Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

štvrtok, 18. decembra 2008

Viera v buddhizme, alebo pohľad na Kalama Suttu

Kalama Sutta

Na Arjunovom blogu bola nedávno diskusia, kde sa vyslovil názor, že viera v buddhizme nemá žiadne miesto. Ako argument bola použitá známa Kaláma Sutta kde sa dočítame:

„Ó Kalámovia, nenasledujte niečo, čo ste iba opakovane počuli, nenasledujte iba z tradície, ani na základe rozprávania, ani písiem, ani domnienky, ani zo zásady, ani zdanlivého zdôvodnenia, ani na základe zaujatosti, ani na základe schopnosti druhých, ani na základe domienky „Tento mních je náš učiteľ.“ Keď sami pochopíte: „Tieto veci sú zlé, zasluhujúce odsúdenie, zanechané múdrymi; pestované a podstúpené vedú ku škode a chorobe,“ zanechajte ich... Keď sami poznáte: „Tieto veci sú dobré, prospešné, chválené múdrymi, podstúpené a rozvíjané vedú k prospechu a šťastiu, vstúpte do nich.“

Táto pasáž, ako všetko iné povedané Buddhom, musí byť citované v správnom kontexte – s ohľadom na konkrétne poslucháčstvo a situáciu – a takto byť pochopené v správnom kontexte. Kalámovia, obyvatelia mesta Kesaputta, boli navštevovaní náboženskými učiteľmi rozličných názorov/náhľadov, a každý z nich chválil svoju doktrínu a zamietol doktrínu svojho predchodcu. To spôsobilo zmätok u Kalámov a keď počuli o „askétovi Gótamovi“ známeho ako „Prebudený“, že sa chystá prísť do ich mesta, prišli za ním v nádeji, že ich zmätok rozptýli. Z kontextu sutty je jasné, že najviac ich miatla záležitosť ohľadom znovuzrodenia a karmickej odplaty za dobré a zlé skutky.

Buddha ich uistil, že za daných okolností je pre nich vhodné pochybovať a slobodne skúmať. Nasleduje pasáž z hora, ktorá ich nabáda zanechať veci, ktoré sami spoznajú ako zlé a osvojiť si veci dobré. Táto rada môže byť nebezpečná ak je daná ľuďom eticky nerozvinutým. A môžeme usudzovať, že Buddha považoval Kalámov za ľudí s rozvinutou morálnou citlivosťou. Tak či onak, nezanechal ich iba ich vlastným zdrojom, ale pomocou otázok im vysvetlil, že chtivosť, nenávisť a nevedomosť spôsobujú utrpenie a škodu sebe aj iným a musia byť zanechané a ich protiklady rozvíjané.

Ďalej Buddha vysvetľuje, že cnostný žiak prostý zlej vôle a nezmätený prestupuje svet nezmernou milujúcou láskavosťou, súcitom, radostivosťou a rovnosťou. Tak očistí nenávisť a zlú vôľu a užíva si tu a teraz štyri „utešenia“. Ak existuje karmická odplata a život po tomto, podstúpi príjemné znovuzrodenie, ak nie je bude žiť šťastne tu a teraz; ak zlé skutky dostihnú svojho pôvodcu, tak jeho nepostihne žiadne zlo, a ak ho nedostihnú, tak bude čistý tak, či onak. S týmto vyjadrili Kalámovia svoje uznanie Buddhovej rozprave a prijali útočisko v Troch Klenotoch.

A teraz, napovedá Kalama Sutta, ako sa často tvrdí, že nasledovníci buddhistickej cesty môžu byť bez viery a doktríny, a že môžu urobiť osobnú skúsenosť kritériom pre posúdenie Buddhových rozpráv a pre odsúdenie toho, čo s ňou nesúhlasí? Je pravdou, že Buddha nežiada od Kalámov, aby verili všetkému, čo povie iba na základe dôvery v neho, ale dovoľme si malú poznámku: Kalámovia neboli na začiatku rozpravy Buddhovými žiakmi. Pristúpili k nemu skôr ako k rozhodcovi, ktorý môže rozptýliť ich pochybnosti, ale neprišli za ním ako za Tathagatom, ktorý im môže ukázať cestu duchovného rozvoja a konečného oslobodenia.

Keďže Kalámovia za ním neprišli, ako za Buddhom, aby im ukázal pravdu oslobodenia, nebolo pre neho na mieste im vysvetľovať jeho jedinečnú Dharmu, náuky ako Štyri Ušľachtilé Pravdy, tri charakteristiky a metódy kontemplácie o nich. Tieto náuky sú určené pre tých, ktorí prijali Buddhu ako svojho sprievodcu, a v suttach ich vysvetľuje iba tým, ktorí „majú vieru v Tathagatu“, a ktorí majú potenciál ich uchopiť a aplikovať. To Kalámovia na začiatku rozpravy určite neboli, boli naopak plní pochýb na základe protichodných tvrdení, ktoré dovtedy počuli.

Nič menej, po tom, ako im Buddha poradil nespoliehať sa na tradíciu a abstraktné rozumovanie charizmatických guruov, dal im náuku, ktorá je okamžite overiteľná a schopná im poskytnúť základy pre morálku a disciplínu a mentálnu očistu. Ukázal im, že či už je, alebo nie je život po smrti, život morálneho ukáznenia a lásky a súcitu pre všetky bytosti prináša svoje výsledky tu a teraz, šťastie a pocit vnútorného bezpečia, ktorý je ďaleko hodnotnejší, ako krehké potešenie porušovania morálnych princípov a zmyselných túžob.

Pre tých, ktorí majú schopnosť poňať širší rámec vlastnej existencie ukazuje táto náuka daná Kalámom k samotnému jadru Dharmy. Pretože tri stavy, na ktoré Buddha poukázal – chtivosť, nenávisť a nevedomosť – nie sú len základom pre zlé jednanie, či poškvrnami mysle. V rámci jeho samotnej náuky sú korennými poškvrnami, prvotné príčiny všetkého spútania a utrpenia, a celá prax Dharmy môže byť nazeraná ako snaha zbaviť sa týchto zlých koreňov a rozvinúť ich protiklady – umiernenosť, láskavosť a múdrosť.

Takto ponúka rozprava ku Kalámom text pre získanie dôvery v Dharmu. Začíname okamžite overiteľnou náukou, ktorej pravosť môže byť overená hocikým s morálnou integritou až k jej záveru, teda že poškvrnenia spôsobujú škodu a utrpenie osobné aj spoločenské, že ich odstránenie prináša pokoj a šťastie, a že prax učená Buddhom je efektívnym prostriedkom k ich odstráneniu. Ak ju vyskúšame s iba dočasnou dôverou v Buddhu môže nám poskytnúť základ pre dôveru v oslobodzujúcu moc Dharmy. Táto narastajúca dôvera v náuku prináša so sebou prehlbujúcu sa vieru v Buddhu ako učiteľa a tak umožňuje akceptovať princípy, ktoré vysvetľoval, ako schopné priviesť človeka k prebudeniu, hoci oni samotné ležia mimo dosah našej schopnosti overenia. Toto vlastne označuje prípravnú úlohu správneho náhľadu, ktorý je prvým krokom na celej Vznešenej Osemdielnej Ceste.

Z časti ako reakcia na dogmatické náboženstvá, z časti po vzore objektívnemu vedeckému poznaniu, sa stalo módne poukazovať na Kaláma Suttu, ako na poukaz, že Buddhova náuka odmieta vieru a jeho doktrína nás žiada akceptovať iba to, čo si vieme osobne overiť. Avšak táto interpretácia sutty zabúda, že Buddha dával radu Kalámom, ktorých pochopenie nebolo na úrovni, kedy by mohli začať do neho a jeho doktríny vkladať svoju vieru; takisto sa tu zabúda, že sutta postráda z toho istého dôvodu akúkoľvek zmienku o správnom náhľade a celej perspektíve, ktorá sa otvára, keď je tento dosiahnutý. Namiesto toho ponúka rozumné riešenie správneho života, keď sme sa vyrovnali s otázkou absolútnych tvrdení/viery.

Čo môžeme tvrdiť je, že tie aspekty Buddhovej náuky, ktoré vychádzajú z dosahu našej bežnej skúsenosti môžu byť osobne overené a toto potvrdenie poskytuje základ pre vieru v tie aspekty náuky, ktoré nevyhnutne osobnú skúsenosť prekračujú. Viera v Buddhovu náuku nie je nikdy považovaná za koniec samotný, ani za dostatočnú záruku oslobodenia, ale iba za štartovací bod pre proces rozvoja osobnej transformácie, ktorá vyúsťuje do osobného vhľadu. Ale aby malo cvičenie vhľadu skutočne oslobodzujúcu funkciu, musí sa rozvinúť v kontexte správneho uchopenia esenciálnych právd ohľadom našej situácie vo svete a sfére, kde má byť vyslobodenie hľadané. Tieto pravdy nám predkladá Buddha na základe jeho vlastného hlbokého pochopenia ľudskej kondície. Keď ich s dôverou prijmeme po dôkladnom zvážení znamená, že vstúpime na cestu, ktorá transformuje vieru v múdrosť, dôveru v istotu a vyúsťuje v oslobodení sa z utrpenia.

