Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

utorok, 15. mája 2007

Žiarivá krása


Spomienky Tulku Urgyen Rinpočheho
- ukážky z knihy
preložil a za všetky chyby je zodpovedný: Ngakpa Tongnyid Dorje

Raz mi Tsikey Čokling rozprával zvláštnu príhodu o tom, čo to znamená mať dôveru v náhľad.
Bol tu jeden starý mních, hospodár v malom kláštore, ktorý na ústraní strávil iba pár posledných mesiacov svojho života. Ležal na smrteľnej posteli a zavolal Tsikey Čoklinga, ktorého často žiadali o posledné inštrukcie, alebo splnomocnenie, keď niekto umieral.
„Ty si reinkarnácia Čhokgyur Lingpu,“ začal starec, „a tak ťa chcem o niečo špeciálne poprosiť. Nie je to bežná prosba: musíš mi dať sľub.“
Tsikey Čokling si pomyslel: „Úbohý starček! Ľudia začnú byť taký ustrašený na pokraji smrti a myslia si, že v poslednom momente je stále čas zmeniť celý ich život. Tu je ďalší, vystrašený rozumom, čo sa obáva, že pôjde do nižších oblastí. Ale ako by som mu mohol sľúbiť, že ho jeho zlé činy nestiahnu dolu do nižších oblastí? Asi mal začať svoje recitácie a meditácie omnoho skôr počas svojho života.“
Ale mníchovi povedal iba: „Povedz mi, čo chceš.“
„Predtým, než ti poviem, mi musíš sľúbiť, že povieš áno. Iba potom ti to poviem!“
Tsikey Čokling odpovedal: „Najprv mi to povedz a potom sa rozhodnem!“
Umierajúci láma pokračoval v presvedčovaní o jeho prosbe, až kým Tsikey Čokling nakoniec súhlasil.
„Nemám iné prianie, než toto. Všetci vieme, že tri nižšie oblasti sú hrôzostrašné, obzvlášť osemnásť oblastí pekla. Nie je najnižším z toho Peklo Neustáleho Mučenia? A pod týmto nie je obávané Vadžra Peklo? To je to, kam chcem ísť. Prosím ťa, láma, pošli ma priamo tam v momente keď umriem. Toto mi musíš sľúbiť, že urobíš!“
„Prečo, pri celom svete, tam chceš ísť?“ spýtal sa Tsikey Čokling, „Prečo potrebuješ moju pomoc, aby sa tam dostal?“
„Bez tvojej pomoci a požehnania, tam sám nemôžem skončiť,“ odpovedal starý láma. „Iba ak ma tam pošle niekto, kto má zvláštnu moc, inak to nie je možné. Ja sám som už z času na čas navštevoval osemnásť pekelných oblastí. Ale nepodarilo sa mi dostať až dolu do Vadžra Pekla. Preto ty, tulku Čhokgyur Lingpu, mi musíš pomôcť!“
Tsikey Čokling mi neskôr povedal, „Ten starček mal skutočnú dôveru v náhľad; bol úplne bez strachu. Čoskoro na to umrel a ja som nestretol nikoho s tak veľkou odvahou. Každý iný umierajúci, ktorého som navštívil, ma prosil o požehnanie, aby tomuto unikol a nemal taký osud. Jeden človek ma dokonca žiadal, aby som ho uistil, že dosiahol osvietenie, ale nikto iný ma nežiadal, aby som ho poslal do pekla, o to menej do Vadžra Pekla.“
„Ten starý láma na mňa urobil veľký dojem,“ dodal. „A v skutočnosti som rozvinul aj nejakú vieru v neho. Na základe môjho prísľubu som sa vrátil pomáhať pri jeho kremácii. Videl som na vlastné oči, že jeho popol bol nezvyčajne plný relikvií v podobe guličiek (rigsel- prekl.) Počas kremácie sme všetci videli mnoho dúh vychádzajúcich z kremačnej hranice.“
To všetko značí, že starý láma úplne prekročil nádej aj strach. Keď raz niekto zrealizuje pôvodnú prebudenosť dharmakáji, nižšie oblasti už nebudú hrôzou a vyhliadka na osvietenie na nejakom inom mieste nebude pripadať ako prísľub, keďže on, alebo ona je už prebudená vo vnútornom priestore prvotnej čistoty. Taká osoba stojí na pokraji dosiahnutia úplného osvietenia v okamihu smrti. Takže, je tu potom niečo, čo ho sa treba obávať?“
Niekto, kto dosiahol štvornásobnú dôveru, ktorá sa spomína v náukách dzogčhenu, takisto dosiahol stabilitu v prebudenom stave. Takže tu nieje túžba po oslobodení na nejakom inom mieste a ani hrozba nižšieho zrodenia v samsáre. To je význam prekročenia nádeje a strachu. V tomto bode, hoci sa aj pokúsite, nemôžete sa zrodiť niekde v blízkosti pekelných oblasti skrz silu negatívnej karmy. Takže keď niekto dosiahne majstrovstvo v neduálnej bdelosti, nie je spôsob, ako by mohol upadnúť do Vadžra Pekla – a pochybujem, či aj Tsikey Čoklingovi sa ho tam podarilo poslať.
- - - - -
Na záver splnomocnení som požiadal Karsey Kongtrula o povolenie ostať v Curphu na trojročnom ústraní a on s radosťou súhlasil, že napíše ďalší list do môjho kláštora, aby mi to umožnili.
V tých dňoch som bol dosť hanblivý a nemal som pocit, že by som ohol urobiť dojem na takého veľkého majstra, takže som sa s ním vídal, len keď o to zvlášť požiadal. Avšak, pri našej poslednej prechádzke sa mi zdôveril, akú má skúsenosť. To bolo niečo, čo by nikdy verejne nevyhlásil, ale z nejakého dôvodu mi dôveroval.
„To, čo ti idem povedať, je priama a čestná reč,“ začal. „Bol to Pätnásty Karmapa, Khakyab Dordže, ktorý mi ukázal prirodzenosť mojej mysle. Povedal mi, aby som sa zdržal rozsiahleho štúdia; povedal, že hoci je tu veľa dôležitých a stále živých prúdov náuk vo východnom Tibete, ako dodal: „Ty musíš udržiavať náuky najvyššej transmisie. Kvôli tomu, ako svoju hlavnú prax jednoducho udržiavaj kontinuitu prirodzeného stavu, ktorý som ti ukázal – nesnaž sa byť veľkým učencom.“ To je príkaz, ktorý mi dal môj otec, Karmapa. Takže s výnimkou gramatiky a pravopisu som veľa neštudoval.
Avšak, vďaka tréningu v prirodzenom stave som dosiahol úroveň, keď sa mi celé údolie Curphu javí ako mandala Čakrasamvaru a s každým ubiehajúcim dňom je konceptuálnych myšlienok menej a menej. Teraz mi ostal už iba jeden problém: stále strácam prítomnosť mysli v momente, keď zaspávam. Netrvá to viac, než pár sekúnd, ale je mi ľúto priznať si, že som bol nebdelý.
Mimo tohto, táto myseľ neupadá v žiadnom čase do rozptýlenie, či už vodne, alebo v noci. Náhľad je široko otvorený a kontinuálny, a nie je tu žiadne oddelenie sa od neho. Vravím ti to v súkromí; až do dnes som to nikomu nezmienil. Teraz som presvedčený, že môžem kedykoľvek umrieť a nebudem mať problémy.“
Takto hovoril. Neskôr sa ukázalo, že to bolo aj znamenie našej rozlúčky, pretože som ho už nevidel do môjho návratu do Khamu. A takisto sa to zdá byť indikácia, že vedel, že jeho smrť je už blízko.
- - - - -
Wangčok Dordže
Wangčok Dordže bol jedným z troch detí Čhokgyr Lingpu. Jeden z našich spevov ho popisuje ako „magické zobrazenie“ Kráľa Džaha, čím sa myslí, že bol reinkarnáciou indického kráľa, ktorý hneď po Buddhovom odchode obdržal Osemnásť Tantier Mahajógy od Vadžrapániho, odvekého pána tantrických náuk.
Potom, ako recitoval stovky tisíc krát Mandžušrího mantry, a vďaka jeho cvičeniam v predchádzajúcich životoch, rozvinul Wangčok Dordže neuveriteľne ostrú inteligenciu: jeho vhľad bral ľuďom reč. Bolo mi povedané, že jeho realizácia – keď bol na ceste a úrovne, ktoré dosiahol – bola väčšia, než mal jeho otec tertön. Wangčok Dordže bol ešte veľmi mladý, keď sám sebou spontánne rozpoznal prirodzenosť mysli.
Neskôr, keď ho ľudia žiadali o meditačné náuky, zvykol odpovedať, „Ja nie som typ človeka, ktorý vás vie doviesť k prirodzenosti mysli. Nedosiahol som strop stúpaním jednotlivo po schodoch. Dostal som sa tam jedným skokom. Hoci by som vám popísal môj meditačný stav, nedokázali by ste to zachytiť.“
Od detstva bol schopný vidieť zázračné písmo dákiní, ako keby to mal priamo pred očami, a dokázal ho prepísať spolu s tým spojenými náukami kedy chcel, ako mu povstávali v priestore jeho mysli. Ale navzdory proroctvu, táto schopnosť nebola nikdy plne využitá.
Podľa ľudí bol Wangčok Dordže neuveriteľne šikovný: niektorí dokonca vraveli, že mal božské črty, a že nevideli nikoho tak krásneho. Bol pomerne veľký a veľmi silný so vznešeným vystupovaním. Jeho vlasy boli veľmi nezvyčajné: mal ich dlhé, zapletené a zmotané okolo hlavy. Boli popísané ako „priťahujúca tiara“, čo znamená, že neboli nikdy strihané a že v každom prameni spočívali dákiní. Jeho vlasy príťažlivo tmavo modro žiarili a keď si ich umyl, nikdy sa nezachlpili, hoci si ich nečesal.
Tým, že bol synom a držiteľom línie Čhokgyur Lingpu, od Wangčok Dordžeho sa tradične očakávalo, že bude mať synov a postará sa o rodinu a líniu. Ľudia vraveli, že mal sto mileniek. Kdekoľvek prišiel, išiel chýr, že dievčatá, ktoré chceli mať „telesný kontakt“ – veľmi fyzické požehnanie – so šikovným tulkuom, ho práve môžu prísť pozrieť. Mladé ženy vytvorili rad, čakajúc pri jeho izbách každý večer.
Ale Wangčok Dordže bol aj zavŕšeným jogínom, ktorý obrátil prúd jeho bielej esencie, ako na rozdiel od bežných mužov, ktorý ejakulujú, nikdy s ním nejaká neotehotnela. Neviem, či to bolo dobré, alebo špatné, ale takto sa to stalo. Na druhej strane, ako často ste v starých časoch počuli o niekom, že má sto mileniek a žiadna s ním nebola tehotná?
Čhokgyur Lingpa mal nezmernú dôveru vo veľkého majstra Patrula, a takisto jeho deti, vrátane Wangčok Dordžeho, sa stali Patrulovými žiakmi. Potom, ako Čhokgyur Lingpa umrel, putoval Wangčok Dordže k Patrulovému táborisku. Keďže veľa jeho žiakov boli už sami majstri, vravelo sa v celom Khame, že tento tábor je podobný brlohu snežných levov, ktorí neskôr rozšíria posvätnú dharmu do všetkých smerov.
Keďže bol synom veľkého tertöna, dorazil Wangčok Dordže do tábora s veľkou pompou a obradnosťou, na koni s širokým sprievodom.
Naopak, Patrul bol oddaný mních a samozrejme nemal žiadnu partnerku. Skôr zvykol často hovoriť o tom, že treba byť „dieťa hôr, zdobiť sa horskou hmlou“ a o ušľachtilosti jednoduchého životného štýlu ranných praktikujúcich línie Kagju.
