Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

pondelok, 13. septembra 2010

Lopon Tenzin Namdak - Prax Dzogčhenu (1.časť)

Nasledovný text je výňatok z knihy Bonpo Dzogchen Teachings od Lopon Tenzin Namdaka, z kapitoly 7 s rovnakým názvom The Practice of Dzogchen. Náuky Lopon Tenzin Namdaka z Amherst College, oktober 1991, prepísal a editoval Vajranatha. Preložil Karma Gyalpo Dondrub.

V zátvorke sú vždy tibetské výrazy k príslušnému pojmu. V texte sa vyskytujú pojmy consciousness a awareness. Prvý prekladám ako vedomie, druhý ako bdelosť/vedomie. Prvý sa vzťahuje skôr k zmyslovým vedomiam, druhý k Rigpe, alebo nášmu základnému vedomiu.

Náhľad

Dzogčhen je nesmierne hodnotná náuka pre dnešnú dobu na západe. Ide priamo k jadru veci. My všetky cítiace bytosti (sems-can) máme myseľ (sems). Takže táto náuka o mysli a jej prirodzenosti je veľmi užitočná z praktického hľadiska a nie iba teoreticky. Úžitkom je, že Dzogčhen nám môže priniesť pokoj mysle a šťastie do našich životov. V praxi Dzogčhenu nie sú žiadne komplikované vizualizácie, žiadne náročné jógové pozície, žiadne monotónne recitovanie mantier; je tu len skúmanie našej kondície a objavenie Prirodzenosti Mysli. Potrebujeme objaviť, čo skutočne existuje. Naša myseľ je nám bližšie, než čokoľvek iné a zároveň je neviditeľná a nevidíme ju. Nerozpoznávame okamžite jej prirodzenosť. Z tohto dôvodu potrebujeme vypočuť náuky a vložiť ich do praxe.

Čo je Dzogčhen a aký je účel praxe Dzogčhenu? Musíme to vedieť a mať jasné pochopenie o čom Dzogčhen je, nie iba pre náš náhľad a prax, ale pretože ľudia sa nás budú na Dzogčhen pýtať. Nechceme im dať mylné predstavy – pretože to by bolo zlé pre nich a zlé pre reputáciu Dzogčhenových náuk. Takže musíme pochopiť, čo je Dzogčhen, ako sa praktikuje, aké sú jeho výsledky. Aby sme ho pochopili, potrebujem do neho priame uvedenie od niekoho, kto vie čo to je, nie iba intelektuálne, ale z jeho, alebo jej vlastnej skúsenosti. To čo sa tu uvádza je Rigpa, alebo Prirodzený Stav. Existuje mnoho spôsobov, ako to urobiť, ako urobiť priame uvedenie do Rigpy, ale jednou metódou je fixácia na biele písmeno A.

Pozorujúc pokojný stav vytvorený fixáciou a takisto pohyb myšlienok, čo môžeme o mysli povedať? Pozrite sa opäť dovnútra. Kto je to, kto pozoruje tieto myšlienky, ktoré povstávajú? Musíme pozorovať a skúmať našu myseľ. Hovorili sme o mysli a Prirodzenosti Mysle. Kto je tento pozorovateľ povstávajúcich myšlienok? Kde to je? Preskúmajte to. Čo môžeme povedať? Pozrite sa a zistite aké to je. Môžeme povedať „pozrite sa“, ale v skutočnosti nemyslíme, že je tu subjekt a objekt. Nemôžeme oddeliť pozorované a pozorovateľa. Majú rovnakú prirodzenosť. Dívame sa nazad a nič nenachádzame. Uvedomíme si to a ponecháme veci tak, ako sú. To je moment, kedy začíname spoznávať, čo je Prirodzenosť Mysli. Či už je tu stav kľudu, alebo pohyb myšlienok, je tu pocit prítomnosti, alebo bezprostrednej bdelosti/vedomia a to je Rigpa. Je to len to, čo to je; ale je to niečo nevyjadriteľné. Nemôžeme to vysvetliť, hoci to nazývame jasnosťou (gsal-ba) a bdelosťou/vedomím (rig-pa).

Prirodzený Stav je prázdny, ale na druhej strane má potenciál pre povstanie všetkých prejavov/manifestácií. Je to Prirodzenosť Mysli a ako taká je podobná zrkadlu, ktoré má kapacitu odrážať všetko, čo je pred neho postavené, ale samotné nie je nijako zmenené tým, čo odráža, či už krásnym, alebo škaredým. To je stav Dzogčhenu, Veľkej Dokonalosti.

V Dzogčhene môžeme používať akúkoľvek metódu, ktorá je v súlade s okolnosťami. Nie sú tu žiadne obmedzenia. Takže, ak začneme s Prirodzeným Stavom, čo je prípad Dzogčhenu, potom naša prax Šamathy a Vipašjany musí byť v súlade s náhľadom Dzogčhenu. Ak začneme praktikovať Vipašjanu podľa systému Sútier, musíme postupovať s pochopením Šunjaty, alebo prázdnoty tak, ako je prezentovaná v Madhjamake. Nemôžeme miešať všetky rozličné náhľady dokopy a vytvoriť z nich nejakú omáčku.

Toto je skutočne dôležitá otázka. Ako spojíme bdelosť/vedomie a prázdnotu? V systéme Sútier máme dve rozdielne filozofie, Madhjamaku a Čittamatru a každá chápe Šunjatu rozdielne. Čittamatra hovorí o vedomí (rnam-shes) ako o seba-vedomom (rang-rig; Sansk: svasamvedana), ale význam je tu rozdielny, ako keď sa v Dzogčhene hovorí, že Prirodzený Stav je seba-vedomý. Takže si tieto dve použitia nepleťte. Filozofia Védanty má tiež svoju formuláciu týchto vecí. Je veľa podobností medzi Dzogčhenom a filozofiami Madhajamaky, Čittamatry a Védanty, ale sú tu aj presné rozdiely. Nie všetky náhľady sú rovnaké.

Tu je to bdelosť/vedomie a prázdnota, ktoré sú nerozdielne (rig tong dbyer-med). Prirodzený Stav a jeho vnútorná kvalita, Rigpa, sú nepodmienené a mimo čas. Nezačali existovať na základe príčin, ako je to v prípade vedomia. Táto bezprostredná vnútorná bdelosť/vedomie nazývaná Rigpa je prvotná a mimo dualistické vedomie a výtvory mysli.


>>>pokračovanie čoskoro<<<




1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

In simple ωοrds tantra іѕ a hаven fοr relaxation аnd wellnesѕ for the mind, the Nаpa Valley wine
regіon and is an example tο shоw that іt is not foreplay.

Pгetty scary, right? If you're going to be directed to the source is known to do wonders for your skin.

My web blog: tantric massage In london