Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

sobota 18. februára 2012

Garab Dordže - Tri výroky ktoré zasahujú hlavné body


Do angličtiny preložil Vajranatha
Jamestown, Colorado
Júl 1987

Z knihy "J.M.Reynolds - The Golden Letters" (str. 129) preložil: Karma Gyalpo Dondrub

NAMO GURUVE
Hold tej istote, ktorá povstáva z pochopenia nášho vlastného stavu okamžitého vnútorného Vedomia.


Prológ

                Tento stav okamžitého vnútorného Vedomia (nazývaný rigpa) je nevytvorený a samo-existujúci. Jeho spôsob bytia predstavuje esenciu, ktorou je Prvotný Základ. Kdekoľvek, spôsob, ktorým povstáva v odpovedi k vonkajším javom, ktoré samotné sú rozličné, je neprerušený a neobmedzený. Navyše, všetky javy ktoré sa objavujú a existujú, povstávajú (spontánne samo-dokonalé) v rámci oblasti Dharmakáji. Akékoľvek javy sa tam môžu manifestovať, sú priamo oslobodené po ich objavení vďaka nášmu vlastnému stavu okamžitého Vedomia (rig-pa).

                Čo sa týka skutočného významu tohto: Všetky stavy osvietenia, ktoré pozostávajú z neduálneho poznania, ktoré je prvotným uvedomením (ye-shes), prítomnom v srdci všetkých Sugatov (Buddhov), sú v skutočnosti zahrnuté v jedinom unikátnom stave okamžitého vnútorného Vedomia (rig-pa), ktoré sa nachádza v každej cítiacej bytosti.

                V snahe inšpirovať Mandžušrimitru, ktorý padol bez zmyslov na zem (keď jeho majster rozpustil svoje hmotné telo v priestore na konci jeho života), bola táto upadéša, alebo tajná inštrukcia, pozostávajúca z „Troch výrokov, ktoré zasahujú hlavné body“, odhalená majstrom Prahevadžrom (Garab Dordže). Za účelom zničenia všetkých konceptov vzťahujúcich sa k samsáre aj nirváne (v mysli jeho žiaka), to znamená, jeho viere, že každá z nich je skutočne samo-existujúca vo svojich vlastných podmienkach, tento mimoriadne vznešený a skvelo ukázaný posledný testament bol odhalený v čase majstrovej smrti. Mal by byť ukrytý a dobe uchovaný v našom najhlbšom srdci!

                Vskutku, tento stav okamžitého vnútorného Vedomia je za všetkými (intelektuálnymi) konceptmi, keďže je niečím nestvoreným a nepodmieneným.

                Tri výroky

                ATI

                Táto Upadéša, bez váhania odhaľuje stav okamžitého vnútorného Vedomia, ktoré je kapacitou Prvotného Základu, alebo Dharmakáji, je nasledovná:

                „Človek je priamo uvedený do svojej vlastnej prirodzenosti“, to znamená, že je človek uvedený priamo a definitívne jeho vlastnej pravej tvári, alebo prirodzenosti, ktorou je vnútorné Vedomie, stav okamžitej čistej prítomnosti (rig-pa).  A navyše, jeho prirodzenosť je odhalená v skutočnosti ako úplne čistá od začiatku. Je to len tento stav okamžitého Vedomia, ktorý sa tu uvádza, rovnako, ako napríklad hnev môže byť oslobodený sám sebou.

                „Človek sa priamo rozhodne o tomto jedinom a unikátnom stave“, to znamená, že objaví priamo sám pre seba (uprostred mnohosti rozličných skúseností) tento jediný a unikátny stav vnútorného Vedomia, v ktorom si je človek vedomý v každom ohľade bez akéhokoľvek pocitu duality subjektu a objektu, ktorý by pretrval.

                „Človek potom priamo pokračuje s dôverou v oslobodenie“, to znamená, že pokračuje priamo v stave kontemplácie s plnou dôverou v automatický proces samo-oslobodenia (akýchkoľvek myšlienok a javov, ktoré povstali). A kvôli tomuto, naše vlastné Vedomie sa ocitne vnútorne oslobodené samo o sebe (bez akéhokoľvek zasahovania rozlišujúceho intelektu, alebo čohokoľvek mimo samo seba).

                Neexistuje jediná cítiaca bytosť, ktorá by, v termínoch samo-oslobodenia tohto vnútorného Vedomia, nebola prirodzene oslobodená. Náš vlastný individuálny stav existencie (alebo kondícia vnútorného uvedomenia) na jednej strane a stav ostatných vecí vo vonkajšom svete, ktoré sú prezentované nášmu vedomiu ako vonkajšie javy, na strane druhej, sa začnú stretávať a integrovať. (Toto predstavuje priamu okamžitú intuíciu, bez akejkoľvek duality subjektu a objektu, prvotné uvedomenie.) Ale, tam kde toto nie je jedincom pochopené, potom on sám a ostatné veci („ja“, ktoré je našim vnútorným uvedomením, a „druhí“, čo sú vonkajšie javy), sú vnímané, ako povstávajúce dualistickým spôsobom, ako vnútorný subjekt a vonkajší objekt.

                Táto jediná upadéša, alebo tajná inštrukcia (daná hore) pre priame a okamžité samo-oslobodenie, je jedinečná (medzi všetkými cestami k osvieteniu) a jej opak neexistuje (v zmysle účinnosti). Toto samotné dostačuje k oslobodeniu.

                Prvý výrok
                ATI

                Čokoľvek povstane, alebo sa objaví ako vonkajší jav, je iba náš vlastný stav existencie, ktorý sa manifestuje navonok, ako javy. Mimo tento organizovaný a vysoko štrukturalizovaný  systém javov (ktorý sa konvenčne nazýva „realitou“) vôbec nič neexistuje a z neho nemôže človek dosiahnuť nič (podstatné a užitočné). Avšak, vďaka úplnosti jeho sily, alebo vnútornej potenciality (rang rtsal), keďže naše Vedomie (rig-pa) je v harmónii s rozličným vecami, ktoré povstávajú ako javy, umožní týmto rozličným veciam, aby sa samé sebou oslobodili. Neexistuje žiadny iný protijed pre ne (tieto rozličné javy), než tento proces samo-oslobodenia.

                Čo sa týka tohto procesu, javy, ktoré sa objavujú vedomiu, okamžite a priamo zakúsia ich vlastnú prirodzenosť, ako napríklad, keď sa v cudzej krajine stretnú ľudia, ktorí rozprávajú rovnakých jazykom. Okamžite sa rozpoznajú a navzájom spoznajú; rovnakým spôsobom je hnev oslobodený, keď je rozpoznaný, ako hnev.

                Keď hľadá svoju Matku, ktorá je zdrojom, alebo pôvodom, poznanie, alebo rozpoznávanie (cognition) (ye-shes) vízie, alebo javov, sa priamo stretáva so svojou vlastnou Matkou (prázdnotou) a samo-oslobodzuje sa.  To znamená, vízia sa oslobodí na základe vízie, ako rozpustené maslo rozpúšťajúce sa v masle. A zatiaľ čo hľadá Syna, Syn samotný, čo je rozpoznávanie, alebo poznanie, zakúša priamo sám seba. Toto samotné Vedomie je samo-oslobodené na základe Vedomia, práve ako keď sa rozplýva voda vo vode. Keď hľadáme jedinečný stav (rigpy), zakúšame iba náš vlastný jedinečný stav. To znamená, že naša vlastná prirodzenosť (rigpa) jednoducho zakúša samú seba. Ale jej esencia prekračuje všetky slovné vyjadrenia; ako priestor rozpúšťajúci sa v priestore, alebo ako hadie záviny, ktoré sa samé simultánne oslobodzujú.

                Tento neobyčajný a jedinečný stav skutočného Vedomia môžeme nájsť iba v sebe. Ak sa toto stane, potom keď človek rozpozná vlastnú podstatu, všetko je privedené dohromady v jedinom okamihu, v ktorom prítomné rozpoznanie, ktoré nejde mimo poznanie tejto neobyčajnej a jedinečnej esencie (ktorou je rigpa). To je podobné mužovi a žene, ktorí sa milujú a tajne sa v osamení stretnú, aby sa milovali.

                Tento neobyčajný a jedinečný stav samotný môžeme nájsť jedine v nás samých. Hoci sú vonkajšie javy rozličné, je tu stále prítomné všeobecné poznanie, alebo prvotné uvedomenie, v ktorom sú tieto rozličné stavy samo-oslobodené na základe zakúšania tejto samotnej rozličnosti. Toto rozpoznanie, alebo poznanie, je ako prípad, keď preťatím jedného hlavného uzla urobeného na lane, človek pretne všetkých sto vlákien lana.

                Toto jediné oslobodenie môžeme nájsť iba v sebe. Keďže toto rozpoznanie, alebo prvotné uvedomenie (ye-shes) sa manifestuje samo, predstavuje poznanie, ktoré nemôžeme získať nikde inde, len v nás samotných. Samo-oslobodenie je iba prvotným uvedomením samotným. Je to ako keď vstúpime jediného veľkého mesta, ktoré leží na konci stoviek, či tisícok ciest. (Tu sa končí pojednanie o esenciálnych bodoch, ktoré sa vzťahujú k Základu.)

                Druhý výrok

                V tomto stave okamžitého skutočného Vedomia, človek priamo sám pre seba objaví, že všetky jeho „konečné vízie“ v skutočnosti povstávajú z neho. (Tieto konečné vízie sú malé sféry dúhového svetla, ktoré povstávajú v praxi thogal.) Rovnakým spôsobom, keďže človek rozpoznáva svoju vlastnú prirodzenosť, to znamená, že zotrváva v stave kontemplácie, potom je toto skutočné Vedomie bez akejkoľvek duality s ohľadom k nevedomosti (ktorá je považovaná za neprítomnosť uvedomenia), Napríklad, hoci môže byť človek volaný rozličnými menami z rôznych rozličných  smerov, nič menej vždy príde, keď ho volajú. Tieto rozličné mená nejdú za jediný význam, ktorým je tento individuálny človek sám.

                V tomto jedinečnom stave okamžitého vnútorného Vedomia človek priamo objaví, že všetky tieto vízie malých sfér dúhového svetla (thig-le) a tak ďalej, sú v skutočnosti iba jeho samo-manifestácie. A v tomto stave oslobodenia, človek neobjaví pochybnosti. Tento stav kontemplácie je samotné samo-oslobodenie, lebo Vedomie je oslobodené Vedomím. Podobne, skrz rozpoznanie, že toto Vedomie je iba náš stav existencie, potom všetko, čo človek chápe je oslobodené do jeho (alebo skôr: toho vlastnej, prekl.) vlastnej prirodzenej kondície. To je ako stretnúť osobu, ktorú sme predtým poznali, po dlhom odlúčení.  (Tu končí pojednanie o druhom výroku, ktorý sa vzťahuje k Ceste, ktorou je proces samo-oslobodenia.)

Tretí výrok

                Naša dôvera sa stane podobná pokladnici s nesmiernym bohatstvom, ktoré reprezentuje našu vlastnú konkrétnu skúsenosť, s ohľadom na seba, čo znamená našu vlastnú prirodzenosť, ktorou je skutočné Vedomie. Všetky pohyby myšlienok sa samo-oslobodia do ich vlastnej prirodzenej kondície. To je ako vlastniť obrovský poklad, v ktorom je všetko, po čom človek môže túžiť.

                Potom, keď máme konkrétnu skúsenosť ohľadom ostatných ľudí a vecí, ktoré sú vonkajšie objekty, naša dôvera sa stane ako kráľ, ktorý je Čakravartin, alebo vesmírny vládca. To znamená, stav okamžitého prítomného Vedomia sa začne viditeľne manifestovať (ako drobné sféry dúhového svetla, atď.). Keďže tieto svetelné javy nie sú vytvorené nikým iným, než nami, naše vnútorné uvedomenie je ako vládca Čakravartin, ktorý si podrobí každého na štyroch kontinentoch.

                Navyše, keďže naše vlastné uvedomenie má kapacitu podrobiť si dokonca aj hmotné elementy, a keďže je človek oslobodený na základe tejto kondície (to znamená realizáciou tela svetla), nie je naďalej závislý na žiadnej inej schopnosti. A majúc takúto konkrétnu skúsenosť ohľadom stavu oslobodenia, naša dôvera sa stane podobná priestoru, ktorý sa rozpúšťa v priestore.  To znamená, že má človek úplnú seba-dôveru, pretože objaví, že všetko sa po objavení samo-oslobodí bez úsilia do jeho vlastnej pôvodnej kondície, to jest do nepoškvrnenej, prvotnej, čistej Dharmaty (prirodzenosti Skutočnosti). Táto situácia je naskutku, ako priestor rozpúšťajúci sa v priestore, alebo ako oblaky rozptyľujúce sa na oblohe.

                Všetko povstávajúce v našej vlastnej dimenzii je samo-oslobodené priamo do jeho vlastného stavu. To znamená, že všetko sa spontánne samo-oslobodzuje bez akéhokoľvek úsilia, alebo vonkajšieho zásahu. Je to ako lámať skalu skalou, alebo zahrievať železo železom, alebo očisťovať špinu špinou.

                V tomto jedinečnom stave bezprostredného Vedomia sa všetko samo-oslobodzuje v tomto jedinom pochopení stavu okamžitého skutočného Vedomia. Toto je ako vziať oheň z ohňa, alebo premiestniť vodu do vody, alebo pridať roztopené maslo do masla. Takto sa Matka (Prvotný stav) a jej Syn (poznanie) zjednotia. Pretože naša vlastná Matka, ako zdroj, alebo pôvod je len sama sebou (a ničím iným, exituje ako je vlastný stav existencie a tým je prázdnota), môžeme povedať, že prázdnota samotná je oslobodená na základe prázdnoty. Takto naša individuálna prítomnosť, alebo Vedomie sa rozpustí (v čase realizácie tela svetla) a integruje sa s víziou samotnou. (často panuje predstava, že by sme mali víziu, vonkajšie javy, integrovať do Vedomia, akoby „vcucnúť a rozpustiť ich v ňom, to je ale neuskutočniteľný omyl. Prekl.)

                Keďže rozpoznávame náš pôvodný stav, ktorým je skutočné Vedomie, sme priamo uvedení Základu všetkej existencie. To znamená, že rozpoznáme vízie (v praxi thogalu), ako iba samo-manifestácie našej vlastnej mysli. To je ako uvidieť svoju vlastnú tvár odrazenú v zrkadle. A kvôli tejto viere (alebo rozpoznaniu), keď sme už boli priamo uvedení Základu existencie, táto situácie je podobná stretnutiu matky a syna po dlhom odlúčení. Človek to rozpozná ako jedinečný stav oslobodenia. Keďže sa vízie priamo samo-oslobodzujú v ich vlastnom stave samotnom, objavíme, že vízie, alebo javy sú prázdne (postrádajúce akúkoľvek substančnú realitu), a ich kvalita jasnej žiarivosti je rozpoznaná ako nič iné, než náš vlastný stav okamžitého Vedomia.

                Pretože je vízia, alebo jav rozpoznaná ako samo-oslobodená, človek rozpozná, že to skutočne reprezentovalo nevedomosť od počiatku. To znamená, samsára je poznaná, alebo rozpoznaná v nej samej (ako keď držíme zrkadlo pre iným zrkadlom, takže sa môže samo vidieť). A čo sa týka prekročenia samsáry, tej kondície, ktorá je známa ako nirvána, človek rozpozná, že prekročil samsáru a tak nevedomosť samotná je samo-oslobodená. A z tohto dôvodu bude aktuálny príklad umytia špiny špinou.

                Pretože objavením skutočného významu nášho vlastného stavu existencie, ktorým je skutočné Vedomie, sú diskurzívne myšlienky spontánne oslobodené samé od seba. A takýmto spôsobom objavíme, že nie sme závislí na žiadnom inom protijede. Keďže sa diskurzívne myšlienky oslobodili do Základu samotného, človek pokračuje v stave okamžitej prítomnosti, či kontemplácie a robí to s dôverou. To je ako nalievať vodu do vody, alebo rozpustené maslo do masla.

                A kvôli tomu, že pokračujeme v stave kontemplácie všade (v našich každodenných činnostiach), táto situácia je ako závitky hada, ktoré sú bez úsilia oslobodené hadom samotným. Ale inteligencia, alebo uvedomenie, ktoré hľadá inde, než v sebe (potom, ako nenašlo, čo hľadalo), upadne do zúfalstva. Pretože je oslobodené samo sebou, tento stav okamžitého Vedomia je samo-udržujúci a samo-prebývajúci. Z tohto dôvodu, priame pokračovanie v našom vlastnom stave skutočného Vedomia je principiálnym hľadiskom. (Tu končí tretí výrok, ktorý sa vzťahuje na uskutočnenie  Plodu.)

                Záver

                V čase, keď Prahevadžra (Garab Dordže) odhalil metódu na úplne prekročenie utrpenia samsáry, Mandžušrimitra padol bez zmyslov a padnúc na zem veľmi lamentoval „Ó beda!“. Na to Vetalakšema (Garab Dordže) zo stredu svetla (sféry svetla držanej na oblohe) manifestoval jeho žiarivú. Symbolickú formu. Aby povstala inšpirácia v Mandžušrimitrovi, ktorý pred tým bez zmyslov padol na zem, boli majstrom odhalené tieto tri výroky, ktoré zasahujú hlavné body jedincovho oslobodenia, obsiahnuté v tomto poslednom testamente. Tento testament zostúpil z oblohy do Mandžušrimitrovej pravej ruky. Text bol písaný atramentom vyrobeným z rozpustenej, azúrovo sfarbenej vaidurji (lapis lazuli). Papier, na ktorom bol text napísaný, bol vložený do nádoby veľkosti nechta na palci a toto bolo umiestnené do schránky zo vzácneho kryštálu. Potom, ako to obdržal, bol Mandžušrimitra oslobodený zo svojho bezvedomia a pochopiac náuku sa stal tým, ktorý získal dôveru istoty pochopenia. A z tohto dôvodu bola táto upadéša, alebo tajná inštrukcia, ukrytá v mandale jeho srdca a uchovaná v tajnosti pred ostatnými. , Takto sa stal nektár transmisie týchto troch výrokov, ktoré boli ústnou náukou získanou v čase smrti majstra, žiarivým a prekypujúcim, a plný význam náhľadu dzogčhenu bol v jeho srdci odhalený, ako vzácne zlato.

                Táto udalosť sa stala na veľkom pohrebisku Šitavana v Indii. Následne, tieto sväté inštrukcie, ktoré sa viditeľne manifestovali pri prameni rieky Dan-tig, sa stali samotnou cestou, ktorá prináša úľavu z utrpenia samsáry pre všetky cítiace bytosti. Táto upadéša, ktorá prináša okamžité oslobodenie do čistej oblasti buddhovstva, je tu ukončená.


-----

streda 15. februára 2012

Lama Vajranatha - Objavenie jediného stavu Vedomia

Z knihy The Golden Letters od J.M.Reynolds, vybral a preložil: Karma Gyalpo Dondrub


Jediné definitívne rozhodnutie


    Druhý výrok (Garab Dordžeho) hovorí o dôjdení k jedinému stavu definitívneho rozhodnutia, alebo odhalenia (gcig thag-bcad-pa). Ale v prípade dzogčhenu to nie je niečo, k čomu sa rozhodneme intelektuálne. Na základe informácie z druhej ruky, alebo na základe samotnej viery môže človek naozaj dospieť k rozhodnutiu, ale pokiaľ sme neobjavili sami pre seba čo je základný princíp, toto rozhodnutie je niečo, čo je v konečnom dôsledku falošné. Možno na základe detailných a skúsených informácií prídeme k rozhodnutiu o povahe nejakého záhadného objektu, ale nevideli sme ho sami. Keď prídu nové informácie, musíme zrevidovať, alebo zmeniť naše rozhodnutie o jeho povahe.Avšak, ak sme objavili niečo skrz našu vlastnú osobnú skúsenosť, potom neprichádza do úvahy intelektuálne rozhodnutie, pretože sme si sami pre seba istý jeho skutočnou kondíciou.

    Tibetské slovo thag-bcad-pa, doslova "preťať povraz", znamená "rozhodnúť sa, alebo spraviť rozhodnutie". Ale to  nie je skutočný význam tu, v kontexte dzogčhenu. Keď robíme rozhodnutie, používame našu myseľ a intelekt. Zvážime dôkazy, alebo akceptujeme záležitosť vierou a potom dôjdeme k rozhodnutiu, či už inteligentnému, alebo naopak, mysliac si "Páči sa mi to". Ale toto rozhodnutie, kvôli vyššie spomínaným dôvodom, nebude nikdy konečné, rozhodujúce, alebo určité. bude to stále niečo provizórne, podrobené prehodnocovaniu. Pre praktické účely každodenného života toto obyčajne stačí. Ale akonáhle sme raz videli sami situáciu, keď nám bola uvedená majstrom, ktorý je s ňou úplne oboznámený, vtedy už neobdržíme provizórne poznanie, ale poznanie s istotou (rges-shes). Takto, v kontexte dzogčhenu, thag-bcad-pa znamená určité a definitívne rozhodnutie skrz priamu osobnú skúsenosť z prvej ruky.

    Skúsenosti v meditácii

 
   V priebehu našej meditačnej praxe budeme mať mnoho skúseností. Najprv skúsenosť vďaka praxi šamathy, alebo utíšenia mysli sústredením našej pozornosti na meditačný objekt (dmigs-bcas, mtshan-bcas), a neskôr sústredením na bod v priestore (dmigs-med, mtshan-med), objavíme stav kľudu. Avšak táto skúsenosť stavu kľudu bez akýchkoľvek rušivých myšlienok (mi rtog-pa, Sans. nirvikalpa) nie je sama o sebe vnútorným Vedomím, alebo rigpou. Je to len meditačná skúsenosť. Keby bol stav prázdnej mysli, vyprázdnenej od myšlienok skutočne predstavoval kontempláciu (Sans. samádhi), potom by bola nevedomá strnulosť, keď opití ležíme na zemi, osvietením, pretože v mysli nepovstávajú žiadne myšlienky. (...)

    Je prirodzenou funkciou mysli, že dáva vznikať myšlienkam. Táto rtsal, "sila, energia, potenciál, je len vyjadrením spontánnej energie mysli. Takže, náš postup v rozvoji v meditácii (bsgom-pa, Sans. bhávaná) nekončí so šamathou, "nehybnosťou", alebo realizáciou kľudného stavu prostého myšlienok; ale po dosiahnutí kľudného stavu postúpime k nezaujatému pozorovaniu pohybu myšlienok. Tento druhý proces je známy ako vyšší vhľad, alebo vipašjana (lhag-mthong, Pali. vipassana). Napríklad, šamatha je ako kľudná hladina horského jazera, zatiaľ čo vipašjana je ako pozorovať ryby plávajúce v čistých vodách hĺbky jazera.

    Ale ani jedno z týchto dvoch momentov, či už kľudný stav, alebo pohyb myšlienok nepredstavuje rigpu. Je veľmi dôležité pochopiť tento bod, aby sme pochopili význam dzogčhenu oproti iným systémom meditačnej praxe. Rigpa je tretí faktor: môže byť objavená v každej tejto skúsenosti, kľude, alebo pohybe. Rigpa nie je skúsenosť samotná, ale bezprostredné uvedomenie tejto skúsenosti. Znovu, je to ako príklad jediného zrkadla a nekonečných odrazov v ňom odrážaných. Toto bezprostredné uvedomenie je jedna vec, jediná vec (gcig), ktorú objavíme v akejkoľvek skúsenosti, ktorá v nás povstane. Tieto skúsenosti sú rozličné (sna-tshogs), dejú sa v nespočetných variáciách, ale táto prítomnosť, alebo bezprostredné Vedomie, je jedinečné a stále rovnaké. Je to kapacita prirodzenosti mysli. Je to, ako sme už povedali, ako schopnosť jasného, čistého a hladkého povrchu zrkadla, neobmedzená a nelimitovaná kapacita zrkadla zrkadliť čokoľvek. Táto okamžitá prítomnosť je jediná vec, ktorú musíme objaviť všade, aby sme začali žiť v prirodzenosti zrkadla a nie v odrazoch.




-----

pondelok 13. februára 2012

J.S. Dudžom Rinpočhe - Krátky komentár k Trom Výrokom Garab Dordžeho

Do angličtiny preložil Vajranatha, Baudhanath, Nepal, 1978
Z angličtiny preložil Karma Gyalpo Dondrub, Zvolen, Slovensko, 2012 (John Myrdhin Reynolds - The Golden Letters)


1. Čo sa týka priameho uvedenia našej vlastnej prirodzenosti: Toto svieže, bezprostredné uvedomenie prítomného okamihu, prekračujúce všetky myšlienky spojené s tromi časmi, je samotné prvotným uvedomením, alebo poznaním (ješe, ye-shes), ktoré je samo-povstávajúcim vnútorným Vedomím (rig-pa). Toto je priame uvedenie našej vlastnej prirodzenosti.

    2. Čo sa týka rozhodnutia sa o tomto jedinečnom stave: Nech sa manifestujú akékoľvek javy samsáry a nirvány, všetky predstavujú hru kreatívnej energie, alebo potenciálu nášho bezprostredného vnútorného Vedomia (rigpe cel, rig-pa´i tsal). Keďže tu nie je nič, čo by práve toto prekračovalo, mali by sme pokračovať v tomto pozoruhodnom a jedinečnom Vedomí. Kvôli tomu sa človek musí definitívne rozhodnúť sám pre seba o tomto jedinečnom stave a poznať, že neexistuje nič iné, než toto.

    3. Čo sa týka priameho pokračovania s dôverou v oslobodenie: Nech povstanú akékoľvek hrubé, alebo jemné myšlienky, iba púhym rozpoznaním ich prirodzenosti povstanú a (samo-) oslobodia sa simultánne v nezmernej rozľahlosti Dharmakáji, kde Prázdnota a Vedomie (sú nerozlíšiteľné). Preto by sme mali priamo pokračovať s dôverou v ich oslobodenie.



-----

nedeľa 12. februára 2012

Čhokji Ňjima Rinpočhe - Rozpoznanie

Z knihy "Indisputable truth" od Chokyi Nyima Rinpoche preložil: Karma Gyalpo Dondrub

    Realizácia "prázdnoty okrášlenej najvyšším zo všetkých aspektov, nerozlíšiteľnej od nemennej, veľkej blaženosti" je základný stav od samotného počiatku. Je to myšlienok prostá prebudenosť, ktorá prestupuje všetku existenciu a mier, samsáru a nirvánu. Keď sa toto uskutoční, nie je nič, na čo by sa malo meditovať ako na objekt. Je to úplne za dualistickými konceptami "ja, meditujúci meditujem na toto, objekt". Je to prvotný stav samotný - neoddetliteľný základ aj dozretie. Cvičenie sa v tom je ako normálna meditačná prex, ktorú bežne robíme, keď udržujeme stav kľudu, šamatha s bdelosťou, alebo si vizualizujeme božstvo, ako objekt. Nie je to rovnaké ako prax dosahovania ďalšieho vhľadu, vipašjana. Hoci tu nie je ani za špičku vlasu ničoho, čo by sa malo kultivovať, nesmie tu byť ani rozptýlenie čo i len na chvíľku. Veľkému majstrovi Lingdže Repovi kázal jeho  majster meditovať na vnútornú prirodzenosť, praktikovať mahámudru a robiť meditačné sedenia - sadnúť si a ostať na ústraní, čo aj spravil. Praktikujúc takto prešiel štyrmi štádiami mahámudry. Nakoniec sa všetky jeho koncepty meditácie a nemeditácie úplne rozplynuli. Potom napísal tieto riadky:

    Môj učiteľ mi povedal, "Medituj na vnútornú prirodzenosť."
    Ja som meditoval a meditoval.
    Teraz sa meditujúci a objekt meditácie rozplynuli.
    Moje sedenia a prestávky sa rozpadli.
    Čo mám teraz robiť?

    Na začiatku musí mať praktikujúci určitú prítomnosť mysli. "Bdelosť" tu znamená byť pozorný. V skutočnosti sú tu dve tradičné slová pre tento stav: bdelosť (mindfulness) a pozornosť (watchfulness). Pozornosť je jemnejší stav konceptuálnej mysli, ktorá dáva pozor, či sa meditácia vytratila, alebo nie. Je to akási subtílna hliadka držiaca stráž, ktorá je stále prítomná v prvých dvoch štádiách mahámudry, Jednobodovosti a Jednoduchosti. Neskôr aj táto odpadne, takže človek nemôže povedať, že je tu akt meditácie, nejaký objekt, na ktorý sa medituje, alebo prebieha nejaká meditácia. To je to, čo myslel Lingdže Repa, keď povedal, že sa dostal za meditačné sedenia a prestávky.

    Pre začiatočníka v dzogčhene, je autentická prax rigpy rovnako prostá pocitu meditujúceho a meditačného objektu, ale takýto stav netrvá veľmi dlho. Je to len krátky moment. U pokročilého praktikujúceho nie je tento moment prerušený, pokračuje dňom a nocou. Táto úroveň bezusilovnej bdelosti (mindfulness) sa nazýva "všetko prestupujúce vedomie" (awareness). Avšak, povaha krátkeho momentu začiatočníka a zavŕšenej neprerušovanej realizácie je úplne rovnaká. Tiež tu nie je subjekt a objekt meditácie. Nie je to len idea neduálneho stavu, ale skutočný neduálny stav. "vedomie spočívajúce živo prebudené v jeho prirodzenom stave" znamená umožniť mu, aby to tak bolo. Jednoducho nechajte prítomnú prebudenosť nahú, sviežu, živo prebudenú byť, aká je. Toto samo o sebe je prosté meditujúceho a objektu meditácie. Nepomenovávajte tento jasný, prázdny stav mysli. Nemyslite si "Teraz je tu vedomie!", alebo "Toto je ono!", alebo "Musím toto držať a tomuto sa vyhnúť!"Nezamestnávajte sa nádejou a strachom, prijímaním a odmietaním. Keď nie ste vtiahnutý do takéhoto konceptuálneho posudzovania, toto samotné je vnútorná takosť, myšlienok prostá prebudenosť, úžasná obyčajná myseľ. V tomto bode nemusíte skúmať, alebo pochybovať, či to je, alebo nie rigpa; je to.

    Ani len netúžte po zlepšení, ani sa neobávajte zhoršenia v tomto neduálnom stave. Odhoďte všetky druhy podozrenia a pochýb. nenaháňajte dočasné koncepty. Nedajte sa chytiť do hrubých emócií, alebo jemných konceptov. Hlavnou praxou je jednoducho spočívať živo bdelý v tomto neduálnom vedomí. Metóda je voľne sa relaxovať a zostávať prirodzene. Úplne sa uvoľniť a nekontrolovať, či skúmať; ostať úplne prostý prijímania a odmietania - to je príhodná situácia, aby sme stretli prirodzenú tvár vedomia. Mimo toto nemusíte na nič iné meditovať.





-----

sobota 11. februára 2012

Jeho Svätosť Dudžom Rinpočhe - Dzogčhenový náhľad na ngödro

Z angličtiny preložil Karma Gyalpo Dondrub

Dzogčhenový náhľad na ngödro
Jeho Svätosť Dudžom Rinpočhe


    Nech robíme akúkoľvek prax, relatívna aj absolútna pravda sú naraz prítomné, metóda a múdrosť sú naraz prítomné, skúsenosť a prázdnota sú naraz prítomné. Je to tak preto, lebo taká je povaha skutočnosti. Základné praxe ngöndro existujú ako metóda pre uskutočnenie podstaty skutočnosti, ktorou je osvietený stav bez počiatku. Záverečná fáza ngöndro, gurujoga, je najväčšou esenciou tejto metódy. Skrz gurua je dosiahnutá táto úroveň v momente, keď sa guru do vás rozpúšťa a stáva sa jedným s vami. V tomto bode ostávate v absolútnej prirodzenosti vecí, ktorou je aktuálny stav skutočnosti takej, aká je.

    Na začiatku invokujeme prítomnosť gurua. Keďže guru je ten, ktorý stelesňuje kvality cesty a kvality cieľa, pripomíname si gurua na začiatku  a na konci tejto praxe.

    Keď sme si pripomenuli gurua, uvažujeme nad tým, ako je ťažké dosiahnuť ľudskú formu, ktorá je najpríhodnejšia okolnosť pre duchovnú prax. Ľudská forma je základom duchovnej cesty k oslobodeniu a preto vzácna a hodná veľkého rešpektu. Ak si nevážite situáciu v ktorej sa nachádzate, nevyužijete ju a veľká príležitosť bude stratená.