Jedného dňa hovoril Patrul o nasledovaní ich príkladu tak, že zanecháme rozsiahlu zaangažovanosť. „Ak chce človek praktikovať pravú dharmu, musí zaujímať vždy nízku pozíciu a obliekať si vyhodené šaty.“ Povedal Patrul zhromaždeniu. „Nikde sa nehovorí, že by sa mal človek stavať nad iných a obliekať si brokát.“
Inšpirovaný Wangčok Dordže si pomyslel, „To by bolo pre mňa dobré!“ A tak vyzliekol všetky brokátové šaty a miesto toho si obliekol lacnú plstenú halenu. A taktiež prepustil všetok svoj sprievod a poslal všetky kone späť do kláštora Čhokyur Lingpu, ponechajúc si iba jediného služobníka. Potom si ostrihal vlasy a prijal od Patrula mníšske sľuby. Zostal tam tri roky vzdajúc sa všetkého majetku.
Ale potom, ako prijal sľuby a stal pustovníkom bez majetku a oholil si svoje krásne vlasy, jeho majestátnosť a nádhera pohasli: stal sa iba obyčajným človekom. Zbledol a skrehol a chrbát sa mu začal ohýbať.
Zdalo sa, že tento prísny spôsob života má veľmi negatívne následky na jeho postavenie čoby držiteľa termových náuk. Predovšetkým ostrihanie vlasov preťalo jeho samájový zväzok s dákiňami. Aby bol tertön schopný prepisovať znamenia a písmo termy, musia sa písmená javiť jasne v jeho vízii. Ale teraz zistil, že sú zastrené, hýbu sa sa stávajú sa menšími a menšími. Výsledkom bolo, že nebol schopný rozlúštiť a zapísať jedinú termu.
Wangčok Dordžeho cesta domov bola v ostrom kontraste s jeho impozantným príchodom – v štýle jeho otca – v spoločnosti štyridsiatich jazdcov a stáda jakov. Miesto toho kráčal pešo celú cestu z Goloku v severozápadnej časti Khamu, majúc iba palicu ako žobrák. Cestoval iba s dvomi služobníkmi a bezrohým jakom, ktorý niesol batožinu. Všetko, čo mali, bolo pár kníh a veci na prípravu čaju.
Ako kráčali dolu ku kláštoru Dzongsar v Derge, Wangčok Dordže ochorel. Musela to byť dosť krutá choroba, pretože len za päť, či šesť dní umrel v Khjenceho horskom ústraní, v slávnom Paláci zhromaždenia Sugatov. Nikto na svete nedokázal tejto udalosti zabrániť. Procesia priniesla telo naspäť do sídla Čhokyur Lingpu. Tertönov kuchár Pema Triney, ktorého som poznal keď som bol malé dieťa, bol prítomný, keď Wangčok Dordže urmrel. Bol vtedy hospodárom v kláštore a bola mu zverená úloha doručiť smutné správy veľkému Khjencemu, ktorý sa zdržiaval neďaleko.
Pema Trinley, ktorý umrel vo veku skoro deväťdesiatich rokov, mi povedal každý detail príbehu. Po tom, ako sa dopočul o Wangčok Dordžeho smrti, bol Khjence hlboko nespokojný. Cítiac, že nebol dôvod pre syna realizovaného ngagpu, aby si ostrihal vlasy, vykríkol: „Sakra! Bláznivý Patrul nechal Wangčo Dordže, aby si ostrihal vlasy a spravil z neho pustovníka – a teraz pozri, čo sa stalo! Aká tragédia! Toto dokazuje, ako málo zásluh je v tomto veku úpadku. Padmasambhava sám urobil predpoveď, že tento syn tertöna rozšíri jeho termy od čínskych hraníc na východe až po Mount Kailaš na západe, prospievajúc bytostiam, ako nikdy neubúdajúci kus bieleho plátna. A teraz to bláznivý Patrul všetko prekazil!“
Khjentce sa potom udrel päsťou do hrude, vyjadrujúc tak zúfalstvo typicky Khampským spôsobom. „Priaznivé podmienky nevydržali.“.............
- - - - -

Žiadne komentáre: