Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

utorok, 23. septembra 2014

Genesis podľa Tibetského Buddhizmu

Z anglického The Four_Themed Precious Garland, Long-ch´en Ram-jam-pa, vybral a preložil Ngakpa Tongnyid Dorje


Prázdna sféra všetkých vecí je dokonalo čistá, prostá  fabrikácií. Na ňu projektuje nevedomá myseľ prchavé/dočasné škvrny rovnako, ako mraky zatemňujúce oblohu. Keď tieto škvrny nevedomosti, alebo neuvedomenia zahalia sféru prázdnoty, objavia sa príbytky troch ríší (túžby, formy a bez formy) a šesť tried bytostí (pekelné bytosti, hladní duchovia, zvieratá, ľudia, polo-bohovia a bohovia). Inými slovami, tieto škvrny sa objavia ako ríše a bytosti samsáry, hoci nemajú žiadnú vlastnú existenciu. Tieto javy povstávajú z klamu a zmätku, a kvôli nim putujú cítiace bytosti z jedného fyzického príbytku do druhého, kontinuálne.

                Buddhovská prirodzenosť je skutočná prirodzenosť Samantabhadru inherentná v každom od času bez počiatku. Prestupuje všetky bytosti. Myseľ Samantabhadru sa prirovnáva k oblohe, či priestoru, pretože je všetko prestupujúca. Taká myseľ vníma prázdnu prirodzenosť všetkých vecí a rozpoznáva to, ako keby videla seba v zrkadle. Preto sa vraví, že myseľ Samantabhadru „rozpoznáva sama svoju vlastnú tvár“.

                Keď sa bytosti takýmto spôsobom nerozpoznávajú, ich vnútorná Dharmakája, alebo Buddhovská prirodzenosť, sa pre nich stane „alaja“, alebo „základom všetkých vecí“. V tomto štádiu, pretože tu ešte nie je žiadne uchopovanie na rozdieloch objekov v rámci tohto základu , je to stále pripodobené k oblohe a charakterizované blaženosťou a prázdnom. Inými slovami, keď sa vám nepodarí vidieť Dharmakáju ako vašu prirodzenosť, táto Dharmakája sa stane „alaja“ – zdroj všetkého, samsáry aj nirvány. Avšak, ešte to aktívne nevytvára tieto veci. Je to potenciál pre tento proces a preto nerozlíšený.

                Z hry tohto základu alaja tu povstáva určité neuvedomenie, či nevedomosť, ktorá zapríčiní, že o sebe premýšľate ako o jednej, jedinečnej individualite. Toto jemné vnímanie, ktoré si myslí „ja som“ je známe ako seba predpojatosť (ahamkara). Z nej povstáva vedomie uchopujúce „ja“ a „moje“, ktoré sa snaží  zoskupiť, či pritiahnuť veci k sebe, aby ustanovilo, či potvrdilo svoju vlastnú existenciu. Je to skrz tento proces, že povstávajú uchopované objekty.

                Ak v tomto štádiu jednoducho necháte byť povstávanie uchopovateľných objektov – ponechajúc ich v okamihu, ako povstanú bez toho, aby ste ich sledovali, či dokazovali čokoľvek – proces ustane. Všetko, čo povstalo ustúpi a rozplynie sa. Ale ak ich nenecháte ísť, je tu ďalšie povstanie zmyslových vedomí a identifikácie, typu „toto vedomie uchopuje tento objekt“ a „tamto vedomie uchopuje tamten objekt“. S týmto prichádza proces pomenuvávania a dávania významu týmto menám. Takto sa formuluje uchopovanie.

                Takto, keď raz povstala predstava „ja“ a „moje“, celý mechanizmus zmyslových objektov a vedomí, alebo subjektu a objektu, postupuje, aby uspokojil prospechárstvo tohto imaginatívneho „ja“ skrz konkrétne zmyslové skúsenosti. Toto imaginárne „ja“ sa snaží cítiť skutočné tým, že vytvára a nasleduje zmyslové skúsenosti. Toto je krátky popis, ako povstáva uchopujúce vedomie a uchopované objekty, vytvárajúc tak nekonečnú samsáru.


                Cítiace bytosti uchopujú všetky objekty a momenty vedomia vytvárané týmto procesom popísaným vyššie, ako skutočné. Avšak, ak ich dobre preskúmame, ich prirodzenosť je prázdnota. Z najvyššieho pohľadu nedokážeme nič nájsť. Všetko v relatívnej realite sa objavuje skrz stále sa meniace momentálne príčiny, ako oblaky na oblohe.

                Keď je vlhkosť vo vzduchu pohnutá vetrom, vytvárajú sa na oblohe oblaky. Ale keďže oblaky sú prejavom vetra a vlhkosti oblohy, je nemožné o nich premýšľať, akoby boli skutočne rozdielne, či odlišné od nej. Nemajú kam ísť, aby ustanovili svoju existenciu. Oblaky sa môžu zoskupiť iba na nebi a potom sa vypariť.

                Rovnakým spôsobom klamlivé javy vytvárané neuvedomením, či nevedomosťou vašej mysli, produkujú tri ríše a šesť typov bytostí. Myseľ je ako vlhkosť, neuvedomenie ako vietor, rozličné ríše a klamlivé javy ako oblaky, a Buddhovská prirodzenosž je obloha.  Myseľ, ako vnímavá možnosť, je inherentná v Buddhovskej prirodzenosti rovnako, ako vlhkosť je inherentná v atmosfére. Poháňané vetrom nevedomosti, sa klamlivé javy samsáry zhromažďujú, ako oblaky. Sila, ktorá zapríčiní zmiznutie týchto javov je uvedomenie, že nie je jav, ktorý by ako svoju podstatu nemal prázdnotu. Nie je žiadne iné miesto, z ktorého by boli vytvorené, než prázdnota, ani nie je pre ne iné miesto, kam by šli.


Longčhenpa, (chos-bzhi rin-chen phreng-pa)


-----

Žiadne komentáre: