Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

nedeľa, 11. januára 2009

Karma, osud, kapre a tretí svet

Medzi ľuďmi, ktorí duchovne praktikujú, sa môžeme stretnúť s nekonečnými možnými interpretáciami zákonitosti príčiny a následku, karmy, niektoré sú často až nelogické a smiešne detinské. Tu by som sa zameral na to, ako chápe karmu buddhizmus.

Karma (tib.: le) znamená doslova čin, alebo akt. Buddhizmus chápe pojem „cítiaca bytosť“, ako zoskupenie, agregáciu zložiek, ktoré môžeme v základe rozdeliť na tri skupiny: telo, reč/energia, myseľ. Táto triáda sa v náuke používa často. Napríklad, keď si čítame text sadhány, máme tam inštrukcie pre telo: aká má byť jeho poloha, alebo mudra; reč/energiu: buď spôsob dýchania, alebo vyslovovanie mantry; a myseľ: ako sa koncentrujeme, prípadne vizualizujeme, a pod. Keď Buddha učil morálne základy, stanovil desať negatívnych činov, ktorým sa máme vyhnúť. Tie sú tiež delené na činy tela, reči a mysli. Pomocou týchto činov hromadíme karmu. Ak robíme ich protiklad, jedná sa o pozitívnu karmu. Podľa buddhizmu putujeme v samsáre, kolobehu znovuzrodenia, od času bez počiatku.

Čoho myslíte, mnísi, že je viac: vody v štyroch svetových oceánoch, alebo krvi, ktorú ste počas svojich zrodení preliali, keď ste boli vraždení, stínaní....atď? Zaiste, tej krvi je viac, omnoho viac.

Buddha

Počas tohto kolobehu každý z nás hromadil karmu, alebo karmický potenciál, či už pozitívny, alebo negatívny. Buddha hovorí, že každý z nás má nekonečné nahromadenie karmického potenciálu. Čo to znamená potenciál karmy? Často sa dáva príklad tieňa (viď napr. Dhammapadam). Každý máme potenciál vrhať tieň, ale musia tu byť druhotné okolnosti, aby sa tento potenciál prejavil. Niekde sa to prirovnáva k semenám (filozofia čittamatry hovorí o álaja-vidžňána, store consciousness, alebo vedomie, ktoré uchováva karmické semená/stopy, vasana). Semiačko má potenciál stať sa stromom, ale musia tu byť druhotné okolnosti: pôda, vzduch, voda, slnko. Ak niečo z toho chýba, karmický potenciál sa plne neprejaví.

Ako vytvárame karmický potenciál? Buddha učil, že musia byť prítomné minimálne tri faktory k tomu, aby sme vytvorili plný karmický potenciál:

1.Zámer uskutočniť ten ktorý čin

2.Vstúpiť do činu, priamo, alebo poveriť niekoho

3.Uspokojenie z činu

Ak niečo z vyššie menovaného chýba, nedôjde k nahromadeniu plného potenciálu karmy.

Ako to potom celé funguje? Veľmi jednoducho, až sedliacky prosto. :o) Keď sú prítomné okolnosti, manifestuje sa, alebo uskutočňuje ten ktorý potenciál našej karmy, tzv. si odžívame karmu. Niektorí ľudia si lámu hlavu, kto rozhoduje o tom, ktorú časť karmy si odžívame. Sme to my sami, na základe okolnosti, do ktorých vstupujeme. Ak vyjdeme na svetlo, okamžite s objaví náš tieň. Takisto, hneď, ako sú prítomné druhotné okolnosti, manifestuje sa príslušná karma. Preto Buddha učil aj metódy, ako s týmto pracovať. Ak napr. jednáme v súlade s desiatimi pozitívnymi činmi, je tu menšia pravdepodobnosť prejavenia sa negatívnej karmy. Ak popri tom prijmeme ešte tzv. svätý život (šramanera), mníšstvo, obmedzíme svoje okolnosti ešte viac, a pod. Keď naopak budem navštevovať pofidérne podniky, je veľmi pravdepodobné, že sa mi tam vybije negatívna karma. :o))