Voľne preložené z: A Look at the Kalama Sutta by Bhikkhu Bodhi

Zdroj: http://www.accesstoinsight.org/lib/authors/bodhi/bps-essay_09.html



2 komentáre:

Robert povedal(a)...

Väčšina náboženstiev je založená na svätých textoch. Skôr či neskôr sa dostanete k bodu, kedy treba veriť tomu, čo je niekde napísané. V kontraste k tomu budhizmus je náboženstvo „priameho kontaktu so skutočnosťou“... „vidieť veci také, aké sú“.

Záznamy rečí rôznych majstrov alebo guruov, či Budhu samotného, sú nepochybne často hodnotné a ich štúdium má určite význam, ale slúžia len ako „ukazovateľ cesty“, ako „prst ukazujúci na Mesiac“. Žiadne sväté knihy ani texty teda v budhizme neexistujú. Nie je nič, čomu by bolo potreba veriť.

Môžete si prečítať knihu o plávaní a teoreticky sa naučiť, ako treba pri vybranom štýle vykonávať pohyby... potom keď budete naozaj vo vode, môžete skúsiť, či to funguje. Teoretická príprava môže pomôcť a skutočne môže byť, že budete lepšie plávať, pretože ste si predtým naštudovali teóriu. Naopak, pokiaľ nikdy do vody nevleziete, je vám štúdium kníh o plávaní na nič. Viera v to, že na oblohe je Mesiac je totálne bezcenná, ak sa sami nepozriete. A keď sa pozriete a uvidíte ho, nepotrebujete už veriť.

Jediný variant viery, ktorá snáď v budhizme má miesto, je niečo, čo by som nazval „dôvera“. Dôvera je budhistická demo verzia viery s časovým obmedzením. Niečo ako keď poviem: „u X vecí, ktoré povedal môj učiteľ, som si na vlastnej koži overil, že fungujú, preto dôverujem aj ďalším jeho slovám a to do doby, než si budem môcť overiť ich platnosť.“ Dôvera narozdiel o viery, funguje len na veci, ktoré je možné si samostatne overiť a má obmedzenú platnosť. Narozdiel od viery, ktorá sa často požaduje pre veci, ktoré z princípu overiť nejde a vyžaduje sa natrvalo.

„Priamy prežitok skutočnosti“ znamená, že môžem povedať: „pozrite, v sútre XY je napísané to a to a naozaj na vlastné oči vidím, že je to tak!“. Naopak nezmyslom, je ak by som povedal: „pozrite, v sútre XY je napísané a preto je to tak!“.

Takže dokazovanie, že viera je potrebná odkazom na nejaký text, mi pripadá úplne nevhodné.

Karma Gyalpo Dondrub povedal(a)...

Chápem Tvoj point, ale tam som celkom nemieril. Je jasné, že ide o prežitok, skúsenosť. Ale prvé, čo v buddhizme študuješ je Správny názor/náhľad. Na začiatku treba mať určitý intelektuálny backgruond k tomu, čo ideš robiť. Preto sa študuje napr. abhidharma. Tento náhľad je základom praxe, bez neho budeš len sedieť a pozorovať dych, ale to samo o sebe oslobodenie neprináša. A práve čo sa týka vyššej dharmy, je viera v jej pravdivosť potrebná. Viera sa zakladá buď na obdive k niekomu, buď na dôvere, alebo na skúsanosti - poslednej sa hovorí nezlomná viera. To sú termíny, ktoré buddhizmus pozná. Na začiatku môžeš mať nejaký obdiv k Trom Klenotom, ktorý môže vzísť napr. z poznania Buddhových činov, a pod. Neskôr získaš dôveru napr. ako Kalamovia v sutre na ktorej môžeš začať stavať vlastnú prax. Bez nej nemá prax význam. Nebudem predsa praktikovať niečo o čom nie som presvedčený nejako, že je to OK. Ale stále je tu aspekt viery, pretože záležitosti vyššej dharmy nie sú pochopiteľné a poznateľné pre nevycvičených. O tom hovoril v pojednaní aj Bhikkhu Bodhi. Neskôr, počas praxe získavaš skúsenosti, ktoré prinášajú nezlomnú vieru v náuku a učiteľa, Tri Klenoty.

Takže samozrejme nikdy nejde o slepú vieru ako v kresťanstve, ktorá sama o sebe stačí k spáse.

:o)