    Potom uvažujeme nad pominuteľnosťou a smrťou. Všetko, čo existuje je podrobené zmene a rozpadu. Hoci aj zomriete, nenájdete slobodu len tým, že stratíte svoju fyzickú formu. Budete krúžiť v samsáre, prijímať bezpočetné tvary na základe vášho navyknutého vnímania. Povahou samsáry je skúsenosť utrpenia, ktoré povstáva skz udržiavanie ilúzie duality. O tomto kontemplujeme.

    Potom premýšľame o vzorcoch karmickej skúsenosti. Rozpoznávame spôsob, akým je naše vnímanie a odpovede ovládané dualistickým podmienením, ktorého sa je tak ťažké zbaviť.

     Toto sa nazýva Štyri myšlienky, ktoré obracajú myseľ. Ich úlohou je obrátiť našu pozornosť od navyknutých vzorcov.  Je dôležité kontemplovať tieto Myšlienky na začiatku ngöndro, aby sme  rozvinuli vhodnú motiváciu pre prax. Praktikovať takýmto spôsobom je ako zjemniť poorané pole, aby bolo rovné a pripravené sa sejbu. Potom musíme zasiať samotné semeno. Zasiať semeno je prijať útočisko, rozvíjať bodhičittu, obetovať mandaly a očistiť sa skrz Vadžrasattvu.

    Z pohľadu relatívnej kondície v ktorej sa nachádzame, nie je možné uskutočniť absolútnu prirodzenosť skutočnosti, bez použitia toho, čo je relatívne. Bez použitia vašej relatívnej situácie ako základu nie je možne uskutočniť pravú prirodzenosť svojej mysli. A rovnako, bez ngöndro, nemôžete priamo pochopiť prirodzenosť prázdnoty. Relatívne a absolútne existujú spoločne – idú ruka v ruke, je skutočne veľmi dôležité si to uvedomiť.

    Pozrime sa na útočisko. Na vonkajšej úrovni sú tu Tri Klenoty: Buddha, Dharma a Sangha. Buddha je zdrojom Dharmy. Tí, ktorých myseľ je obrátená k Dharme sú Sangha. Keďže existujeme v dualite, zažívame iluzórnu nespokojnosť. Kvôli tomuto prijímame útočisko, aby sme sa oslobodili od skúsenosti nespokojnosti, ktorú sme si sami vytvorili. Skrz nepochopenie našej skutočnej prirodzenosti sa táto ľudská forma stáva nádobou nekonečných dualistických projekcií. Stáva sa zdrojom pripútanosti. Táto pripútanosť je veľmi silná dokiaľ neuvidíte skutočnú prirodzenosť existencie. Kým sa úplne neoslobodíte od delúzie, že vaše telo zhodnocuje vašu existenciu, nespokojnosť bude stále podfarbovať vašu skúsenosť. Kvôli tomuto existujú Tri Korene ako sústredenie útočiska. Takže, povedané externe, prijímame s oddanosťou útočisko v Buddhovi, Dharme a Sanghe, ale vnútorne sú Buddha, Dharma a Sangha symbolické – hlboká a zručná cesta, ktorá nás vedie z iluzórnej samsáry, ktorú sme si sami vytvorili.

    Z dzogčhenového pohľadu sú Tri korene v nás. Na absolútnej úrovni je naša myseľ, ktoré je prázdna a bez vzťažných bodov, samotný Buddha, rigpa, žiarivá jasnosť sama o sebe. Navonok sa Dharma manifestuje ako zvuk a význam -  počujete ju a praktikujete ju. Ale z vnútorného pohľadu je Dharma prázdna. V esencii je neubúdajúcou, nezastretou  manifestáciou jasnosti rigpy – prvotnou mysľou. Navonok pozostáva Sangha z tých, ktorých myseľ je otočená k Dharme, ale z vnútorného pohľadu je Sangha všetko prestupujúci, všetko pokrývajúci aspekt mysli. Tri Korene sú v nás plne uskutočnené. Avšak, keďže to nerozpoznávame, prijímame útočisko v ich vonkajších aspektoch. Keď praktikujete ngöndro, vizualizujete si s hlbokou oddanosťou Padmasambhavu; svojím telom robíte pokorne poklony; a svojou rečou recitujete útočisko. Potom, keď nakoniec praxe ticho sedíte, rozpustíte vizualizáciu vo vás a dôjdete k uvedomeniu, že tieto tri – subjekt, objekt a činnosť – nie sú nič iné než rigpa! Meditujúci je sám sebou; Padmasambhava je náš objekt meditácie. Iba zotrvajte v prirodzenosti rigpy. Nenájdete nič iné, než rigpu! Buddha Šákjamuni povedal v Do-de Kalpa Zangpo: „Manifestoval som sa snovým spôsobom snu podobným bytostiam a dal som snu podobnú Dharmu, ale v skutočnosti som nikdy neučil a nikdy som aktuálne neprišiel“. Z tohto uhla pohľadu je všetko iba vnímanie, existujúce iba zjavnej sfére takosti. Čo sa týka praxe útočiska, relatívnym aspektom je objekt útočiska, ktorému obetujete oddanosť a poklony, atď. Ale absolútny aspekt je bez úsilia; to je keď rozpustíte vizualizáciu a zotrváte v prirodzenom stave mysli bez úsilia, v ktorom koncept útočiska už viac neexistuje.

    Rozvíjanie bódhičitty, alebo myšlienky osvietenia znamená, že ak jednáme len pre nás samotných, nenasledujeme cestu Dharmy a naše osvietenie bude blokované. Je nanajvýš dôležité, aby sme vytvorili osvietenú myšlienku oslobodenia všetkých bytostí zo samsáry. Bytostí sú neobmedzené, ako obloha. Všetky boli našimi otcami a matkami. Všetky trpeli v samsáre, ktorá je umelo vytvorená zo základni bytia. Takže, myšlienka ich oslobodenia z tohto utrpenia je skutočne veľmi mocná. Bez nej, máme iba zmätený koncept, že sme oddelení od všetkých cítiacich bytostí. Osvietená myšlienka je: „Od teraz, až kým nebude samsára prázdna, budem pracovať pre úžitok všetkých bytostí, ktoré boli moji otcovia a matky“. Takže z relatívneho pohľadu tu sú cítiace bytosti, ktoré majú byť oslobodené, je tu súcit, ktorý má byť vytvorený a je tu „ja“, ktoré súcit vytvára. Spôsob rozvíjania a ukázania súcitu bol vysvetlený Buddhom Šákjamunim samotným. Takáto je relatívna myšlienka osvietenia.

    V relatívnej praxi myšlienky osvietenia si vizualizujete všetky bytosti a potom necháte vyvstať osvietenú myšlienku. Recitujete verše toľko krát, ako vaša prax vyžaduje. Inštrukcia na základe náuky je, že zamieňate vlastné šťastie za bolesť iných. Ako vydychujete, dávate všetko šťastie a radosť a aj ich príčiny, všetkým bytostiam. Ako nadychujete, beriete všetku ich bolesť a utrpenie, takže sa od nich oslobodia. Toto je takisto veľmi dôležité. Bez rozvoja osvietenej myšlienky sa nemôžeme oslobodiť od našej pripútanosti k tvarom a prejavom prázdnoty a tak nemôžeme dosiahnuť osvietenie. Je to kvôli našej neschopnosti prejaviť súcit ostatným a pretože sme pripútaní ku konceptu nás samotných, že ešte nie sme oslobodení od dualizmu. Všetky tieto veci sú relatívne aspekty praxe osvietenej myšlienky.

    Čo sa týka absolútneho aspektu osvietenej myšlienky, Buddha Šákjamuni povedal svojmu žiakovi Rabdžorovi: „Všetky javy sú ako ilúzia a sen“. Dôvod, prečo to Buddha povedal je, že čokoľvek sa objaví je podrobené zmene a rozpadu; nič nie je inherentne pevné, trvalé, oddelené, kontinuálne, alebo stanovené. Ak vnímate svet ako pevný, sami sa zväzujete a ste zapletený a vtiahnutý okolnosťami, ako pes remeňom. Budete sa topiť v činnostiach, ktoré nemôžu byť nikdy ukončené, kvôli čomu je samsára zjavne nekonečná.

    Môžete si myslieť, že keďže je samsára ako sen, možno osvietenie je solídne a trvalé. Ale Buddha Šákjamuni povedal, že nirvána samotná je tiež ako sen – ilúzia. Nie je tu nič pomenovateľné, čo je nirvánou; nie je nič, nazývané nirvána, čoho sa dá dotknúť.  Buddha Šákjamuni to povedal priamo: „Forma je prázdnota“. (Forma, rúpa: je v abhidharme definovaná ako päť zmyslových orgánov a päť zmyslových objektov a avidžňapti, prekl.)  Napríklad mesiac sa môže odrážať na vode, ale vo vode nie je žiadny mesiac a nikdy nebol. Vo vode nie je žiadny mesiac, ktorý sa dá uchopiť. Forma je prázdna. Potom Buddha Šákjamuni pokračoval: „Prázdnota samotná je forma“. Je to prázdnota samotná, ktorá sa objavila ako forma. Nemôžete nájsť prázdnotu mimo formu. (Toto je niečo, na čo mnoho praktikujúcich zabúda a vmiešava do buddhizmu dojem, že prázdnota je tu prvotne, dáva vzniknúť javom a potom ich do seba zase vstrebáva, podobne ako koncept Brahman v hinduizme. Treba rozlišovať medzi dvomi prázdnotami, o ktorých sa hovorí v buddhizme: prázdnota seba a prázdnota (vonkajších) javov. Kým o prvej môžeme do určitej miery  tvrdiť, že z nej povstávajú dharmy (naše myšlienky, pocity, vnímanie, atď) a do nej sa rozpúšťajú, o druhej sa to hovoriť nedá. Prázdnotu javov nenachádzame mimo javy samotné, neexistuje prvotne voči nim. prekl..)  Nemôžete tieto dve oddeliť. Nemôžete ich uchopiť, ako oddelené entity. Mesiac sa odráža vo vode, ale voda nie je mesiac. Keď to raz pochopíte na úrovni skúsenosti, nebude už žiadna samsára. (Keď si toto niektorí uvedomia, nebudú považovať napr. sľub bódhisattvu za nevedomosť, nebudú utekať z tzv. „samsáry“ do tzv. „nirvány“. prekl.) V oblasti realizácie nie je žiadna samsára, alebo nirvána. Keď hovoríme o dzogčhenových náukách, samsára a nirvána sú ďalšie dualistické koncepty. Ale keď sa pozriete na mesiac vo vode, môžete povedať: Ale on tam je, ja ho vidím! Ale keď sa za ním natiahnete a skúsite ho chytiť, nie je tam! Rovnako je to s myšlienkami, ktoré povstávajú vo vašej mysli. Takže ak sa spýtate: „Ako toto prišlo?“, musíte vedieť, že všetko prichádza skrz vzájomne závislé vznikanie. Čo je vzájomne závislé vznikanie? T je jednoducho, že mesiac a voda neexistujú oddelene. Čistá voda je prvotná príčina a mesiac je druhotná, alebo prispievajúca príčina. Keď sa tieto dve stretnú, manifestuje sa vzájomne závislé vznikanie. Je to súčasný prejav prvotnej príčiny a prispievajúcej príčiny.

    Aby sme to dali priamo, prvotná príčina, alebo základ samsáry je duality – povrchné oddelenie prázdnoty a formy. Z tohto sa všetky manifestácie stanú prispievajúcimi príčinami v rámci karmickej vízie. Dokiaľ sme pripútaní k formovému prejavu prázdnoty ako definície bytosti, stretávajú sa a prinášajú manifestáciu samsáry. Všetko, čo zažívame ako samsáru existuje iba v rámci vzájomnej závislosti. Musíte si tým byť úplne istí! Keď pokročíte ďalej a preskúmate povahu vzájomne závislého vznikania, zistíte, že to nie je nič iné, než prázdnota. Preto, mimo prázdnotu nie sú žiadne javy, alebo dharmy. Konečný náhľad mahajány je prázdnota, ale tento náhľad neexistuje v nižších náukách.

    Ak sa skutočne pozriete na vašu skúsenosť existencie okom meditácie, začnete vidieť, že všetko je hra prázdnoty. Javy, ako vzťažné súradnice sa vyčerpajú a vy sa konečne ocitnete v ich esenciálnej prirodzenosti, ktorou je prázdnota. Ale povediac to takto, môžete si chcieť povedať: „V takomto prípade nepotrebujeme robiť vôbec nič“. Ale či niečo musíte robiť, alebo nie, je na vás. Jednoducho to závisí na vašej mysli! Iba sucho hovoriť o prázdnote nestačí! Musíte ju uskutočniť a pochopiť sami pre seba. Ak je vaša myseľ skutočne bez vzťažnej manipulácie, potom tu nie je žiadna nádej, alebo strach, žiadna negativita – vaša myseľ bude od toho oslobodená! Je to ako mávať rukou v oblohe! Čokoľvek povstáva je úplne voľné. Účelom meditácie je zotrvať v tomto prirodzenom stave. V tomto stave sú všetky javy priamo uvedomené v ich základnej prázdnote. Preto praktikujeme meditáciu. Meditácia všetko očisťuje do jej prázdnej prirodzenosti. Najprv si musíme uvedomiť, že absolútny, prirodzený stav vecí je prázdny. Potom, čokoľvek sa manifestuje, je hrou dharmakáji. Z prázdnej prirodzenosti existencie povstávajú relatívne manifestácie z ktorých vytvárame samsáru. Musíte pochopiť úplne jasne, ako veci v skutočnosti sú a ako sa javia v termínoch duality. Je dôležité mať Náhľad, pretože bez Náhľadu bude vaša meditácia tupá. Iba si sedieť a hovoriť: „Všetko je prázdne“, je ako položiť misku hore nohami – ten malý prázdny priestor v miske ostane veľmi úzkou, obmedzenou prázdnotou. Nemôžete z nej ani len piť čaj!

    Je esenciálne poznať jadro veci, aké je. Z absolútneho pohľadu tu nie sú žiadne cítiace bytosti, ktoré by prežívali neuspokojenie. Toto neuspokojenie je prázdne, ako jasná obloha, ale kvôli pripútanosti k formovým prejavom prázdnoty skrz vzájomne závislé vznikanie sa relatívna sféra vecí stáva iluzórnou pascou, v ktorej sú cítiace bytosti zažívajúce nespokojnosť. Toto je význam samsáry.

    Vo vyjadrení základnej kvality Veľkej Matky, prázdnoty, sa hovorí: „Hoci chceš vyjadriť povahu Sútry Srdca, nemôžeš ju dať do slov“. Je to úplne mimo vyjadrenie, mimo myšlienku, mimo koncepty. Nikdy to nebolo zrodené. Nikdy to neumrelo. Ak sa opýtate: Aké to je? Je to ako obloha. Nikdy nenájdete hranicu oblohy. Takže oblohe podobná prirodzenosť je symbolom prázdnoty: je rozľahlá, bez obmedzení a voľná, z nekonečnou hĺbkou a rozlohou. Ale potom môžeme povedať:“ Takže moja rigpa, prirodzenosť mojej mysli, je ako obloha, prostá obmedzení“. Ale ani takto to nie je! Nie je iba prázdna. Ak sa do nej pozriete, je tam niečo k videniu. „Vidieť“ je len slovo, ktoré používame ku komunikácii. Ale môžete to vidieť. Môžete na to meditovať. Môžete spočívať v čomkoľvek, čo povstáva v tej priestrannej kondícii. Ak vidíte skutočnú prirodzenosť prázdnoty a formy ako neduálnu – aké to skutočne je – to je matka všetkých buddhov. Všetok tento pokec bol rozvinutím absolútnej myšlienky osvietenia, bódhičitty.

    Nasleduje očista skrz Vadžrasattvu. V absolútnom zmysle tu nie je nič k očisteniu, nikto, kto vás môže očistiť a žiadna očista. Ale keďže to zjavne nedokážeme takto nechať, veci sa trochu komplikujú. Prekážky a dualistický zmätok povstávajú ako následok pripútanosti k formovým prejavom prázdnoty. V iluzórnom vnímaní tohto uchopovania formových prejavoch prázdnoty sa stávame subjektom nekonečného neuspokojenia. Kvôli tomuto je očista potrebná ako relatívne zručné prostriedky. Aby sme očistili náš zmätok, Vadžrasattva, Otec & Matka, povstáva z vášho vlastného pravého stavu rigpy a prúd nektáru z tajnej mandaly ich zjednotenia úplne očisťuje vaše prekážky. Vstúpite do tejto vizualizácie a recitujete stoslabičnú mantru. Toto je prostriedok očisty. Ale stále, v prirodzenom stave vecí, v stave, ktorý je, je všetko od počiatku čisté – ako obloha. Toto je absolútna očista Vadžrasattvu.

    Teraz prichádzame k obetovaniu mandaly, alebo celého vesmíru. Mandaly sú obetované pre akumuláciu priaznivých príčin. Prečo potrebujeme  nahromadiť priaznivé príčiny? Je to kvôli formovým prejavom prázdnoty, z ktorých povstala iluzórna samsára; takže potrebujeme praktikovať vzdávanie sa všetkých týchto  formových prejavov. Keďže je tu ilúzia, že máme spôsob očistenia ilúzie, môžeme použiť túto prax, ako zručný prostriedok. Pretože môžete očistiť, toto je takisto spôsob, ako nahromadiť priaznivé príčiny. Keď obetujete svoje telo, majetok a slávu, toto je relatívne, symbolické obetovanie. Z absolútneho pohľadu sú tieto veci prázdne, ako jasná prázdna obloha. Takže keď zotrváte v stave prvotného vedomia, toto ja absolútne obetovanie mandaly a absolútne nahromadenie priaznivých príčin.

    Potom je tu prax gurujogy. Kvôli našej pripútanosti k formovým prejavom prázdnoty sa objavuje guru ako ten, ktorý inšpiruje čistotu mysli. On, alebo ona je objekt, voči ktorému cítime čisto. Pretože pripútanosť zatemňuje myseľ a pretože cítite čistotu vnímania voči guruovi, vy aj guru sa javíte ako existujúci v sféru dualizmu, akoby základné prirodzenosti vašich myslí vo sfére dharmakáji boli odlišné. Preto si navonok vizualizujete gurua s veľkou oddanosťou. Potom obdržíte splnomocnenie jeho, alebo jej neduálnej kondície.

    Toto sú všetko vonkajšie, relatívne praxe gurjogy, v ktorej ste invokovali prítomnosť múdrosti symbolicky sa objavujúceho gurua. Potom recitujete slová vadžry: „Guru sa rozpúšťa do svetla a zjednocuje s mojim samotným bytím; uzri, že jedna chuť rigpy-prázdnoty je skutočná tvár gurua!“

    Ak sa spýtate, kde je absolútny guru, on, alebo ona nie je nikde inde, ale tam – v absolútnej prirodzenosti vašej mysli! Absolútny stav rigpy je miesto, kde je guru úplne zavŕšený ako prvotná múdrosť a jasný priestor. Jednoducho pokračujúc vo vedomú toho aké to je, je dzogčhenová prax gurujogy.

    Takýmto spôsobom súvisí vonkajšie ngöndro s vnútorným ngöndrom v termínoch náuky atijogy.


    Prepísal Ngak´čhang Rinpočhe z ústnych náuk, ktoré dal Jeho Svätosť Džigdrel Ješe Dordže Dudžom Rinpočhe, prvá Najvyššia Hlava školy Ňingma v exile z Tibetu; rozšírené odpoveďami na otázky položené Ngak´čhang Rinpočhem pri súkromnej audiencii, súvisejúcich s krátkym Dudžom Tersar Ngöndrom, Bodhanath, Kathmandu, Nepal, 1979. Jemné gramatické úpravy spravila Lama Dečhen Ješe Wangmo 2009.