Webcast na "21 chvál na Táru" s Namkhai Norbu Rinpočhem

Opäť sme raz mali príležitosť participovať na Rinpočheho náukách prostredníctvom webcastu. Témou bolo tentokrát 21 chvál na Táru. Rinpočhe vysvetľoval postupne verš za veršom, spájal ich význam s akčnými mantrami na 21 manifestácií Táry. Verše učil v sanskrite, nie tibetštine, ako ich väčšina lámov učí. Povedal, že tak sa skôr zachová pravý význam, než nekonečným prekladom. V našom prípade by to bolo sanskrit – tibetština – angličtina – slovenčina. Takto sa tá reťaz skráti aspoň o jedno očko.

Samozrejme, že celá náuka bola zasadená do kontextu dzogčhenových náuk. To je ostatne Rinpočheho špecialitka, že nech dáva akúkoľvek náuku, vždy sú v nej zahrnuté všetky tri prístupy: sútra, tantra aj dzogčhen.

Popri výklade hlavnej témy, ako obvykle, dával Rinpočhe veľa vysvetlení potrebných pre úplnú prax. Okrem iného zazneli aj inštrukcie pre ústranie v tme, inštrukcie k príprave na smrť a k dharmakajá phowe. Málokto obyčajne vie, že existujú tri úrovne phowy. To, čo väčšina lámov učí je „len“ nirmanakája phowa. Rinpočhe často hovorí, že človek by sa musel v nej stať skutočne veľkým majstrom, aby mu priniesla úžitok v hodine smrti. Vtedy je ťažké robiť komplikované vizualizácie, obzvlášť, ak sa smrť dostaví náhle, ako napr. pri autonehode. Ďalšie úrovne phowy sú: sambhógakája phowa, a dharmakája phowa. Najlepšou je samozrejme dharmakája phowa.

Ďalšou témou, ktorá ma zaujala, bola téma iniciácií. Veľa učiteľov chodí a dáva iniciácie a tvrdí, že s tým nie sú spojené žiadne záväzky, že je to len požehnanie. Rinpočhe povedal, že to takto nefunguje, pretože iniciácia je vždy uvedením, prezentáciou cesty. Taký prístup, ako majú učitelia, dávajúci iniciácie len tak, nie je celkom korektný voči náuke a tradícii. Akoby náhodou práve čítam knihu od Čhokji Nyima Rinpočheho: Union of Dzogchen and Mahamudra (Jednota dzogčhenu a mahámudry), kde sa autor vyjadruje v podobnom duchu. Iniciácie slúžili jednak k uvedeniu na cestu, ale aj k doslova dozretiu praktikujúceho. Čhokji Nyima Rinpočhe dával príklad, ako prebiehali iniciácie za starých čias, keď napr. Tilopa „splnomocnil“ Naropu úderom sandálu do čela. Naropa ostal chvíľku v bezvedomí a keď sa prebral jeho realizácia bola totožná s Tilopovou. Iný zábavný príbeh bol o poslednom Čhokling Rinpočhem, ktorý študoval pod vedením Čhökji Lodrö Rinpočheho. Prvý, po ukončení štúdií bol veľmi vzdelaný a zdatný v umení debaty a rozhodol sa, že pôjde do Lhasy poraziť v debate tamojších gešeov. Pýtal si povolenie svojho učiteľa a ten mu povedal, že nech ešte pár dní ostane. O pár dní dával Čhökji Lodrö splnomocnenie (iniciáciu) a Čhokling tam sedel spolu s ostatnými mladými tulkuami – reinkarnovanými lámami. Čhokling mal toho dňa problémy s podráždeným žalúdkom. Keď ho Čhökji Lodrö míňal a prikladal mu iniciačnú vázu na korunku hlavy, zároveň ho kopol do brucha. Kvôli plynom vo svojich črevách, vypustil Čhokling ohromne hlasný prd. V chráme, medzi ostatnými vysokými lámami je to považované za niečo nanajvýš nevhodné. Čhoklinga premohli extrémne rozpaky a strach. Hneď v ten moment zakričal jeho majster Čhökji Lodrö „To je ono!“. Keďže Čhoklingova myseľ bola v ten moment úplne obnažená a bez myšlienok, rozpoznal jej prirodzenosť a od toho času sa jeho realizácia nijako nezmenila. :o) To je skutočný význam a zmysel iniciácie.