Dharma-Cola opäť v pláne

-->

Po včerajšom rozhovore s kamarátmi som sa rozhodol napísať niečo ako zamyslenie a retrospektívu k udalostiam, ktoré som zažil na svojej duchovnej púti s podobne orientovanými ľuďmi. Nechcem veľmi kritizovať, skôr ponúknuť do určitej miery neosobný (ale určite aj osobný) pohľad.

Vlastne celá úvaha sa začala rodiť po prednáške istého swamiho v našej čajovni. To som si opäť spomenul na sekciu „Dharma-Cola“, ktorú som na tomto blogu svojho času mal a ktorú som pre pokoj pár ľudí zvesil, pretože bola pre mnohých príliš provokatívna. Nič menej, opäť mám silné nutkanie ju zaviesť. Pre dobro ľudí, ktorí majú úprimnú túžbu, ale často naletia pseudo-guruom. Nasledovný text bude teda niečo, ako predzvesť tejto sekcie.

Kapitola Šrí Chinmoy

Kedysi dávno, pomerne krátko po revolúcii, začala skupina jeho žiakov robiť kurzy meditácie. Ako človek lačný po všetkom, čo bolo nejako spojené s duchovnom, som tam samozrejme šiel pozrieť. Meditovalo sa buď na sviečku, alebo fotku Chinmoya na ktorej mal byť v samádhi (a ktorá mi bola značne nesympatická), alebo neskôr na čakru srdca. V podstate teraz podobný typ „meditácie“ za skutočnú meditáciu nepovažujem, skôr za akési fixovanie pozornosti. Ak sa chcel niekto stať žiakom tohto gurua, musel poskytnúť svoju fotku, stať sa vegetariánom, dodržiavať celibát a behať maratóny. To tak v skratke.

V mojom okolí bolo vtedy niekoľko jeho žiakov, mojich priateľov, dokonca aj jeden manželský pár, ktorí tiež ale žili v celibáte. Ja som v tom nenachádzal cestu k oslobodeniu, skôr len cestu k príjemným pocitom, ušľachtilým myšlienkam a k skoro večnému zápasu so sexom, ktorý sa najlepšie riešil práve silnými športovými aktivitami. Avšak, nič viac, nič skutočne zlé, ale ani nijak zvlášť oslobodzujúce.

Po nejakom čase, keď už fungoval internet aj u mňa doma, som na moje prekvapenie naďabil na nejaký zoznam kultov, ktoré majú najväčší počet sebevrážd a Chinmoy bol v prvej desiatke. To som ostal prekvapený, ale nejak som to neriešil. Až neskôr som našiel info o jeho druhej stránke, ktorá bola práve plná sexuálneho obťažovania vybraných žiačok, hoci sa tváril, že žije v celibáte.

V tom období som sa v čajovni často stretával s dvomi ľuďmi, nadšenými žiakmi Chinmoya. Miloš a Janko. Janko mal niečo cez štyridsať, Miloš ešte viac. Janko bol z Hriňovej. Roky sa venoval Chinmoyovej náuke, behal maratóny, žil sám, vegetarián...proste taký úprimný hľadajúci a dobrý človiečik. Potom sa dlho neukázali. Miloša som raz stretol v meste. Pýtam sa, že ako sa majú, čo je s nimi. Vraví mi, že či neviem, čo sa stalo. Neviem. Janko sa obesil. ???!!! Vo svojej čajovej chatrči, čo si postavil na záhrade. Týždeň pred tým sa dozvedel pravdu o svojom guru a život sa mu zrútil. To bola jedna z prvých príhod, ktoré neskôr vyústili do „Dharma-Coly“.

Kapitola šamanizmus a zen

Svojho času som mal možnosť brigádovať na chate pod Rysmi. Išiel tam vtedy pre mňa cudzí chalan, odniekiaľ z východu. Roman. Kombinoval zen a šamanizmus. Pardón, zen som mal napísať radšej „zen“. Jeho „zenová prax“ spočívala predovšetkým v spievaní sútier. Spieval ich tuším v japončine. Pýtal som sa ho, či vie o čom spieva. On to vyciťuje pri spievaní. To som sa pousmial a vravel som mu, že v sútrach dáva Buddha konkrétne inštrukcie: sadnite si takto, dýchajte takto, s mysľou pracujte takto a že mám silné pochybnosti, že to takto vycíti. Keď práve nespieval sútry, tak vnímal duchovné bytosti: tam vnímam takú a takú bytosť, tam inú... Po nejakom čase som ho stretol vo Zvolene a pozval ho k sebe na čaj. Tam sme mali malú výmenu názorov na buddhizmus a jeho tvrdenia, že je v nirváne. Nakoniec sa nasral a vyhlásil, že mi to predvedie. Posadil sa oproti mne s nohami krížom, uprene mi hľadel do očí a začal silno zrýchlene dýchať. Po prvých dvoch minútach som si pomyslel „Je po mne, on ma tým určite zabije!“ Potom zrazu prestal hlasno dýchať, „Videl si to?“. Ja hlupák som nič nevidel!

S odstupom nejakého roku som ho opäť vo Zvolene stretol. Chodieval sem tuším za Katarínou Hrčkovou, šamankou. Tento krát šiel z nohy na nohu, zvesená hlava, najprv som nevedel, či je to on. Bol. Čo ti je? So slzami v očiach mi hovorí, že si uvedomil, ako veľmi ubližoval matke Zemi. Uf! Snažil som sa mu to vyhovoriť, dokonca som mal na chvíľu pocit, že to aj zabralo. To som ho videl naposledy. Potom som sa už len od známych z Košíc dozvedel, že Roman sa vydal za nejakým guruom stopom na Ukrajinu. Niekto ho uniesol a nejaký čas bol nezvestný. Keď sa vrátil, už prišiel aj o posledný zdravý rozum a skončil najprv v ústave a potom tuším na nejakej farme Hare Krišna. Zbláznený...

Kapitola Maťko

Môj veľmi dobrý priateľ a spoločník v čajovni. Z veksláka sa stal duchovný hľadač. Najprv ho cesta zaviedla k istým manželom vo Zvolene, Biocentrum, ktorí mu naordinovali diéty a hladovky. Stal sa z neho vegán. Chodil na rôzne kurzy či už makrobiotiky, feng-šuej a iné, za nemalé peniaze. Ale varil výborne! Raz nás zoznámil jeho brat, Boris, lebo Maťko začal mať záujem o buddhizmus. Stali sa z nás najlepší kamaráti, hodne sme sa venovali praxi a občas aj zábave. Po čase sme zistili, že ako vegán má svoje zvláštne stavy: pije s nami koktail a chodí na záchod – vyzvracať to. To samozrejme tajil. Snažili sme sa ho presvedčiť, nech od toho upustí, že to nie je vôbec podstatné, či ješ mäso, alebo nie. Raz šiel s nami dokonca na grilované koleno do pubu. To sme si gratulovali, že snáď už to bude ok. Nebolo. Mal z toho výčitky svedomia. Jeho stavy zosilnili: jeden večer zjedol celú chladničku, potom tri dni nejedol, kvôli svedomiu. Navyše sa u neho objavili zdravotné problémy a bolesti hlavy. Silné záchvaty. Radil som mu, nech ide k doktorovi, ale on radšej vyhľadával ľudových liečiteľov. Každý mu povedal čosi iné: nevyriešené problémy z detstva; máte niečo s pečeňou...atď. Začal držať ešte ďalšie diéty. Nakoniec, keď už toho bolo veľa aj na neho, išiel k doktorovi. Rok pred tým bol na kompletnej prehliadke. Teraz mu na CTC objavili obrovský nádor na mozgu. O dva dni šiel pod nôž. Z kómy sa už neprebral... To bola éra, kedy som to s ľudovými liečiteľmi definitívne zabalil. Veľa z nich totiž nie len že „lieči“, ale popri tom aj guruuje. Tragická kombinácia.

Kapitola ekológie

Komunita na Záježovej je snáď už celosvetovo známa. Zoskupenie ľudí, ktorí sa snažia žiť eko-, bio-, a podobne. Najväčšie zastúpenie tam je asi z Bratislavy, kde sú najväčší ekológovia. Pred pár rokmi tam hosťovali akýsi svetový festival podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorý mal svoje vyvrcholenie na zvolenskom námestí, kde sa bubnovalo a „tancovalo“. Ten deň som mal službu v čajovni. Zrazu sa začali vyskytovať typický „záježovania“, a obsadzovať čajovňu. Jednou z ich špecifík je, že sa tam cítia a správajú ako doma. Čo nie je vždy a všetkým príjemné. Takto si skupinka zasadla na mnou obsadené miesto, bez opýtania. Dva, alebo tri páry, z toho jeden anglicky hovoriaci. Ok, nič som nevravel, len som si aspoň zo stola spratal svoje veci a dal im nápojový lístok. Veď sú to zákazníci. Objednali si čaje, kecali, kojili deti a boli proste prírodní. Jedna z nich šla obzerať veci na predaj. Objavila šatku na brušné tance. Hneď si ju nasadila a začala tancovať „Hey, look at me!“. Tak som sa lookoval aj ja a začínal som byť nasratý, pretože by sa mohla teda aspoň spýtať, či môže s vystaveným tovarom takto manipulovať. Pár sekúnd tanca a zrazu: BÁC! Zhodila z poličky šálku, ktorá patrila do súpravy čajníček + 4 šálky. Pár krát som sa zhlboka nadýchol a s kľudom som to šiel pozametať a oznámil jej, že to bohužiaľ bude musieť zaplatiť. Niečo nesúhlasné zamrmlala, ale mne to bolo jedno, súpravičku som zabalil a čakal. Keď prišiel okamih platenia, pripočítal som im ju tam a podával zvyšok súpravy. To nastala búrka! Čo si to dovoľujem?! To sme tam mali nastražené naschvál! To by som mal vziať na seba! Ostrá výmena názorov: trval som na tom, že je normálne, že keď niekde niečo rozbijem, obzvlášť za takých okolností, ako sa to stalo (bez opýtania si berie veci na predaj, nerešpektuje, že je tam málo miesta a začne tancovať!!!). Chlapík sa to snažil anglicky ukončiť, ťahajúc ich aby stihli námestie, že nech ma nechajú tak, že to sú moje emócie. Rozmýšľam, či bejsbolku, čo mám pri pulte použijem, alebo nie. Nakoniec som ich proste nechal ísť, že nech radšej idú rýchlo, rýchlo preč a nikdy nazad. Nejaký čas som to predýchaval, potom prišiel kamarát na pokec. Keď som mu chcel ukázať jednu knihu, ktorú mam v ruksaku, nevedel som ho nájsť. Vždy si ho dávam ku kreslu, pod stôl tam, kde sedávam. Keď si tam sadli „prírodní“, už som sa k nemu nemal šancu dostať. Prehľadal som bez výsledku čajovňu. Ostala jediná možnosť: ukradli mi ho. Tak som primkol prevádzku a bežal na námestie. Keď som zbadal dotyčných, vyrušil som ich z ich prírodného tanca a už s nadávkami a krikom som si pýtal nazad svoje veci. Oni ich vraj nemajú. Veď nech sa kľudne pozriem, tam majú veci. Tak som sa nie celkom kľudne pozrel, našiel som môj ruksak, v ňom napchaté ich veci! Môj obraz o nich sa zocelil. Vrátil som sa na zámok. Po asi hodine sa tam objavuje anglicky hovoriaci typ, ktorý ma tam pred tým nechával s mojimi emóciami: že sorry, to nebolo naschvál a že mi aj tú súpravu zaplatí. Pohľad mi striedavo kĺže od neho k bejsbolke a nazad.

Po tomto incidente sa podobní prírodní ľudia prestali v čajovni tak často vyskytovať. Včera som sa dozvedel, že tam -ako u nás v čajovni- je zlá energia, tak preto. To som sa musel zasmiať a žasnúť nad neuveriteľnou ľudskou sprostotou. 

Tým samozrejme nechcem hádzať všetkých novousadlíkov na Záježovej do jedného vreca, zďaleka nie. Vybudovali tam nedávno aj perfektné centrum s meditačnými ústraním a poskytujú služby na úrovni. Toto môžem po vlastných skúsenostiach len odporúčať.

Kapitola Pavol Vyletel

Prevádzkoval konkurenčnú čajovňu, v ktorej mal svoje prednášky a (a teraz bacha) „Filozofickú poradňu“. Mal okolo seba ľudí, ktorí jeho aktivity financovali, vytvorili „obchodné družstvo“. Nikdy som na jeho prednáške nebol. Ale mnoho mojich známych za ním chodilo a bol ich guru. Po istý čas. Kým neprišli nazad k zmyslom. Začal ľudí manipulovať a stavať proti sebe. Jeden mladý pár, čo za ním chodil, mi potom rozprávali, čo a ako sa dialo. Zobral si ho bokom: že on je na tom dobre, ale jej sa točia čakry naopak a to je nebezpečné, mal by sa s ňou čo najrýchlejšie rozísť. Opačné točenie čakier bola jeho zbraň. Najhoršie, že to bolo nákazlivé. Takže, ľudí, ktorým sa točia čakry naopak sa treba strániť. Niekedy sa čakry točia fajn, ale ak začal mať niekto svoje názory, ktoré sa s jeho nezhodovali, zrazu sa roznieslo (od p.Vyletela), že sa dotyčnému točia čakry naopak. Koniec. Bol prekliaty, diabol sám, všetci sa mu vyhýbali. Typická sekta. Takto sa začali točiť naopak čakry najprv jednému z investorov, potom vlastne hlavnej investorke. O všetko prišli, boli vypísaní z družstva. Najväčší gól boli jeho tvrdenia, že u nás, v našej čajovni, sa točia čakry naopak. Úsmevné. Jasne, že sa točia naopak, keď sme konkurencia. Celá čajovňa nakoniec skrachovala – teda tá jeho, kde sa čakry točili správne. Doteraz prednáša, tituluje sa filozofom.

Myslím, že čoskoro spravím pokračovanie. Zámerom je len a len poučenie úprimných ľudí. Je vždy lepšie si daný smer, cestu, gurua, preveriť, internet poskytuje dosť veľké možnosti, než skončiť horšie, než zle.