Garab Dordže - Tri výroky ktoré zasahujú hlavné body

Do angličtiny preložil Vajranatha

Jamestown, Colorado

Júl 1987

Z knihy "J.M.Reynolds - The Golden Letters" (str. 129) preložil: Karma Gyalpo Dondrub

NAMO GURUVE

Hold tej istote, ktorá povstáva z pochopenia nášho vlastného stavu okamžitého vnútorného Vedomia.

Prológ

                Tento stav okamžitého vnútorného Vedomia (nazývaný rigpa) je nevytvorený a samo-existujúci. Jeho spôsob bytia predstavuje esenciu, ktorou je Prvotný Základ. Kdekoľvek, spôsob, ktorým povstáva v odpovedi k vonkajším javom, ktoré samotné sú rozličné, je neprerušený a neobmedzený. Navyše, všetky javy ktoré sa objavujú a existujú, povstávajú (spontánne samo-dokonalé) v rámci oblasti Dharmakáji. Akékoľvek javy sa tam môžu manifestovať, sú priamo oslobodené po ich objavení vďaka nášmu vlastnému stavu okamžitého Vedomia (rig-pa).

                Čo sa týka skutočného významu tohto: Všetky stavy osvietenia, ktoré pozostávajú z neduálneho poznania, ktoré je prvotným uvedomením (ye-shes), prítomnom v srdci všetkých Sugatov (Buddhov), sú v skutočnosti zahrnuté v jedinom unikátnom stave okamžitého vnútorného Vedomia (rig-pa), ktoré sa nachádza v každej cítiacej bytosti.

                V snahe inšpirovať Mandžušrimitru, ktorý padol bez zmyslov na zem (keď jeho majster rozpustil svoje hmotné telo v priestore na konci jeho života), bola táto upadéša, alebo tajná inštrukcia, pozostávajúca z „Troch výrokov, ktoré zasahujú hlavné body“, odhalená majstrom Prahevadžrom (Garab Dordže). Za účelom zničenia všetkých konceptov vzťahujúcich sa k samsáre aj nirváne (v mysli jeho žiaka), to znamená, jeho viere, že každá z nich je skutočne samo-existujúca vo svojich vlastných podmienkach, tento mimoriadne vznešený a skvelo ukázaný posledný testament bol odhalený v čase majstrovej smrti. Mal by byť ukrytý a dobe uchovaný v našom najhlbšom srdci!

                Vskutku, tento stav okamžitého vnútorného Vedomia je za všetkými (intelektuálnymi) konceptmi, keďže je niečím nestvoreným a nepodmieneným.

                Tri výroky

                ATI

                Táto Upadéša, bez váhania odhaľuje stav okamžitého vnútorného Vedomia, ktoré je kapacitou Prvotného Základu, alebo Dharmakáji, je nasledovná:

                „Človek je priamo uvedený do svojej vlastnej prirodzenosti“, to znamená, že je človek uvedený priamo a definitívne jeho vlastnej pravej tvári, alebo prirodzenosti, ktorou je vnútorné Vedomie, stav okamžitej čistej prítomnosti (rig-pa).  A navyše, jeho prirodzenosť je odhalená v skutočnosti ako úplne čistá od začiatku. Je to len tento stav okamžitého Vedomia, ktorý sa tu uvádza, rovnako, ako napríklad hnev môže byť oslobodený sám sebou.

                „Človek sa priamo rozhodne o tomto jedinom a unikátnom stave“, to znamená, že objaví priamo sám pre seba (uprostred mnohosti rozličných skúseností) tento jediný a unikátny stav vnútorného Vedomia, v ktorom si je človek vedomý v každom ohľade bez akéhokoľvek pocitu duality subjektu a objektu, ktorý by pretrval.

                „Človek potom priamo pokračuje s dôverou v oslobodenie“, to znamená, že pokračuje priamo v stave kontemplácie s plnou dôverou v automatický proces samo-oslobodenia (akýchkoľvek myšlienok a javov, ktoré povstali). A kvôli tomuto, naše vlastné Vedomie sa ocitne vnútorne oslobodené samo o sebe (bez akéhokoľvek zasahovania rozlišujúceho intelektu, alebo čohokoľvek mimo samo seba).

                Neexistuje jediná cítiaca bytosť, ktorá by, v termínoch samo-oslobodenia tohto vnútorného Vedomia, nebola prirodzene oslobodená. Náš vlastný individuálny stav existencie (alebo kondícia vnútorného uvedomenia) na jednej strane a stav ostatných vecí vo vonkajšom svete, ktoré sú prezentované nášmu vedomiu ako vonkajšie javy, na strane druhej, sa začnú stretávať a integrovať. (Toto predstavuje priamu okamžitú intuíciu, bez akejkoľvek duality subjektu a objektu, prvotné uvedomenie.) Ale, tam kde toto nie je jedincom pochopené, potom on sám a ostatné veci („ja“, ktoré je našim vnútorným uvedomením, a „druhí“, čo sú vonkajšie javy), sú vnímané, ako povstávajúce dualistickým spôsobom, ako vnútorný subjekt a vonkajší objekt.

                Táto jediná upadéša, alebo tajná inštrukcia (daná hore) pre priame a okamžité samo-oslobodenie, je jedinečná (medzi všetkými cestami k osvieteniu) a jej opak neexistuje (v zmysle účinnosti). Toto samotné dostačuje k oslobodeniu.

                Prvý výrok

                ATI

                Čokoľvek povstane, alebo sa objaví ako vonkajší jav, je iba náš vlastný stav existencie, ktorý sa manifestuje navonok, ako javy. Mimo tento organizovaný a vysoko štrukturalizovaný  systém javov (ktorý sa konvenčne nazýva „realitou“) vôbec nič neexistuje a z neho nemôže človek dosiahnuť nič (podstatné a užitočné). Avšak, vďaka úplnosti jeho sily, alebo vnútornej potenciality (rang rtsal), keďže naše Vedomie (rig-pa) je v harmónii s rozličným vecami, ktoré povstávajú ako javy, umožní týmto rozličným veciam, aby sa samé sebou oslobodili. Neexistuje žiadny iný protijed pre ne (tieto rozličné javy), než tento proces samo-oslobodenia.

                Čo sa týka tohto procesu, javy, ktoré sa objavujú vedomiu, okamžite a priamo zakúsia ich vlastnú prirodzenosť, ako napríklad, keď sa v cudzej krajine stretnú ľudia, ktorí rozprávajú rovnakých jazykom. Okamžite sa rozpoznajú a navzájom spoznajú; rovnakým spôsobom je hnev oslobodený, keď je rozpoznaný, ako hnev.

                Keď hľadá svoju Matku, ktorá je zdrojom, alebo pôvodom, poznanie, alebo rozpoznávanie (cognition) (ye-shes) vízie, alebo javov, sa priamo stretáva so svojou vlastnou Matkou (prázdnotou) a samo-oslobodzuje sa.  To znamená, vízia sa oslobodí na základe vízie, ako rozpustené maslo rozpúšťajúce sa v masle. A zatiaľ čo hľadá Syna, Syn samotný, čo je rozpoznávanie, alebo poznanie, zakúša priamo sám seba. Toto samotné Vedomie je samo-oslobodené na základe Vedomia, práve ako keď sa rozplýva voda vo vode. Keď hľadáme jedinečný stav (rigpy), zakúšame iba náš vlastný jedinečný stav. To znamená, že naša vlastná prirodzenosť (rigpa) jednoducho zakúša samú seba. Ale jej esencia prekračuje všetky slovné vyjadrenia; ako priestor rozpúšťajúci sa v priestore, alebo ako hadie záviny, ktoré sa samé simultánne oslobodzujú.

                Tento neobyčajný a jedinečný stav skutočného Vedomia môžeme nájsť iba v sebe. Ak sa toto stane, potom keď človek rozpozná vlastnú podstatu, všetko je privedené dohromady v jedinom okamihu, v ktorom prítomné rozpoznanie, ktoré nejde mimo poznanie tejto neobyčajnej a jedinečnej esencie (ktorou je rigpa). To je podobné mužovi a žene, ktorí sa milujú a tajne sa v osamení stretnú, aby sa milovali.

                Tento neobyčajný a jedinečný stav samotný môžeme nájsť jedine v nás samých. Hoci sú vonkajšie javy rozličné, je tu stále prítomné všeobecné poznanie, alebo prvotné uvedomenie, v ktorom sú tieto rozličné stavy samo-oslobodené na základe zakúšania tejto samotnej rozličnosti. Toto rozpoznanie, alebo poznanie, je ako prípad, keď preťatím jedného hlavného uzla urobeného na lane, človek pretne všetkých sto vlákien lana.

                Toto jediné oslobodenie môžeme nájsť iba v sebe. Keďže toto rozpoznanie, alebo prvotné uvedomenie (ye-shes) sa manifestuje samo, predstavuje poznanie, ktoré nemôžeme získať nikde inde, len v nás samotných. Samo-oslobodenie je iba prvotným uvedomením samotným. Je to ako keď vstúpime jediného veľkého mesta, ktoré leží na konci stoviek, či tisícok ciest. (Tu sa končí pojednanie o esenciálnych bodoch, ktoré sa vzťahujú k Základu.)

                Druhý výrok

                V tomto stave okamžitého skutočného Vedomia, človek priamo sám pre seba objaví, že všetky jeho „konečné vízie“ v skutočnosti povstávajú z neho. (Tieto konečné vízie sú malé sféry dúhového svetla, ktoré povstávajú v praxi thogal.) Rovnakým spôsobom, keďže človek rozpoznáva svoju vlastnú prirodzenosť, to znamená, že zotrváva v stave kontemplácie, potom je toto skutočné Vedomie bez akejkoľvek duality s ohľadom k nevedomosti (ktorá je považovaná za neprítomnosť uvedomenia), Napríklad, hoci môže byť človek volaný rozličnými menami z rôznych rozličných  smerov, nič menej vždy príde, keď ho volajú. Tieto rozličné mená nejdú za jediný význam, ktorým je tento individuálny človek sám.

                V tomto jedinečnom stave okamžitého vnútorného Vedomia človek priamo objaví, že všetky tieto vízie malých sfér dúhového svetla (thig-le) a tak ďalej, sú v skutočnosti iba jeho samo-manifestácie. A v tomto stave oslobodenia, človek neobjaví pochybnosti. Tento stav kontemplácie je samotné samo-oslobodenie, lebo Vedomie je oslobodené Vedomím. Podobne, skrz rozpoznanie, že toto Vedomie je iba náš stav existencie, potom všetko, čo človek chápe je oslobodené do jeho (alebo skôr: toho vlastnej, prekl.) vlastnej prirodzenej kondície. To je ako stretnúť osobu, ktorú sme predtým poznali, po dlhom odlúčení.  (Tu končí pojednanie o druhom výroku, ktorý sa vzťahuje k Ceste, ktorou je proces samo-oslobodenia.)

Tretí výrok

                Naša dôvera sa stane podobná pokladnici s nesmiernym bohatstvom, ktoré reprezentuje našu vlastnú konkrétnu skúsenosť, s ohľadom na seba, čo znamená našu vlastnú prirodzenosť, ktorou je skutočné Vedomie. Všetky pohyby myšlienok sa samo-oslobodia do ich vlastnej prirodzenej kondície. To je ako vlastniť obrovský poklad, v ktorom je všetko, po čom človek môže túžiť.

                Potom, keď máme konkrétnu skúsenosť ohľadom ostatných ľudí a vecí, ktoré sú vonkajšie objekty, naša dôvera sa stane ako kráľ, ktorý je Čakravartin, alebo vesmírny vládca. To znamená, stav okamžitého prítomného Vedomia sa začne viditeľne manifestovať (ako drobné sféry dúhového svetla, atď.). Keďže tieto svetelné javy nie sú vytvorené nikým iným, než nami, naše vnútorné uvedomenie je ako vládca Čakravartin, ktorý si podrobí každého na štyroch kontinentoch.

                Navyše, keďže naše vlastné uvedomenie má kapacitu podrobiť si dokonca aj hmotné elementy, a keďže je človek oslobodený na základe tejto kondície (to znamená realizáciou tela svetla), nie je naďalej závislý na žiadnej inej schopnosti. A majúc takúto konkrétnu skúsenosť ohľadom stavu oslobodenia, naša dôvera sa stane podobná priestoru, ktorý sa rozpúšťa v priestore.  To znamená, že má človek úplnú seba-dôveru, pretože objaví, že všetko sa po objavení samo-oslobodí bez úsilia do jeho vlastnej pôvodnej kondície, to jest do nepoškvrnenej, prvotnej, čistej Dharmaty (prirodzenosti Skutočnosti). Táto situácia je naskutku, ako priestor rozpúšťajúci sa v priestore, alebo ako oblaky rozptyľujúce sa na oblohe.

                Všetko povstávajúce v našej vlastnej dimenzii je samo-oslobodené priamo do jeho vlastného stavu. To znamená, že všetko sa spontánne samo-oslobodzuje bez akéhokoľvek úsilia, alebo vonkajšieho zásahu. Je to ako lámať skalu skalou, alebo zahrievať železo železom, alebo očisťovať špinu špinou.

                V tomto jedinečnom stave bezprostredného Vedomia sa všetko samo-oslobodzuje v tomto jedinom pochopení stavu okamžitého skutočného Vedomia. Toto je ako vziať oheň z ohňa, alebo premiestniť vodu do vody, alebo pridať roztopené maslo do masla. Takto sa Matka (Prvotný stav) a jej Syn (poznanie) zjednotia. Pretože naša vlastná Matka, ako zdroj, alebo pôvod je len sama sebou (a ničím iným, exituje ako je vlastný stav existencie a tým je prázdnota), môžeme povedať, že prázdnota samotná je oslobodená na základe prázdnoty. Takto naša individuálna prítomnosť, alebo Vedomie sa rozpustí (v čase realizácie tela svetla) a integruje sa s víziou samotnou. (často panuje predstava, že by sme mali víziu, vonkajšie javy, integrovať do Vedomia, akoby „vcucnúť a rozpustiť ich v ňom, to je ale neuskutočniteľný omyl. Prekl.)

                Keďže rozpoznávame náš pôvodný stav, ktorým je skutočné Vedomie, sme priamo uvedení Základu všetkej existencie. To znamená, že rozpoznáme vízie (v praxi thogalu), ako iba samo-manifestácie našej vlastnej mysli. To je ako uvidieť svoju vlastnú tvár odrazenú v zrkadle. A kvôli tejto viere (alebo rozpoznaniu), keď sme už boli priamo uvedení Základu existencie, táto situácie je podobná stretnutiu matky a syna po dlhom odlúčení. Človek to rozpozná ako jedinečný stav oslobodenia. Keďže sa vízie priamo samo-oslobodzujú v ich vlastnom stave samotnom, objavíme, že vízie, alebo javy sú prázdne (postrádajúce akúkoľvek substančnú realitu), a ich kvalita jasnej žiarivosti je rozpoznaná ako nič iné, než náš vlastný stav okamžitého Vedomia.

                Pretože je vízia, alebo jav rozpoznaná ako samo-oslobodená, človek rozpozná, že to skutočne reprezentovalo nevedomosť od počiatku. To znamená, samsára je poznaná, alebo rozpoznaná v nej samej (ako keď držíme zrkadlo pre iným zrkadlom, takže sa môže samo vidieť). A čo sa týka prekročenia samsáry, tej kondície, ktorá je známa ako nirvána, človek rozpozná, že prekročil samsáru a tak nevedomosť samotná je samo-oslobodená. A z tohto dôvodu bude aktuálny príklad umytia špiny špinou.

                Pretože objavením skutočného významu nášho vlastného stavu existencie, ktorým je skutočné Vedomie, sú diskurzívne myšlienky spontánne oslobodené samé od seba. A takýmto spôsobom objavíme, že nie sme závislí na žiadnom inom protijede. Keďže sa diskurzívne myšlienky oslobodili do Základu samotného, človek pokračuje v stave okamžitej prítomnosti, či kontemplácie a robí to s dôverou. To je ako nalievať vodu do vody, alebo rozpustené maslo do masla.

                A kvôli tomu, že pokračujeme v stave kontemplácie všade (v našich každodenných činnostiach), táto situácia je ako závitky hada, ktoré sú bez úsilia oslobodené hadom samotným. Ale inteligencia, alebo uvedomenie, ktoré hľadá inde, než v sebe (potom, ako nenašlo, čo hľadalo), upadne do zúfalstva. Pretože je oslobodené samo sebou, tento stav okamžitého Vedomia je samo-udržujúci a samo-prebývajúci. Z tohto dôvodu, priame pokračovanie v našom vlastnom stave skutočného Vedomia je principiálnym hľadiskom. (Tu končí tretí výrok, ktorý sa vzťahuje na uskutočnenie  Plodu.)

                Záver

                V čase, keď Prahevadžra (Garab Dordže) odhalil metódu na úplne prekročenie utrpenia samsáry, Mandžušrimitra padol bez zmyslov a padnúc na zem veľmi lamentoval „Ó beda!“. Na to Vetalakšema (Garab Dordže) zo stredu svetla (sféry svetla držanej na oblohe) manifestoval jeho žiarivú. Symbolickú formu. Aby povstala inšpirácia v Mandžušrimitrovi, ktorý pred tým bez zmyslov padol na zem, boli majstrom odhalené tieto tri výroky, ktoré zasahujú hlavné body jedincovho oslobodenia, obsiahnuté v tomto poslednom testamente. Tento testament zostúpil z oblohy do Mandžušrimitrovej pravej ruky. Text bol písaný atramentom vyrobeným z rozpustenej, azúrovo sfarbenej vaidurji (lapis lazuli). Papier, na ktorom bol text napísaný, bol vložený do nádoby veľkosti nechta na palci a toto bolo umiestnené do schránky zo vzácneho kryštálu. Potom, ako to obdržal, bol Mandžušrimitra oslobodený zo svojho bezvedomia a pochopiac náuku sa stal tým, ktorý získal dôveru istoty pochopenia. A z tohto dôvodu bola táto upadéša, alebo tajná inštrukcia, ukrytá v mandale jeho srdca a uchovaná v tajnosti pred ostatnými. , Takto sa stal nektár transmisie týchto troch výrokov, ktoré boli ústnou náukou získanou v čase smrti majstra, žiarivým a prekypujúcim, a plný význam náhľadu dzogčhenu bol v jeho srdci odhalený, ako vzácne zlato.

                Táto udalosť sa stala na veľkom pohrebisku Šitavana v Indii. Následne, tieto sväté inštrukcie, ktoré sa viditeľne manifestovali pri prameni rieky Dan-tig, sa stali samotnou cestou, ktorá prináša úľavu z utrpenia samsáry pre všetky cítiace bytosti. Táto upadéša, ktorá prináša okamžité oslobodenie do čistej oblasti buddhovstva, je tu ukončená.

-----