Ako to je s karmou ostatných? Buddha učil, že všetko je vzájomne prepojené, vzájomne závislé. Preto je veľmi sporné, že či „mám, alebo nemám zasahovať do karmy druhých“. Už len to, že sa s niekým stretnem znamená, že máme niečo spoločné, minimalné nejaký karmický potenciál. Keď idem po ulici a popred mňa sa plazí dážďovka, stávam sa súčasťou jej karmy. Buď si ju nevšimnem a zašliapnem ju, alebo naopak je prenesiem do trávy. Ona žije vo svojom obmedzenom rozhľade, možno si ani neuvedomuje, že existujú nejakí ľudia, jediné, čo ju trápi sú vtáci a krtkovia. Spokojne si vylezie na chodník a neuvedomuje si nebezpečenstvo. Ja som na tom lepšie, veľmi dobre chápem, ako je na tom. Preto môžem jednať. Mám zámer jej pomôcť, preložím ju do trávy – vstúpim do činu, a potom, ako odchádzam, som spokojný, že som jej pomohol. Jej sa manifestovala pozitívna karma, ja som zas vytvoril pozitívny karmický potenciál. Takže nezasahovanie v podstate neexistuje, keď som už v kontakte s nejakým tvorom/človekom. Už tým som mu „zasiahol“ do karmy, že sme sa stretli. Ale kontakt, alebo stretnutie s niekým nie je možne bez karmickej dispozície. Buddha kdesi hovorí, že keď do vás niekto vrazí náhodne na ulici, máte za sebou 500 spoločných životov. Je to myslené obrazne, ale vyjadruje sa v tom práve tá karmická spätosť. Preto aj, keď sa rozhodnem dať šancu kaprom na prežitie, je otázne, koľkí to prežijú, ale rozhodne sa nebudú musieť znovuzrodiť ako kapre, aby nutne skončili na pekáči. Skončiť na pekáči neznamená koniec života v oblasti zvierat. Namkhai Norbu Rinpočhe často hovorí, že pokiaľ napr. krava nemá žiadne spojenie s náukou, je pre ňu mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, dosiahnuť lepšie zrodenie. Bude sa rodiť ako krava do nekonečna a bude nekonečne veľa ráz porážaná. Prečo? Pretože všetko, čo robí je to, že si vytvára karmu kravy. Znie to takto smiešne, ale je to tak. Buddha hovorí, že pravdepodobnosť, že sa zviera zrodí ako človek je, ako keď korytnačka spiaca na dne oceánu, ktorá sa nadychuje raz za sto rokov, prestrčí hlavu pri nadýchnutí rovno cez veniec, ktorý voľne po oceáne pláva. Podobne hovoril aj Guru Padmasambhava, keď vravel, že ak si predstavíme šesť oblastí zrodenia ako kopu zrnia, skoro celá kopa bude pozostávať z pekiel a prétov, hornú časť budú tvoriť zvieratá, a len na malej špičke budú ľudia a bohovia. Vtedy nemali ešte štatistické grafy, ale toto je pekne znázornené. Takže by som sa nebál, či kaprovi neuškodím tým, že ho nezabijú, prípadne inému tvorovi. Ja som jeho manifestáciou karmy v daný moment, podobne ako pri dážďovke.

A problém krajín tretieho sveta? To je veľmi komplikované, ale veľa krát si svoje trápenie spôsobujú sami. Keď sa pozrieme na situáciu napr. v Afrike, veľa krajín tam funguje na diktátorskom režime. Nejaký čas je pri moci jeden generál, potom príde puč, ktorý ho zvrhne a na jeho miesto zasadne iný, ktorý je ale rovnaké „hovado“, ako ten pred ním. Skutočne mám dojem, že to je proste v tých ľuďoch, že to takto potrebujú. Vždy tam boli kmene, ktoré mali svojho náčelníka, teraz sa to už iba volá inak, ale princíp je rovnaký. Takisto sa tam vždy medzi sebou kmene vyhladzovali. Paradoxne sú to najväčší rasisti. Ale teraz, keď sa celý svet mediálne zmenšil, zrazu vidíme tie zverstvá, ktoré tam prebiehali aj tak asi stáročia a ideme im pomáhať. Ale ako? Tým, že im prinášame našu kultúru to celé zhoršujeme. Z ich pohľadu je aj chudobný západniar veľkým boháčom, ktorý nemusí nič robiť. To chcú aj oni, samozrejme. Oni nevidia náš vývoj, našu mentalitu, prečo sa máme tak „dobre“. Najhoršie je nanucovanie kresťanskej kultúry. Spomínam na istú reportáž jedného žurnalistu, ktorý bol v Mexiku a robil rozhovor s týmom lekárov, ktorí sa snažili naučiť Mexičanov plánovanému rodičovstvu, antikoncepcii, a pod. Deti tam často končia na ulici, lebo rodina sa o ne nedokáže postarať. Po troch rokoch usilovnej práce mali aké také výsledky. Keď žurnalista odchádzal (toho času bol v Mexiku na návšteve pápež Ján Pavol II) , šiel sa s nimi rozlúčiť a našiel ich všetkých v slzách, úplne zlomených. Pýtal sa čo sa deje. „Ty si nepočul, čo povedal?“, „Kto?“, „No pápež. Mexičania a Mexičanky, majte toľko detí, koľko vám Boh požehná!“. Bum! Niekoľkoročná práca v ťahu. Ale najhoršie na tom zase boli bežní obyvatelia.

