Lama Vajranatha - Objavenie jediného stavu Vedomia

Z knihy The Golden Letters od J.M.Reynolds, vybral a preložil: Karma Gyalpo Dondrub


Jediné definitívne rozhodnutie


    Druhý výrok (Garab Dordžeho) hovorí o dôjdení k jedinému stavu definitívneho rozhodnutia, alebo odhalenia (gcig thag-bcad-pa). Ale v prípade dzogčhenu to nie je niečo, k čomu sa rozhodneme intelektuálne. Na základe informácie z druhej ruky, alebo na základe samotnej viery môže človek naozaj dospieť k rozhodnutiu, ale pokiaľ sme neobjavili sami pre seba čo je základný princíp, toto rozhodnutie je niečo, čo je v konečnom dôsledku falošné. Možno na základe detailných a skúsených informácií prídeme k rozhodnutiu o povahe nejakého záhadného objektu, ale nevideli sme ho sami. Keď prídu nové informácie, musíme zrevidovať, alebo zmeniť naše rozhodnutie o jeho povahe.Avšak, ak sme objavili niečo skrz našu vlastnú osobnú skúsenosť, potom neprichádza do úvahy intelektuálne rozhodnutie, pretože sme si sami pre seba istý jeho skutočnou kondíciou.

    Tibetské slovo thag-bcad-pa, doslova "preťať povraz", znamená "rozhodnúť sa, alebo spraviť rozhodnutie". Ale to  nie je skutočný význam tu, v kontexte dzogčhenu. Keď robíme rozhodnutie, používame našu myseľ a intelekt. Zvážime dôkazy, alebo akceptujeme záležitosť vierou a potom dôjdeme k rozhodnutiu, či už inteligentnému, alebo naopak, mysliac si "Páči sa mi to". Ale toto rozhodnutie, kvôli vyššie spomínaným dôvodom, nebude nikdy konečné, rozhodujúce, alebo určité. bude to stále niečo provizórne, podrobené prehodnocovaniu. Pre praktické účely každodenného života toto obyčajne stačí. Ale akonáhle sme raz videli sami situáciu, keď nám bola uvedená majstrom, ktorý je s ňou úplne oboznámený, vtedy už neobdržíme provizórne poznanie, ale poznanie s istotou (rges-shes). Takto, v kontexte dzogčhenu, thag-bcad-pa znamená určité a definitívne rozhodnutie skrz priamu osobnú skúsenosť z prvej ruky.

    Skúsenosti v meditácii

    V priebehu našej meditačnej praxe budeme mať mnoho skúseností. Najprv skúsenosť vďaka praxi šamathy, alebo utíšenia mysli sústredením našej pozornosti na meditačný objekt (dmigs-bcas, mtshan-bcas), a neskôr sústredením na bod v priestore (dmigs-med, mtshan-med), objavíme stav kľudu. Avšak táto skúsenosť stavu kľudu bez akýchkoľvek rušivých myšlienok (mi rtog-pa, Sans. nirvikalpa) nie je sama o sebe vnútorným Vedomím, alebo rigpou. Je to len meditačná skúsenosť. Keby bol stav prázdnej mysli, vyprázdnenej od myšlienok skutočne predstavoval kontempláciu (Sans. samádhi), potom by bola nevedomá strnulosť, keď opití ležíme na zemi, osvietením, pretože v mysli nepovstávajú žiadne myšlienky. (...)

    Je prirodzenou funkciou mysli, že dáva vznikať myšlienkam. Táto rtsal, "sila, energia, potenciál, je len vyjadrením spontánnej energie mysli. Takže, náš postup v rozvoji v meditácii (bsgom-pa, Sans. bhávaná) nekončí so šamathou, "nehybnosťou", alebo realizáciou kľudného stavu prostého myšlienok; ale po dosiahnutí kľudného stavu postúpime k nezaujatému pozorovaniu pohybu myšlienok. Tento druhý proces je známy ako vyšší vhľad, alebo vipašjana (lhag-mthong, Pali. vipassana). Napríklad, šamatha je ako kľudná hladina horského jazera, zatiaľ čo vipašjana je ako pozorovať ryby plávajúce v čistých vodách hĺbky jazera.

    Ale ani jedno z týchto dvoch momentov, či už kľudný stav, alebo pohyb myšlienok nepredstavuje rigpu. Je veľmi dôležité pochopiť tento bod, aby sme pochopili význam dzogčhenu oproti iným systémom meditačnej praxe. Rigpa je tretí faktor: môže byť objavená v každej tejto skúsenosti, kľude, alebo pohybe. Rigpa nie je skúsenosť samotná, ale bezprostredné uvedomenie tejto skúsenosti. Znovu, je to ako príklad jediného zrkadla a nekonečných odrazov v ňom odrážaných. Toto bezprostredné uvedomenie je jedna vec, jediná vec (gcig), ktorú objavíme v akejkoľvek skúsenosti, ktorá v nás povstane. Tieto skúsenosti sú rozličné (sna-tshogs), dejú sa v nespočetných variáciách, ale táto prítomnosť, alebo bezprostredné Vedomie, je jedinečné a stále rovnaké. Je to kapacita prirodzenosti mysli. Je to, ako sme už povedali, ako schopnosť jasného, čistého a hladkého povrchu zrkadla, neobmedzená a nelimitovaná kapacita zrkadla zrkadliť čokoľvek. Táto okamžitá prítomnosť je jediná vec, ktorú musíme objaviť všade, aby sme začali žiť v prirodzenosti zrkadla a nie v odrazoch.

-----