Šabkarova pieseň o dvoch pravdách

The Life of Shabkar

The autobiography of a

Tibetam Yogi,

Peklad z tibetštiny: Matthieu Ricard

Preklad z angličtiny a poznámky: Karma Gyalpo Dondrub

Web: http://www.gyalpo-dondrub.blogspot.com/

Jedného dňa mi učený a zavŕšený gelong Dordže Lopön obetoval všetok svoj majetok vrátane jeho mníšskeho rúcha s týmito slovami:

Práve ako keď Muni, Bhagavat¹,

Prišiel na tento svet,

Tak aj Ty, vzácne útočisko a ochranca,

Si prišiel prospievať bytostiam tohto skazeného veku.

Ja, Tvoj pokorný služobník, mám to veľké šťastie, že som Ťa stretol tu,

Keď pre blaho bytostí roztáčaš

Koleso dharmy o relatívnej a absolútnej pravde:

Zákone príčiny a následku a o najhlbšom význame prázdnoty.

Ak nebudem žiadať najhlbšie inštrukcie v tento šťastný čas,

Od ktorého lámu by som ich žiadal neskôr?

Kvôli tomu, ja, Dordže Lopön,

Skladám ruky na srdci,

A predkladám Ti tieto slová s najväčšou úctou:

Počul som hovoriť, že dve pravdy²,

Sú srdcom náuk,

Súcitného Šakjamuniho.

Kvôli tomu prosím, aby si mi dal náuku,

Ktorá pár slovami obsiahne celý význam,

A vysvetlil, ako kontemplovať náhľad dvoch právd.

Ó ochranca, modlím sa, aby som počas mojich životov,

Bol vyživovaný nektárom Tvojich slov,

A úplne si osvojac význam dvoch právd,

Nech môžem prospievať sebe aj druhým.

Ako odpoveď na jeho obetu som povedal:

Ty, skrytý bódhisattva obdarený čistou disciplínou a samájami³,

Ktorý na osamelých miestach usilovne praktikuješ hlboké praxe,

Dve bódhičitty⁴ sa teraz zrodili v tvojom bytí.

Už si uskutočnil význam dvoch právd,

Keď teraz usilovne zdokonalíš dve akumulácie⁵,

Je isté, že konečným dosiahnutím dvoch kájí⁶,

Uskutočníš dvojaký úžitok, svoj vlastný aj ten pre druhých.

Je iba malá potreba, aby som ti toto všetko vravel,

Avšak, jednoducho ako pripomienka pre teba,

A ako zdroj pomoci pre druhých,

Dám pár vysvetlení – dobre počúvaj.

Čo sa týka náhľadu absolútnej pravdy,

S pomocou tvojej inteligencie a písiem,

By si mal opakovane a pozorne skúmať rozličnými spôsobmi,

Vonkajšie objekty vnímané mysľou,

A vnútornú myseľ, ktorá ich vníma.

Sú tieto prázdne, alebo nie sú prázdne?

Keď ich zblízka skúmaš,

Nie je tu nič, čo by sa dalo nájsť –

Viď prirodzenosť všetkých javov ako prázdnu.

Dobre skúmajúc rovnakým spôsobom, obráť svoju pozornosť,

K intelektu, ktorý analyzoval objekty:

Má tento nejakú skutočnú existenciu, alebo nie?

Keď sa subjekt, ktorý skúma,

A aj objekt, ktorý je skúmaný,

Úplne rozplynuli v prázdnote,

Hľadenie na prirodzenosť tejto úplnej prázdnoty,

Bez rozptýlení sa nazýva „náhľad“.

Keď takto hľadíš na prázdnu prirodzenosť mysle,

Hoci tu nie je žiadny skúmaný objekt,

A nie je tu subjekt, ktorý by skúmal,

Nepleť si túto prázdnu prirodzenosť,

S nejakým tupým stavom mysle,

Ktorý nemá vôbec žiadne kvality.

Keď praktikuješ zotrvávajúc v rovnosti,

V stave, ktorý je podobný oblohe –

Jasný navonok,

Jasný vnútri,

Jasný a prázdny –priehľadný-

Hoci tu nie je žiadny objekt meditácie,

Hoci tu nie je žiadny subjekt, ktorý by meditoval,

Bez rozrušenia a otupenia,

Pevne udržuj bdelú prítomnosť.

Keď zachovávaš prirodzený stav mysle,

Ktorý je čírou, nezastretou prázdnotou,

Bez obmedzujúcich konceptov ako:

Existencia a neexistencia,

Večnosť a ničota,

Odchádzanie a prichádzanie,

Rovnakosť a rozdielnosť,

Hoc tu nie je objekt analýz,

A žiadny analyzujúci subjekt,

Nejednaj, ako nejaké decko bez myšlienok,

Keď sa oddávaš nedomysleným činom.

Ak všesplňujúci drahokam náhľadu,

Je opäť a opäť leštený meditáciou,

A postavený na vrchol víťazného práporca jednania,

Udelí ti plod, po ktorom túžiš, dharmakáju⁷.

Čo sa týka náhľadu v termínoch relatívnej pravdy,

S pomocou tvojej inteligencie a písiem,

By si mal opakovane a pozorne skúmať mnohými spôsobmi,

Ako sa všetky javy samsáry a nirvány,

Objavujú voľne, ako odrazy v zrkadle,

Vďaka hre rozličných kombinácií príčin a podmienok.

Objavujúc sa v takýchto podmienkach,

Javy nemajú ani malinký kúsok pravej existencie,

Podobné dúhe na oblohe,

Sú zjavné a zároveň prázdne,

Prázdne, avšak zjavné.

Jednoducho maj na zreteli mnohosť prázdnych javov,

Bez toho, aby si ich ponímal ako pevné, nezávislé, skutočne existujúce.

Pozeraj, ako príčiny a podmienky ušľachtilosti,

Vedú k šťastnému dozretiu,

Viď, ako príčiny a podmienky neušľachtilosti,

Vedú k dozretiu utrpenia.

Pestuj lásku a súcit,

Voči tým, ktorý toto nerozpoznávajú.

Ako kúzelník, meniaci jednu vec na inú,

Musíš vymeniť neušľachtilosť za cnosti,

A v prospech všetkých bytostí,

Spustiť veľkú vlnu aktivity bódhisattvov.

Ak toto dokonale zavŕšiš,

Plod rúpakáji dozrie.

Po vypočutí týchto slov, všetci, ktorí tam boli zhromaždený, rozvinuli silné presvedčenie o relatívnej pravde – zákone príčiny a následku – a absolútnej pravde – najhlbšej prázdnote. Nasledujúc to, mnohý napodobili dokonalé životy bódhisattvov, harmonicky zjednocujúc náhľad a jednanie, a nerobili chybu miešania najvyššieho náhľadu s nevhodným správaním.

Poznámky:

1. Buddha Šakjamuni

2. Dve pravdy sú: pravda relatívna, ktorá sa vzťahuje k samsárickej úrovni existencie a pravda absolútna, ktorou je pravda prázdnoty, či neprítomnosti akejkoľvek nezávislej existencie.

3. Disciplínou sa myslia sľuby, ktoré sa prijímajú pri prijatí útočiska v Buddhovi, Dharme a Sanghe a samáje sú záväzky, ktoré praktikujúci prijíma pri tantrickej iniciácii.

4. Dve bódhičitty sú: bódhičitta zámeru a bódhičitta činu, pričom samotný termín bódhičitta sa môže preložiť, ako altruistická myseľ. Bódhičitta zámeru pozostáva z praxí rozvíjania milujúcej láskavosti, súcitu, atď. voči všetkým bytostiam, vžívanie sa do pozície a situácie druhých, vysielaním vlastného šťastia a úspechu a preberaním ich utrpenia a nezdaru na seba, atď. Bódhičitta činu, či uplatnenia spočíva v aktívnom zapojení týchto zámerov v skutočnom živote, na základe praxi tzv. šiestich paramít (či transcendentných cností), ktorými sú: paramita dávania, morálnej disciplíny, trpezlivosti, úsilia, meditácie a múdrosti. Tieto tvoria základ praxe mahajánového buddhizmu.

5. Dve akumulácie sú: akumulácia zásluh, ktorá sa uskutočňuje praxou prvých piatich paramít, a akumulácia múdrosti, ktorá sa uskutočňuje poslednou (pradžňa paramita) a spočíva v priamom nazeraní a zažívaní absolútnej pravdy.

6. Kája – lit. telo, dimenzia. Dve káje sú: dharmakája – , telo/dimenzia pravdy, čo je realizácia absolútnej pravdy a výsledok akumulácie múdrosti; a rúpakája - telo/dimenzia tvaru, výsledok akumulácie zásluh v praxi sútier.

7. Štyri aspekty duchovnej cesty: náhľad, meditácia, jednanie, plod.