Takže, priznám sa, že neviem, aký je správny postoj voči problému tretí svet versus západ. To, čo im tam asi najviac chýba je vzdelanie, rozhľad. A asi aj záujem o vzdelanie a rozhľad. Oni sa udržiavajú často sami vo svojej situácii. Je to také karmické kolečko.

Keď to zhrniem, nie je možné sa nemiešať do karmy druhých, pretože jednáme pod vplyvom vlastnej karmy, ktorá nás do takýchto stretov privádza. Je to len situácia, možnosť, my sa v danej chvíli rozhodujeme.

Buddha učil, že rozvíjaním určitých činov si na ne zvykneme a budeme mať k nim sklony aj v budúcnosti. Preto je tak dôležité súcitom motivované jednanie. Jednak si tým vytvárame a pripravujeme lepšiu budúcnosť, jednak ale, ako duchovne praktikujúci, si v sebe vytvárame ďaleko priateľskejšie prostredie, kedy sa nám bude dariť ľahšie zvládnuť myseľ, a pod. Keď sme plní hrubosti a egoistických postojov, bezohľadní voči druhým, naša prax bude napredovať len veľmi ťažko, ak vôbec. Je to práve ilúzia ega, ktorú chceme prehliadnuť. Preto musíme jeho základy umenšovať čo najviac. Toto je dôvod, prečo buddhisti pestujú súcitné jednanie, tzv. postoj bódhičitty.

Záverom snáď len toľko, že karma nie je fatálna, nemenná situácia, ale je to pohyb, ktorý môžeme do veľkej miery riadiť. Strašne nemám rád tie súčasné ezotericko-new-age postoje voči karme a vôbec duchovnej praxi. Niekde som čítal o karme osobnej, rodinnej, národnej, svetovej a podobné kategorizácie. Karma je len osobná a tá nás privedie k ľuďom podobne zmýšľajúcim a cítiacim. Žiadna skupinová karma, ani iné nezmysly. Duchovná prax je vecná a logická. Nie je to poletovanie v ružových snoch o anjelikoch, nebíčkach, dnes už aj ufo a Aštaroch aj Šeranoch....kdeže. Na duchovnej ceste platí sedliacka logika a zákonitosť a pokiaľ nemáme nohy pevne na zemi, stávajú sa z nás vyšinutý blázni plniaci psychiatrie, alebo vytvárajúci si vlastne kulty.





4 komentáre:

Arjunai povedal(a)...

Len dve male pripomienky:

1. "Pretože všetko, čo robí je to, že si vytvára karmu kravy." Ja som tak vedel, ze zvierata ani bohovia nevytvaraju karmu, len ludia...

2. karma ... "ktorý môžeme do veľkej miery riadiť!.
No to je mi prave nejasne, ze ako sa to da riadit. Pretoze vlastne nevieme presne a spolahlivo, co vedie k dobrej karme, a co nie...
Nemame "karmicke navigacne pristroje", nemame jasne definovane ciele (u buddhistov s vynimkou toho, ze sa z toho chcu dostat) a naviac, clovek je hodne slaby, aby karmu riadil, inac by sami Tibetania nepotrebovali citat Tibetsku knihu mrtvych, nie?

To by prave bolo dobre, keby sa "karmicky pohyb" dal riadit, lebo -- prinajmensom my, Europania -- by sme sa "pustili do toho"... Ale kde nie ciel, dokonca ani milestones, tam niet ani usilia...lebo sa neda sledovat (nedajboze dokonca merat) dosiahnuty pokrok.


Co pises na konci o newage blaboloch o karme, to s Tebou plne suhlasim.

Karma Gyalpo Dondrub povedal(a)...

Každá cítiaca bytosť vytvára karmu svojim jednaním, cítením a myslením. Inak by aj zvieratá, aj bohovia boli oslobodení od utrpenia a samsáry.

Riadiť sa to dá jednak prijatím morálneho jednania, myslenia a cítenia. Ale v tantrizme a dzogčhene sú aj konkrétne praxe zamerané na "pálenie karmických semien". Najdôležitejšie je pracovať s tromi/piatimi hlavnými emóciami a s okolnosťami. To znamená, že sa budeme vyhýbať potenciálne nevhodnému prostrediu, priateľom a pod, kde ma negatívna karma väčšie možnosti manifestácie. Preto vstupovali praktikujúci do kláštorov, napr.

Spojitosť s Tibetskou knihou mŕtvych v tomto kontexte moc nevidím. Ten text je súčasťou náuk Šitro a pokiaľ dotyčný nemá inicáciu a nerobil danú prax počas života, nie je dôvod, aby sa mu jeho bytostné zložky (agregáty) manifestovali ako pokojné a hnevivé božstvá. Ak niekto nemal tieto predpoklady, spravidla sa robila phowa, prenos vedomia. Ale aj to si myslím, že bolo skôr pre utešenie pozostalých.

Arjunai povedal(a)...

K tej karme zvierat a bohov: nechcem sa samozrejme nekompetentne hadat, len si chcem vec ujasnit. Nie som si isty, ci to je z buddhizmu ci hinduizmu, ale tak som niekde kedysi cital, ze zvierata a bohovia NEVYTVARAJU NOVU karmu, ale "spaluju" tu, co maju. Takze deva ked si spali svoju dobru karmu, moze sa narodit ako napr. zviera, alebo aj horsie.

A dovod preco tak vsetci (aj Buddha Sakjamuni)vyzdvihovali ludske zrodenie je ten, ze PRAVE v tomto zrodeni mame dovod vytvarat (dobru) karmu.

Ako hovorim, necitim sa v tomto smere autoritou, len upozornujem, ze nejake taketo nazory asi existuju.

Este sa Ta chcem spytat, co vies o tomto: je karma (z buddhistickeho hladiska) vytvarana len dokonanym cinom, alebo aj myslenim, premyslanim o cine? Neviem totiz, ci sa mi tu nemiesa nejaka newage teoria.

Karma Gyalpo Dondrub povedal(a)...

Ad deva: na základe nahromadenia pozitívnej karmy sa narodia, ako dévovia. Ich svet je prostý utrpenia, až na jedno - smrť. To je ich jediné utrpenie. Preto je pre nich mimoriadne ťažké, vytvárať si pozitívnu karmu. Jednak o tom spravidla nepremýšľajú, jednak tam panuje všeobecný dostatok všetkého - komu a ako budeš pomáhať? Preto len spotrebúvajú už nahromadenú pozitívnu karmu. Po jej vyčerpaní tam umierajú, ale ostane im iba negatívna karma a ďalší zrod je často v oblastiach pekla.

Ad zvieratá: zabíjajú, žiarlia, závidia, nenávidia - vytvárajú veľa negatívnej karmy, ale ich základná emócia, pod vplyvom ktorej jednajú je nevedomosť/tuposť. Táto odpovedá zrodu v oblasti zvierat, preto vytvárajú "karmu zvierat" a zrodzujú sa takto donekonečna. Tiež je pre ne mimoriadne ťažké vytvárať si pozitívnu karmu, ale niekedy sa im to podarí. Raz bežal dokument o jednej africkej levici, ktorá sa stala vegetariánkou a chránila malé teraz neviem či zebriatko, alebo skôr iné mláďa. Raz zo zúfalstva zožrala nejaké malé prasa, ale nakoniec radšej vyhladovela k smrti. Domorodci ju uctievali. Napadlo ma, že keď sa hovorí, že buddhovia sa manifestujú aj v podobe zvierat, aby učili, možno toto bol ten prípad.

Plný karmický potenciál sa vytvára splnením vyššie popísaných troch podmienok. Ak sú prítomné iba niektoré, nevytváraš plný potenciál karmy, ale Namkhai Norbu Rinpočhe hovorí, že vytváraš "prekážky", ktoré sa môžu manifestovať, ako mimoriadne ťažké okolnosti - ale nemám v tom ani ja úplne jasno.