Pieseň má aj svoje pokračovanie, ktoré bolo ale trošku náročnejšie a dlhšie na preklad, tak to pridávam dodatočne:
Kunzang Šhepen pokračoval: V prípade, že niekto zotrváva v samádhi bez meditácie (nonmeditation samadhi), ktoré je ako neprerušený prúd, aké by to malo byť?“
Musí zotrvať v ostrej, jasnej otvorenosti,
Ako keď sa pozrie,
Do hĺbky bezmedznej oblohy,
Z vrcholu hory otvorenom na všetky smery.
Pán siddhov, Džetsun Tilopa,
Upriamiac svoj pohľad do neba,
Povedal veľkému panditovi Naropovi:
Čo podporuje nebo? Na čom nebo spočíva?
Mahámudra našej mysli nemá na čom spočinúť.
Ak uvoľníš zovretia, oslobodenie je isté.
Zotrvaj s ľahkosťou v prvotnej jednoduchosti.
Prirodzenosť mysle je obloha bez obsahu myšlienok.
Zotrvaj takto v ľahkosti,
Nedržiac sa jedných myšlienok,
Alebo potlačujúc iné myšlienky:
V skutočnej mahámudre je myseľ neusmernená.
Neprekonateľný plod
Je jednoducho udržanie tohto stavu.
Takto, skrz Marpu Locávu,
Príde veľa priestoru podobných jogínov,
Synov línie veľkých panditov Naro a Maitrí.
Veľký držiteľ poznania (rigdzin, skt: vidjadhára), Šrí Singha,
Ukázajúc prstom k stredu neba,
Povedal Z Lotosu zrodenému Guruovi (Padmasambhavovi):
Vždy prázdna, vždy prázdna; vždy vyprázdnená, vždy vyprázdnená;
Táto dôležitá absolútna pravda je poklad
Ktorý žiari všade – nahor, dolu, medzi a do všetkých smerov –
Šrí Singha ju nechal tryskať z dokonalej nádoby:
Činu nerozdielneho od náhľadu.
A s týmto sa rozplynul do priestoru vadžry.
Rovnako vševediaci Longčhen Rabdžam povedal:
V nekonečnom priestore nie je ani meditácia ani nemeditácia.
Toto je nezmerná rozľahlosť múdrosti Samantabhadru.
Takisto v Rozličných prísloviach Kadampov sa vraví:
Miesto pre prax musí byť otvorené a priestranné;
Náš náhľad musí byť rozľahlý a otvorený tiež;
Hoci by doň bola položená celá samsára a nirvána,
Ostal by nenaplnený, ako stále –
Taká má byť sila náhľadu.
Potom Kunzang povedal: „Praktikovať a zotrvávať pri tom iba v tupom, nepozornom, obyčajnom stave – to je úplne zbytočné, ak chceme napredovať štádiami na ceste, nie je tak?“ Odpovedal som:
Víťazný, inkarnácia Držiteľa bieleho Lotosu (piaty dalajláma Gjalwa Lobsang Gjatso) povedal:
V súčasnosti niektorí vravia, že keď myseľ iba odpočíva
To je náhľadom Mahámudry;
Ale to nie je skutočná Mahámudra.
A inkarnácia Mandžušrího, Sakja Pandita, povedal:
Mahámudra, ktorú praktikujú hlupáci
Obyčajne vedie do stavu zvierat.
Kvôli tomuto opakovane varujú učitelia madhjamiky,
mahámudry a dzogčhenu, že zotrvávanie bez bdelosti,
v stave tuposti a nepozornosti,
neprinesie výsledok v postupe štádiami cesty.
Toto nie len že je pravda,
Ale je to hlboký a najdôležitejší bod!
Keď niekto splynie s rovnosťou
Priestoru podobného samádhi,
V určitom bode vyšľahne skutočné poznanie z meditácie.
Neobmedzená jasnozrivosť, zázračné sily a vízie sa manifestujú,
A nakoniec človek zrealizuje dharmakáju.
