Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

piatok, 14. septembra 2007

Webcast z Merigaru

Už tradične sa uskutočňuje priamy prenos Rinpočheho náuk, nech už je kdekoľvek na svete. Tentokrát bol retreat v Taliansku, v hlavnom „stane“ dzogčhenovej komunity, v Merigare. Takže, my sme sa pekne usadili k môjmu notebooku a pripojili sa na Merigar. Kvalita je už za tie roky ustálená, obraz aj zvuk v pohode, ale hlavne človek obdrží hodnotné náuky a metódy bez toho, aby musel cestovať celé kilometre, pekne v pohodlí svojho rodného mesta. Naša sangha si už druhý rok prenajíma priestory takmer v centre Zvolena. Našu gompu –ako priestor nazývame- sme predstavili mailom aj Rinpočhemu a ten jej dal meno NANGSEL LING – miesto jasnej vízie. Viac info o gompe nájdete TU.

Náuka bola jasná a Rinpočhe začal s popisom línie odkazu. Línia je v buddhizme veľmi dôležitá, ukazuje vlastne na hodnovernosť náuky. Tu Rinpočhe spomenul aj „moderný“ prístup k duchovnu. Niekto proste vezme niečo z buddhizmu, niečo z hinduizmu, islamu, kresťanstva a spraví z toho pekný „dharma-coctail“. Napíše o tom peknú knihu a čoskoro spraví aj nejaký workshop. A takto vznikne nová „tradícia“, z autora sa stane „guru“ a začne aj dharma biznis. To je typický znak úpadku. Ľudia majú vždy pocit, že k pôvodným náukám je treba niečo pridať, respektíve ich nejako zmeniť a prispôsobiť vraj modernej spoločnosti. Toto Rinpočhe často kritizuje. Akoby Buddha nepredal kompletnú náuku, akoby jej niečo chýbalo a teraz moderný guruovia na to prišli, opravia čo Buddha nedokončil a konečne to môžu začať ľudia s úspechom praktikovať. A pritom Buddha sám pred svojou smrťou hovoril, že zmeniť sa môže iba vinaja – mravné príkazy pre mníchov – tak, že sa vypustia niektoré menej dôležité pravidlá. O zmene náuky samozrejme nič nevravel. Mnísi sa vtedy nevedeli dohodnúť, ktoré pravidlá sú menej dôležité, a tak ponechali vinaju tak, ako bola. Ale myslím, že neskôr sa predsa len prispôsobovala, ako buddhizmus prenikal do ďalších krajín. Predsa len podmienky v takom Tibete a južnej Indii sú výrazne odlišné. A tak, zatiaľ čo mnísi pôvodne nemohli prijímať peniaze, na severe to bolo nutné, keďže ľudia často mali pri sebe skôr peniaze, než jedlo navyše. V každom prípade, moderní guruovia „objavujú“ to, čo všetkým veľkým majstrom v rôznych tradíciách

nejako unikalo a servírujú nám toto poznanie, niekedy za veľké sumy, inokedy im stačí pocit dôležitosti a veľkoryso nám dávajú svoje poklady intelektu zadarmo.

Akonáhle ich však niekto skritizuje, je zle nedobre. To sa proste nesmie. Veď oni sa nám tak obetujú a dávajú sa nám a my si to neceníme. Takže obzvlášť v tantrizme a dzogčhene sa dbá na čistú líniu transmisie. Rinpočhe to podoprel aj príbehmi o majstroch z línie tejto náuky. Spomenul, ako umieral jeho vlastný majster Gangkar Rinpočhe od ktorého túto náuku obdržal: počas kultúrnej revolúcie zvykli volať významných náboženských činiteľov na pranier. Zavolali aj tohto majstra. Stretnutie prebiehalo väčšinou tak, že sa daná osoba verejne kritizovala a popri tom ho bili. Prišiel po neho jeden čínsky vojak a Tibeťan, ktorý pracoval pre číňanov, ale nebol to zlý človek. Cestou prechádzali popri jednej skale. Tam Gangkar Rinpočhe požiadal o prestávku, že je unavený, či si môže na chvíľu oddýchnuť. Číňan súhlasil a šiel si medzi tým uľaviť. Majster si sadol, uvoľnil sa, ako v meditácii. O chvíľu sa od skaly ozvalo ostré HIK! A majster zosnul. Urobil proste prenos vedomia, phowa, a vlastne im ušiel. Keď Rinpočhe rozprával tento príbeh, bolo počuť, že aj v Merigare zavládlo hrobové ticho. Ba zdalo sa mi, akoby bol Rinpočhe trochu musel skrývať pohnutie. Ale to je len moje zdanie.

Ďalej Rinpočhe hovoril o všeobecných základoch pri praxi buddhizmu, čo sú tzv. Štyri pripomenutia. Pripomenutie, že máme (1) vzácne ľudské zrodenie, spolu s jeho kvalitami a obrovskou možnosťou praxi dharmy. Mnohé iné bytosti tieto možnosti nemajú. Táto možnosť je však len dočasná pretože (2) všetko je nestále a pominuteľné. Ako sa vraví v náuke, život bytostí sa podobá divadelnému predstaveniu, uteká rýchlo, ako prúd po horskom úbočí a netrvá dlhšie, ako záblesk na oblohe. Všetko plynie, ako oblaky na jeseň. Teraz sme tu a zajtra sme už minulosť. Práve preto treba tento čas plne využiť pre prax dharmy, a nie len na hromadenie negatívnej karmy. Všetci sme (3) podmienený karmou a jej následkami. Karma je náš verný spoločník, nasleduje nás ako tieň a práve kvôli jej nahromadeniu (4) putujeme od času bez počiatku v kolobehu zrodení a smrti, samsáre. Toto sú štyri myšlienky, na ktorých by sme mali podľa náuky postaviť svoj rebríček hodnôt. Ak nemáme ten samotný základ, celá naša snaha bude len povrchná a útržkovitá.

Ďalej Rinpočhe rozoberal náuku a výklady Patrul Rinpočheho, ktoré veľmi esenciálnym spôsobom pokrývali tri aspekty náuky, ktorými sú: základ, cesta a plod, a hlavne tri aspekty cesty: náhľad, meditáciu a jednanie. Toto je metodika vlastne všetkých buddhistických náuk. A obzvlášť dzogčhenu. Ku konkrétnym vysvetleniam tu samozrejme nepôjdem. Len jedna krásna vec, ktorú Rinpočhe povedal a vlastne mi potvrdil. Totiž, že prax dzogčhenu začína až rozpoznaním okamžitej bdelej prítomnosti rigpy. Dovtedy to nie je dzogčhen, ale len príprava. Na to máme veľa praxí, jednoduchých, ale účinných. A plne to odpovedá prvému výroku Garab Dordžeho o priamom uvedení do prvotného stavu, ktoré má byť na začiatku. Dalo by sa povedať, že kde iné metódy končia, tam dzogčhen iba začína. Ak má niekto určitú skúsenosť, ale nemá istotu vo vlastnom stave, pre neho je tu ďalší výrok o odstránení pochybností. K tomu slúžia aj fantastické praxe rady dzogčhen longde. A na záver sa praktikujúcim hovorí o trvalom spočívaní v tomto stave, bez nejakého úsilia, či upravovania, dosahovania, modifikácie čohokoľvek. Preto tu máme tretiu sériu dzogčhenu, zvanú upadéša, ktorá je postavená na osobných skúsenostiach majstrov. Tu sú aj lepšie vysvetlenia funkcie energie rigpy, atď. Hoci o neusilovaní sa v dzogčhene hovorí od počiatku, tu je to obzvlášť poplatné. Systémy, ktoré neúsilie kritizujú, sa vlastne v určitom bode dostávajú do slepej uličky, ktorá ich len upevňuje v dualizme.

Na záver, posledný deň dával Rinpočhe už tradične veľa rád do každodenného života, rady k jóge spánku, príprave na smrť atď. zakončili sme krátkou praxou. Atmosféra bola príjemná po celý čas, Rinpočhe si robil vtípky a smial sa.

A tak sme zase o niečo múdrejší, už len integrovať všetko do nášho života. :o))))

Žiadne komentáre: