Život Tsangňyön Heruku

Nasledujúci text je nesmierne zaujímavý. Aspoň pre mňa. Odhaľuje niekoľko dôležitých informácii o jogínskej tradícii, ktorá v tom čase existovala v škole kagju separátne od mníšskej, ukazuje jej prístup a praxe. Tsangňjön je zodpovedný za autorstvo súčasne najrozšírenejšej verzie životopisu Milarepu. V ďalšom článku vám chcem priniesť náhľad do ranných životopisov Milarepu, ktoré pochádzajú z pera Gampopu a ďalších, a ktoré sa značne líšia od Tsangňjönovej verzie, ktorá v sebe obsahuje dosť veľa zľudovelých prvkov.

Voľný preklad z knihy "The Biogpraphies of Rechungpa" od Peter Alan Robertsa.

Preklad: Karma Gyalpo Dondrub

Život Tsangňjön Heruku

                Práce Tsangňjöna a jeho nasledovníkov sú kriticky dôležité v histórii životopisov Kagju. Tieto životopisy, ktoré sú obzvlášť zamerané na ranných praktikujúcich, ako bol Milarepa, Rečungpa, Tilopa, Náropa, Marpa, Götsangpa a Lorepa, zatienili skoršie verzie a nabrali dominantnú dôležitosť nad neskoršou generáciou.

                Máme tri životopisy Tsangňjöna, ktoré napísali jeho žiaci. Dva sú od autorov životopisov Rečungpu: Lhatsun Rinčhen Namgjala a Götsang repu. Tretí je od Rabdžam Ngödrup Palbara – ktorý teraz existuje v jedinej známej kópii v zbierke E.Gene Smitha, ale v časti jeho zbierky, ktorá je uskladnená v Európe a do ktorej nebolo možné získať vstup. Tsangňjön Heruka sa narodil v roku 1452. Bol vysvätený ako dieťa v jeho siedmom roku a jeho mníšske meno bolo Sangje Gjaltsen. Vo svojich osemnástich rokoch, podľa Götsang Repu, ale v jeho štrnástich podľa Lhatsun Rinčhen Namgjala, Tsangňjön ušiel zo svojho kláštora, aby šiel na púť. Po ceste stretol Šara Rabdžampa Sangjeho, ktorý bol držiteľom línií Rečungpu.  Šara Rabdžampa Sangje obdržal zjednotenie všetkých línií Rečungpu od svojho učiteľa Nawang Drakpu (1418-96), ktorý bol držiteľom línie Talung Kagju v kláštore Talung a dal Šarovi inštrukcie, aby šíril tieto náuky karnatantry. Kvôli tomu, hoci Tsangňjön Heruka je obyčajne spojovaný s Drukpa Kagju, pôvod jeho línie leží v Talung Kagju, ktorá zachovala transmisiu týchto náuk do súčasnosti. Tsangňjön sa stal jeho žiakom a čoskoro bol schopný rozvinúť teplo a obliekať si iba bavlnu. Šara dal Tsangňjönovi meno Čhökji Drakpa. Podľa Lhatsuna slúžil Tsangňjön ako služobník Šarovej partnerky po šesť mesiacov, čo je obyčajne eufemizmus pre sexuálne praxe, ktoré sú v Rečungpovej transmisii ústredné. Napríklad, jeden z mála textov o ktorých sa vraví, že boli napísane Rečungpom, je nazvaný Zoznam hlbokých inštrukcií z Dolného Vstupu Slávnej Samvara-karnatantry, v ktorej deklaruje:

Dokonalá nádoba pre tajnú metódu

Je žena s veľkou túžbou,

A podobne, (sexuálne) zrelý muž,

S dokonalosťou mladosti a blaženosti.

                Pokračuje a vraví, že táto metóda nie je pre tých bez túžby, ešte sexuálne nezrelých, ani pre asketikov. Text, celý vo veršoch, sa neostýcha podať účel a detaily sexuálnej praxe. Napríklad, radí praktikujúcemu nebáť sa pohrýzť ženu na takých miestach, ako sú pery, prsia a bradavky, pretože jej to prinesie potešenie. Takisto radí, kde bozkávať (zoznam začína obidvomi očami a vrcholí s vagínou, ako vzácny príklad náboženského propagovania orálneho sexu), kde uštipnúť a kde uškrabnúť. Nazýva túto prax „Najvyššia cesta nepoškvrnenej blaženosti, najhlbší význam, jediná cesta, ktorou išli buddhovia troch čias.“ Avšak je dôležité sa uistiť, že naša partnerka je správneho typu. Iný text z Rečungpovej línie, Skúmanie znakov dákiní, je úplne zameraný na zhodnotenie žien, ako perspektívnych partneriek v sexuálnej praxi.

                Životopisy sú obyčajne veľmi zdržanlivé o tomto aspekte života ich subjektov. V textoch od Tsangňjöna o Milarepovi, jediné partnerky, ktoré mal Milarepa mať, sú Tseringmi, bohyne vrchov. Ničmenej ranné texty zmieňujú, priebežne, jeho sexuálne partnerky a Milarepove vlastné inštrukcie, zachované v Džamgon Kongtrulovom Pokladnica Inštrukcií, sú špecificky o aktuálnej sexuálnej praxi, o ktorej hovorí, že sa má robiť bez hanby, ale vo veľkej tajnosti.

                Marginalizmus sexuálnych praxí v Tibetskom budhizme je demonštrovaný dvomi textami, ktoré zložil Šang Lotsawa (+1237), ktoré odhaľujú, že tieto praxe boli držané v tajnosti, aby neboli zavrhnuté. Šang Lotsawa študoval s veľkým počtom dôležitých vtedajších učiteľov rôznych tradícií, ale v termínoch jeho vlastnej transmisie náuk leží jeho dôležitosť v následníctve línie pochádzajúcej od Khjungtsangpu, atypický, ale historicky dôležitý mníšsky žiak Rečungpu. Vo Svetelná Partnerka Veľkej Blaženosti, Šang Lotsawa pripomína praktikujúcim používať ženu, ktorá je celá výsledkom vlastnej predstavivosti, tvrdiac, že používať skutočnú ženu je ako ísť prvý krát na koni, bez oprátky, alebo sedla, čo môže byť katastrofa pre oboch.

                Avšak v nasledujúcom texte, ktorý bol mienený pre ešte menší okruh čitateľov, Šang Lotsawa inštruuje, že prax musí byť robená so skutočnou ženou, aby nastal zostup semena, bol zastavený, otočený a rozšírený do celého tela. Sú tu štádiá praxe, počnúc s ovládaním semena iba hľadiac na jej prsia, atď., a množstvo takýchto štádií kulminuje v skutočnej penetrácii.  Počas pomeru sa partneri vizualizujú navzájom ako božstvá, muž recituje ženskú mantru a žena mužskú mantru. Pre každé štádium zostupu semena, atď, sú tu špecifické spôsoby pohľadu, dychových cvičení a vizualizácie. Šang Lotsawa vraví, že sú praxe, ktoré zapríčinia, že žena je priťahovaná tak, že sa stane partnerkou, ale nedáva detaily a smeruje čitateľov k ich vlastným učiteľom pre inštrukcie v súkromí.

                Aby sme sa vrátili k Tsangňjönovi, kým bol žiakom Šaru, mal bezpočet vízií a skúseností, že navštevoval iné ríše, takže ho jeho spolužiaci považovali buď za podvodníka, alebo blázna. Avšak jeho učiteľ predal transmisiu celej Karnatantry, alebo Ňjengju línií jemu, a autorizoval ho za svojho nástupcu.

                Tsangňjön odišiel praktikovať na rozličné posvätné miesta, predovšetkým do Tsari. Táto oblasť je v súčasnosti v okrese Nang na hranici s Indickým štátom Arunačal Pradeš. Dva kraje na západ pozdĺž hranice sú oblasť, kde Rečungpa trávil pozdnú polovicu svojho života. Tsari samotné sa stalo pútnickým miestom potom, ako Tsangpa Gjaré, zakladateľ Drukpa Kagju a objaviteľ teriem Rečungpu, tu ostal na ústraní.

                Tsangňjön opustil svoju mníšsku róbu a vstúpil do pohoršlivého jednania, ako je ponúkať ľuďom na jedenie hovno a hádzať na nich moč, čo prekvapivo inšpirovalo oddanosť v populácii, ktorá ho volala „Tsari Pawo“, čo znamená „Dáka z Tsari“. Dáka je mužsky ekvivalent dákiní, ktoré sú často popisované ako hnevlivé božstvá obývajúce pohrebiská, ale ktoré sú osvietené praktikujúce, alebo ochrancovia vadžrajány.

                Veriac, že normálne jednanie by obmedzilo jeho schopnosť prospievať bytostiam, natrel sa ľudským popolom, ozdobil sa ľudským tukom a krvou; odsekával prsty rúk a nôh z mŕtvol a urobil z nich veniec, ktorý si vmotal do vlasov. Vyťahoval vnútornosti z mŕtvol a urobil z nich náhrdelník a náramky. V neskoršom živote sa zdobil ozdobami vyrobenými z ľudských kostí, ktoré mu doniesli uctievatelia, ale v tomto čase zvykol prísť do mesta nahý, okrem týchto častí mŕtvych tiel, tancovať, smiať sa a plakať. So svojim stoporeným penisom naháňal ženy. Niekedy si zviazal penis, takže bolo vidno len ochlpenie a naháňal mužov, kričiac „Pretiahni ma!“ Tiež pil moč, jedol fekálie a hádzal ich na ľudí, ktorí ním boli pochopiteľne obyčajne vystrašení.  Keď prišiel do Lhasy, ľudia ušli strachom, mysliac si, že je to démon. V tomto období ho tí, ktorí k nemu cítili oddanosť, nazývali Tsangpa Ňjöpa, čo znamená „blázon z Tsangu“. Už predtým obdržal vo vízii od Hevadžru „tajné“ meno Tratung Gjalpo, čo znamená „Kráľ Herukov“. Tratung, čo doslova znamené „pijúci krv“ je Tibetské pre Heruku a je to všeobecne pomenovanie pre meditačné božstvá vo vyššej tantre. Toto sa zdá byť pôvod pre druhú časť jeho mena, pod ktorým sa preslávil: Tsangňjön Heruka.

                Avšak, niekedy v tomto čase navštívil Tsangňjön svoju matku, ktorá naliehala, aby zmiernil svoj zjav, čo relatívne spravil, hoci príležitostne si stále obliekal róbu z ľudskej kože a jedol mozgy a mäso mŕtvych.

                Tsangňjön zažil počas osobných ústraní množstvo vízií. Obzvláštny význam má skúsenosť, ktorú mal v jaskyni zvanej Namkha Dzong (Zámok Oblohy, namkha – obloha, dong – zámok/hradisko, prekl) v Poto, kde pred storočiami praktikoval Milarepa. Toto bolo okolo 1477, keď mal Tsangňjön 25 rokov. Mal víziu ,v ktorej mu Milarepa vyrozprával jeho životný príbeh. Toto vo veľkom prispelo inováciám, ktoré Tsangňjön zahrnul v prerozprávanom živote Milarepu.

                Tsangňjön takisto povedal svojim žiakom, že sa rozhodol jeho Milarepove texty po tom, čo mal víziu Náropu počas ústrania v jednej z Milarepových jaskýň. Vízia Náropu recitovala verše chvály o Milarepovi, hovoriac v zmesi Sanskritu a Tibetštiny. V Tsangňjönovom životopise Marpu, ide Marpa ako starý muž do Indie a vraví o Mialrepovi Náropovi. Tsangňjön potom popisuje, ako sa nie len Náropa, ale aj stromy a hory uklonili smerom k Tibetu, kým Náropa recitoval tie isté verše, ktoré obdržal Tsangňjön vo svojej vízii. Táto pasáž zapríčinila, že niektorí autori interpretujú Náropove dátumy a robia z neho Milarepovho súčasníka. Avšak Náropa umrel v 1040, v roku, keď Atíša odišiel do Tibetu a priniesol so sebou relikvie z kremácie Náropu, a to bol pravdepodobne rok narodenia Milarepu.