Nepochopiac toto, môže človek zísť na zcestie
A zotrvať iba v tupom, neurčitom stave –
Potom meditácia zvädne a človek zadrieme.
Keď neprítomnosť mysli pretrváva, príde
Tuposť, nepozornosť, a nakoniec spánok;
Keď človek veľa medituje takýmto spôsobom,
Znovuzrodí sa v ríši zvierat.
Všetko toto, čo bolo povedané z lásky,
Musí byť pochopené.
Praktikovať meditáciu a pliesť si tieto dva stavy –
Ako piť mlieko zmiešané s vodou –
Sú spôsoby hlupákov;
Praktikovať meditáciu a jasne rozlišovať tieto dva,
Sú spôsoby múdrych.
Kunzang sa spýtal opäť: „Čo má robiť človek, keď zotrváva v rovnosti a pri tom utonie v nebdelom, obyčajnom stave?“ Odpovedal som:
Keď sa vytvoria oblaky, zatemnia
Čistú oblohu.
Ak ich odfúkne vietor
A rozptýli ich do desiatich smerov,
Znovu sa objaví prirodzená modrá farba
Oblohy.
Rovnako, keď stav tupej nepozornosti
Zatemní našu meditáciu,
Mali by sme vzpriamiť chrbát,
Pozdvihnúť pohľad,
Rozšíriť náš výhľad,
Zvýšiť bdelosť.
Nech sa rozšíri do nekonečna,
A potom ju necháme byť.
Takto rozlíšime čistú esenciu
Od odpadu;
Táto mentálna hmla sa rozplynie,
Ako keď miznú oblaky,
Ponechajúc kráľovské samádhi,
Zjavné a priehľadné, ako
Nepoškvrnené nebo.
Toto je najvyššia metóda
Na rozptýlenosť a
Povznesenie praxe.
Rigdzin šrí Singha povedal:
Mysle cítiacich bytostí ostanú roztrieštené,
Zatiaľ čo mysle Buddhov sú všetko zahrňujúce;
Ponechať myseľ rozľahlú a otvorenú ako priestor,
Je hlavná metóda na povznesenie praxe.
Z času na čas skúmaj myseľ
Analytickým vhľadom;
Uisti sa, že myseľ nie je nič uchopiteľné –
Že nemá ani stred, ani okraje –
A ponechaj tento objav, nech sa rozšíri.
Niekedy nechaj myseľ splynúť
S jasnou, bezoblačnou oblohou;
Nech je rozľahlá a dôstojná;
Ponechaj ju široko otvorenú
Ako nesmierny, všetko zahrňujúci priestor.
Keď budeš praktikovať takto, vyhneš sa chybám
Malátnosti, nebdelosti a ospalosti;
Tvoja skúsenosť vhľadu sa zväčší.
Potom, keď sa myseľ opäť stiahne,
Ako starý zvitok, ktorý sa sám zvinie,
Skúmaj pozorne myseľ, opäť a znovu:
To je základná inštrukcia.
Podivuhodné – zotrvávanie v žiarivej jasnosti,
Stave priestoru podobnej rovnosti!
Radostné – keď deň, alebo noc, vnútorné, alebo vonkajšie,
Otvorené, či zavreté oči, nerobia žiadny rozdiel v tvojej bdelosti.
Podivuhodné – keď sa objavuje svet tvarov,
Podobný dúhe v nemennom priestore dharmakáji!
Radostné – vyprázdnenie hĺbky samsáry,
Privádza všetky bytosti k osvieteniu!
Vy všetci, ktorých múdrosť je rozľahlá ako obloha,
Žiarivá, ako nezastreté slnko,
Číra ako kryštál, pevná ako neotrasiteľná hora –
Tebe vzdávam úctu a u Teba prijímam útočisko;
Udeľ mi vlny svojej priazne.
Potom, ako som toto povedal, jeho pochopenie náhľadu veľmi pokročilo a jeho realizácia sa stala nezmernou, ako priestor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára