prax odhodenia masky sebaobranny.

V meditácii by sme nemali robiť rozdiel medzi vnímaním a poľom vnímania. Nemali
by sme sa dostať do stavu, ako keď mačka pozoruje myš. Mali by sme si uvedomiť,
že účelom meditácie nie je ísť "hlboko do seba" alebo sa odtiahnuť od sveta.
Prax by mala byť slobodná a a bez koncepcií, neobmedzená skúmaním vnútra
a koncentráciou.

Nesmierny, bezpočiatočný, spontánne jasný priestor múdrosti je základom bytia -
počiatkom i koncom zmätenosti. Prítomnosť bdelého vedomia v prvotnom stave
nijako nepreferuje osvietenie alebo neosvietenie. Táto základňa bytia, ktorá je
známa ako číra alebo prvotná myseľ je zdrojom, z ktorého vschádzajú všetky javy.
Je známa ako veľká matka, ako lono potenciálnosti, v ktorom všetky veci vznikajú
a zanikajú v prirodzenom samozdokonaľovaní a absolútnej spontánnosti.

Všetky aspekty javov sú úplne číre a jasné. Celý vesmír je otvorený
a nezatemnený - všetko je navzájom prestúpené.

Keď vidíme všetky vecí ako nahé, jasné a zbavené zahlmení, nie je čo dosahovať
alebo realizovať. Povaha javov sa javí prirodzená a je prirodzene prítomná
v čas-presahujúcom bdelom vedomí. Všetko je prirodzene dokonalé také, aké práve
je. Všetky javy sa javia v ich jedinečnosti ako časť stále sa meniacich
obrazcov, vibrujúcich, živých, so zmyslom a významom v každom momente. Nemá však
cenu lipnúť na nich potom, ako sa zjavia.

Je to tanec piatich elementov, kde hmota je symbolom energie a energia symbolom
prázdnoty. My sme symbolom vlastného osvietenia. Bez akéhokoľvek úsilia alebo
praxe, oslobodenie či osvietenie je už tu.

Každodenná prax dzogchenu je práve každodenný život sám. Keďže nedokonalý stav
nejestvuje, netreba sa chovať nijako zváštne alebo sa pokúšať dosiahnuť čokoľvek
nad a za, čo práve sme. Nemá existovať žiadny pocit usilovania dosiahnuť nejaký
"úžasný cieľ" alebo "pokročilý stav".

Usilovanie o taký stav je neurózou, ktorá nás len podmieňuje a prináša
blokovanie voľného toku Mysle. Mali by sme sa tiež vystríhať zmýšľať o sebe
ako o bezcennom človeku - sme prirodzene slobodní a nezávislí. Sme skutočne
osvietení a nič nám nechýba.

Keď vojdeme do meditačnej praxe, mali by sme ju cítiť rovnako prirodzenú ako
jedenie, dýchanie a vykonávanie potreby. Nemala by sa stať účelovou alebo
formálnou udalosťou prekypujúcou vážnosťou a slávnostnosťou. Mali by sme si
uvedomiť, že meditácia prekračuje úsilie, prax, zámery, ciele a dualitu
oslobodenia a neoslobodenia. Meditácia je vždy ideálna - netreba nič opravovať.
Keďže všetko čo sa javí je len hrou samotnej mysle, nejestvuje žiadna
neuspokojivá meditácia a žiadna potreba posudzovať myšlienky ako dobré alebo
zlé.

Mali by sme prosto len sedieť. Len zostať na svojom mieste, vo svojom
prirodzenom stave, aký práve je. Zabudnúť na pocity vedomia seba, nemyslieť na
"ja meditujem". Naša prax by mala byť bez úsilia, bez napätia, bez pokusov
ovládať alebo nútiť a bez pokusov stať sa "pokojným".

Keď zistíme, že sa nejako takto vyrušujeme, prerušíme meditáciu a len chvíľu
spočívame alebo relaxujeme. Potom pokračujeme v meditácii. Ak máme "zaujímavé
zážitky", buď počas alebo po meditácii, nemali by sme z nich robiť nič zvlášne.
Trávenie času myslením na zážitky je len rozptýlením a pokusom stať sa
neprirodzeným. Tieto zážitky sú len príznakmi praxe a mali by byť považované za
čosi prechodné. Nemali by sme sa pokúšať znova ich zažiť, lebo to len deformuje
prirodzenú spontánnosť mysle.

Všetky javy sú celkom nové a svieže, úplne unikátne a celkom oslobodené od
všetkých koncepcií minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Sú prežívané
v bezčasovosti.

Stály prúd nových objavov, odhalení, inšpirácie, ktoré vznikajú každým okamihom,
je prejavom našej jasnosti. Mali by sme sa naučiť vidieť každodenný život ako
mandalu - svietiace strapce skúsenosti, ktoré vyžarujú spontánne z prázdnej
povahy nášho bytia. Aspekty našej mandaly sú každodenné objekty skúsenosti nášho
života pohybujúce sa v tanci či hre vesmíru. Touto symbolikou vnútorný učiteľ
odhaľuje hlboký a základný význam bytia. Preto by sme mali byť prirodzení
a spontánni, prijímajúci a učiaci sa zo všetkého. To nám umožní vidieť absurdné
a zábavné stránky udalostí, ktoré nás obyčajne rozčuľujú.

V meditácii dokážeme vidieť cez ilúziu minulosti, prítomnosti a budúcnosti -
naše prežívanie sa stáva nepretržitosťou "teraz". Minulosť je len nespoľahlivá
spomienka držaná v prítomnosti. Budúcnosť je len projekciou prítomných
koncepcií. Prítomnosť sama mizne, len čo sa ju pokúsime uchopiť. Tak prečo sa
trápiť a pokúšať sa nastoliť nejakú ilúziu pevného základu?

Mali by sme sa oslobodiť od minulých spomienok a predsudkov o meditácii. Každý
moment meditácie je celkom unikátny a plný možností. V takých momentoch nebudeme
schopní posudzovať meditáciu z hľadiska minulej skúsenosti, suchej teórie alebo
prázdnej rétoriky.

Čisto ponorenie sa priamo do meditácie, v tomto okamihu, celou svojou bytosťou,
bez váhania, nezáujmu alebo vzrušenia - je osvietením.