Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

streda 11. júla 2007

Shabkar Tsogdrug Rangdrol: Let Garudu - časť prvá


Let Garudu je rýdzo dzogčhenový text, ktorý skomponoval tento veľký jogín. Vysvetľuje v ňom krásnym spôsobom náhľad a prax dzogčhenu až po úroveň "tregčhö".
Pri preklade som mal trochu problémy s niektorými výrazmi, ako je napr. "state of gnostic freedom." Snažil som sa aj skontaktovať a vyjasniť si tieto pojmy s Keith Dowmanom, bohužiaľ, nepodarilo sa mi doteraz na neho zohnať fungujúci mail. Preto som všetky výrazy prekladal, ako najlepšie som vedel, aby zapadali do kontextu. Piesní je dohromady 23, budem dopĺňať postupne.

Z knihy
"The Flight Of The Garuda; Keith Dowman) preložil Karma Gyalpo Dondrub. Za všetky chyby a nejasnosti berie prekladateľ na seba plnú vinu.

NAMOGURUDŽO:

Nech je pozdravený Láma Čhokji Gjelpo,

Ktorého vše-osvetľujúca manadala múdrosti a lásky so siedmymi koňmi,

Vyžaruje všetko zahrňujúce lúče neobmedzeného súcitu,

A bezprostredne privádza k osvieteniu bytosti troch svetov.

Nech je pozdravený Ngagčhang Dordže:

Spomedzi oblakov milujúcej láskavosti a súcitu, ktoré sa nahromadili vo výške,

V ohromnej nezmernosti jeho žiarivej prázdnej dharmakáji,

Dážď Dharmy padá na zem

Do váz jeho šťastných žiakov.

Vietor úsilia fúka do rozťahujúcich sa plachiet najvyššieho zámeru,

Loď náhľadu nesie bytosti topiace sa v oceáne existencie,

Na Ostrov Drahokamov, buddhovskú trikáju:

Nech je pozdravený kapitán lode, Džamjang Gjatso!

Slnko múdrosti a lásky týchto troch lámov,

Žiari hrejivé lúče mocnej milosti,

Ktoré udrú na lotos tohto šťastného tuláka,

A pupeň úplnej prítomnosti plne otvorí

Tisíc lístkov mystických skúseností a nezastretého vhľadu.

Nahromadený na piestikoch vysokej inteligencie,

Leží nektár, ktorý oslobodzuje skrz ochutnanie,

Nektár ambrózie týchto piesní náhľadu:

Toto obetúvam mojim šťastným, roju včiel podobným žiakom,

Aby vypili v oddanosti, ku spokojnosti svojho srdca.

Pieseň prvá

Zázračná prirodzenosť bytia

EMAHO! Tento bezstarostný a voľne hovoriaci tulák s hlbokou inteligenciou teraz spieva Let Garudu, pieseň náhľadu uľahčujúca rýchly postup cez všetky štádiá a cesty. Počúvajte pozorne, moji milovaní synovia a dcéry!

Ako rev draka aj veľké meno Buddhu rezonuje vesmírom, v samsáre a nirváne. Nepretržito vibruje v mysliach šiestich typov cítiacich bytostí, aké nádherné, že táto vibrácia neutícha ani na chvíľu!

Hoci si neuvedomujú Buddhovu existenciu v sebe, ale aké úžasné, že hlupáci ho hľadajú vonku! Jasne viditeľný, ako svetlo slnka, ostrý a žiariaci, aké prekvapenie, že iba pár (ľudí) ho dokáže vidieť!

Myseľ, Buddha samotný, nemá ani matku ani otca, aké je nádherné, že nepozná ani zrodenie, ani umieranie! Utrpenie našich rozmanitých zmyslov, aké je nádherné, že je nedotknutý snahou po lepšom, alebo horšom!

Pôvodná tvár mysli, nezrodená a prvotne čistá – aká je nádherná jej pôvodnosť a prirodzená dokonalosť! Vnútorné poznanie samotné, naša prirodzene oslobodená podstata – aké je nádherné, že nech sa stane čokoľvek, je uvoľnená tým, že to nechá byť!

Pieseň druhá

Základná meditácia

EMAHO! Vznešení, milovaní synovia a dcéry, počúvajte bez rozptýlenia! Všetci víťazní buddhovia minulosti, súčasnosti a budúcnosti učili osemdesiatštyritisíc kníh písiem, náuk neohraničených ako priestor samotný, ale všetky do jednej končia: ako realizovať prirodzenosť mysli. Buddha neučil nič viac, než toto.

Ak hlavný koreň všetkých stromov je odrezaný, ich desaťtisíc vetiev a listov zvädne a umrú naraz; podobne, keď jediný koreň mysle je odťatý, listy samsáry, ako je dualistická pripútanosť, zahynie.

Prázdny dom, ktorý stál v tme po miléniá je ožiarený v okamžiku jedinou lampou; podobne, okamžitá realizácia jasného svetla mysle vykorení sklony a mentálne zatemnenia vštepované po bezpočet eónov.

Lesk a jasnosť slnečného svetla nemôže byť stlmená eónami temnoty; podobne žiarivosť základnej prirodzenosti mysli nemôže byť zatemnená eónmi delúzie.

Obloha nemá farbu ani tvar a jej prirodzenosť je nedotknutá bielymi, alebo čiernymi mrakmi; podobne, prirodzenosť mysli nemá farbu, ani tvar a nemôže byť poškvrnená čiernymi, alebo bielymi činmi, cnosťami, alebo neresťami.

Mlieko je základom masla, ale maslo sa neoddelí, pokiaľ mlieko nie je stlčené; podobne, ľudská prirodzenosť je základom buddhovstva, ale bez skutočnej realizácie sa bytosti nemôžu cítiace prebudiť.

Skrz skutočnú skúsenosť podstaty skutočnosti, skrz prax týchto predpisov, môžu všetky bytosti dosiahnuť slobodu; bez ohľadu na jasnosť ich schopností, dokonca aj ošetrovateľ kráv dosiahne oslobodenie, ak jeho skutočnou skúsenosťou je neduálna realizácia.

Keď zrealizujete jasné svetlo prirodzenosti mysle, aj múdre slová učencov sa stanú nepotrebnými. Ako je užitočný ďalší popis chuti melasy, keď jej máte plné ústa?

Dokonca aj učenec je zmätený, ak nemá žiadnu skutočnú realizáciu. Môže byť zručný v porovnávacích vysvetleniach deviatich prístupov k buddhovstvu, ale je tak vzdialený buddhovstvu, ako zem oblohe, ak ho pozná iba z popisu z druhej ruky.

Môžete držať svoju striktnú morálnu disciplínu po eóny a usilovne praktikovať meditáciu po celú večnosť, ale ak ešte len musíte realizovať jasné svetlo nepoškvrnenej prirodzenosti mysli, nevyprostíte sa z troch ríši samsáry. Usilovne skúmajte prirodzenosť svojej mysli!

Pieseň tretia

Inštrukcie k základnej meditácii

EMAHO! Teraz počúvajte ďalej, všetci moji najviac milovaní synovia a dcéry! Nezáleží na tom, aký systém tréningu mysli praktikujete, ale pokiaľ nezrealizujete prirodzenosť svojej mysli, odtnúc jej koreň, unikne vám hlavný bod dzogčhenu.

Zblúdený ašpirant slepý voči tomuto imperatívu je podobný lukostrelcovi, ktorý si postaví terč pred seba, zatiaľ čo strieľa svoj šíp na opačnú stranu. Je podobný pánovi domu, ktorý hľadá vonku zlodeja, ktorý je stále v dome; podobný exorcistovi, ktorý nastaví pascu na ducha pri západných dverách, zatiaľ čo démon žije pri východných; podobný žobrákovi, ktorý žobre, nevidiac svoj zlatý kameň pri ohnisku.

Kvôli tomu, moje milované deti, vy, ktorí si želáte vyriešiť životnú frustráciu a starosti priamou metódou objavenia prirodzenosti mysle, skúmajte svoju myseľ nasledovným spôsobom:

To, čo nazývame „myseľ“, je neustály rozprávač, aktívny, nekľudný a pobehujúci. Skúste to chytiť, a vyšmykne sa vám, zmení tvar, alebo sa rozplynie; pokúste sa to sústrediť a nezostane to v pokoji, bude bujnieť a rozptyľovať sa; skúste to prichyť a pomenovať a rozpustí sa to do nevýslovnej prázdnoty. Ale je to tá istá myseľ, ktorá zakúša celú škálu ľudských pocitov, a je to táto myseľ, ktorá musí byť skúmaná.

Za prvé, aký je pôvod mysli? Je to funkcia vonkajších javov – hôr, skál, vody, stromov a nebeského vánku – alebo je na nich nezávislá? Pýtajte sa sami seba odkiaľ myseľ prišla, skúmajte dôkladne túto možnosť.

Alebo skúmajte, či myseľ pochádza z reprodukčných štiav našich rodičov. Ak áno, pátrajte po tom procese, ktorým vyvstáva. Pokračujte v tomto pátraní až kým nie je vyčerpané a priznáte si, že myseľ nemá pôvod.

Za druhé, odpovedzte na otázku: Kde je myseľ teraz? Je v hornej, alebo spodnej polovici vášho tela, vo vašich zmyslových orgánoch, vo vašich pľúcach, alebo vašom srdci? Ak sídli v srdci, v ktorej časti srdca? Akú má farbu a tvar? Dôkladne skúmajte prítomné umiestnenie mysli a jej charakteristiky, až kým nebudete mať istotu, že sa nedajú nájsť.

Nakoniec preskúmajte pohyb mysli. Keď sa hýbe, prechádza zmyslovými orgánmi? Pri jej momentálnom uchopovaní vonkajších objektov je nejaký fyzický kontakt? Je to iba mentálna funkcia, alebo je do toho zahrnuté telo aj myseľ spoločne? Skúmajte proces vnímania.

Ďalej, keď povstane myšlienka s jej sprievodnou emóciou, za prvé, pátrajte po jej zdroji. Za druhé, nájdite jej prítomné umiestnenie, jej farbu a tvar a akékoľvek ďalšie atribúty. Hľadajte dlho a usilovne po odpovediach na tieto otázky. Nakoniec, keď myšlienka sama ustúpi a rozplynie sa, kam odišla? Skúmajte dobre svoju myseľ, aby ste našli tieto odpovede.

V čase smrti, čo sa stane s mysľou? Ako opustí telo? Kam odíde? Uvažujte nad týmito otázkami a ich následkami detailne.

Vytrvajte starostlivo pátrajúc, skúmajúc myseľ, až kým nedosiahnete jasný záver, že je prázdna, čistá a úplne nevyjadriteľná, že nemá žiadnu podstatu/entitu a je prostá zrodenia a smrti, prichádzania a odchádzania.

Suchopárne tvrdenia a prirovnania iných – výroky ako: „Myseľ je prázdnota!“ sú horšie, ako zbytočné. Pokiaľ nebudete poznať odpovede sami, takéto tvrdenia prinášajú do mysle len pochybnosti a váhanie. Podobá sa to dogmatickým tvrdeniam, že tigre v skutočnosti žijú v krajine, kde sa predpokladá, že sú vymreté. Ponechá to v človeku pochybnosti a neistotu. Potom, ako ste pozorne skúmali svoju myseľ a ustanovili ste jej prirodzenosť, je to ako by ste preskúmali údolia a vrchy, kde sa vraví že tigre žijú, a keď ste sami uvideli, či tam tigre žijú ste plne informovaný. Keď neskúr povstane otázka, či tigre na tom mieste existujú, nebudete mať žiadne pochybnosti aká je pravda v tejto záležitosti.

4 komentáre:

arton povedal(a)...

"state of gnostic freedom"

A ako si to preložil?
A v čom je presnejšie problém?
Mám Dowmanovu knihu Old man basking in the sun, kde v úvode popisuje, prečo preklada "rigpa" ako "gnosis".

Mne sa to samemu zda dosť nevhodný preklad. Tento "neduálny stav mysle" je predsa natolko špecifický, že v podobných prípadoch je na mieste používať pôvodný termin originálneho jazyka bez prekladu - teda "rigpa".

Ty si čo myslíš?

Karma Gyalpo Dondrub povedal(a)...

No ja som napr "gnostic experience" preložil ako "skutočná skúsenosť", takisto "gnostic freedom", ako "pravá sloboda", inak som si s tým nevedel dať rady.

Práve dokončujem preklad ďalších troch piesní a začínam mať tých Dowmanových prekladov plné zuby. Text je vďaka nim stále viac a viac neprehľadný. Prekladateľ sa evidentne snaží čerpať pojmy z juedisko-kresťanského myslenia, čo vrhá na dzogčhen prapodivné svetlo, ako keby bol odnožou advaita védanty, či brahmanizmu. Rozmýšľam, či mám vôbec pokračovať...

Keby ponechal pôvodné výrazy pre terminus technicus, všetko by bolo v pohode.

arton povedal(a)...

Dowman má zrejme tendenciu hladať univerzálne vlastnosti učení Východu aj Západu .. čo nemusí byť zlé.
Ďalej explicitne uvádza, že si dovolil básnickejší preklad ...:) .. tak už môže byť čokolvek.

Ale keď tie jeho diela-preklady človek chápe ako volnú inšpiráciu, ako naozaj z velkej časti jeho diela ... tak sa to azda dá čítať.

Možno by to stálo za preklad do Slovenčiny - ( jeho "Eye of the Storm -Vairotsana Five Origimal Transmissios" je vcelku útla knižka - ale to by sa už musel ziskať copyright

Ja sa ale venujem dzogčenu len krátko, takže by som si to zatial nedovolil prekladať. Ale po Norbuho knihách sa v slovenských kníhkupectvách zlahla zem - možno by stálo za to ponuknuť ludom "dharmu" :)

Karma Gyalpo Dondrub povedal(a)...

Môžeme pokecať cez e-mail, ak máš záujem, napíš mi. Viď môj profil.