                V Tsangňjönovej vízie mu Náropa káže skomponovať život a piesne Milarepu a vyrobiť ich doskotlač. Tsangňjön simultánne videl prekladateľ, ktorý mal oblečené šaty panditu a vyrezával doskotlač. Toto je dôležitý detail, pretože výroba doskotlače prelomí príkaz tajnosti ohľadom literatúry o Milarepovi. Náropa povedal Tsangňjönovi, že nájde sponzorov pre projekt v oblasti Gungthang, čo bola domovina Milarepu aj Rečungpu. Náropa tiež povedal Tsangňjönovi o piatich mladých ženách, s ktorými si začne vzťah, pretože toto nejak bude garanciou pre dokončenie úlohy, čo by inak pre potulného praktikujúceho bez akéhokoľvek majetku bolo náročné.

                Lhatsungov životopis cituje, že už vtedy existovala štandardná zbierka Milarepových piesní. To musí byť ˇŽivot a piesne Šepaj Dordžeho. Avšak Tsangňjön prijal náročnú úlohu vystopovať ďalšie piesne v rozľahlej geografickej oblasti. Našiel sponzorov a dal dokopy zručných rytcov, ktorí vyryli xylografické bloky pre Život Milarepu. Jeho sponzori ho požiadali, aby odložil svoj plán vyrobiť bloky pre druhý zväzok, Stotisíc piesní Milarepu, pretože si to nemôžu dovoliť. Tsangňjön odmietol, povediac im, že úspech je zaručený, kvôli jeho proroctvu vízie a prítomnosti piatich mladých družiek. Dva roky neskôr bola úloha hotová a kópie jeho práce začali cirkolovať široko vo všetkých oblastiach Tibetu.

                Vtedajši kráľ Gungthangu bol Nagjal De (1422-1502; vládol v 1436-1502), oddaný budhista, ktorý bol žiakom Bodong Pančhena (1376-1451), zakladateľa školy Bodong, ktorý stále drži rekord najväčšieho počtu autorských zväzkov v Tibetštine. Setsra kráľa Namgjal De, Adrol Čhökji Drönme sa stala prvou zo série slávnych inkarnácií Jamdrok Džetsuniem v tradícii Bodongpa.

                Kráľ Namgjal De sa stal oddaným a patrónom Tsangňjöna a vyrezať doskotlače pre dôležité texty, ako sú Medicínska Tantra, Mani Kambum a text nazvaný Náuky Milarepu. Tsangňjön už vyrobil bez kráľovskej patronáže v rokoch 1488 a 1490 jeho prvú edíciu. Zdá sa, že nie je žiadna existujúca kópia kráľovskej edície.

                Kráľ Namgjal De bol otcom Lhatsun Rinčhen Namgjala, ktorý sa stal hlavným žiakom Tsangňjöna počas vlády svojho otca. Preto mal Tsangňjön blízke spojenie s Gungthangskou dynastiou a s kráľovstvom Mangjul Gungthang.

                Tsangňjön žil rpedovšetkým v oblastiach, kde pobýval Milarepa, ale takisto robil púte na horu Kailaš a do Nepálu, kde v spoločnosti mladého Lhatsuna, obnovil stúpu Swajambhu (ktorú o roky neskôr obnovil samotny Lhatsun). Tsangňjön bol ocenený kráľom Ratna Mallom (vládol v 1482-1528) Kathmandu a Patanu (tretiemu mesto toho, čo teraz poznáme ako Kathamandu valley, Bhaktapuru, vladol kráľ Raja Malla, v r.1482-1505).

                Tsangňjön zomrel vo veku 55 počas svojej prvej návštevy Rečungpuk, čo bola jaskyňa v údolí Jarlung, ktorá je spojená s Rečungpom. Toto miesto jeho skonu sa rozvinulo v hlavné centrum neskoršej transmisie jeho línie.

-----